pondelok, 19 apríla, 2021
Úvod Autori Príspevky od Záhorské múzeum

Záhorské múzeum

540 PRÍSPEVKOV 0 KOMENTÁRE

Otvorenie múzea

0

Vážení návštevníci, oznamujeme, že Záhorské múzeum sa opäť otvára verejnosti. Na základe rozhodnutia vlády budú v prvej fáze povolené len individuálne prehliadky, jeden návštevník na 15 metrov štvorcovej plochy, s negatívnym AG testom, nie starším ako 7 dní a s respirátorom. Informácie budeme priebežne aktualizovať. Tešíme sa na vašu návštevu.

Kniha Záhoria 2019 -2020

0

Bol otvorený 12. ročník súťaže Kniha Záhoria.

Zaregistrovali sme 57 publikácií, ktoré vyšli v rokoch 2019 – 2020. Z nich porota, zložená z organizátorov, vybrala 25. Tie postupujú do hlasovania o čitateľskú, teda aj vašu priazeň.

Posolstvo súťaže je jasné – priblížiť čitateľom knižky, ktoré sa týkajú záhorského regiónu tematicky alebo prostredníctvom osoby autora.

Vzhľadom na aktuálnu situáciu sa tento ročník súťaže presunul do virtuálneho priestoru. Hlasovať môžete prostredníctvom online formulára od 1. do 30. apríla 2021 (link na hlasovanie http://kz2020.zahorskakniznica.eu/index.php/hlasovanie).

Všetky informácie o súťaži a priblíženie jednotlivých publikácií, ktoré boli zaradené do hlasovania, nájdete na stránke http://kz2020.zahorskakniznica.eu.

Nová časť Stálej expozície Záhorského múzea

0
Dom kultúry v Skalici, sídlo Stálej expozície Záhorského múzea

Záhorské múzeum pripravuje v roku 2021 novú časť svojej stálej expozície. Predstaví vzácne zbierkové predmety,  prezentujúce život a dielo významných osobností Skalice a Záhoria. Získané boli darom a kúpou, viaceré s prispením Fondu na podporu umenia. Prezentácia venovaná osobnostiam  vznikne v poslednej  miestnosti stálej expozície Záhorského múzea, kde bola v roku 1991 po zrušení múzejnej expozície najnovších dejín nainštalovaná Galéria Júliusa Koreszku, 22 malieb a 12 kresieb maliara, zapožičaných zo zbierok Záhorskej galérie Jána Mudrocha v Senici. Sme radi, že sme mohli tridsať rokov prezentovať diela Júliusa Koreszku, umelca životom i dielom spätého so Skalicou. Svoj podiel bude mať i v novej prezentácii.

Záhorie v cestovnom zázname z roku 1782 – Mgr. ThLic. Martin Hoferka, ThD.

0
Titulný list 12. zväzku knihy Johann Bernoulli´s Sammlung kurzer Reisebeschreibungen und anderer zur Erweiterung der Länder- und Menschenkenntniss dienender Nachrichten z roku 1783 (zdroj Bavorská štátna knižnica, Mníchov)

V roku 1783 uverejnil Johann Bernoulli v 12. zväzku Sammlung kurzer Reisebeschreibungen (Zbierky krátkych cestopisov) opis cesty z Rakúska do Brna od istého G. E. v. R. Tento cestopis je cenný tým, že podáva opis viacerých miest Záhoria, ktorými cestovateľ prechádzal na spiatočnej ceste do Viedne. Skôr ako sa pozrieme na priebeh jeho cesty po Záhorí, ešte sa krátko zastavme pri osobe autora. Za iniciálami G. E. v. R. sa ukrýva Gottfried Edler von Rotenstein, avšak i jeho meno je pseudonym. Malo sa za to, že pod týmto označením cestopisy publikoval gróf Ján Pálfi (1744 – 1794). Najnovšie bádanie však identifikovalo Rotensteina s bratislavským lekárnikom Gottfriedom Stegmüllerom. Jeho spiatočná cesta cez Záhorie v septembri 1782 viedla po hlavnej komunikačnej tepne regiónu, ktorá kopírovala stredovekú cestu a na ktorej sa vyberal tridsiatok. Posledným mestom na Morave, ktorým prechádzal, bol Hodonín. Mesto s panstvom kúpil František Štefan Lotrinský v roku 1762 od Jozefa Cobora. Za Hodonínom prešiel v lese rieku Moravu a prišiel do Holíča. Práve Holíčskemu zámku s jeho priľahlými záhradami venuje Rotenstein najväčší priestor vo svojich záhorských zápiskoch. Opisuje k zámku priliehajúce hospodárske budovy, ako i množstvo alejí, ktoré sa od zámku rozbiehali do okolitej krajiny a farbisto vykresľuje honosné zariadenie zámockých miestností. Na ceste v smere do Bratislavy postupne navštívil Kopčany, Moravský Sv. Ján, Veľké Leváre, Malacky, Stupavu a Marianku. V ostatných zastávkach stručne popisuje dominanty daných lokalít, a to predovšetkým zemepanské kaštiele.
Preklad záhorskej časti cesty:
Zo Slavkova som prišiel do Hodonína, mesta so starým zámkom a cisársko-kráľovským mýtom. Pred štyridsiatimi rokmi toto mesto patrilo bohatému uhorskému grófovi Coborovi, ktorý mal príjem milión zlatých (guldenov). Teraz cisárovi patrí 16 dedín, veľa lesov a rybníkov a z toho má výnos 70 000 zl.
Odtiaľ som narazil na rieku, ktorá viedla cez veľký les s mnohými kľukatými alejami až do Holíča, stredne veľkého mesta, ktoré leží v Uhorsku na moravských hraniciach; nemá žiadne hradby, má 5 500 obyvateľov vrátane 500 židov, farský kostol, kapucínsky kláštor, lekáreň, továreň na majoliku a veľmi krásny kráľovský zámok. Toto miesto so 16 dedinami a mnohými veľmi výnosnými lesmi a poľami patrí cisárovi, čo mu vynáša 90 000 zl.
Skôr ako sa dostanete k zámku, prejdete štvornásobnou gaštanovou alejou so 128 stromami;
potom prídete na veľkú pažiť a malú brestovú aleju. Okolo hradu je priekopa s vodou a
múr so 4 baštami a 4 štítovými domami, pokrytými bielym plechom a pozlátenými ozdobami (Knöpfen). Na prvé nádvorie, kde sú budovy pre domácich a stajne pre kone, vedie most; nasleduje suchá priekopa, okolo ktorej sú múry a 4 štítové domy: v tejto priekope sú zo štyroch strán záhrady s kvetmi, 6 fontánami a 34 stĺpmi pre kvetináče. Zámok je vysoký 3 poschodia, 11 okien široký a 13 okien dlhý, má Corps de Logis a 2 bočné krídla; na streche zámku je smerom do záhrady otočený altánok; po stranách zámku je po celej dĺžke budovy val, po ktorom sa môžete prejsť a mať najkrajší výhľad; na moste ponad priekopu smerom do záhrady je osvetlenie, za tým sú 2 dlhé prízemné budovy pre služobníctvo a 2 bašty s alejami. Ďalej pokračujete po osvetlenom moste, ktorý vedie ponad vodnú priekopu. V tejto priekope sú dva okrúhle ostrovy a na každom stojí 20 lakťov vysoký topoľ. Potom prídete do bažantnice, od ktorej vedú krížom ovocné cesty; potom je veľká záhrada; napokon v strede sa nachádza dlhá a vysoká gaštanová aleja s vyše 120-timi stromami, ktorá je obrovská; okrem toho je vidieť 5 dlhých alejí v dlhých dvojradových uličkách, ako aj 2 orechové aleje. Medzi nimi je lesík, ktorý slúži na prechádzky; potom nasledujú 2 dlhé cesty s krátkymi špaliermi a 2 štvorcové miestečka, 2 ovocné aleje, 2 gaštanové aleje, 2 kríky pre bažantov, 2 vodné kanály, 8 križujúcich sa alejí, 8 kríkov, 2 štvorcové priestranstvá s lipami, 4 aleje ovocných stromov. V strede veľkej gaštanovej aleje je najskôr kruhový priestor so 4 kabinetmi, ďalej nasleduje ďalší okrúhly priestor so 4 kabinetmi a veľkým okrúhlym priestranstvom s 8 lampami. Na konci aleje je okrúhly priestor so 4 kabinetmi. Voda do fontán doteká pomocou veterného mlyna z vysokého kopca. V záhrade sa nachádza vyše 1 000 bažantov.

Pôdorys 1. poschodia Holíčskeho zámku zo 60. rokov 18. storočia. Čísla označujú izby spomínané v texte (zdroj: Ragač, R. a kol., Zlatý vek cisárskej rezidencie v Holíči v období Františka Štefana I. Lotrinského, 2010)

Zariadenie zámku: 87 krásnych schodov vedie hore (na hornom strope sú umiestnené hodiny) do miestností. 1. Izba: zelená predizba (Antikamera) so žltými kvetmi. 2. Audienčná miestnosť cisára Františka s hnedými hodvábnymi tapetami so svetlomodrými kvetmi, taký je aj trón z baldachýnu. 3. Izba so žltým damaskom, v ktorej je trumeau a krb zo sivého mramoru; bola to pracovňa (Schreibkabinet) cisára Františka. 4. Izba so zeleným damaskom; komín je zhotovený zo sivšieho fúkaného mramoru a nad komínom je veľmi krásne kvetinové zátišie. 5. Veľmi pekný kabinet potiahnutý žltým hodvábnym atlasom: sú na ňom pripevnené jemne vyrezávané šedé medirytiny čínskych letohrádkov, záhrad, miest, rastlín, vtákov a krajiny, ktorá vyzerá mimoriadne pekne. Podlaha je umelecky prepracovaná a vkusne položená, zhotovená je z indického farebného dreva. Táto miestnosť bola pracovňou cisárovnej Márie Terézie. 6. Izba s červeným damaskom; počas prítomnosti na zámku tu bývala ubytovaná arcivojvodkyňa Kristína. 7. Izba so zeleným damaskom bola arcivojvodkyne Márie Anny. 8. Kabinet s čiernymi tapetami, na ktorých sú namaľované červené a modré čínske postavy a krajinky. 9. Izba smerom do záhrady má papierové tapety (mit Papierspalieren) fialovej farby s kyticami z bielych kvetov; tu môžete vidieť praktický nadstavec so 4 veľkými zásuvkami; celá skriňa je svetlomodrá na spôsob lapis lazuli, so zlatým lemovaním, 24 zrkadiel vrátane 4 veľkých, na ktorých sú veľmi jemne vyrezávané rozličné historické udalosti. Táto skriňa sa odhaduje na 14 000 zl. a je darom pruského kráľa. Nachádza sa tu tiež väčšie trumeau svetlomodrej farby s vystúpenými postriebrenými ozdobami, pod ktorým je krb z mramoru telovej farby. 10. Audienčná sála je vytapetovaná tureckým zamatom; podklad je žltý s vystupujúcimi červenými kvetmi a tento zamat je darom od tureckého cisára; trón s baldachýnom a stoličky sú z rovnakého zamatu: lakeť tohto zamatu sa odhaduje na 22 zl. V 4 rohoch miestnosti stoja na 4 bielych vysokých podstavcoch 4 biele a svetlomodré, 2 lakte vysoké, porcelánové vázy so zlatom. 11. Sála je široká 3 okná, má tapety z postriebrenej kože a sú na nej motívy čínskej histórie a krajiny; má tiež 18 červených damaskových stoličiek, 3 lustre; drevom obložené steny a sokle, ktoré sú bledozelené a strieborné; 2 veľké trumeau; 2 krby z červeného mramoru s bielymi škvrnami; v dvoch rohoch sály stoja na vysokých podstavcoch dve 2 lakte vysoké krásne vázy, naplnené prírodne zafarbenými kyticami. 12. Prvá susedná miestnosť je obložená červeným damaskom a v dvoch rohoch na dvoch vysokých podstavcoch sú dve 2 lakte vysoké bielo-modré porcelánové vázy. 13. Druhá miestnosť so zeleným damaskom má dve postele rovnakého typu: je to spálňa cisára Jozefa II. Ostatné miestnosti sú vyzdobené tapetami z potlačeného kartúnu (zitz) a zavesenými obrazmi. 14. Kaplnka je úplne biela; na oltári je namaľované Nanebovzatie Panny Márie a nad tým vyššie Najsvätejšia Trojica; sú v nej i 2 vázy vyrobené z čierno-bielo-žltého achátu; v každom je 1 lakeť vysoká veľká kytica z tepaného striebra: dar pápeža Klementa XIV.
V továrni na majoliku v Holíči je 25 ľudí; údržba stojí 16 000 zl. Každý mesiac sa spotrebuje 40 siah dreva. Siaha dreva stojí 3 zl. 54 grajciarov. Na lov je vyhradených 8 poľovných revírov.
Kopčiansky žrebčín je pol hodiny od Holíča, vedú tam 2 veľmi dlhé aleje. Jedna je gaštanovo-orechová a druhá z vysokých, ako pyramídy vytiahnutých topoľov. Budova žrebčína je vysoká 1 poschodie a široká 5 okien; je v nej niekoľko miestností pre cisára. Budovy sú postavané do štvoruholníka. Každé krídlo je široké 20 okien a nad každým oknom je strecha so strešným štítom a oknom pre stajníkov. Všade naokolo sú veľké lúky, ktoré sú zo 4 strán obkolesené borovicovými alejami. V koniarni je 25 žrebcov a 500 kobýl; v poli sa nachádza 9 samostatných lesíkov pre jarabice.
Odtiaľ som prišiel k Moravskému Sv. Jánu, panstvu grófa Baťaniho; predtým patril bohatému grófovi Coborovi, ktorý ho neskôr predal grófovi Baťanimu za 380 000 zl., ale urobil v ňom hospodárske vylepšenia, takže teraz vynáša 35 000 zl. ročne; v blízkom okolí je 9 dedín a nádherné veľké lesy. (Panstvo kúpil v roku 1756 Adam Baťaň (1697 – 1782) a po jeho smrti ho prevzal jeho syn Ján Nepomuk Baťaň (1747 – 1831) – poznámka mh.)
Ďalej som išiel do Veľkých Levár, trhového mestečka grófa Koloniča, v ktorom je nádherný kostol, ktorý by bol ozdobou i v najväčšom meste. Kaštieľ má 1 poschodie, 15 okien na dĺžku a 8 okien na šírku. Na záhrade nie je nič zvláštne. (V roku 1782 bol majiteľom panstva Karol Kolonič – poznámka mh.)
Odtiaľ som sa vydal po piesočnatých cestách do Malaciek, trhového mestečka a veľkého panstva grófa Karola Pálfiho, uhorského vicekancelára a vynáša 70 000 zl. Predtým, ako sa dostanete na zámok, musíte prejsť veľkou alejou líp; potom nasleduje veľmi vysoká zrastená lipová aleja. Kaštieľ je na vyvýšenom mieste (pol hodiny od mestečka), vysoký 2 poschodia, 19 okien dlhý a 19 okien široký; na nádvorí je fontána s veľkým ležiacim jeleňom s veľkým parožím. Jeleňa s parohami majú grófi v erbe. Kaštieľ je zasadený do prostredia, z ktorého je neporovnateľný výhľad a v okruhu 5 míľ leží veľa dedín, na kopci starý hrad nazývaný Plavecký hrad. Toto všetko patrí grófovi. Okrem toho má panstvo s hradom pri Dunaji, s názvom Devín, z ktorého príjem je 12 000 zl. V Rakúsku má taktiež množstvo kaštieľov a krásnych zámkov a záhrad, ale väčšinou žije vo Viedni, vo svojom nádherne zariadenom dome. V Malackách sa nachádza františkánsky kláštor, vo vnútri ktorého sú hrobky celej rodiny. Neďaleko kaštieľa, asi pol hodiny, má gróf v lese veľkú zvernicu plnú zveri všetkého druhu, najkrajších a najväčších jeleňov. (Karol Ján IV. Pálfi (1735 – 1816) získal v roku 1807 kniežací titul. Pochovaný je v pálfiovskej hrobke v Malackách – poznámka mh.)
Nakoniec som prišiel do Stupavy, malého mesta s krásnym kaštieľom, ktorý je postavený na 4 strany, vysoký 1 poschodie, 14 okien dlhý a 23 okien široký, obohnaný suchou priekopou, cez ktorú je postavený most, na začiatku ktorého sú 2 veľmi veľké vyrezávané ležiace levy. Záhrada je veľká a má nádherné gaštanové cesty a oranžériu. Neďaleko odtiaľ je pomerne veľké divadlo (Komödienhaus), ktoré vo vnútri vyzerá priam roztomilo. Sú tu 2 bažantnice a zvernica, kde je obzvlášť veľa divokých sviní, z ktorých je každý rok zastrelených viac ako 400 kusov, na ktoré prichádza z Viedne veľa pozvaných kniežat, vyslancov a grófov. Táto obec spolu s okolitými dedinami a nádhernými lesmi patrí tiež jednej línii grófov Pálfiovcov. Pol hodiny od Stupavy človek vidí na vysokom vrchu starobylý grófsky hrad. Je to Pálfiovský hrad, nazývaný Pajštún: miestnosti sú zariadené v starom štýle s mnohými portrétmi rodiny Pálfi; spolu s ďalšími vecami je k dispozícii tiež zbrojnica so starými puškami, brnenie so železnými košeľami a tureckými konskými chvostami. (Pajštúnsky hrad bol zničený po roku 1810 napoleonskými vojakmi – poznámka mh.)
Cesta zo Stupavy do Bratislavy ide cez Marianku. Marianka je kláštor pavlínov, ktorý je vysoký 2 poschodia, široký 15 okien a dlhý 9 okien. Veľký kostol má 9 oltárov, strop je pozlátený a nádherne vymaľovaný freskami. Pri kláštore sa nachádza záhrada s oranžériou; z kláštora vedie ku kaplnke dlhá zrastená gaštanová aleja. V kaplnke za oltárom je prameň, kde sa našla soška Panny Márie (Marienbild). Mnohé púte sem prichádzajú zďaleka, pretože miesto leží v príjemnom údolí, obklopené z troch strán lesom.

Vysvetlivky
corps de logis – hlavný – stredný trakt so vstupom a reprezentačnými miestnosťami
oranžéria – uzatvorená stavba s vykurovaním určená na prezimovanie subtropických rastlín, zvyčajne s presklenou časťou alebo veľkými oknami na južnej strane; predchodca skleníka
trumeau – v tomto prípade ozdobný panel nachádzajúci sa nad krbom v podobe zrkadla alebo maľby s vyrezávaným rámom či doskou

Pramene a literatúra
G. E. v. R. [Gottfried Edler von ROTENSTEIN]. Lustreise durch Österreich und Mähren nach Brünn im September 1782.
In Bernoulli, von Johann (Ed). Sammlung kurzer Reisebeschreibungen… zv. 12. Berlin-Leipzig, 1783, s. 263–274.
BALÁZS, Éva H. Ki volt Rotenstein? Egy forrás azonosítása. In Ars Hungarica, roč. XV., 1987, č. 2, s. 133-138.
BALÁZS, Éva H. Wer war Rotenstein? In Mitteilungen des Österreichischen Staatarchives, rok 1990, č. 41, s. 43-52.
LANČARIČ, Adrián, Hospodárska činnosť na panstve Ostrý Kameň v 18. storočí. Trnava : FF TU, 2016.
RAGAČ, R. a kol. Zlatý vek cisárskej rezidencie v Holíči v období Františka Štefana I. Lotrinského. Skalica : RRA,
2010.
SEIDLER, Andrea. Ein Beitrag zur Klärung der Frage: Wer war Gottfried von Rottenstein? In Hungarien Studies, roč.
2009, č. 23, s. 29-35.
SERFŐZŐ, Szabolcs. Schloss Holitsch und die Wallfahrtskirche Sassin zur Zeit Franz Stephans von Lothringen. Szenen
der Ablenkung, Repräsentation und Frömmigkeit. In Zedinger, R. – Schmale, W. (Eds.). Franz Stephan von Lothringen
und sein Kreis/L’empereur François Ier et le réseau lorrain/L’imperatore Francesco I e il circolo lorenese. Bochum :
Winkler, 2009, s. 315-339, 509-518.
Za pomoc s prekladom ďakujem Eve Mihálovej.

Záhorie 1/2021

0
Usadlosť na sobotištských kopaniciach. Foto: Viera Drahošová

PhDr. Viera Drahošová: Vážení a milí čitatelia
ThLic. Mgr. Martin Hoferka, Th.D.: Záhorie v cestovnom zázname z roku 1782
PhDr. Richard Drška: Osobnosť kňaza Dr. Mateja Héska 1889 – 1973
Ing. Jozef Pavlásek, Mgr. Terézia Pavlásková: Záhorská roľnícka banka v Zohore
PhDr. Štefan Holčík: Maliar a reštaurátor Gustav Schütt
Mgr. Dita Andrušková, PhD.: Meno ako ornament v zbierke ľudového textilu Záhorského múzea v Skalici

Nové knihy / Správy
Bilancia roku 2020 v Záhorskom múzeu v Skalici (PhDr. Viera Drahošová)
Mojmír Benža: Záhorie a staré lexikóny (-red-)
Výstava Rodina v tradičnej ľudovej kultúre Záhoria (Mgr. Dita Andrušková, PhD.)

Rodina v tradičnej ľudovej kultúre Záhoria

0

(katalóg k výstave, 2021, 109 s., 5,- €)

Videá k výstave Rodina v tradičnej ľudovej kultúre Záhoria

0

Aktuálna výstava Záhorského múzea v Skalici Rodina v tradičnej ľudovej kultúre Záhoria, venovaná rodinným zvykom v minulosti sa zameriava na tri kľúčové udalosti v živote človeka: narodenie, svadbu a pohreb. Výstava sprístupňuje vyše 170 zbierkových predmetov a približne 200 fotografií zameraných na prostredie Záhoria a Myjavy konca 19. – 1. polovice 20. storočia.

Keďže je múzeum z dôvodu aktuálnych opatrení pre verejnosť dočasne zatvorené, pripravili sme pre vás sériu štyroch krátkych videí priamo z výstavy. Prvá, úvodná časť je venovaná jej všeobecnej charakteristike, následne vám raz týždenne v samostatných dieloch predstavíme vyššie uvedené tri hlavné časti výstavy. Sprevádzať vás bude kurátorka výstavy Dita Andrušková.

Narodenie

Prvá časť aktuálnej výstavy Záhorského múzea v Skalici je venovaná rodinným zvykom v minulosti spätým s narodením a krstom, ktoré sprevádzalo množstvo obradov a zvykov vzťahujúcich sa k matke a dieťaťu. K sprístupneným zbierkovým predmetom patria najmä detský obradový odev, vyšívané kútne plachty a hlinené kútne hrnce. Náznakovú scénu tvorí posteľ šestonedieľky s drevenou kolískou a figurínou dieťatka.

Svadba

Druhá časť aktuálnej výstavy Záhorského múzea v Skalici je venovaná rodinným zvykom, v minulosti spätými so svadobným cyklom. Približuje prípravy, priebeh svadby, ako aj zvyky v období posvadobnom. Zo zbierkových predmetov sú to najmä obradový a sviatočný odev a doplnky, úžitková keramika a ľudový nábytok. Súčasťou výstavy sú aj obradové odevné komplety na figurínach a náznaková scéna svadobnej hostiny.

Pohreb

Tretia časť aktuálnej výstavy Záhorského múzea v Skalici je venovaná tradičnému pohrebnému cyklu a zvykom vykonávaným v súvislosti so smrťou a pochovaním mŕtveho. V širšom zmysle je to aj udržiavanie pamiatky zosnulého a vnímanie posmrtného života. K vystaveným zbierkovým predmetom patria najmä smútočný odev, obradové textílie, predmety sakrálneho charakteru, ako aj náznaková scéna pohrebného sprievodu s odevnými kompletmi na figurínach.

Bilancia roku 2020 v Záhorskom múzeu

0
Habánsky mlyn v Sobotišti s expozíciou o živote novokrstencov.

Rok 2020 bol odlišný od všetkých, s akými sme sa doposiaľ stretli. Poznačený pandémiou ukázal, akí sme zraniteľní, vrhol svetlo na všetky hodnotové systémy. Odrazil sa v živote každého, tiež Záhorského múzea, žiaľ i stratou najväčšou – odchodom kolegu. Neriskovať zdravie, zachovať opatrnosť, dodržiavať predpisy a plnohodnotne pokračovať v činnosti, žiadalo nové prístupy, ako všade… Optimistické plány jubilujúcej 115-ročnej inštitúcie sme radikálne prispôsobovali vzniknutej situácii.

Základnou činnosťou múzea je práca so zbierkovými fondami, ich odborné spracovanie, ktorá pokračuje systematicky a nezávisle od verejnosti. Sem sme presunuli kapacity, ušetrené tým, že nebolo možné (alebo len obmedzene) vykonávať prezentačnú činnosť pre verejnosť v oblasti expozičnej, výstavnej, spoločenskej a prednáškovej.

V zbierkovom fonde sme zaznamenali prírastok 507 predmetov (zaevidovaných pod 302 číslami), z toho 300 darom, 125 kúpou a 82 výskumom a prevodom. Okrem jednotlivých zbierkových predmetov, z ktorých možno osobitne zmieniť vzácnu akvizíciu habánskej biblie zo 16. storočia, sme získali tri pozostalosti významných osobností Pavla Groebla od Ing. Milice Lustigovej-Bunčákovej zo Skalice, Júliusa Koreszku od rodiny Kabelíkovej zo Skalice a MUDr. Pavla a JUDr. Janka Blahovcov od prof. Evy Blahovej z Bratislavy, všetky darom; kúpou s prispením FPU pozostalosť ThDr. Mateja Héska z Kútov.

Pozornosť sme venovali i reštaurovaniu zbierok: 2 ľudových malieb na skle (Svätá Barbora a Klaňanie Troch kráľov) reštaurátorkou M. Ďuricovou a ceremoniálnej šable a plechovej zástavky z veže farského kostola zo 16. storočia reštaurátorom S. Koželom, tiež zabezpečovaniu depozitárov kamerovým systémom, všetko s prispením FPU.

Pri odbornom spracovávaní a digitalizácii zbierkových fondov bol dôraz položený na fotografovanie zbierkových predmetov (1362 ks evidenčných čísiel, spolu 11328 ks fotografií), digitalizáciu dokumentácie, fotografií, negatívov (1300 ks zdokumentovaných a naskenovaných), systematizáciu informácií do databázy fotografií z pomocných fondov (1304 ks), odborné revízie fondov, druhostupňovú evidenciu fondov v ESEZe. Pokračovali zápožičky z fondov i knižnice, elektronické spracovanie knižničného fondu, fotografovanie pre výstavu a publikáciu Drobná sakrálna architektúra na Záhorí, fotografovanie podujatí (Róbert Svíba, Eva Svíbová, Anna Palkovičová, Gabriela Milotová). Odborní pracovníci pokračovali v  prvostupňovom i druhostupňovom spracovaní zbierok, návrhových listoch, konzultáciách, metodickej činnosti, v spolupráci s kolegami z partnerských inštitúcií vo výskume, i keď viac virtuálnou cestou (Richard Drška, Dita Andrušková, Martin Hoferka, Peter Michalovič, Viera Drahošová). Zúčastňovali sa videokonferencií vo svojich vedných odboroch, pripravovali štúdie a výstavy.

S každou výstavou je spojené množstvo práce a aby mali ohlas a návštevnosť, pre epidemickou situáciou spôsobené uzatvorenie pre verejnosť, sme ich predlžovali a nestihli všetky. Z plánovaných sme realizovali výstavu prechádzajúcu z minulého roka „Pavol Michalič: Kresba, grafika, maľba“, výstavu fosílií prevzatú z Balneologického múzea v Piešťanoch „Stratené pralesy“, každoročnú Krajskú súťažnú prehliadku neprofesionálnej fotografickej tvorby v Trnavskom kraji „Amfo 2020“ v spolupráci so ZOS Senica. Nášmu jubileu, 115. výročiu múzea, bola venovaná výstava „Maliari Slovácka v 19. a 20. storočí“ z Galérie Jožu Uprku v Uherskom Hradišti, žiaľ, bez pripravovaných sprievodných podujatí. Koncom roka sme uviedli vlastnú výstavu kurátorky Dity Andruškovej „Rodina v tradičnej ľudovej kultúre Záhoria“, ktorá je naplánovaná ako putovná.

Aby sme aspoň čiastočne nahradili prezentačnú činnosť a kontakt s vami, posilnili sme virtuálnu prezentáciu, popri webovej stránke sme na sociálnej sieti publikovali 306 vlastných a 367 zdieľaných príspevkov, 255 na instagrame múzea. Administrátorkou všetkých je Eva Svíbová, prispievali kolegovia Dita Andrušková (33 príspevkov), Richard Drška (18), Martin Hoferka (10), Anna Palkovičová (9), Peter Michalovič (11), Viera Drahošová (156), Róbert Svíba (3), spoločné (66); publikované fotografie boli najčastejšie z archívu ZM, súčasné od Róberta Svíbu a Viery Drahošovej. Publikačnú činnosť sme realizovali tiež v 6 číslach časopisu Záhorie, viacerými príspevkami v iných odborných alebo popularizačných periodikách.

Expozície Záhorského múzea, stálu i vysunuté, sme sa pri 115. výročí snažili propagovať dvomi krátkymi videami z dielne Erika Čermáka. Odborní pracovníci Martin Hoferka a Dita Andrušková ukončili expozíciu o živote novokrstencovv habánskom mlyne v Sobotišti a Martin Hoferka bol spoluautorom expozície v novootvorenom Múzeu Senica (časť o rode Vagyon a sokolovni). Múzeum v Kopčanoch s Obcou Kopčany vypracovalo nový návštevnícky režim.

Z naplánovaných podujatí sa uskutočnila prezentácia knihy „Prvá svetová vojna a Záhorie. Pamätníky obetiam v regióne“ na domácej pôde v Skalici 20. februára, spojená s prezentáciou zbierky poézie prof. Evy Fordinálovej „Hore srdcia!“; ďalšie prezentácie pripravené v Senici, Malackách, Lábe, Závode a Bratislave boli zrušené. Podobne ako pripravená „Spomienka na akad. maliara Júliusa Koreszku pri 125. výročí narodenia“ 19. marca. Z viacerých spolu s Mestom Skalica pripravovaných podujatí „Putovanie skalickou históriou“ sa uskutočnilo len jedno: „Skalica na starých fotografiách a pohľadniciach“ 9. júla, ostatné, ani tradičný predvianočný koncert k výročiu múzea, sa nekonali. Deň otvorených dverí Záhorského múzea v rámci Dní Európskeho kultúrneho dedičstva sa uskutočnil 12. septembra. Každoročné európske podujatie Noc múzeí a galérií sa konalo 14. novembra v online podobe, múzeum sa prezentovalo videom Záhorské múzeum 115 a vedomostným kvízom o múzeu.

Zrušená bola konferencia „Imrich Kotvan (1910 – 1984), rodák z Trnovca pri Holíči“, (hlavný organizátor Historický ústav SAV BA) a formou webinára sa uskutočnila „Storočnica Zory Viestovej (1920 – 2002)“, zastrešovaná Spoločnosťou slovenských archivárov, na ktorých sa múzeum spolupodieľalo.

V predošlom roku bolo podujatí a priamych stretnutí s vami menej, chýbali nám. Ako každý, potrebujeme spätnú väzbu, návštevnosť, záujem pri prezentáciách, diskusiu; ktoré našu prácu posúvajú vpred. Vaše pochopenie a dôveru, prejavujúce sa množstvom darov do zbierkového fondu, príspevkov do dokumentácie, pre edičnú činnosť, ako aj odozvou vo virtuálnej podobe si veľmi ceníme a ďakujeme vám. Veríme, že situácia sa bude zlepšovať a tešíme sa na lepší rok 2021.

Časopis Záhorie 30-ročný

0
Titulky časopisu Záhorie

Záhorské múzeum v Skalici vstupuje do 30. ročníka vydávania časopisu Záhorie (dvojmesačník formátu A5, 32 farebných strán). Prináša príspevky o dejinách, tradíciách, kultúre a prírode záhorského regiónu. Doposiaľ vyšlo 172 čísiel na viac ako 5600 stranách. Za 30 rokov prišlo ku generačným posunom, zároveň však udržujeme kontakty s prispievateľmi, podporovateľmi a odberateľmi, z ktorých mnohí časopis odoberajú od jeho vzniku a radi vítame nových. Na jeho tvorbe sa podieľalo viac ako 200 prispievateľov a fotografov. Smerovaný je záujemcom o poznanie Záhoria, záhorským rodákom žijúcim mimo regiónu, bádateľom, študentom všetkých stupňov, pre kultúrne inštitúcie, školy, samosprávu. O akceptovaní odbornou verejnosťou svedčí vysoký počet odkazov v odbornej tlači na Slovensku i v zahraničí. Počet odberateľov sa pohybuje okolo 750 zo SR i zahraničia (Česká republika, Rakúsko, Švédsko). Časopis získal niekoľko ocenení, naposledy Cenu časopisu Pamiatky a múzeá 2016, Pamätnú medailu predsedu TTSK 2015. Je súčasťou každodenného pracovného života kolektívu múzea a jeho prostredníctvom získalo bližší, občas až rodinný vzťah k obyvateľom regiónu, ich pomoc pri výskumnej a akvizičnej činnosti. Časopis pravidelne propagujeme webovou stránkou (https://www.zahorskemuzeum.sk/kategoria/casopis-zahorie/), na ktorej uvádzame bibliografiu jednotlivých čísiel a ročníkov s vybraným článkom z každého čísla, tiež prostredníctvom sociálnej siete. Časopisom sa už tri desaťročia snažíme prispievať k posilňovaniu regionálnej identity a hrdosti na náš krásny región. Ďakujeme všetkým, ktorí nám pomáhajú!

Predaj časopisu Záhorie

0
Titulky časopisu Záhorie

Do roku 2015 vrátane poskytneme printové vydania časopisu zadarmo, len za poštovné, do poznámky v objednávke je potrebné zadať, o ktoré číslo, z ktorého ročníka máte záujem, adresu, prípadne si ho po dohode termínu môžete vyzdvihnúť v múzeu. Z najstarších ročníkov niektoré čísla už nemáme na sklade.

Posledných päť ročníkov predávame (2016 – 2020 1,- €/ks). Pre knižnice všetkých druhov (školské, obecné, farské, domovov sociálnych služieb …) po dohode poskytneme zadarmo – za odvoz.

Predplatné na rok 2021 je 10,- € (vrátane poštovného). Možnosť úhrady poštovou poukážkou typu H, faktúrou (na vyžiadanie) alebo prevodom na č. účtu: SK24 8180 0000 0070 0050 0998 – Štátna pokladnica, variabilný symbol: 2021.

PF 2021

0

Vážení priatelia,

ďakujeme Vám za spoluprácu, záujem a priazeň v roku 2020.

Prajeme Vám pokojné Vianoce a do nového roku pevné zdravie, šťastie, veľa radosti a spokojnosti.

Budeme sa tešiť na stretnutia v roku 2021.

Kolektív pracovníkov Záhorského múzea v Skalici

Oznam

0

Oznamujeme našim návštevníkom, že od 19. decembra 2020 až do odvolania bude na základe prijatých protiepidemiologických opatrení Záhorské múzeum v Skalici pre verejnosť zatvorené.