piatok, 26 apríla, 2024
Úvod Autori Príspevky od Záhorské múzeum

Záhorské múzeum

775 PRÍSPEVKOV 0 KOMENTÁRE

KOTLIAREVSKÁ–BEDNÁROVÁ, Elena (29. 11. 1920 Skalica – 8. 4. 2004)

0
Kotliarevská-Bednárová Elena

Štúdium: Gymnázium v Skalici, súkromné štúdium spevu u prof. A. Korínskej a prof. J. Strelca

Pôsobenie: Sólistka, mezzosopranistka operety Novej scény v Bratislave (1954 – 1967). Hrala v klasických i súčasných operetách (napr. Žobravý študent, Hrnčiarsky bál, Bláznivá nedeľa, Pánska volenka a ďalšie) a čiastočne aj v činohernom súbore Novej scény

Literatúra: POLÁKOVÁ, Š. Sólistka spevohry zo Skalice. In Záhorie, 2002, roč. XI., č. 4, s. 20-21.

KRYSTYNOVÁ, Eva (18. 12. 1922 Skalica – 13. 10. 1987 Krásne Pole, ČR)

0

Štúdium: Vysoká škola umeleckopriemyselná v Prahe u Karla Smolinského (1942 – 1948)

Pôsobenie: Výtvarná návrhárka pre Detský dom v Prahe (1950 – 1960), výtvarníčka domu kultúry v Ostrave (1960 – 1968), v slobodnom povolaní (od r. 1968)

Keramikárka. Venovala sa aj tapisérii, kresbe a grafike, spracovávala ľudové a rozprávkové motívy. Skalické motívy sa objavovali v keramike, maliarskych a kresliarskych štúdiách a grafických listoch.

Literatúra: ČÍHALOVÁ, H. Eva Krystynová: Výběr z výtvarné tvorby. Katalóg výstavy, Ostrava október – november 1988; Lexikón slovenských žien. Martin : SNK-NBÚ, 2003. s. 137.

KÚTZKY (Kútsky, Kútszky), Michal (21. 11. 1828 Skalica – 18. 3. 1899 Brezová pod Bradlom)

0
Kútzky Michal

Štúdium: Gymnázium v Komárne, evanjelické lýceum a súkromné štúdium hudby v Bratislave, teológia vo Viedni

Pôsobenie: Učiteľ hudby a organista v Skalici, profesor matematiky a hudby v Banskej Štiavnici, Békescabe, učiteľ hudby a organista v Brezovej pod Bradlom (1863 – 1898).

Hudobný pedagóg, zbormajster, organista. V Skalici hral na organe na pohrebe Jána Kollára, v Brezovej pod Bradlom viedol miestny mužský zbor a malú sláčikovú kapelu. Po smrti mu vyšli diela Chorály do štvorhlasu vypracované od Michala Kútzkeho, bývalého ev. a. v. učiteľa – varhaníka na BrezovejChorále pre mužský a miešaný zbor.

Literatúra: MICHALOVIČ, P. Michal Kútzky. In Záhorie, 1993, roč. II., č. 6, s. 7; PROKSA, P. Niekoľko doplnkov k Michalovi Kutzkému Ad 6/1993. In Záhorie, 1994, roč. III., č. 1, s. 25; Slovenský biografický slovník III. Martin : Matica slovenská, 1989. s. 320.

JAKUBOVIČ, Pavol (pseudonym Pavel J-vič) (18. 3. 1791 Skalica – 20. 10. 1838 Budapešť – Cinkota)

0

Štúdium: Evanjelické lýceum v Bratislave (1804 – 1809)

Pôsobenie: Učiteľ v Tabe, na Myjave a vo Farnej (1817 – 1822), kaplán a rektor v Sarvaši (od r. 1825), farár v maďarskej evanjelickej cirkvi v Cegléde a v Cinkote

Učiteľ, prekladateľ. Popri Jánovi Hollom bol jedným z prvých prekladateľov Vergília na Slovensku. Vydával príležitostné verše, prispel do knihy Řeči, modlitby a básně (1838), je autorom poézie v Kalendáři Juraja Palkoviča, publikoval články s poľnohospodárskou tematikou v časopise Týdenník.

Literatúra: Biografický lexikón Slovenska IV. (CH-Ki). Martin : SNK-NBÚ, 2010. s. 153; FORDINÁLOVÁ, E. Skalickí „konkurenti“ Hollého v preklade Aeneidy. In Záhorie, 1999, roč. VIII., č. 2, s. 6-9; Slovenský biografický slovník II. Martin : Matica slovenská, 1987. s. 511.

JANŠÁK, Štefan (14. 9. 1886 Osuské – 8. 4. 1972 Bratislava)

0
Janšák Štefan

Štúdium: Gymnázium v Hodoníne (1900 – 1907), Vysoké učení technické v Brne (1907 – 1914)

Pôsobenie: Praktikant u staviteľa Milana Harminca (1914), úradník Obchodnej banky v Skalici (1914 – 1916), asistent na VUT v Brne (1918), tajomník Dočasnej vlády pre Slovensko v Skalici (1918), vedúci rezortu verejných prác na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska v Žiline a Bratislave (1918 – 1920), prednosta expozitúry Ministerstva verejných prác (1920 – 1928), Štátnej stavebnej služby pre Slovensko (1928 – 1945), prezidiálny šéf a námestník povereníka pre dopravu a verejné práce (1945 – 1948), externý lektor predhistorickej archeológie na Univerzite Komenského a Vysokej škole pedagogickej v Bratislave (1948 – 1958)

Archeológ, historik. Bol priekopníkom exaktných metód v slovenskej archeológii, objavil približne 400 archeologických lokalít. Významné sú jeho štúdie z historickej geografie a biografické štúdie (Život Dr. Pavla Blahu I. a II., Život Štefana Fajnora). Venoval sa aj prekladateľskej činnosti z francúzskeho a maďarského jazyka. Prispieval do viacerých periodík, zborníkov a kalendárov (Prúdy, Ľudové noviny, Nová domová pokladnica, Živena, Sloboda, Tvorba, Slovenské pohľady, Historický časopis, Kultúra, The Slavonic Review a ďalších), redigoval časopis PrúdyZborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Bol predsedom Muzeálnej slovenskej spoločnosti (1946 – 1962), Slovenskej archeologickej spoločnosti pri SAV (1962 – 1972) a ďalších inštitúcií. Stal sa rytierom (1930) a dôstojníkom francúzskej Čestnej légie (1934), bol vyznamenaný Radom práce (1971), získal viacero literárnych ocenení.

Literatúra: Slovenský biografický slovník II. Martin : Matica slovenská, 1987. s. 533-534.

JUHÁSZ, Gyula (4. 4. 1883 Segedín – 6. 4. 1937 Segedín)

0
Juhász Gyula

Štúdium: Piaristické gymnázium v Segedíne (1893 – 1902), latinčina na univerzite v Budapešti (1902 – 1906)

Pôsobenie: Učiteľ na piaristickom gymnáziu v dnešnom Rumunsku (1906 – 1908), na piaristickom gymnáziu v Leviciach, na premonštrátskom gymnáziu vo Veľkom Varadíne (1908 – 1911), na gymnáziu v Skalici (1911 – 1913) a v maďarskom meste Makó (1913 – 1917), člen Národnej rady v Segedíne (1918)

Maďarský básnik. Publikoval v časopisoch Sloboda (Szabadság), Južné Uhorsko, v antológii Zajtrajšok (Holnap), vydal zbierky básní Nové básne (1914), Neskorý zber (1918), Toto je moja krv (1919) a ďalšie, napísal román Bludný duch (1924). Počas svojho pôsobenia v Skalici bol učiteľom Janka Blaha a stretával sa i s jeho otcom Pavlom Blahom.

Literatúra: BUCHTA, F. Skalica a Záhorie. Skalica : Formát, 2008. s. 154-157; ŠPAČEK, J Písal o Skalici – básnik Gyula Juhász. In Záhorie, 2007, roč. XVI., č. 2, s. 16-18.

JURIGA, Ján Krstiteľ (2. 7. 1806 Gbely – 10. 4. 1888 Ostrihom)

0
Juriga Ján Krstiteľ

Štúdium: Gymnázium v Skalici (1816 – 1820), Magyaróvári a Bratislave, filozofia a rímskokatolícka teológia v Trnave

Pôsobenie: Kaplán v Borskom Svätom Jure a v Moravskom Svätom Jáne, farár v Lakšárskej Novej Vsi (1840 – 1860) a v Borskom Svätom Jure (1860 – 1869), ostrihomský kanonik, titulárny opát, šaštínsky archidiakon

Archidiakon, mecén. Bol spovedníkom ostrihomského kardinála Jána Šimora, pokladníkom a podpredsedom Spolku sv. Vojtecha, podporoval slovenskú tlač, prispieval najmä do Katolíckych novín.

Literatúra: PAŠTEKA, J. et al. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. s. 620.

JURKOVIČ, Dušan, Ing. (23. 8. 1868 Turá Lúka – 20. 12. 1947 Bratislava)

0
Jurkovič Dušan, Ing.

Štúdium: Nižšie gymnázium v Šoproni, Štátna priemyselná škola vo Viedni (1884 – 1889)

Pôsobenie: Prax u martinského architekta Bl. Bullu a u staviteľa Michala Urbánka vo Vsetíne, samostatný architekt v Brne (1899), vládny komisár pre zachovanie umeleckých pamiatok (1919 – 1922)

Architekt. Je autorom teoretických prác (Malování štítů na Valašsku, 1899 – 1900, Pustevny na Radhošti, 1900, Práce lidu našeho, 1905 – 1913, Skládací domy rodinné z pálených cihlářských výrobků, 1946), nositeľom mnohých ocenení za architektúru. Medzi jeho najvýznamnejšie stavby patria pustovne na Radhošti (1897), kúpeľný komplex v Luhačoviciach (1902 – 1908), Spolkový dom v Skalici (1904), Mohyla na Bradle – pamätník M. R. Štefánika (1925 – 1928), súkromné vily a domy. V Skalici sa nachádzajú aj ďalšie Jurkovičove diela – veža pri evanjelickom kostole z roku 1928, vinohradnícka búda rodiny Blahovcov, náhrobník Mudr. Pavla Blahu a náhrobný pomník rodiny Dr. Ľudovíta Okánika na katolíckom cintoríne a náhrobník sestier Emílie a Anny a otca Juraja Jurkoviča na evanjelickom cintoríne.

Literatúra: BOŘUTOVÁ, D. Architekt Dušan Samuel Jurkovič. Bratislava : Slovart, 2010.

JURKOVIČ, Juraj (12. 4. 1827 Brezová pod Bradlom – 28. 3. 1903 Skalica)

0
Jurkovič Juraj

Štúdium: Gymnázium v Modre a v Banskej Štiavnici

Pôsobenie: Notársky pomocník u Samuela Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom, notár v Turej Lúke (1873 – 1890)

Notár, organizátor družstevníctva. Spoluorganizoval povstanie v revolúcii 1848/1849, bol spoluzakladateľom a podporovateľom Matice slovenskej, slovenských gymnázií a iných slovenských inštitúcií. Za svoj boj za národné práva bol na svojich pôsobiskách často perzekvovaný. V Skalici viedol Pomocnú pokladnicu a bol podpredsedom Gazdovského a vinohradníckeho družstva. Jeho manželka bola dcérou Samuela Jurkoviča.

Literatúra: Biografický lexikón Slovenska IV. CH-Ki. Martin : SNK-NBÚ, 2010. s. 328-329; Slovenský biografický slovník II. Martin : Matica slovenská, 1987. s. 581.

JURKOVIČOVÁ, Anna (17. 6. 1861 Turá Lúka – 21. 1. 1931 Skalica)

0
Jurkovičová Anna

Štúdium: Ľudová škola v Turej Lúke

Pôsobenie: Pokladníčka a tajomníčka Družstva pre speňaženie domáceho ľudového priemyslu v Skalici (1911 – 1931)

Zberateľka ľudovoumeleckých výrobkov (výšivky, čipky, hračky, košíky, keramika, obrázky maľované na skle), svojimi vedomosťami a skúsenosťami najmä z oblasti zberateľstva a výstavníctva pomáhala pri založení múzea v Skalici, organizovala ľudovoumeleckú výrobu, udržiavala kontakty s výrobcami, archivovala vzory ľudových výšiviek s ohľadom na regionálne špecifiká, pripravovala výstavy ľudového umenia (Skalica a Hodonín 1905, Praha, Havlíčkúv Brod, Kladno, Náchod, Dvúr Králové 1910, Londýn, Jaroměř, Hradec Králové, Chrudim 1911, Zábřeh a Pardubice 1912, Jičín, Čáslav, Philadelphia, Viedeň 1913), prezentovala ľudovoumelecké výrobky a viedla predajňu družstva v Slovenskej búde v Luhačoviciach. Pripravovala a viedla predajňu družstva na Dunajských veľtrhoch v Bratislave.

Literatúra: Slovenský biografický slovník II. Martin : Matica slovenská, 1987. s. 583; JANŠÁK, Š. Život Dr. Pavla Blahu I. Trnava, 1947, s. 186-189; ZAJÍČKOVÁ, M. Skalické výšivkárske družstvo. Skalica : Záhorské múzeum, 1989. s. 14-28; ZAJÍČKOVÁ, M. S láskou k veciam a ľuďom. In Záhorie, 1992, roč. I., č. 1, s. 10; ZAJÍČKOVÁ, M. Dielo, ktoré vyrástlo z drobných snáh. In Záhorie, 1995, roč. IV., č. 2, s. 21; BUCHTA, J., SLOBODA, J., VIESTOVÁ, Z. et al. Skalica v minulosti a dnes. Bratislava : Obzor, 1968. s. 325-326; nekrológy Prúdy 15, č. 2, 1931; Živena 21, č. 2. 1931.

autor: M. Zajíčková

CHODNÍČEK (Chodnicius, Chodenicius), Ján (2. polovica 16. storočia Fulnek, ČR – pred 10.2.1670 Skalica)

0

Štúdium: Štúdium v Marburgu (1606), a v Herborne (1609)

Pôsobenie: Správca zboru bratskej cirkvi v Bystřici nad Pernštejnem (1614) a vo Veľkej Býteši (1624), exulant v Skalici (1625), kazateľ zboru Jednoty bratskej v Sobotišti (1641 – 1646), spoluzakladateľ a konsenior (1647) a senior zboru v Skalici (od r. 1650)

Českobratský kňaz, cirkevný činiteľ. Inicioval postavenie chrámu bratského zboru v Skalici. Na jar v roku 1650 sprevádzal J. A. Komenského na ceste po západnom Slovensku.

Literatúra: Biografický lexikón Slovenska IV. (CH-Ki). Martin : SNK-NBÚ, 2010. s. 40-41.

HALLON, Pavol, MVDr. (4. 9. 1925 Sobotište – 10. 10. 2004 Malacky)

0
Hallon Pavol, MVDr.

Štúdium: Gymnázium v Skalici, Prírodovedecká fakulta Slovenskej univerzity (1944), Vysoká škola veterinárna v Brne (1945 – 1951)

Publicista, veterinár, kronikár mesta Malacky. Autor viacerých monografií o rôznych miestach regiónu Záhorie (Z dejín obce Kuchyňa, Gajary, Nová kniha o Lábe, Dejiny františkánskeho chrámu, Štyristo rokov malackého školstva a ďalšie), publikácie Poštovníctvo na Záhorí a množstva článkov prevažne s historickou tematikou. Napísal i knihu píbehov Čo sa zverolekárovi naozaj stalo: (príbehy z praxe) (2004).

Literatúra: HALLON, P. Dejiny františkánskeho chrámu Nepoškvrneného Počatia Panny Márie v Malackách. Skalica : Záhorské múzeum v Skalici, 2001. s. 46; Pavol Hallon. Dostupné na: ˂http://www.malacky.sk/index.php?page=mesto&menuid=214˃.