streda, 24 apríla, 2024
Úvod Autori Príspevky od Záhorské múzeum

Záhorské múzeum

774 PRÍSPEVKOV 0 KOMENTÁRE

Dr. Pavel Blaho politik a národnoosvetový pracovník

0

(zborník, 367 s. 2022, v ponuke)

PF 2024

0

Vážení priatelia,

ďakujeme vám za spoluprácu, záujem a priazeň v roku 2023. Prajeme vám príjemné prežitie vianočných sviatkov a do nového roku pevné zdravie, šťastie, veľa radosti a spokojnosti. Budeme sa tešiť na stretnutia v roku 2024. 

Kolektív pracovníkov Záhorského múzea v Skalici

Zatvorenie Záhorského múzea počas sviatkov

0

Tešíme sa na stretnutia v novom roku.

Osud petrovoveských Hohenbergovcov – Mgr. Veronika Chňupková

0
Egon a Nelly Hohenbergovci zahynuli v koncentračnom tábore

Obyvatelia obce Petrova Ves boli na začiatku 20. storočia prevažne rímskokatolíckeho vyznania. V 19. storočí v nej ale žilo okolo 150 obyvateľov židovského vyznania. Ich počet okolo roku 1918 bol len 23 ľudí, žijúcich v šiestich rodinách, ktoré museli čeliť neľahkej situácii. Ľudia z pocitu slobody nadobudli bezhraničný odpor ku všetkému, čo dosiaľ ubíjalo ľud v zázemí, uvoľnila sa zloba a zášť. Na malej obci to boli predovšetkým židovský obchodník, štátny úradník, notár, ktorí v očiach ľudu predstavovali najväčších nepriateľov. Frontoví vojaci sa stávali často vodcami občanov v drancovaní židovských obchodov a hostincov. Pri tejto príležitosti nebola ušetrená ani petrovoveská židovská synagóga a cintorín. Drancovanie išlo tak ďaleko, že obyvatelia židovského vyznania začali mať existenčné problémy a ich ďalší pobyt v obci im tak znemožnili. Behom pol roka sa šesť židovských rodín rozhodlo vysťahovať. Usadili sa vo Viedni, Bratislave, Skalici a v Holíči. Boli to rodiny, ktorých osudy sa s históriou obce spájali od nepamäti. Jednou z nich bola rodina Hohenberg. Heskiel Hohenberg sa narodil pravdepodobne v Gbeloch. Jeho presný dátum narodenia nie je jasný. Jeho syn Jacob už svoj život začína písať v Petrovej Vsi. Jacob mal niekoľko detí; Aloisa Alberta, Friedricha, Emanuela, Adolfa, Bernharda, Johanna Zoltana, Charlottu, Reginu, Berthu, Katalin, Katarínu. A práve ich osudy a osudy ich detí sa naplnili v turbulentnom 20. storočí.

Arthur Hohenberg, filmový producent a režisér

Friedrich, ktorému v rodine hovorili Fritz, sa narodil marca 1859 v Petrovej Vsi. V roku 1885 sa oženil so Sárou Brüllovou, ktorá pochádzala z českého Jevíčka. Spoločne mali niekoľko detí. Jednou z nich bola Štefánia, neskôr vydatá Grünwaldová. Narodila sa 16. novembra 1887 už vo Viedni. Za manžela si zobrala Karla Grünwalda. Jeho meno je dnes pre väčšinu neznáme. Ako uviedla Jutta Fuchshuber, všetko, čo Egon Schiele vytvoril v poslednom období svojho krátkeho života, je vlastne humoristickým počinom tohto pozoruhodného poručíka. Bol to ten Egon Schiele (1890 – 1918), ktorý sa stal významným rakúskym expresionistickým maliarom, autorom expresívne stvárnených miest, vizionárskych kompozícií, naturalisticky zobrazených erotických aktov a momentov smrti. Karl Grünwald bol zberateľom a obchodníkom s umeleckými dielami, donátorom umenia. Svoju zberateľskú činnosť začal ku koncu svetovej vojny. Zároveň prevádzkoval obchod. V jeho zbierke sa objavovali diela impresionistických maliarov, Gustava Klimta a iných jeho súčasníkov. Počas 1. svetovej vojny zodpovedal za prípravu dôstojníkov. V tej dobe spoznal Egona Schieleho. Zo svojej pozície mu pomohol a uľahčil presun naspäť do Viedne, kde sa mohol venovať svojej umeleckej činnosti. Karl ho podporoval až do jeho predčasnej smrti. Čo je najdôležitejšie, nebol medzi nimi len vzťah donátor – umelec, ale spájalo ich aj silné priateľstvo. Celá rodina sa stala modelom pre Schieleho kompozície. V roku 1917 namaľoval kojacu Štefániu po narodení syna Franza Petra, portrét pani Grünwaldovej a jej dcéry a niekoľko portrétov Karla.

Egon Schiele: Kojaca Štefánia (Stephanie Grünwald), 1917, súkromná zbierka

Rodina Grünwaldovcov podporovala aj iných umelcov. Napríklad počas hladomoru vo Viedni pomáhali skladateľovi Arnoldovi Schönbergovi. Pokojný život manželov a ich štyroch detí narušil rok 1938 a anšlus Rakúska. Napriek tomu, že židovskú komunitu opustili, považovali sa podľa Norimberských rasových zákonov za židov. Museli zavrieť svoj obchod, zapečatili ich dom, ktorý následne vydražili a, čo bolo najhoršie, museli znášať všetko to ponižovanie. Preto sa rozhodli pre útek do Paríža, kde žili dvaja bratia Štefánie. V Paríži sa cesty rodiny rozdelili. Karl spolu s najmladším synom emigrovali do USA, najstarší syn zostal študovať na viedenskej univerzite medicínu a neskôr odišiel do Francúzska. Dcéra Johanna spolu s manželom v roku 1939 utiekla do Čile. Štefánia a najmladšia dcéra Helena mali najhorší osud. Boli chytené a deportované z tábora Drancy do Osvienčimu – Birkenau v septembri 1942, kde boli obe zavraždené.

Edith Bauerová, rod. Hohenberg

Ďalším dieťaťom Jacoba bol Emanuel, ktorý sa narodil 18. decembra 1863 v Petrovej Vsi. Za manželku si zobral Katarínu Rotterovú, pochádzajúcu z Viedne. Narodili sa im synovia Egon a Walter a dcéra Edith, neskôr vydatá Bauerová. Edith spoločne s manželom Wilhelmom Jozefom Bauerom, právnikom, obchodníkom, predsedom obchodníkov v Innsbrucku, spoluvlastníkom firmy Julius Bauer & Co a dvomi deťmi žili v Innsbrucku svoj šťastný život v prízemí vily na Gänsbacherstraße 5 až do noci z 9. na 10. novembra 1938, ktorá bola označovaná ako temná, alebo sa pre ňu vžilo pomenovanie Innsbrucký pogrom, ktorý bol obzvlášť brutálnym a odporným činom. Viac ako 90 členov SS a SA vtrhlo do 36 bytov židovských občanov. Vážne zranili 38 ľudí, zabili troch mužov, jeden muž zomrel dva mesiace po čine a dve židovské ženy sa zo zúfalstva utopili. Bežné obyvateľstvo sa týchto akcií nezúčastnilo, ale ich vinou bol fakt, že mlčali, odopreli pomoc svojim susedom. Minimum bolo tých obyvateľov, ktorí sa rozhodli pomôcť. Túto noc do dvojposchodovej vily na Gänsbacherstraße, kde bývali Bauerovci a Graubartovci, vtrhla skupina vyše 20 mužov. Pre obyvateľov domu nastal okamih hrôzy. Muži preliezli plot a zobudili spiacich ľudí. Rozdelili sa na dve skupiny. V dome sa nachádzala okrem manželov Bauerovcov aj ich 16-ročná dcéra Eva, syn Thomas bol mimo mesta. Zbraňou niekoľkokrát udreli Wilhelma Bauera a zranili ho. Wilhelm zostal ležať v kaluži krvi, ale stále bol pri vedomí. Jeho manželka Edith sa mu snažila pomôcť, ale bolo jej to znemožnené. Wilhelm Bauer zomrel počas prevozu do nemocnice. Cieľom pogromu bol nielen zisk majetku židovského obyvateľstva, ale aj vylúčenie židovského obyvateľstva z Innsbrucku. Pokiaľ tak neurobili skôr, museli sa 31. marca 1939 presťahovať do Viedne. Len niekoľko dní po útoku Edith Bauer spoločne s deťmi odišli do Viedne, kde našli útočisko u svojich príbuzných. Neskôr aj s deťmi emigrovala do Kanady, kde sa dožila takmer 80 rokov. Väčšina rodiny ďalšieho Jacobovho syna Emanuela Hohenberga sa stala obeťou nacionálneho socializmu. Emanuel zomrel ešte pred udalosťami 2. svetovej vojny, Emanuelova manželka Katarína bola deportovaná do Rigy v januári 1942, kde zomrela, syna Egona prinútili opustiť Viedeň. Spoločne so synom Walterom ako ríšsky emigrant prišiel do Prahy, odkiaľ bol deportovaný do Terezína a neskôr transportovaný do koncentračného tábora Zamość, kde zomrel. Jeho manželka Nelly zomrela v koncentračnom tábore v Rige alebo v Stutthofe.
Alois Albert bol taktiež synom Jacoba. Narodil sa v roku 1850 v Petrovej Vsi. Za manželku mal Hermínu Pollakovú, ktorej hovorili Mina. Pracoval na pozícii bankového úradníka vo Viedni na ulici Porzellangasse 54. Zomrel 5. júna 1912 počas pobytu v Karlových Varoch. Jeho syn Arthur sa narodil 8. januára 1887 v Petrovej Vsi, niektoré zdroje uvádzajú miesto narodenia Viedeň. Za manželku si zobral herečku Juliu Ully Hohenberg (rozvedenú Strum, rodenú Grünwald). Jeho profesionálny život bol spätý s filmom, kde pôsobil ako filmový producent a režisér. Vlastnil distribučnú spoločnosť Artur Hohenberg Film Distribution, ktorá mala sídlo v Berlíne. V rokoch 1927–28 zastával funkciu režiséra v spoločnosti Hom – Film. Z pozície producenta spolupracoval na raných filmoch českého herca, režiséra Karola Lamača a českej herečky Anny Ondrákovej, ktorá sa presadila nielen v Nemecku, ale zahrala si aj v Hitchcockovom filme. Spoluprácu udržiavali aj v ére zvukového filmu prostredníctvom firmy Ondra-Lamač-Film. Veľký úspech dosiahol Hohenberg s filmom Bitka o Matterhorn. Posledný film produkoval v roku 1935, kedy bol vylúčený z výroby. Odvtedy sa usiloval opustiť Nemecko, čo mu však nebolo umožnené. Pravdepodobne v roku 1937 alebo 1938 mu zobrali pas. Následne v januári 1938 spáchal Arthur v hotelovej izbe vo veku 51 rokov samovraždu. Po jeho smrti vyšlo v miestnych novinách niekoľko nekrológov, ktoré sa opatrne vyjadrovali aj k spôsobu jeho odchodu z tohto sveta. Niektoré popierali, že išlo o samovraždu z dôvodu perzekúcií zo strany vládnych orgánov pre jeho židovský pôvod. Väčšina uvádzala, že dôvodom samovraždy bol jeho zlý zdravotný stav. Niektorí členovia rodiny však netúžili po veľkom svete. Uspokojili sa so životom na vidieku a zostali žiť v Petrovej Vsi. Ako napríklad Jacobov syn Johann Zoltan Hohenberg, ktorý sa
narodil 1. januára 1854 a pracoval ako ekonóm v Petrovej Vsi.
Členov rozvetvenej rodiny Hohenberg zavial osud na mnohé miesta nielen v Európe, ale i za morom. Pôvodom Petrovovešťania sa stali významnými obyvateľmi aj iných miest na území bývalej rakúsko–uhorskej monarchie, avšak stále mali príslušnosť do malej dedinky na Záhorí. Prostredníctvom svojich schopností, podnikateľských zámerov, rodinných zväzkov sa zapísali navždy do dejín.

Pramene a literatúra
Kronika obce Petrova Ves.
Genealogický portál: MyHeritage, Ancesty, Geni.
https://www.yadvashem.org/
Archív rodiny Hohenberg.

Apolienka z modrotlače – podujatie – Ukončené

0

Tlačová správa

Názov podujatia:      Apolienka z modrotlače

Organizátori:             Trnavský samosprávny kraj – Záhorské múzeum v Skalici

Miesto:                       Záhorské múzeum v Skalici, Námestie slobody 13, 909 01 Skalica

Dátum konania:        sobota 2. decembra 2023 od 10.00 hod.

V sobotu 2. decembra 2023 pozývame rodiny s deťmi do Záhorského múzea v Skalici na autorské čítanie knihy Romany Košutkovej Apolienka z modrotlače. Predvianočný čas tak môžete naplniť rozprávkovým príbehom o ryšavom dievčatku oslavujúcim starodávnu techniku modrotlače a rozmanitosť ľudových vzorov.

Súčasťou podujatia bude aj beseda a tvorivá dielňa pre deti.

Svoje miesto si rezervujte na 034/6644230, zahorskemuzeum@zahorskemuzeum.sk.

Aukcia obrazov

0

Tradičný Predvianočný koncert Záhorského múzea v Skalici, ktorý organizuje každoročne v adventnom období, je tento rok doplnený ešte „tichou aukciou“ dvoch obrázkov. Tie vytvorili žiaci 1.ZŠ Vajanského Skalica spolu s maliarom Rasťom Andrisom, ktorý na koncerte bude vystupovať teraz ako muzikant. Výťažok z vydražených obrázkov deti pošlú Plamienok n.o.

Všetkých pozývame a tešíme sa.

Ako obrázky vznikali si môžete pripomenúť tu : https://www.facebook.com/reel/781326366814684

Záhorie 5/2023

0
Pohľad na Radošovce. Foto: Patris Drška

PhDr. Peter Brezina: Spoločnosť urbarialistov obce holíčskej
Mgr. Veronika Chňupková: Osud petrovoveských Hohenbergovcov
Mgr. Terézia Pavlásková, Ing. Jozef Pavlásek: Učitelia Kľučkovci v Zohore
Mgr. Dita Andrušková, PhD.: Modrotlač v zbierkach Záhorského múzea
Mgr. Samuel Jurala: Z dobovej tlače – Udalosti počas vzniku prvej Československej republiky v Hradišti pod Vrátnom

Nové knihy / Správy
K jubileu „Poloskaličanky” Heleny Jurasovovej (PhDr. Vladimír Blaho)
Výstava obrazov Jany Hotařovej a skla Silvie Hílkovej v Záhorskom múzeu v Skalici (PhDr. Štefan Zajíček)
Kniha Volali nás podľa čísel (Mgr. Ľudovít Košík)
Spomienka na významného rodáka Martina Čulena (Marcela Antálková)
Modrotlač v Záhorskom múzeu (Mgr. Anna Palkovičová)
Mokrý Háj vo výtvarnom umení (Mgr. Ľudovít Košík)

Predvianočný koncert

0

Tlačová správa

Názov podujatia:        Predvianočný koncert Záhorského múzea v Skalici

Miesto:                       Dom kultúry v Skalici, Námestie slobody 11, 909 01 Skalica

Dátum konania:          štvrtok 30. novembra 2023 o 18.00 hod.

Záhorské múzeum v Skalici Vás srdečne pozýva na tradičný Predvianočný koncert Záhorského múzea v Skalici, ktorý organizuje každoročne v adventnom období ako poďakovanie svojim spolupracovníkom, návštevníkom a pre všetkých priaznivcov dobrej hudby.

Na koncerte vystúpi speváčka Zuzana Mojžišová, inak dlhoročná redaktorka klasickej hudby v Slovenskom rozhlase, ktorá svojím repertoárom odkrýva vlastný obraz zabudnutých, menej známych ľudových piesní hudobne zasadených do súčasnosti. Aktuálne účinkuje s výnimočnými osobnosťami nielen ľudovej hudby, inštrumentalistami Stanom Palúchom (husle, rámový bubon, mandolína), Miki Škutom (klávesy, spev) a Rasťom Andrisom (píšťalky, fujara, drumbľa, gajdica). Program v Skalici plný nefalšovanej muzikantskej energie bude obohatený tiež o vianočné piesne, resp. koledy.

Vstupné na podujatie je dobrovoľné.

Prezentácia publikácie Dr. Pavel Blaho politik a národnoosvetový pracovník

0

Tlačová správa

Názov podujatia:      Prezentácia publikácie Dr. Pavel Blaho politik a národnoosvetový pracovník

Organizátori:             Trnavský samosprávny kraj – Záhorské múzeum v Skalici, Vydavateľstvo Veda

Miesto:                       Dom kultúry, Námestie slobody 11, 909 01 Skalica

Dátum konania:        vo štvrtok 30. novembra 2023 o 17.00 hod.

Významný slovenský politik, ktorý zohral dôležitú a nezastupiteľnú úlohu na prelome 19. a 20. storočia pri vzniku a budovaní Československej republiky, venoval všetky svoje sily hospodárskemu i kultúrnemu pozdvihnutiu slovenského národa. Ako lekár, poslanec v Uhorskom sneme, vedúca osobnosť a šíriteľ česko-slovenskej spolupráce na moravsko-slovenskom pomedzí, neskôr poslanec v československom parlamente a v agrárnom hnutí zanechal za sebou dielo, ktoré doposiaľ nebolo komplexne zhodnotené a docenené.  Záhorské múzeum v Skalici spolu s  vydavateľstvom VEDA pripravilo uvedenie publikácie autorov Miroslava Pekníka a kol. s názvom Dr. Pavel Blaho politik a národnoosvetový pracovník, ktorá predstavuje zborník príspevkov z konferencie venovanej osobnosti Dr. Blaha v Martine a ktorá príspevkami erudovaných odborníkov výrazne prispeje k predstaveniu života a diela tejto významnej osobnosti, jedného z najväčších skalických rodákov. Jednotlivým aspektom sa budú venovať Miroslav Pekník, Vladimír Gonec, Miroslav Lysý a Jozef Schwarz.

Zborník vyšiel v edícii Osobnosti slovenskej politiky vo vydavateľstve VEDA.

Vstup na podujatie je voľný.

Múzejné laborky – Ukončené

0

V modrotlači, ktorá bola predchodkyňou fotografie, sa pomocou jasnej modrej farby vytvárajú zaujímavé, nekonvenčné motívy. Pred takmer 180 rokmi bola vynájdená fotografia a tento vynález zmenil od základu náš pohľad na svet. Sir John Herschel vynašiel ustalovač a bol prvým priekopníkom fotografie na skle, vyvinul rôzne fotomechanické procesy vrátane modrotlače. „Múzejné laborky“ sa tomuto procesu pozrú na zúbok a spojíme dobrodružstvo chémie s estetikou.