štvrtok, december 13, 2018
Úvod Autori Príspevky od zahorskemuzeum

zahorskemuzeum

318 PRÍSPEVKOV 0 KOMENTÁRE

Zatvorenie Záhorského múzea v Skalici

0

Oznamujeme našim návštevníkom, že v stredu 12. decembra 2018 bude Záhorské múzeum v Skalici zatvorené.

Prezentácia QR technológie

0

Trnavský samosprávny kraj – Záhorské múzeum v Skalici a TASPO – trnavská asociácia sluchovo postihnutých Vás srdečne pozývajú na prezentáciu QR technológie, prostredníctvom ktorej sú sprístupňované informácie pre nepočujúcich návštevníkov v Stálej expozícii Záhorského múzea v Skalici. Uskutoční sa v stredu 19. decembra 2018 o 10.30 hod. v Záhorskom múzeu v Skalici.

Putovanie skalickou históriou – TJ Sokol Skalica

0

Mesto Skalica
Trnavský samosprávny kraj – Záhorské múzeum v Skalici

Tlačová správa

Názov podujatia: Putovanie skalickou históriou – Založenie TJ Sokol v Skalici Miesto: Kino Sloboda, 909 01 Skalica 
Dátum konania
: štvrtok 13. decembra 2018 o 17.00 hod.

Mesto Skalica spolu so Záhorským múzeom v Skalici pozývajú na ďalší diel cyklu Putovanie skalickou históriou, ktorý je tento raz zameraný na Založenie TJ Sokol v Skalici, prvej TJ na Slovensku, ktorá tento rok oslávila sto rokov od svojho vzniku.
Históriu TJ Sokol Skalica priblíži PhDr. Viera Drahošová, riaditeľka Záhorského múzea v Skalici, kurátorka výstavy 100 rokov TJ Sokol Skalica a autorka rovnomennej publikácie. Súčasnosť skalickej TJ predstaví jej starostka Viera Miklášová. Svoje spomienky na činnosť v TJ porozpráva jej najstarší žijúci člen Milan Dermíšek. V rámci podujatia vystúpi aj člen TJ JUDr. Dušan Krivský, ktorý sa bude venovať téme o správnom turistovi.

Publikácia 100 rokov TJ Sokol Skalica

0

K výstave 100 rokov TJ Sokol Skalica vyšla rovnomenná publikácia s prierezom histórie a množstvom fotografií na 70 stranách. Realizovaná bola s podporou Neinvestičného fondu Mesta Skalica a zakúpiť ju možno v Záhorskom múzeu v Skalici (https://www.zahorskemuzeum.sk/prehlad-publikacii/).

Školským triedam a skupinám ponúkame možnosť komentovanej prehliadky výstavy po predchádzajúcom dohodnutí termínu.

100 rokov TJ Sokol Skalica

0

Trnavský samosprávny kraj
Záhorské múzeum v Skalici
TJ Sokol Skalica
 
Tlačová správa

Názov podujatia:      100 rokov TJ Sokol Skalica
Miesto:                     Záhorské múzeum v Skalici, Námestie slobody 13, 909 01 Skalica
Dátum konania:        sobota 8. decembra 2018 o 15.00 hod.
Kurátorka výstavy: PhDr. Viera Drahošová

Výstava bude realizovaná pri príležitosti 100. výročia založenia Telovýchovnej jednoty Sokol, ktorá vznikla niekoľko dní po vzniku Československej republiky – 10. novembra 1918 –  ako prvá na Slovensku. Záhorské múzeum v Skalici výstavu pripravilo spolu s TJ Sokol Skalica. Jej zámerom je priblížiť princípy sokolskej myšlienky, ale predovšetkým históriu a pôsobenie TJ Sokol v Skalici. V roku 1922 si členská základňa Sokola svojpomocne vybudovala sokolovňu (prvú na Slovensku) prestavbou bývalej mliekarne a slávnostne ju otvorila 10. septembra 1922. Sústredil sa v nej popri športe a cvičení široký okruh aktivít kultúrno-spoločenského života mesta. Po zrušení spolku a jeho činnosti v roku 1938 prišlo ku krátkemu obnoveniu po skončení druhej svetovej vojny v roku 1946, no od roku 1948 bol na dlhé obdobie opäť zakázaný. So zmenou politicko-spoločenských pomerov TJ Sokol v Skalici 31. januára 1991 obnovila svoju činnosť a patrila opäť k prvým na Slovensku, ktoré sa snažili pozdvihnúť sokolský život. Už v roku 1994 organizovala v Skalici oblastný zlet a svoju životaschopnosť dokázala najmä úspešne zvládnutými 2. sokolskými telovýchovnými slávnosťami v roku 2004. Tvorí hlavnú posilu pri zletových skladbách, ktorými sa na všesokolských zletoch prezentuje slovenské sokolské hnutie. Poskytuje možnosti pre športové vyžitie všetkým vekovým kategóriám.
Výstava prinesie množstvo zaujímavých informácií o histórii i súčasnosti TJ Sokol a tvoriť ju budú panely s textami a fotografiami, ktoré doplnia trojrozmerné exponáty súvisiace s činnosťou TJ Sokol v Skalici; sokolská zástava z roku 1938, sokolské uniformy, cvičebné oblečenia, odznaky, propagačné predmety sokolskej myšlienky, sokolských zletov, množstvo fotografií, plagátov a dokumentácie. Ďakujeme spolu s výborom TJ Sokol za spoluprácu pri jej tvorbe všetkým, ktorí sa na našu výzvu prihlásili s dokumentmi a predmetmi z rodinných archívov. Výstava bude otvorená v rámci Osláv 100. výročia TJ Sokol Skalica, súčasťou ktorých bude po otvorení výstavy športová akadémia v Dome kultúry v Skalici so stretnutím priaznivcov Sokola a jeho členov zo slovenských i moravských sokolských žúp.

Predvianočný koncert Záhorského múzea v Skalici 2018

0

Trnavský samosprávny kraj
Záhorské múzeum v Skalici
Hudobné centrum – príspevková organizácia zriadená Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky
Albrechtina, o. z.
 
Tlačová správa

Názov podujatia:      Predvianočný koncert Záhorského múzea v Skalici a prezentácia                                         knihy Janko Blaho: Záhorácké pjesňičky – súborné vydanie
Miesto:                    Dom kultúry v Skalici, Námestie slobody 11, 909 01 Skalica
Dátum konania:       piatok 30. novembra 2018 o 18.00 hod.

V piatok 30. novembra 2018 sa uskutoční Predvianočný koncert Záhorského múzea v Skalici spojený s prezentáciou knihy Janko Blaho: Záhorácké pjesňičky – súborné vydanie. Publikáciu podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia
V kultúrnom programe s názvom Janko Blaho: Záhorácké pjesňičky v úpravách skladateľov (V. Novák, Š. Németh-Šamorínsky, Z. Folprecht, E. Suchoň, V. Godár) sa predstavia Stanislava Maggioni-Dubanová – soprán, Tomáš Šelc – barytón, Pavol Mucha – violončelo, Peter Pažický – klavír. Koncert je súčasťou cyklu (NE)ZNÁMA HUDBA 2018.
V rámci uvedenia knihy sa prihovoria dcéry Janka Blaha Helena Jurasovová a Eva Blahová, muzikológ Oskár Elschek a dvaja hlavní autori nového súborného vydania Vladimír Godár a Peter Michalovič.
V závere slávnostného večera sa predstaví i ľudová hudba Skaličan s primášom Petrom Michalovičom.

Publikáciu je  možné zakúpiť i v Záhorskom múzeu v Skalici. Cena je 35,- € (812 strán).

Reportáž Televízie Skalica z podujatia:

Skalica úspešná v Knihe Záhoria 2017

0
Foto: Róbert Svíba

V stredu 24. októbra 2018 sa v Záhorskej galérii Jána Mudrocha v Senici konalo slávnostné vyhlásenie výsledkov jubilejného desiateho ročníka čitateľskej ankety Kniha Záhoria 2017. Skalica bola úspešná, podieľala sa na všetkých troch najúspešnejších knihách. Na prvom mieste sa umiestnila kniha renomovaného etnológa PhDr. Mojmíra Benžu, PhD. Tradičný odev Záhoria, ktorú vydalo Záhorské múzeum v Skalici. Pod jej grafickú úpravu i realizáciu sa podpísali Západoslovenské tlačiarne Skalica. V poradí druhý titul – súbor próz Pascalov tieň, pochádza od skalického autora PhDr. Jozefa Špačka, ktorý vo svojich prózach čerpal už tradične z prostredia Skalice. Na treťom mieste skončilo druhé vydanie knihy Záhorácky slovník PhDr. Konštantína Palkoviča, CSc. (dlhoročného člena redakčnej rady časopisu Záhorie, ktorý zomrel pred 10 rokmi) vydaný Mestom Malacky. Tlačili ho Západoslovenské tlačiarne Skalica.

Viac k výsledkom ankety: https://myzahorie.sme.sk/c/20945751/v-senici-vyhlasili-vysledky-10-rocnika-ankety-kniha-zahoria.html

Záhorie 4/2018

0
Pohľad na Rovensko. Foto: RNDr. Ľubica Krištofová

Ágnes Ritoók, PhD.: Náhrobný kameň Kryštofa Kropáča z Nevědomí a na Bzenci
Mgr. Veronika Chňupková: Neľahký osud troch žien z Holíča
PhDr. Robert Bača: Fotografista zo Sobotišťa Gusztáv Löger
Mgr. Dita Andrušková, PhD., PhDr. Richard Drška: Ľudový odev na Záhorí – senický a moravskosvätojánsky kroj
ThLic. Martin Hoferka, Th.D.: Reformný rok 1968 v zrkadle okresného periodika Záhorák (august – december 1968)
MUDr. Dagmar Kanisová: Oskoruše v Sobotišti
Mgr. Zuzana Francová: Dielo Ferdiša Kostku v zbierkach Múzea mesta Bratislavy

Nové knihy / Správy
Brožúra o pamiatkach mesta Gbely (PhDr. Peter Michalovič)
Čestný názov pre ZŠ v Zohore (PhDr. Oľga Drahošová)
Nová kniha o Šaštíne-Strážach (Mgr. Anna Palkovičová)

MUDr. Dagmar Kanisová: Oskoruše v Sobotišti

0
Foto: Mgr. Richard Boršoš

Oskoruše sú stromy aj plody vzácne a málo známe. Pritom sa vyskytujú v určitých viac-menej ohraničených lokalitách už najmenej 400 rokov. Toľko majú vzrastlé stromy s obvodom kmeňa viac ako 3,5 m v tzv. prsnej výške (1,5 m). Príčinou tohto javu je veľmi zložité množenie, extrémne pomalý rast stromu a veľmi neskoré nasadenie plodov. V prirodzených podmienkach dozrejú prvé oskoruše po 20 – 26 rokoch od objavenia sa prútika oskoruše s listami nad zemou.
Pôvodná vlasť oskoruše zapadá do južnej časti Európy od Apeninského polostrova cez Balkán až do Turecka. Odtiaľ sa prirodzene rozšírila do celej Panónie a smerom na sever do juhovýchodnej časti Moravy, južnej časti Bielych Karpát a západnej časti Slovenska. V súčasnosti sa staré rodiace stromy zachovali v ojedinelých skupinách i jednotlivo predovšetkým v oblasti Moravského Slovácka, v CHKO Biele Karpaty (lesná oskoruša). Sobotište tvorí okrajovú časť jej výskytu s malým územím okolo Myjavy s priľahlými obcami a kopanicami. Zriedka sa vyskytuje ako solitér i v iných častiach Slovenska. V súčasnosti počet rodiacich oskoruší v oblasti Vrboviec, Sobotišťa a Myjavska sa odhaduje na 90 až 100 stromov. Do tohoto počtu sa počítajú okrem starých jedincov i stromy posadené pred 30 – 35 rokmi, ktoré už rodia. Staré stromy oskoruší sú obecne známe v habánskych záhradách, na kopaniciach na Havrane u Zuščíka, na kopaniciach u Halabrínov a tiež niekoľké v katastri obce Vrbovce. Za najstaršiu oskorušu v sobotištskom chotári sa považuje strom v lokalite Hradište. V prsnej výške meria jeho obvod 3,48 m a vek sa odhaduje na 350 rokov.
V polovici minulého storočia oskoruše často rástli pozdĺž poľných ciest na poliach i v záhradách. Hromadný úbytok stromov vznikol v období totality, kedy sa násilím sceľovali pozemky, rozširovalasa orná pôda, na ktorej často okrem buriny nič nerástlo. V blízkom okolí obcí sa stavali rozsiahle poľnohospodárske strediská, budovali sa nové a rozširovali staré cesty. Ale i neuvážené a násilné zásahy človeka do prírody na vlastnom pozemku viedli k eliminácii tohto vzácneho stromu.
Dohadov a povestí o tom, ako sa oskoruša dostala k nám, je viac. Jej rozšírenie sa pripisuje rímskym vojskám, ktoré sa predierali cez tzv. „Sudoměřickú stezku“ Bielymi Karpatmi, pričom vojaci vysádzali semenáče oskoruší a takto si značili svoje územie miesto hraničných kameňov. Iná povesť hovorí, že semenáče si priniesli Turci a Tatári a sadili ich na svojom území, aby mali dostatok vína z ich plodov a konečne Mongoli niesli so sebou pri svojich nájazdoch sušené oskoruše na prevenciu, alebo liečbu úplavice a hnačiek. Posledná povesť javí sa ako najpravdepodobnejšia, pretože prášok zo sušených oskoruší sa používa v ľudovom liečiteľstve na tento účel dodnes. V minulom storočí pripravoval túto medicínu v Sobotišti strýc Pláňavský a v sáčkoch ju predával záujemcom.
Nech je už pôvod oskoruší v Sobotišti akýkoľvek, za ich záchranu môžeme ďakovať iba miestnemu pestovateľovi MVDr. Henrichovi Müllerovi, ktorý sa zaoberá pestovaním oskoruší zo semena i očkovaním (vrúbľovaním) štepov z rodiacich oskoruší na semenáče viac ako 35 rokov. Množstvo semenáčov i vrúbľovaných pníkov sa takto pomocou neho dostalo do zeme nielen v Sobotišti a v okolí, ale i na vzdialených miestach Čiech a Slovenska. Podľa toho by sa mohlo zdať, že v Sobotišti sa nachádzajú prinajmenšom sady oskoruší. Odborníci však hovoria, že len 10 % z počtu vysadených jedincov sa dožije doby plodnosti, teda dvadsiatich rokov a z tých len jedna tretina je v plnej sile v 100 rokoch. Hovorí sa, že oskoruša 100 rokov rastie, 100 rokov plodí a 100 rokov odumiera. V umelom prostredí len predpestovanie semien, tzv. stratifikácia, trvá 13 až 19 týždňov. Úspech očkovania, ďalšieho rastu a plodnosti je zaručený, iba ak sa vrúbeľ z rodiacej oskoruše zaočkuje do podpníka semenáča oskoruše. Výhodou stromov získaných očkovaním je, že rodia skôr, priemerne za 10 – 12 rokov, i keď k tejto dobe treba pripočítať 3 – 4 roky, kým semenáč dorastie na vhodnú výšku. Raritou je i vznik a rast jedincov v prírode. Píše sa, že semeno vyklíči zo zeme iba v tom prípade, ak predtým prejde zažívacím traktom zvierat, alebo človeka. Preto sa dozvedáme, že najpravdepodobnejšími „rozsievačmi“ semien sú vtáci, ktorí s obľubou zobú uležané oskoruše pod stromom. I keď sa zrno sčasti v ich útrobách rozloží, niečo sa do pôdy dostane. Túto úlohu môžu plniť i iné poľné zvieratá, alebo i človek, hlavne ak sa vrátime k jeho spôsobu života 400 – 500 rokov dozadu.
Oskorušu možno charakterizovať ako opadavý listnatý strom. Vo voľnej prírode jej kmeň dosahuje výšku 10 až 15 metrov. Má rozložitú košatú korunu, skôr do šírky ako do výšky. Lesné oskoruše dorastajú až do výšky 30 metrov, aby presiahli okolitý porast. Ich koruna je skromnejšia. Kôra oskoruše je spočiatku hladká, neskôr šupinatá až zvrásnená. Listy sú veľké, členité, podobné listom jarabiny. Na jeseň dostávajú krásnu oranžovú farbu, ktorou dekorujú jesennú prírodu. Oskoruša kvitne v máji v tvare bielych alebo ružových chocholíkov, ktoré spolu vytvárajú kytice kvetov. Plody dozrievajú v septembri. V našom prostredí majú tvar malých hruštičiek s kožou žltozelenej farby, na strane s červeným líčkom. Odtrhnuté zo stromu alebo čerstvo padnuté na zem nie sú jedlé pre intenzívnu trpkú chuť. Spôsobuje ju vysoký obsah trieslovín. Po 3 – 4 dňoch odležania plody zmäknú, na povrchu zhnednú, pričom dreň zostáva jemne okrová alebo biela. V tomto štádiu ako hniličky sú chutné na konzumáciu alebo ďalšie spracovanie. Úroda plodov býva bohatá. Oskoruša rodí obvykle dva razy v priebehu troch rokov. Najväčšia časť odležaných plodov sa zvykne spracovať do kvasu a vypáliť z neho jemnú oskorušovicu. Podľa ovocinára Jozefa Bučka zo Sobotišťa je príprava kvasu dosť náročná. Opadnuté sa podľa možnosti denne zbierajú, nechajú sa odležať na sitách, alebo plachtách a postupne sa ako hniličky pridávajú do suda s kvasom. Nemali by sa drviť, mlieť ani šrotovať, pretože sa rozdrvia i zrniečka, ktoré môžu spôsobiť horkú chuť pálenky. Plody sa pred vysypaním do suda iba pomačkajú. Kvasenie trvá obvykle dva mesiace. Zo 100 litrov kvasu sa vypáli okolo 8 litrov pálenky. Oskorušovica je teda vzácna a podľa toho sa i cení. V súčasnosti „fajnšmekri“ zaplatia 30 až 40 eur za liter. V Sobotišti a okolí sa odležané oskoruše zvyknú zavárať, alebo spracovať na džem. Sušené hniličky sa melú na hrubozrnnejší prášok sladkokyslej chuti, posýpajú sa ním múčniky miesto škorice. A konečne prášok je vždy v zásobe ako liek proti hnačke.
Oskoruša je strom nielen vzácny, ale i vďačný, a to nielen bohatosťou plodov, ale i vzácnosťou dreviny. Drevo oskoruše je najtvrdšie a najťažšie zo všetkých európskych stromov. Jeden m3 váži 500 až 800 kg. Jeho vzácnosti zodpovedá i cena. Uvedený objem dreva sa na trhu cení na 1500 až 1800 eur. Cena stúpa i s klesajúcim dovozom vzácnych drevín z exotických krajín. Dopyt po ňom je veľký hlavne v Nemecku a Francúzsku. Drevo oskoruše má naružovelý až okrový odtieň a nie veľmi vyznačené letokruhy. Cenené je v umeleckom rezbárstve, vo výrobe vzácneho nábytku s intarziou, vyrábajú sa z neho niektoré hudobné nástroje, napr. píšťaly gájd, ale aj biliardové/gulečníkové palice (tága) a ďalšie predmety, kde sa vyžaduje nadmerná pevnosť a tvrdosť dreva. V minulosti slúžilo toto drevo na výrobu vínnych lisov. Podľa odborníkov sa i napriek tvrdosti ľahko opracováva.
Oskorušu ako ovocný strom i ako drevinu si viac cenia v susedných Čechách ako na Slovensku. V Tvarožnej Lhote (okr. Hodonín) v blízkosti hraníc so Slovenskom sa každoročne slávi sviatok oskoruší. Spojený je s odborným i spoločenským programom, ochutnávkou a oceňovaním viac ako sto vzoriek oskorušovice od pestovateľov. Oskoruša tam bola vyhlásená za pamätný strom Slovácka. Podľa literatúry za najstaršiu a najväčšiu oskorušu v Čechách bola v minulých rokoch vyhlásená tzv. Adamcova oskoruša z okolia Strážnice. Obvod jej kmeňa v prsnej výške meria 4,58 m, predpokladaný vek je okolo 450 rokov.
Ľudová múdrosť vraví: Piť oskorušovicu – to je život, koštovať ju – to je veda, diškurovať o nej – to je umenie! Alebo: Romantici sadia ruže, správni chlapi oskoruše!

Použité pramene
Oskeruše od A do Z. Vydal INDEX – SDA Bílé Karpaty a Spolek obnovy venkova v Modré, 2003.
Ďakujem sa odbornú radu MVDr. Henrichovi Müllerovi a za pestovateľské skúsenosti Jozefovi Bučkovi.

Roky meruôsme 1848 v Senici

0
Spomienková slávnosť pri renovovanom Pomníku popravených 1848 v Senici - Horných Surovinách. Foto: Róbert Svíba

V piatok 12. októbra 2018 sa v Senici uskutočnilo Spomienkové podujatie pri príležitosti 170. výročia Slovenského povstania meruôsmych rokov, ktorého sa zúčastnili i pracovníci Záhorského múzea v Skalici. V priestoroch domu kultúry sa konala vernisáž výstavy J. M. Hurban kurátorky PhDr. Viery Drahošovej a Hurbanovské povstanie vo výtvarnom umení kurátora PhDr. Štefana Zajíčka. V programe slávnostnej akadémie vystúpil s hlavným príspevkom Meruôsme roky na Záhorí odborný pracovník Záhorského múzea PhDr. Richard Drška. Následne prebehla Spomienková slávnosť pri renovovanom Pomníku popravených 1848 v Senici – Horných Surovinách a Pamätníku padlým 1848 na cintoríne v Senici.

Kniha Záhoria 2017 – vyhlásenie výsledkov

0

Srdečne Vás pozývame na vyhlásenie výsledkov čitateľskej ankety Kniha Záhoria 2017, ktoré sa uskutoční v stredu 24. októbra 2018 o 17.00 hod. v priestoroch Záhorskej galérie Jána Mudrocha v Senici.
Informácie o tomto ročníku ankety: https://www.zahorskemuzeum.sk/anketa-kniha-zahoria-2017/ 

http://www.zahorskakniznica.eu/index.php/2-uncategorised/1156-tradicny-odev-zahoria-od-mojmira-benzu-ziskal-titul-kniha-zahoria-2017

Družstevné múzeum Samuela Jurkoviča v Sobotišti

0

Družstevné múzeum Samuela Jurkoviča sa nachádza v Nyáriovskom kaštieli v Sobotišti, ktorý dal postaviť v roku 1637 Ľudovít Nyári v renesančno-barokovom slohu a v druhej tretine 18. storočia bol stavebne a dispozične upravený. Múzeum bolo otvorené v roku 1994 a prezentuje existenciu významného družstevného hnutia na Slovensku. Zameriava sa aj na osobnosť Samuela Jurkoviča, jeho kontakty a priekopnícku prácu v kultúrno-osvetovej činnosti. V expozícii sa popri písomnostiach nachádza i etnografický materiál – súčasti ľudových krojov a ľudové nástroje.
Návštevy zabezpečuje Obecný úrad Sobotište, lektorka Drahoslava Mrázková, tel. č. +421 (0)34/628 21 02, email: kniznica@sobotiste.sk.
Otvorené utorok 12.30 – 18.00, streda 10.00 – 16.00, štvrtok 10.00 – 16.00, piatok 12.30 – 18.00.
Vstupné: deti 0,50 €, dospelí 1,- €.

Interiér Družstevného múzea Samuela Jurkoviča      v Sobotišti