piatok, 29 marca, 2024
Úvod Autori Príspevky od Záhorské múzeum

Záhorské múzeum

771 PRÍSPEVKOV 0 KOMENTÁRE

HOLLÝ, Ján (24. 3. 1785 Borský Mikuláš – 14. 4. 1849 Dobrá Voda)

0
Hollý Ján

Štúdium: Gymnázium v Skalici (1797 – 1799) a v Bratislave (1799 – 1802), filozofia (1802 – 1804) a rímskokatolícka teológia (1804 – 1808) v seminári v Trnave

Pôsobenie: Kaplán v Pobedime (1808 – 1811) a v Hlohovci (1812 – 1814), farár v Maduniciach (1814 – 1843), na odpočinku na Dobrej Vode (1843 – 1849)

Básnik, prekladateľ, predstaviteľ slovenského literárneho klasicizmu. Prekladal antickú literatúru do bernolákovčiny, v roku 1824 mu vyšla zbierka prekladov Vergília, Teokrita, Homéra, Ovídia, Tyrtaia a Horácia s názvom Rozľičné básňe hrďinské, elegiacké a lirické, v roku 1828 Vergíliova Eneida. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria eposy, jeho epos Svatopluk (1833) sa považuje za prvý slovenský národný epos. Prostredníctvom zobrazenia dávnej minulosti Slovákov vo svojich eposoch pomáhal Hollý upevňovať národné povedomie. Svätopluka predstavuje ako slovenského kráľa, ktorý bojuje za národné záujmy. V epose Cyrillo-Metodiada (1835) zachytil pôsobenie svätých Cyrila a Metoda na našom území, pričom ako dodatok pripojil aj životopisy svätcov. Epos Sláv (1839) opisuje boj Tatrancov proti kmeňu Čudov, ktorý je alegóriou boja Slovákov proti maďarizačným snahám. V súbornom diele Básně (1841 – 1842) vyšla Hollého lyrická tvorba – Selanki, Žalospevi, Pesně (Ódi), v ktorej znovu oslavuje slovanstvo, ale aj významných súčasníkov a slovenskú prírodu. Hollého posledným dielom bol Katolícky spevňík (1842, 1846) obsahujúci duchovné piesne na celý cirkevný rok. Ján Hollý sa považuje za najvýznamnejšieho slovenského básnika píšuceho v bernolákovčine. Spolupracoval so štúrovskou generáciou, ktorej úctu si získal dielami oslavujúcimi slovanstvo a Slovákov.

Literatúra: AMBRUŠ, J. Ján Hollý očami svojich súčasníkov. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1964; FORDINÁLOVÁ, E. Aký si, Ján Hollý? Bratislava : Tatran, 1985; FORDINÁLOVÁ, E. Ján Hollý (1785 – 1849). Bratislava : Veda, 2003; FORDINÁLOVÁ, E. Ján Hollý v slovenskom národno-kultúrnom vedomí. Trnava, Bratislava : Typi Universitatis Tyrnaviensis, Veda, 2007; Slovenský biografický slovník II. Martin : Matica slovenská, 1987. s. 364-365; PAŠTEKA, J. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. s. 501-503.

HOLLÝ, Jozef (29. 1. 1879 Skalica – 3. 11. 1912 Moravské Lieskové)

0
Hollý Jozef

Štúdium: Gymnázium v Skalici, evanjelické lýceum v Bratislave, evanjelická teologická akadémia v Bratislave

Pôsobenie: Kaplán v Báčskom Petrovci (1901 – 1902) a v Turej Lúke (1902 – 1903), farár v Moravskom Lieskovom (1903 – 1912)

Dramatik, evanjelický kňaz. Napísal známe divadelné hry Kubo (1904), Amerikán (1907), Geľo Sebechlebský (1912), ktoré boli populárne najmä medzi ochotníkmi, no postupne ich začali uvádzať aj profesionálne scény. Zakladal úverové družstvá a venoval sa ľudovýchovnej činnosti.

Literatúra: BUCHTA, F. Skalica a Záhorie. Skalica : Formát, 2008. s. 147-149; KOLÉNY, B. Duchovný pastier i dramatik Jozef Hollý (1879 – 1912). In Záhorie, 2007, roč. XVI., č. 6, s. 10-12; Slovenský biografický slovník II. Martin : Matica slovenská, 1987. s. 366.

HOLUBY, Jozef Ľudovít, Dr. (25. 3. 1836 Lubina – 15. 6. 1923 Pezinok)

0
Holuby Jozef Ľudovít, Dr.

Štúdium: Gymnázium v Modre (1847 – 1850), evanjelické lýceum v Bratislave (1850 – 1856), teologická fakulta vo Viedni (1860)

Pôsobenie: Kaplán u Ľudovíta Licharda v Skalici (1860 – 1861), farár v Zemianskom Podhradí (1861 – 1909)

Venoval sa archeológii, botanike, etnografii, zbieral ľudové piesne, zvyky, porekadlá, rozprávky, povesti. Svoje články z oblasti botaniky publikoval v slovenských i zahraničných časopisoch, vydal niekoľko etnografických i botanických kníh.

Literatúra: ŠIŠMIŠ, M. Po stopách Holubyovcov. Zemianske Podhradie : Obecný úrad, 1996; VOZÁROVÁ, M. (ed.). Význam osobnosti Dr. H. C. Jozefa Ľudovíta Holubyho v dejinách vedy na Slovensk u: Zborník zo seminára pri 150. výročí narodenia. Pezinok 27. – 29. 5. 1986. Pezinok; Bratislava : Malokarpatské múzeum; Krajské osvetové stredisko, 1986; ŽARNOVICKÝ, P. Literárna činnosť Dr. Jozefa Ľudovíta Holubyho. Pezinok, 1936.

HOLUBYOVÁ, Mária (24. 6. 1851 Bukovec – 21. 12. 1919 Skalica)

0

Štúdium: Škola v Bratislave (do r. 1866)

Spisovateľka, podporovateľka slovenskej tlače v pomatičnom období, autorka zbierky reflexívnej lyriky s národnou a náboženskou tematikou a zbierky náboženských úvah. V roku 1894 vydala zbierku náboženských úvah Svätodušky a v roku 1910 zbierku básní Lístie s podtitulom „verše Sedliačky od rokov 1882.“ Vydala aj prozaické (Deň a noc, 1888) a dramatické dielo (Tá ovečka, 1913) a prispievala do Slovenských pohľadovNárodných novín. Bola dcérou Jána Juraja Boora (1826 – 1879), evanjelického kňaza v Bukovci a v Krajnom, a neterou Michala Boora (pozri vyššie).

Literatúra: Encyklopédia slovenských spisovateľov. Bratislava : Obzor, 1984. s. 202; Slovenský biografický slovník II. Martin : Matica slovenská, 1987. s. 371; ŠIŠMIŠ, M. Po stopách Holubyovcov. Zemianske Podhradie : Obecný úrad, 1996.

HORECKÝ, Ján Valent (8. 7. 1781 Skalica – 9. 5. 1849 Kremnica)

0

Štúdium: Formácia vo františkánskej reholi, filozofia v Kremnici (1803 – 1805), teológia v Hlohovci a v Skalici (1805 – 1808)

Pôsobenie: Konventy Salvatoriánskej provincie (Nižná Šebastová, Stropkov, Beckov, Pruské), exhortátor na rehoľnom gymnáziu v Kremnici (1825 – 1840), profesor na gymnáziu v Žiline (1841 – 1842). Napísal štvordielnu príručku o asketickom spôsobe života s názvom Directorium magistri novitiorum. Pro educanda religiosa iuventute, conscriptum anno 1823 (Usmernenie pre magistra novicov. Na vychovávanie mladých rehoľníkov, napísané v roku 1823).

Literatúra: GAJDOŠ, V. J. Františkáni v slovenskej literatúre. Cleveland, 1979, s. 9; PAŠTEKA, J. et al. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. s. 513.

HORŇÁK, Miroslav (18. 3. 1931 Skalica – 4. 6. 1994 Bratislava)

0

Štúdium: Gymnázium v Skalici (1941 – 1949)

Filmový a televízny režisér. Natočil dokumentárne filmy Dr. Janko Blaho (1963), Ján Mudroch (1965), Dáma v čiernom (1969) a ďalšie, hrané filmy Údolie večných karaván (1968), Noc s mačkou (1970), Hľadači svetla (1971), Ohnivé križovatky (1974), Bludička (1977) a televízny film Strieborný Neptún (1970).

Literatúra: Miroslav Horňák. Dostupné na: ˂http://www.csfd.cz/tvurce/17507-miroslav-hornak/˃; Miroslav Horňák. Dostupné na: ˂http://www.fdb.cz/lidi/60390-miroslav-hornak.html˃.

HORVÁTH, Pavel Frankovič (1623 Skalica – 17. 8. 1683 Viedeň)

0

Štúdium: Vstup do rehole piaristov v Lipnici, rímskokatolícka teológia

Pôsobenie: Rektor piaristického ústavu v Rzeszowe a v Prievidzi, kláštor v Bojniciach, učiteľ v Prievidzi

Literatúra: BOKESOVÁ, M., BUCHTA, J. et al. 1992. Skalica. Skalica : Mestský úrad Skalica, 1992. s. 142.

HUDEC, Konštantín (11. 3. 1901 Gbely – 23. 3. 1952 Bratislava)

0
Hudec Konštantín

Štúdium: Gymnázium v Skalici (1914 – 1923), teológia v Olomouci a v Trnave, hudobná veda na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1931 – 1935), v Regensburgu a Mníchove (1936 – 1938)

Pôsobenie: Učiteľ na Hudobnej škole a na Hudobnej a dramatickej akadémii (1928 – 1941), pedagóg na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (od r. 1948) a na VŠMU v Bratislave (od r. 1949)

Muzikológ. Venoval sa dejinám slovenskej hudby, gregoriánskemu chorálu, zbieral slovenské ľudové piesne, je autorom prvých syntetických dejín hudobnej kultúry na Slovensku. Jeho teoretické práce vyšli pod názvom Otázky hudobnej kultúry Slovenska.

Literatúra: PETÖCZOVÁ, J. Konštantín Hudec – zakladateľ slovenskej hudobnej historiografie. In Záhorie, 2006, roč. XV., č. 5, s. 6-10; Slovenský biografický slovník II. Martin : Matica slovenská, 1987. s. 428.

GAJDOŠ, Vševlad Jozef (15. 5. 1907 Maňa – 11. 5. 1978 Maňa)

0
Gajdoš Vševlad Jozef

Štúdium: Gymnázium v Skalici a v Trnave (1921 – 1929), rímskokatolícka teológia a knihovníctvo na Karlovej univerzite v Prahe (1929 – 1933), história a filozofia na Univerzite Komenského v Bratislave (1933 – 1938), študijné pobyty na univerzitách v Mníchove a v Budapešti

Pôsobenie: Učiteľ na gymnáziách v Malackách (1938 – 1946) a v Nových Zámkoch (1946 – 1947), lektor knihovedy na univerzite v Bratislave (1940 – 1947), pracovník Matice slovenskej (1956 – 1958)

Historik, knihovník, pedagóg. Venoval sa výskumu knihovníctva, literárnej a kultúrnej histórie, jazykovedy, bližšie sa zameral na výskum františkánskych knižníc a archívov. Je autorom mnohých odborných prác (Františkáni na Záhorí, 1938; Život a dielo Jána Abrahamffyho, 1942; Františkáni v slovenskej literatúra, 1979; Františkánska tradícia v rodine F. Liszta a Malacky, 1942; Knižničná pozostalosť A. Bernoláka, 1962 a ďalšie). Články a štúdie publikoval v periodikách Duchovný pastier, Katolícke noviny, Kultúra a ďalších. V rokoch 1949 – 1956 bol väznený za údajné vytvorenie ilegálnej protištátnej organizácie.

Literatúra: PAŠTEKA, J. et al. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. s. 377-379.

GAZÁREK, František, prof. (25. 11. 1912 Skalica – 14. 1. 1993 Olomouc)

0
Gazárek František, prof.

Štúdium: Gymnázium v Strážnici, lekárska fakulta v Bratislave

Pôsobenie: Lekár na pôrodnícko-gynekologickom oddelení nemocnice v Olomouci (1939 – 1945), primár pôrodnícko-gynekologických oddelení vo Veľkých Losinách a v Šumperku (1945 – 1961), prednosta Pôrodnícko-gynekologickej kliniky v Olomouci (od roku 1961), rektor Univerzity Palackého v Olomouci (1969 – 1981)

Lekár, univerzitný profesor. Zaoberal sa poruchami obličiek počas tehotenstva, prenatálnou starostlivosťou a gynekologickou endokrinológiou, publikoval viac ako dvesto odborných štúdií. Zaslúžil sa o formovanie zdravotníckeho školstva v olomouckom regióne.

Literatúra: František Gazárek. Dostupné na: ˂http://www.vnorovy.cz/index.php?leva=historie&prava=5frantisek-gazarek˃

GULIK, Jozef (8. 2. 1735 Senica – 8. 1. 1814 Bratislava)

0

Štúdium: Filozofia, teológia

Pôsobenie: Profesor morálky na univerzite v Trnave, farár v Skalici (1775 – 1802), riaditeľ gymnázia v Skalici (1778), bratislavský kanonik (od roku 1802)

Katolícky kňaz. Inicioval výmenu oltára v skalickom farskom chráme.

  • Literatúra: KOŠÍK, Ľ. Výročia významných udalostí a osobností minulosti Skalice v roku 1999. Skalica, 1999, s. 24.

GVADÁNI (Gvadányi), Jozef (16. 10. 1725 Rudabánya – 21. 12. 1801 Skalica)

0
Gvadányi Jozef

Štúdium: Gymnázium v Jágri, univerzitné štúdium v Trnave

Pôsobenie: Dôstojník (1743 – 1783), generál jazdy v Skalici (1783 – 1801)

Maďarský generál, literát. V roku 1785 sa usadil v Skalici, kde začal svoju literárnu činnosť. Písal žartovné príbehy (Pešťanské kúpanie, 1787), satiry (Myšlienky o terajšej tureckej vojne) a básne, napísal aj veršovaný román Cesta dedinského notára do Budína a epos Príbehy Pavla Rontóa a grófa Mórica Beňovského. V jeho kúrii v súčasnosti sídli Mestská knižnica.

Literatúra: BUCHTA, F. Skalica a Záhorie. Skalica : Formát, 2008. s. 53-58; Slovenský biografický slovník II. Martin : Matica slovenská, 1987. s. 247; WLACHOVSKÝ, K. A propos József Gvadányi dnes. In Záhorie, 2005, roč. XIV., č. 3, s. 15-20.