pondelok, január 27, 2020
Úvod Autori Príspevky od zahorskemuzeum

zahorskemuzeum

372 PRÍSPEVKOV 0 KOMENTÁRE

Stratené pralesy

0

Tlačová správa

Názov podujatia:        Stratené pralesy
Miesto:                       Záhorské múzeum v Skalici, Námestie slobody 13, 909 01 Skalica
Dátum konania:          výstava potrvá od 7. februára do 27. marca 2020
                                  výstava je sprístupnená bez vernisáže
Kurátor výstavy:         Ing. Tomáš Mlynský

Trnavský samosprávny kraj – Záhorské múzeum v Skalici pripravilo v spolupráci s Balneologickým múzeom v Piešťanoch výstavu s názvom Stratené pralesy.
Na výstave sa návštevníci môžu oboznámiť s dávno vyhynutými rastlinami vo forme fosílií, napríklad s obrovskými plavúňmi a prasličkami, ktoré rástli v prvohorách. Je vhodnou metodickou pomôckou pre žiakov základných, stredných a vysokých škôl. Vystavované exponáty sú dôkazom premeny a prispôsobovania sa rastlín v procese evolúcie na našej planéte, ktorá neustále prebieha aj v súčasnom období.
Časť výstavy je venovaná skamenenej živici dávnych stromov – jantáru. Návštevník sa dozvie ako vznikol, aké má vlastnosti a kde sa nachádzajú jeho najznámejšie náleziská. Jantár často obsahuje fosílne organické zvyšky, najčastejšie hmyz, rastliny a vzácne aj stavovce. Kvôli zvýšeniu atraktivity pre návštevníkov, boli na výstavu vybrané práve vzorky jantáru obsahujúce fosílny hmyz.
Výstava sa venuje i drevnému opálu. Drevný opál (silicifikované – prekremenelé drevá) vznikol impregnáciou dreva roztokom kyseliny kremičitej. Vznik drevných opálov úzko súvisí s vulkanizmom, ktorý prebiehal na Slovensku v období treťohôr. Preto je výskyt drevných opálov viazaný na vulkanické pohoria – Štiavnické vrchy, Vtáčnik, Slánske vrchy, Poľana a pod. V okolí Piešťan môžeme takéto silicifikované drevá nájsť na poliach v okolí obce Častkovce, je to zároveň aj jediný výskyt v oblasti.
Výstava prezentuje i vznik a vývoj rastlín, od prvých suchozemských rastlín z obdobia silúru až po súčasnosť. Vystavované exponáty pochádzajú zo Slovenska, ale aj zahraničia. Medzi významné exponáty patria nálezy fosílnej flóry z obdobia druhohôr z lokality Prašník. Ide o kriedové sedimenty, v ktorých sa nachádzajú početné zvyšky rastlinstva. Medzi najčastejšie nálezy patria úlomky vetvičiek ihličnanov rodu Geinitzia a listy rôznych druhov papradí. Medzi vzácne nálezy patrí krásne zachovalý list magnólie. Ďalšou významnou lokalitou je Rádiový vŕšok –Červená veža. Vekovo je oveľa mladšia ako Prašník, spadá do obdobia treťohôr. V tejto oblasti vystupujú na povrch tzv. „piešťanské pestré vrstvy“ – piešťanská formácia. Sú to pestrofarebné lavice pieskovcov a zlepencov, v ktorých sa bežne nachádzajú odtlačky listov briez, jelší, topoľov, bukov a dubov.

Ing. Tomáš Mlynský
Balneologické múzeum Piešťany

PF 2020

0
PF 2020 Foto: Róbert Svíba

Vážení priatelia,
ďakujeme Vám za spoluprácu, záujem a priazeň v roku 2019.
Prajeme Vám pokojné Vianoce a do nového roku pevné zdravie, šťastie, veľa radosti a spokojnosti.
Budeme sa tešiť na stretnutia v roku 2020.

Zatvorenie Záhorského múzea v Skalici počas vianočných a novoročných sviatkov

0

Oznamujeme našim návštevníkom, že v piatok 20. decembra 2019 od 12.00 hod. bude Záhorské múzeum v Skalici z technických príčin (vydymovanie depozitov) a počas vianočných a novoročných sviatkov od 23. decembra 2019 do 6. januára 2020 zatvorené. Tešíme sa na Vašu návštevu v novom roku.

Ivan Thebery: Osada „U Hríchu“ pri Štefanove

0
Pohľad na pamätnú sochu "Ejhľa človek". Foto: Róbert Svíba

Najznámejšou slovenskou básňou s protitureckou tematikou je Turčín Poničan Sama Chalupku, ktorá vyšla v jeho básnickej zbierke Spevy (1868). Inšpiroval ho príbeh z vlastnej rodiny popísaný cirkevným hodnostárom a spisovateľom Samuelom Chalupkom (1600 – 1664), ktorý v epickej reflexívnej básni Vandrovka, neb putování prežalostné Roziny Puchalky, Samuela Chalúpky manželky (1664) opísal zajatie svojej manželky počas tureckých vpádov, ktoré šťastne skončilo až po zaplatení výkupného. Málokto vie, že príbeh má analógiu v obci Štefanov na Záhorí.
Stará mama Klenová mojej starej mamy Theberyovej, rod. Tomašovej, bola narodená okolo roku 1825 a bývala so svojím mužom v osade U Klenov (neskoršie pomenovanej U Hríchu). Jej muž bol narodený okolo roku 1817. Predkovia im zanechali mlyn, polia a ich rod bol najbohatší v Štefanove. Bohatstvo dedili, pričom v rodine Klenovcov bolo zaužívané mať len jedno dieťa, aby sa majetok nezmenšoval ale zväčšoval. Od druhej polovice 17. storočia (kedy sa veľa hovorilo o tejto mlynárskej usadlosti) dedičstvo prechádzalo z otca na syna až po rok asi 1869, kedy sa dedilo po „praslici“. Ako dcéra najbohatšieho gazdu v Štefanove sa narodila v roku 1851 Júlia Klenová, ktorá nemala súrodencov. Za ženu si ju zobral Ján Tomša, narodený v roku 1849, pochádzajúci z 15 detí. Všetci jeho súrodenci postupne zomreli ešte v detskom veku. On zostal, pretože rodičia sa veľmi snažili, aby aspoň jeden potomok prežil. Od narodenia mu zobrali na dojčenie „dojku“, a tak sa zachránil. Stal sa z neho vážený občan a neskôr richtár Štefanova. Bol príbuzným básnika Jána Hollého cez svoju starú mamu. Ján Tomša bol bohatý, pretože okrem majetku rodiny Tomšovcov vyženil i veľký majetok rodiny Klenovcov. Spočiatku bol spoločníkom v mlyne „U Horných“ (1800 metrov proti toku rieky Myjavy). Neskôr mlyn získal a začal sa volať Tomšových mlyn. V roku 1943 vyhorel a nebol už znovu postavený. Ján Tomša potom kúpil mlyn v Dojči pre svoju dcéru Albínu Theberyovú (rodenú Tomšovú) v roku 1918 a rodina sa rozrástla o rodinu Križánkovú a Theberyovú.
Najstaršie udalosti v rodine Klenovcov
V nedeľu na jeseň roku 1663 pásli mladí chlapci dobytok na lúkach pri rieke Myjave, keď od Borského Svätého Petra na koňoch prišli tureckí vojaci. Chlapcov zbili, spútali a odviedli. V Turecku ich vychovávali za janičiarov, ľuďmi opovrhovaných krutých vojakov. Matka jedného 12-ročného pastiera všetko videla. Bola z rodiny Klenovcov, ktorá mala mlyn a veľa polí. Dookola opakovala, že Turci chlapcov zabijú. Veľmi smútila, že prišla o jediného syna. Po čase bola i ona odvlečená, vlastne dala sa odvliecť do Turecka, aby našla svojho syna. Vedela, že ide do otroctva, že sa asi nikdy nevráti, ale túžba nájsť syna bola veľká. Bola silnou a rozhodnou ženou, ktorá sa nebála útrap či smrti. Turci nebrali násilím ľudí z rodiny, ale tam, kde mali ľahkú korisť – na poli, pri požiari… Zaujímali sa hlavne o chlapcov 10– až 14-ročných. Dievčatá a ženy brali asi od 18 do 30 rokov a predávali do háremov alebo na trhu otrokov. Tak i mama 12-ročného chlapca bola viackrát predaná na trhu otrokov a pracovala v domácnostiach a pri výchove malých detí. Snažila sa, aby sa dostala tam, kde vychovávali janičiarov za vojakov. Naučila sa reč, mala na sebe odev ako otrokyne a stále pátrala po synovi. Jej syn bol po matke odvážny, nebojácny a v bojoch sa postupne vypracoval na kapitána janičiarov. Stal sa mohamedánom, oženil sa a mal malého syna. Viackrát bol na trhu otrokýň pre neho vyberať pestúnku. Po čase jednu otrokyňu kúpil. Na druhý deň, keď sa kapitán preobliekal, otrokyňa zbadala na jeho ruke znak „červenú malinu“, ktorý mal od narodenia i jej syn. Hneď ho spoznala a začala dieťaťu spievať: Číhaj, belaj dieťatko, nezdálež si moje vnúčatko. /Číhaj, belaj Turčátko, snáď si moje vnúčatko. / Číhaj, belaj do času, všetko trvá do času.
Spievala na nôtu, ktorú kapitán spoznal a poznal i slová. Opýtal sa jej, odkiaľ to vie. Odpovedala, že je zo Štefanova, kde sa tak spieva a že jej Turci zobrali syna, ktorého by si poznala podľa znaku na ruke: „Zdá sa mi môj pane, že ste mojím synom.“ Spomenul si na všetko, čo sa stalo, i na reč. Opýtal sa ešte, kde ho Turci vzali. Odpovedala, že medzi Horným mlynom a mlynom „U Božkov“. Uznal, že je jeho matkou a veľmi to oslávili. Chcela, aby sa s ňou vrátil domov. Odpovedal však, že sa to nedá, lebo by ich chytili a jeho sťali. Sľúbil, že ju vykúpi z otroctva a dopraví domov. Práve sa pripravovala výprava na dobitie Viedne v roku 1683 (kde boli Turci porazení). Jeho známi dôstojníci zabezpečili, aby ju doviezli do Štefanova. Pri odchode z Turecka jej syn (kapitán) daroval sukňu ako spomienku na neho. Prízvukoval, aby sukňu opatrovala a nikdy nezahodila. Nikdy v živote sa nedozvedela, prečo to povedal. Po príchode do Štefanova zistila, že jej muž je znovu ženatý a s novou ženou má syna, lebo gazdiná v dome bola nenahraditeľná. Na druhý sobáš dostal povolenie od farára. Zostala, ale v dome boli časté hádky medzi obomi ženami. Majiteľ mlyna a gazdovstva Klena sa obrátil na farára v Štefanove, aby rozhodol, ktorá je pravá manželka, s ktorou má žiť. Farár po istom váhaní rozhodol, že pravá manželka je tá prvá, ktorá sa vrátila z Turecka, a musí s ňou do smrti žiť. Druhá tam môže bývať, pracovať a pomáhať pri rôznych prácach.
Po čase dôsledkom útrap a otroctva prvá manželka zomrela a pochovali ju v Štefanove. Jej sukňu, ktorú si veľmi chránila, prehodili na povale „na hanbálek“. Neskôr potrebovali kvalitnú látku na záplaty, tak druhá žena priniesla sukňu z povaly. Keď ju začala párať, zistili, že je plná zlatých dukátov. Za to gazda prikúpil role a dal zhotoviť sochu „Ejhľa človek“. Sochu osadili chrbtom k priečeliu domu, aby čelo sochy pozeralo smerom na Turecko. Neskôr ju premiestnili pred Klenových dom a otočili, aby sa opäť pozerala na Turecko. Pri úprave cesty zo Šaštína do Senice (ešte za minulého režimu) ju vraj mali pracovníci odviesť na smetisko. Ale oni ju postavili oproti osade cez cestu ku krížu, pri ktorom sa zastavovali ešte dávnejšie procesie do Šaštína. Dnes tam socha stojí, ale kríž už vedľa nej nie je. Pozemok okolo sochy (43 m2) je majetkom rímskokatolíckej cirkvi, farnosti Štefanov. Socha je v súčasnosti obnovená a sprístupnená.
Mlynársku osadu, pôvodne U Klenov, dnes volajú osada „U Hríchu“. Nazvali ju tak ľudia zo Štefanova, lebo dve ženy majiteľa Klenu „robili hrích“ a vraj hriechom bola i záhada, odkiaľ zobral gazda Klena také bohatstvo. Dom Klenových dostal meno „hríchovský dom“. Pred ním bola postavená murovaná stodola, zapísaná ako pamiatka, ale socha „Ejhľa človek“ nie. Socha bola vytvorená a osadená okolo roku 1690. Majiteľ Klena ju dal neskôr premiestniť pred svoj dom, jeho syn z druhého manželstva mal okolo 10 rokov. Medzi synom z druhého manželstva a posledným z rodiny Klenovcov narodeným asi v roku 1817 musel byť ešte jeden alebo dvaja pokračovatelia rodu, čo sa nedá presne zistiť zo zápisov ani ústnym podaním.
Podľa najstarších máp povodia Myjavy z roku 1742 boli mlyn a usadlosť označené ako Klenov mlyn. Podobne i na mape z roku 1790 boli mlyn a usadlosť označené ako Klenovský s naznačením regulácie do priameho toku. Pri rozhovoroch s ľuďmi i žiakmi pri prednáškach som dostal viackrát dopyt alebo kritiku, že tento príbeh z rodiny Klenovcov a odvlečenie chlapca do Turecka je prepisom príbehu v básni Sama Chalupku Turčín Poničan. Príbeh zo Štefanova je skutočný, podložený zápismi v štátnom archíve a v kronike Štefanova.

Poďakovanie za údaje o príbehu rodiny Klenovcov:
Albína Theberyová (narodená v roku 1883, Tomšová), Bedrich Thebery (1910) v napísaných pamätiach, Anna Juračková (1934, Stupavská, bývala v osade Klenových („U Hríchu“) vedľa „domu Hríchových“, teda Klenových, Marka Čelústková, Štefanov, bývala v osade Klenových i so svojou matkou a potvrdila, kde bol dom „Hríchových“.

Záhorie 5/2019

0
Dom s jabloňou v Podbranči. Foto: Ľubica Krištofová

Mgr. Ivana Červenková, PhD.: Podnikateľské aktivity cisárskych panstiev Holíč a Šaštín v dobovej tlači
Mgr. Dita Andrušková, PhD.: Zo zbierok ľudového odevu Záhorského múzea – mužské vesty a lajblíky
Ing. Bohumil Proksa, DrSc.: Zvony evanjelického kostola v Holíči K storočnici Pavla Proksu
Ivan Thebery: Osada „U Hríchu“ pri Štefanove
PhDr. Jaroslav Blaho Spomienky na Skalicu

Nové knihy / Správy
Jubileum maliara Roberta Hačka (PhDr. Štefan Zajíček)
Jubilant Ľudovít Košík (-redakcia-)
Výstava Viktora Kováča v Skalici (PhDr. Štefan Zajíček)
Podujatia o Lichtenštajnskom kniežatstve v Holíči (Mgr. Veronika Chňupková Ing. Katarína Turečková)

Predvianočný koncert 2019

0

Tlačová správa

Názov podujatia: Predvianočný koncert Záhorského múzea v Skalici
Miesto:                Dom kultúry v Skalici, Námestie slobody 11, 909 01 Skalica
Dátum konania:  štvrtok 5. decembra 2019 o 18.00 hod.

Záhorské múzeum v Skalici Vás srdečne pozýva na tradičný Predvianočný koncert Záhorského múzea v Skalici, ktorý organizuje každoročne v adventnom období ako poďakovanie svojim spolupracovníkom, návštevníkom a pre všetkých priaznivcov dobrej tradičnej hudby. 

Na koncerte vystúpi Horňácká muzika Petra Mičky, jedno z najoriginálnejších súčasných hudobných zoskupení z osobitého moravského regiónu, ktorého umeleckým vedúcim je zanietený folklorista, pracovník brnianskeho rozhlasu a primáš Petr Mička. V interpretácii tohto telesa je zreteľne počuť, z akých koreňov vyrástla zemitá horňácka hudba plná energie a nefalšovanej muzikantskej radosti.

Predvianočný koncert podporil Neinvestičný fond Mesta Skalica. Vstup na podujatie je voľný.

Prezentácia knihy rozprávok Františka Višvádera

0
Súčasťou vernisáže výstavy Pavla Michaliča – Kresba, grafika maľba v Záhorskom múzeu v piatok 22. novembra 2019 bola prezentácia knihy Príbehy krásnej Felicity a prítomní si ju na nej mohli zakúpiť a dať podpísať od autora doc. Františka Višvádera i autora ilustrácií akad. maliara Pavla Michaliča. Ilustrácie spolu s voľnou tvorbou autora možno vidieť na aktuálnej výstave v Záhorskom múzeu do konca januára budúceho roku. Predaj knihy v svojej distribučnej sieti zabezpečuje Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov.

https://www.vydavatel.sk/kniha/pribehy-krasnej-felicity

Pavel Michalič: Kresba, grafika, maľba

0

Tlačová správa

Názov podujatia:        Pavel Michalič: Kresba, grafika, maľba
                                 Ilustrácie k rozprávkovej knihe Františka Višvádera
Miesto:                       Záhorské múzeum v Skalici, Námestie slobody 13, 909 01 Skalica
Dátum konania:          piatok 22. novembra 2019 o 16.00 hod.
                                  výstava potrvá do 31. januára 2020

Trnavský samosprávny kraj – Záhorské múzeum v Skalici prináša svojim návštevníkom autorskú výstavu Pavel Michalič: Kresba, grafika, maľba, Ilustrácie k rozprávkovej knihe Františka Višvádera.
Akad. maliar Pavel Michalič sa narodil 14.8.1962 v Stropkove. V rokoch 1978 – 1982 študoval výstavníctvo na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Košiciach. Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave absolvoval v rokoch 1982 – 1988. Študoval úžitkovú grafiku u akademických maliarov doc. Ivana Vychlopena, prof. Ota Luptáka a u odborného asistenta Dušana Pacúcha. V rokoch 1990 – 1991 bol pedagógom na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Košiciach. Od roku 1996 tvorí v Senci v oblasti maľby, kresby, ilustrácie, voľnej a úžitkovej grafiky. V rokoch 1999 – 2005 bol pedagógom na Akadémii umení v Banskej Bystrici, katedra grafiky. V súčasnosti pôsobí ako odborný pedagóg na Strednej umeleckej škole scénického výtvarníctva v Bratislave. Absolvoval desiatky výtvarných súťaží, samostatných a kolektívnych výstav na Slovensku i v zahraničí.
Maľba sa pre akademického maliara Pavla Michaliča stala, ako sám hovorí: „základným vyjadrovacím prostriedkom (médiom) zobrazenia imaginárnych, abstrahovaných predstáv s nádychom vizuálnej štylizácie znaku, šifrujúceho určitý význam, ktorého interpretácia nemusí úplne podliehať verifikácii.“
Výstava okrem ilustrácií knihy, ktoré sú súčasťou grafickej tvorby autora, bude prezentovať výber z jeho tvorby v oblasti kresby, grafiky a maľby.

Vernisáž výstavy bude spojená s prezentáciou knihy „dimburkského“ rodáka, novinára a historika Františka Višvádera (z Malaciek) Príbehy krásnej Felicity, ku ktorej vystavené ilustrácie vznikli. Doc. František Višváder sa po ukončení aktívneho pôsobenia na Katedre všeobecných dejín FiF UK v Bratislave vrátil v tvorbe ku svojim koreňom. V roku 2008 vydal knihu Oldrich Majda o maliarovi, čestnom občanovi Suchohradu a v roku 2011 zhrnutie poznatkov o rodisku, takmer 400-stranovú Encyklopédiu Suchohradu, Dimburka, ktorá sa stala Knihou Záhoria 2011. Inšpirácie zo svojho rodného kraja uplatnil i v novej knihe rozprávok Príbehy krásnej Felicity, ktorú uvedie prof. Miroslav Daniš. Súčasťou bude i autogramiáda doc. Františka Višvádera, ktorý sa dožíva významného životného jubilea.

Kurátorom výstavy je Dr. Tibor Kočík.
Kultúrny program vernisáže: Roman Blaha – klavír, Adela Blahová – husle
Podujatie podporili: Protherm Production s. r. o. a Vaillant Group Slovakia s. r. o.

Odborná exkurzia 2019

0

V stredu 23. októbra 2019 sa pracovníci Záhorského múzea v Skalici zúčastnili odbornej exkurzie, v rámci ktorej navštívili expozície Balneologického múzea v Piešťanoch v budove Kúpeľnej dvorany a Vile dr. Lisku, Hlohovecký zámok a expozície Vlastivedného múzea v Hlohovci v priestoroch františkánskeho kláštora. Ďakujeme kolegom z Balneologického múzea v Piešťanoch a Vlastivedného múzea v Hlohovci za priateľské prijatie a odborný výklad v expozíciách.

Zatvorenie Stálej expozície Záhorského múzea

0

Oznamujeme návštevníkom, že v dňoch 14. – 18. októbra 2019 bude z technických príčin uzavretá Stála expozícia a Galéria Júliusa Koreszku. Ďakujeme za porozumenie.

Kniha Záhoria 2018 – vyhlásenie výsledkov ankety

0

Srdečne Vás pozývamehttp://zahorskakniznica.eu/index.php/home/aktualne-u-nas/1311-vyhodnotenie-knihy-zahoria-2018-ako-prijemne-stretnutie-priatelov-zahoria-i-literatury na slávnostné vyhodnotenie súťaže Kniha Záhoria 2018, ktoré sa uskutoční v piatok 25. októbra 2019 o 17.00 hod. v Záhorskej galérii Jána Mudrocha v Senici. Podujatie moderuje Bibiana Ondrejková.

Výsledky Knihy Záhoria 2018
O poradí rozhodlo celkovo 1 221 hlasov, z toho 958 čitatelia odovzdali prostredníctvom samostatného webu Kniha Záhoria 2018.

  1. miesto Štefan Ovečka a spoluatorky Silvia Suchá a Mária Macejková: Šaštín-Stráže, spolu 349 hlasov
  2. miesto Jozef Baláž: Škola včera a dnes, spolu 287 hlasov
  3. miesto Terézia Kvapilová: Hraničná čiara života, 167 hlasov

Viac na:
http://zahorskakniznica.eu/index.php/home/aktualne-u-nas/1311-vyhodnotenie-knihy-zahoria-2018-ako-prijemne-stretnutie-priatelov-zahoria-i-literatury

Putovanie skalickou históriou – Osobnosti Skalice Ľudovít Okánik

0

Tlačová správa

Názov podujatiaPutovanie skalickou históriou – Osobnosti Skalice,  Ľudovít Okánik
Miesto:                  Dom kultúry Skalica, Námestie slobody 11, 909 01 Skalica
Dátum konania:    štvrtok 24. októbra 2019 o 17.00 hod.

Mesto Skalica spolu so Záhorským múzeom v Skalici pozývajú na pokračovanie cyklu Putovanie skalickou históriou, venované v rámci zamerania na Osobnosti Skalice významnému jubileu – 150. výročiu narodenia ThDr. Ľudovíta Okánika, jednej z najvýraznejších osobností novodobých skalických dejín, katolíckeho kňaza a politika. V rokoch 1899 – 1922 bol skalickým farárom (dekanom), mimoriadne váženým a obľúbeným, všestranne pomáhal obyvateľstvu v ťažkých časoch prvej svetovej vojny a prevratu v roku 1918. V roku 1921 bol menovaný kanonikom, v rokoch 1930 – 1939 mestským farárom v Bratislave. Popri pastoračnej a osvetovej práci zameranej na kultúrne a národné povznesenie obyvateľstva sa angažoval i v politike. Po vzniku republiky bol v rokoch 1919 – 1920 nitrianskym županom, bratislavským mešťanostom (1923 – 1929), členom parlamentu (1919) a senátu (1925 – 1926).
Program podujatia začne spomienkovým aktom a položením kvetov k soche Ľudovíta Okánika pred Domom kultúry. So slávnostným príhovorom vystúpi  primátorka Mesta Skalica Anna Mierna a správca skalickej farnosti Mons. Róbert Urland, odznejú piesne v podaní chrámového zboru Cantamus Domino zo Skalice. Následne sa v Dome kultúry uskutoční druhá časť podujatia, v ktorej osobnosť Ľudovíta Okánika a jeho prínos pre Skalicu priblíži PhDr. Viera Drahošová v príspevku Ľudovít Okánik v službe rodnej Skalici a Mgr. Ľudovít Košík prednesie príspevok na tému Z duchovného pôsobenia ThDr. Ľudovíta Okánika. O svoje spomienky na osobnosť Ľudovíta Okánika sa podelia členovia Slováckého krúžku a Skaličanov v Bratislave a Mgr. Art. Helena Jurasovová-Blahová.
V kultúrnom programe sa predstaví chrámový zbor Cantamus Domino so zbormajstrom Mariánom Mikúšom. Podujatie bude moderovať vedúca oddelenia kultúry Mesta Skalice Jana Koutná.