pondelok, 6 mája, 2024
Úvod Autori Príspevky od Záhorské múzeum

Záhorské múzeum

776 PRÍSPEVKOV 0 KOMENTÁRE

LAUČEK, Martin (12. 5. 1732 Martin – 9. 2. 1802 Skalica)

0
Lauček Martin

Štúdium: Gymnázium v Bratislave, Sárospataku a Kežmarku

Pôsobenie: Kantor v Brzotíne (1754), evanjelický farár v Kunovej Teplici (od r. 1759), Vyšnej Slanej (od r. 1761) a Skalici (od r. 1783)

Spisovateľ, prekladateľ, predstaviteľ tolerančnej náboženskej spisby na Slovensku. Napísal modlitebnú knižku pre baníkov a hutníkov Zlatá báně s jeho vlastnými modlitbami, dielo Biblická konkordancia, vydal Šmálov katechizmus, prispel spolu s Jánom Prokopiom turzovskými listinami a listami do uhorských dejín J. Engela, vďaka jeho odpisovateľskej práci sa zachoval sarvašský exemplár Rezikovsko-Matthaedesovskej Gymnaziológie. Zanechal v rukopise 22 zväzkov tzv. Collectanea, ktoré obsahuje históriu jednotlivých evanjelických seniorátov a zborov, životopisy významných osobností, opisy dokumentov, výpisy z kníh, popis zvykov a ďalší materiál.

Literatúra: ĎUROVIČ, J. Martin Lauček, tolerančný kňaz – spisovateľ. Myjava : Daniel Pažický, 1933. 215 s; Slovenský biografický slovník III. Martin : Matica slovenská, 1989. s. 363.

LEŠKOVÁ–LAUČEKOVÁ, Rebeka (3. 9. 1773 Vyšná Slaná – 16. 11. 1856 Kiskőrös)

0

Štúdium: Základná škola v Skalici (od r. 1784)

Pôsobenie: Jedna z prvých slovenských poetiek, členka Puchmajerovej družiny, spolupracovala s Josefom Dobrovským, zostavila zbierku ľudových piesní, z ktorej čerpal aj Ján Kollár pri zostavovaní Národných spievaniek. Vydala sa za prvého evanjelického superintendenta, farára a spisovateľa Štefana Lešku, bola matkou Štefana Lešku, ktorý sa stal pazovským farárom a starou matkou biskupa Šarkányho.

Literatúra: ĎUROVIČ, J. Martin Lauček, tolerančný kňaz – spisovateľ. Myjava : Daniel Pažický, 1933. s. 156-158; Slovenský biografický slovník III. Martin : Matica slovenská, 1989. s. 393.

LICHARD, Daniel Gabriel (17. 1. 1812 Slovenská Ľupča – 17. 11. 1882 Skalica)

0
Lichard Daniel Gabriel

Štúdium: Ľudová škola v Slovenskej Ľupči a v Rimavskej Sobote (1821 – 1823), evanjelické lýceum v Kežmarku (1823 – 1828) a v Bratislave (1828 – 1833), evanjelický teologický ústav vo Viedni (1834 – 1837)

Pôsobenie: Vychovávateľ u A. Jurenáka v Bratislave (1832 – 1833), kaplán v Tisovci (1837), v Ochtinej (1837 – 1838), profesor prírodných vied na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici (1838 – 1844), riaditeľ tohto lýcea (1839 – 1840 a 1842 – 1843), farár (1844 – 1847), vydavateľ a redaktor v Skalici (1847 – 1849 a od r. 1862).

Publicista, vydavateľ, učiteľ. Prvý slovenský profesionálny novinár, priekopník ľudovýchovy, člen Spoločnosti československej, účastník politických bojov v revolúcii 1848 – 1849. V roku 1848 vydával Noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život, od roku 1849 vo Viedni úradné Slovenské noviny, ktoré mali neskôr aj zábavno-náučnú prílohu Světozor. Od roku 1847 vydával kalendár Domová pokladnica, prvý ilustrovaný slovenský kalendár, ktorý popularizoval prírodné vedy a nové metódy práce v poľnohospodárstve. Od roku 1863 začal vydávať hospodársky časopis Obzor určený pre široký ľud. Je autorom ľudovýchovných hospodárskych príručiek aj prvej slovenskej učebnice taliančiny. Bol aktívny v Matici slovenskej, podieľal sa na tvorbe Letopisu Matice slovenskej, prvého slovenského vedeckého časopisu.

Literatúra: JANŠÁK, Š. Daniel G. Lichard. Skalica, 1912; PASIAR, Š. Daniel Gabriel Lichard, šíriteľ vzdelanosti a pokroku. Martin, 1953; RUTTKAY, F. Daniel G. Lichard a novinárstvo jeho doby. Martin, 1961; Slovenský biografický slovník III. Martin : Matica slovenská, 1989. s. 402-403.

LICHARD, Milan (25. 2. 1853 Skalica – 21. 4. 1935 Užhorod)

0
Lichard Milan

Štúdium: Základná škola vo Viedni a v Skalici (1861), nižšie gymnázium v Skalici, vyššie triedy v Revúcej (1867 – 1869), lýceum v Šoprone, hudobná akadémia

Pôsobenie: Železničný úradník v Budapešti (1871 – 1897), správca KÚS v Martine (1897 – 1906), redaktor Slovenského denníka v Budapešti (1907 – 1918), cenzor novín pre správu Slovenska (1918 – 1921), pracovník Krajinského úradu v Užhorode (1921 – 1933)

Hudobný skladateľ a teoretik, kontrabasista. Bol členom a dirigentom spevokolu pri Slovenskom spolku v Budapešti, Slovenského spevokolu v Martine, Spevokolu slovenských murárov, spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Jeho tvorba pozostáva zo zborových úprav ľudových piesní, vlastných zborov a piesní na texty slovenských básnikov a klavírnych skladieb. Vo svojich teoretických prácach sa zameriaval na slovenskú ľudovú hudbu. Bol správcom Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Martine.

Literatúra: Slovenský biografický slovník III. Martin : Matica slovenská, 1989. s. 403-404.

KAŇA, Jaroslav (29. 3. 1925 Skalica – 18. 4. 2004 Praha)

0

Štúdium: Gymnázium v Skalici (1936 – 1944), právo

Pôsobenie: Prekladateľ. Prekladal najmä dánsku literatúru, preložil rozprávky Hansa Christiana Andersena, trilógiu spisovateľa Martina Andersena Nexö Dita, dcéra človeka, historický román Karen Enevoldovej Barbari tiahnu Európou či známu detskú knihu švédskej autorky Astrid Lindgrenovej Pipi Dlhá Pančucha.

Literatúra: Kaňa Jaroslav. Dostupné na: ˂http://www.obecprekladatelu.cz/_ftp/DUP/K/KanaJaroslav.htm˃.

KARVAŠ, Imrich, JUDr. (25. 2. 1903 Levice – Kalinčiakovo – 22. 2. 1981 Bratislava)

0
Karvaš Imrich, JUDr.

Štúdium: Ľudové školy v Pukanci a v Holíči (1909 – 1913), gymnázium v Skalici (1913 – 1921), právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1921 – 1925) a na univerzitách v Paríži a v Štrasburgu (1926 – 1927)

Pôsobenie: Pedagóg na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (1925 – 1930), tajomník Obchodnej a priemyselnej komory (1926 – 1930), tajomník Zväzu slovenských bánk (1930 – 1933), generálny tajomník Národohospodárskeho ústavu pre Slovensko a Podkarpatskú Rus v Bratislave (1932 – 1938), viceprezident Exportného ústavu v Prahe (1936 – 1938), minister bez kresla, resp. priemyslu, obchodu a živností (1938), guvernér Slovenskej národnej banky (1939 – 1944), predseda Najvyššieho úradu pre zásobovanie (1942 – 1944), Predseda Sociologického odboru Matice slovenskej (po r. 1945), predseda Medzinárodného výkonného výboru kúpeľov (1947 – 1948), pedagóg na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (1945 – 1950), dekan a prodekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského (1947 – 1949)

Právnik, vysokoškolský pedagóg, predstaviteľ národohospodárskej vedy na Slovensku. Zúčastnil sa na formovaní a vedení slovenského regionalizmu, ktorý v 30. rokoch žiadal zmiernenie nevýhodnej ekonomickej pozície Slovenska v ČSR. Člen Učenej spoločnosti Šafárikovej i amerických inštitúcií Academy of Political Sciencies a Economic Society.

Literatúra: Slovenský biografický slovník III. Martin : Matica slovenská, 1989. s. 46.

KLINDA, Ferdinand (27. 7. 1904 Kúty – 10. 10. 1962 Újezd u Brna)

0
Klinda Ferdinand

Štúdium: Ľudová škola v Kútoch (1910 – 1915), gymnázium v Skalici (1915 – 1919) a v Košiciach (1919 – 1923), Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave (1923 – 1928)

Pôsobenie: Pracovník, tajomník a predseda Obchodnej a priemyselnej komory v Košiciach (1928 – 1938), vedúci odboru (1938 – 1939), prezidiálny šéf Ministerstva hospodárstva (1939 – 1945), pracovník Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave (1945 – 1946), pracovník Krajskej vodohospodárskej služby v Piešťanoch (1946 – 1953) a Ľanárskych a konopárskych závodov v Holíči (od r. 1954).

Literatúra: Slovenský biografický slovník III. Martin : Matica slovenská, 1989. s. 108.

KNAP, Michal (pseudonym Michal Záhorský) (23. 9. 1894 Brodské – 30. 1. 1960 Trnava)

0

Štúdium: Gymnázium v Skalici (asi 1904 – 1912), kláštorné školy v Malackách, Hlohovci a Bratislave, slavistika a klasická filológia v Prahe

Pôsobenie: učiteľ na gymnáziách v Košiciach, Levoči, Banskej Bystrici, Spišskej Novej Vsi, Trstenej, Zvolene, Dolnom Kubíne a Leviciach, pracovník školskej administratívy v Bratislave

Jazykovedec, prekladateľ, publicista. Venoval sa praktickým jazykovým otázkam, lexike a morfológii. Jazykovedné články uverejňoval v časopisoch Kultúra, Kultúrny životSlovenská reč. Prekladal z maďarčiny, ruštiny a češtiny, z latinčiny preložil aj niekoľko Komenského prác. Podieľal sa na vydaní Latinskej čítanky.

Literatúra: PALKOVIČ, K. Jazykovedec a prekladateľ Michal Knap. In Slovenská reč, 1983, roč. 48, č. 5, s. 277-283.

KOCIÁN, Ján Serafín (6. 6. 1785 Skalica – 3. 5. 1825 Pruské)

0

Štúdium: Rétorika v Skalici, formácia vo františkánskej reholi, filozofia v Kremnici (1803 – 1805), teológia v Hlohovci a v Skalici (1805 – 1809)

Pôsobenie: Kaplán v Novom Meste nad Váhom (1809 – 1814) a v Hlohovci (1814 – 1821), gvardián v Pruskom

Kazateľ. Niekoľko jeho slovenských kázní písaných v bernolákovčine sa zachovalo v rukopisoch, napr. Dictio sacra pro Dominica 23. post Pentecosten z roku 1890.

Literatúra: GAJDOŠ, V. J. Františkáni v slovenskej literatúre. Cleveland, 1979, s. 100, Slovenský biografický slovník III. Martin : Matica slovenská, 1989. s. 127.

KOHUT, Ignác (2. 2. 1818 Častolovice – 8. 2. 1898 Skalica)

0

Štúdium: Konzervatórium v Prahe

Pôsobenie: Organista v Skalici (od r. 1856)

Hudobník, skladateľ, regenschori skalického farského kostola. So skalickým farárom Jozefom Haydinom založil hudobný spolok Musikverein so symfonickým orchestrom, učil na skalickom gymnáziu hudobnú výchovu a zborový spev a v roku 1880 tu založil Hudobnú školu, kde sa vyučovala hra na husle, klavír a harmónium. Vďaka Kohutovi a jeho synovi Václavovi sa v skalickom mestskom „Hájku“ začali pravidelne organizovať žiacke i profesionálne koncerty. Kohut je autorom viacerých cirkevných skladieb, graduálov, orfetórií, piesní, skladieb pre organ a orchester a ďalších hudobných diel.

Literatúra: MICHALOVIČ, P. Regenschori skalického farského kostola Ignác Kohut. In Záhorie, 2008, roč. XVII., č. 3, s. 10-12.

KORESKA, Ján (26. 4. 1769 Skalica – 28. 10. 1844 Skalica)

0

Štúdium: Rímskokatolícka teológia v Generálnom kňazskom seminári v Bratislave (1791 – 1795)

Pôsobenie: Kaplán v Senici (1795 – 1803), farár v Prietrži (1803 – 1805) a v Dolnom Dubovom (1805 – 1834)

Prekladateľ z nemeckého jazyka, bernolákovec, člen Slovenského učeného tovarišstva, poľnohospodársky osvetár. Pochovaný je v krypte Kaplnky sv. Anny pri Farskom kostole sv. Michala.

Literatúra: KOTVAN, I. Bibliografia bernolákovcov. Martin : Matica slovenská, 1957. s. 206-207; PAŠTEKA, J. et al. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. s. 725; Slovenský biografický slovník III. Martin : Matica slovenská, 1989. s. 178.

KORESZKA, Július (24. 2. 1895 Dojč – 1. 12. 1958 Skalica)

0
Koreszka Július

Štúdium: Gymnázium v Bratislave (1905 – 1909) a v Skalici (1909 – 1914), Vysoká škola výtvarných umení v Budapešti (1914 – 1915), AVU v Prahe (1919 – 1924), v rokoch 1925 a 1928 študijné pobyty v Paríži

Maliar. Špecializoval sa na krajinomaľbu, v prvom období jeho tvorby možno v jeho dielach nájsť prvky romantickej, realistickej, impresionistickej a secesnej krajinomaľby, neskôr sa prikláňa k neoimpresionizmu a secesnému symbolizmu. Častým motívom jeho umeleckých diel je Záhorie a najmä Skalica, kde sa v roku 1936 usadil.

Literatúra: ZMETÁKOVÁ, D. Július Koreszka. Bratislava : Pallas, 1974; Slovenský biografický slovník III. Martin : Matica slovenská, 1989. s. 178.