nedeľa, september 15, 2019
Úvod Autori Príspevky od zahorskemuzeum

zahorskemuzeum

358 PRÍSPEVKOV 0 KOMENTÁRE

Spomienkové podujatie na Dobrej Vode

0
Foto: Eva Svíbová

V sobotu 13. apríla 2019 sa na Dobrej Vode uskutočnilo Spomienkové podujatie pri príležitosti 170. výročia úmrtia významného básnika a kňaza Jána Hollého, ktorého sa zúčastnili i pracovníci Záhorského múzea v Skalici.

29. Valné zhromaždenie Zväzu múzeí na Slovensku

0
Foto: Róbert Svíba

Vo štvrtok 4. apríla 2019 sa zástupcovia Záhorského múzea v Skalici zúčastnili 29. Valného zhromaždenia Zväzu múzeí na Slovensku v Banskej Bystrici. Pri príležitosti významného pracovného jubilea obdržala Pamätnú medailu Zväzu múzeí na Slovensku riaditeľka Záhorského múzea v Skalici PhDr. Viera Drahošová.

Ľudový odev na Záhorí na FiF UK v Bratislave

0

Trnavský samosprávny kraj – Záhorského múzeum v Skalici
Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Názov podujatia: Ľudový odev na Záhorí – tradícia a dnešok
Miesto:               Filozofická fakulta UK v Bratislave, Gondova 2, 814 99 Bratislava
Dátum konania:   vernisáž výstavy v piatok 5. apríla 2019 o 10.40 hod.

Výstava potrvá do 31. mája 2019

Výstava Ľudový odev na Záhorí – tradícia a dnešok mapuje podoby a rôznorodosť tradičného ľudového odevu na Záhorí.  Prostredníctvom inštalovaných obrazovo-textových panelov oboznamuje návštevníka  s druhmi a lokálnymi formami obradového a sviatočného mužského a ženského odevu. Približuje jednotlivé odevné komplety, ako aj ich základné súčiastky, vychádzajúc z rozsiahleho zbierkového fondu etnológie Záhorského múzea v Skalici. Kurátormi výstavy sú odborní pracovníci múzea Mgr. Dita Andrušková, PhD. a PhDr. Richard Drška.
Výstava je sprístupnená v priestoroch Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (G313) v Bratislave na Gondovej ulici 2.

Putovanie skalickou históriou – Osobnosti Skalice

0

Mesto Skalica
Trnavský samosprávny kraj – Záhorské múzeum v Skalici
Správa mestského majetku, s. r. o.

Tlačová správa

Názov podujatiaPutovanie skalickou históriou – Osobnosti Skalice
Miesto:                   Kino Sloboda, 909 01 Skalica
Dátum konania:    štvrtok 11. apríla 2019 o 17.00 hod.

Mesto Skalica spolu so Záhorským múzeom v Skalici pozývajú na ďalší diel cyklu Putovanie skalickou históriou, tentoraz zameraný na Osobnosti Skalice pri príležitosti 210. výročia narodenia Daniela Slobodu, skalického rodáka, evanjelického kňaza, ktorý žil a pôsobil v moravskej dedinke Rusava. Bol mimoriadne vzdelaný, národne uvedomelý, venoval sa botanike, prekladateľstvu, etnografii. Za ženu mal dcéru Samuela Jurkoviča zo Sobotišťa Julianu. Rusava sa tak stala útočiskom, kde sa v meruôsmych rokoch uchýlil pred prenasledovaním jeho švagor Jozef Miloslav Hurban so svojou ženou Aničkou (sestrou Juliany) a synom Svetozárom (Hurbanom Vajanským). Životu, dielu a korešpondencii Daniela Slobodu sa v osemzväzkovej edícii venoval historik Moravského zemského múzea v Brne PhDr. Zdeněk Fišer. V tomto roku si pripomenieme i  125. výročie narodenia Jána Ďuroviča, evanjelického kňaza (od roku 1925 až do svojej smrti v roku 1955 pôsobiaceho v Skalici), profesora na Slov. ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Venoval sa výskumu evanjelickej literárnej a cirkevnej histórie. V Skalici inicioval postavenie veže podľa návrhu Dušana Jurkoviča, zriadenie areálu venovaného pamiatke Jána Amosa Komenského, vyzdvihnutie a konzervovanie predtolerančných náhrobníkov na evanjelickom cintoríne.
V programe podujatia odznejú príspevky s obrazovou prezentáciou na témy:
Život Daniela Slobodu a jeho zber ľudových piesní od MgA. Kateřiny Kovaříkovej; Korešpondencia Daniela Slobodu (v edícii Zdeňka Fischera) od PhDr. Viery Drahošovej; Osobnosť Jána Ďuroviča a jeho stopy v Skalici od ThDr. Petra Švehlu a Ďurovičovský fond v Záhorskom múzeu v Skalici od ThLic. Martina Hoferku, Th.D.
V kultúrnom programe sa predstaví Cimbálová muzika Bukovinka z Bystřice pod Hostýnem.
Podujatie moderuje Jana Koutná.

Prijatie na radnici

0
Foto: Róbert Svíba

V stredu 13. marca 2019 prijala primátorka Mesta Skalica Ing. Anna Mierna v obradnej sieni radnice riaditeľku Záhorského múzea v Skalici PhDr. Vieru Drahošovú pri príležitosti jej významného životného jubilea. Jubilantka sa zapísala do Pamätnej knihy mesta Skalica a následne prijala gratulácie od hostí, priateľov a kolegov. V mene kolektívu pracovníkov Záhorského múzea v Skalici jej želáme pevné zdravie a všetko najlepšie!

Prezentácia publikácií Záhorského múzea v Skalici v Univerzitnej knižnici v Bratislave

0

Trnavský samosprávny kraj
Záhorské múzeum v Skalici
Univerzitná knižnica v Bratislave
Hudobné centrum – príspevková organizácia zriadená Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky
 
Tlačová správa

Názov podujatia:    Prezentácia Záhorácké pjesňičky a ďalšie publikácie
                             Záhorského múzea v Skalici
Miesto:                  prednášková miestnosť Univerzitnej knižnice v Bratislave, Ventúrska 11
Dátum konania:     streda 6. marca 2019 o 17.00 hod.

Záhorské múzeum v Skalici uskutoční v Univerzitnej knižnici v Bratislave pri príležitosti Týždňa slovenských knižníc a  prebiehajúcej výstavy Ľudový odev na Záhorí prezentáciu svojej edičnej činnosti. Dôraz bude venovaný publikácii vydanej v spolupráci s Hudobným centrom v Bratislave Janko Blaho: Záhorácké pjesňičky – súborné vydanie. Viac ako osemstostranové vydanie podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia. V rámci prezentácie knihy sa prihovoria dvaja hlavní autori nového súborného vydania Vladimír Godár a Peter Michalovič. Z výstupov posledného obdobia záujemcom odborní pracovníci a autori v skratke priblížia monografie Tradičný odev Záhoria Mojmíra Benžu, Mestská správa Skalice do roku 1711 Richarda Dršku, Otec a syn národa Evy Fordinálovej, monografiu Skalica autorského kolektívu, Šaštínsky (vice)archidiakonát v 16. – 18. storočí Martina Hoferku, reedíciu publikácií Skalica 1918V službách človečenstva Viery Lukáčkovej, periodické tlače časopis ZáhorieZborník Záhorského múzea, katalógy k výstavám a ďalšie. Prezentácia publikácií bude spojená s ich predajom.

V kultúrnom programe večera sa predstavia členovia ľudovej hudby Skaličan s primášom Petrom Michalovičom.

A ako animátor

0

Trnavský samosprávny kraj – Záhorské múzeum v Skalici
BIBIANA – Medzinárodný dom umenia pre deti Bratislava

Tlačová správa

Názov podujatia:   A ako animátor
Miesto:                 Záhorské múzeum v Skalici, Námestie slobody 13, 909 01 Skalica
Dátum konania:    vernisáž výstavy 8. marca 2019 o 16.00 hod.
                            výstava potrvá do 2. júna 2019

Námet a scenár: Halka Marčeková
Výtvarno-priestorové riešenie: Martin Dubravay
Dramaturgia: Katarína Minichová

Záhorské múzeum v Skalici prináša návštevníkom výstavu z Bibiany – Medzinárodného domu umenia pre deti v Bratislave. Táto interaktívna výstava je netradičným pohľadom na slovenskú animovanú tvorbu – kľúčovými tvorcami v nej nie sú režiséri, ale animátori. Vyzýva deti k tvorivej hre tak, že sa sami stanú animátormi vo výstave ako veľkej tvorivej dielni, kde sa zoznámia s rozmanitými animačnými technológiami. (Tu si môžete pozrieť krátku upútavku a tu informačné video.)

Ambíciou tejto výstavy je prostredníctvom hravosti a kreativity nenásilne priblížiť detskému návštevníkovi nielen zaujímavosti zo sveta technického spracovania animovaných filmov, ale zoznámiť sa aj s tými málo známymi, nekonečne trpezlivými ľuďmi – animátormi, ktorí hrdinom z animovaných filmov vdychujú život.
Výstava predstavuje zakladateľa slovenského animovaného filmu Viktora Kubala. Vo veľkom televízore, v ktorom je kúpeľňa jeho známych filmových hrdinov Pufa a Mufa, sa deti stanú účinkujúcimi v tomto filme. V ďalšia časť výstavy predstavuje plôškový film. Návštevníci tu majú možnosť vyskladať si z pripravených plôškových fragmentov postavičky, pozrieť si filmy spracované touto technológiou a dozvedieť sa o konkrétnych animátoroch jednotlivých filmov, napr. o pánovi Františkovi Jurišičovi a pani Monike Trajterovej, animátoroch dielu Stolček zo seriálu Bratislavské rozprávky. V časti venovanej kreslenému filmu si deti môžu nakresliť kúsok vlastného kresleného filmu a na jednoduchom, ale dômyselnom zariadení ho oživiť. Tu si zase pozrú okrem iného diel Vetrík zo seriálu Zvonček a Margarétka. Jeho hrdinov oživili animátori Valéria Takáčová a Jindro Prášil. Bábkový film reprezentuje napr. film zo seriálu Najmenší hrdinovia a jeho animátor Štefan Martauz. Tu je tiež ďalšia aktivita pre deti. Môžu si vyrobiť filmových hrdinov z plastelíny alebo rozhýbať postavičky v diorámoch predstavujúcich rôzne scény z filmov. Výstava predstavuje i digitálny plôškový a kreslený film a 3D animáciu a novú generáciu autorov a animátorov. V ponurom priestore výťahovej šachty, ako v seriáli Websterovci, sa premietajú najznámejšie filmy našej súčasnej animovanej tvorby. Nielen diel Horor v škole z tohto známeho seriálu, ale aj diel Tety z pexesa zo seriálu Mimi a Líza a diel Ihrisko zo seriálu Drobci.
V kultúrnom programe vernisáže vystúpia žiaci Súkromnej základnej školy Štvorlístok zo Skalice.

Reportáž Televízie Skalice z vernisáže výstavy:

Ľudový odev na Záhorí – tradícia a dnešok v Bratislave

0

Trnavský samosprávny kraj
Záhorské múzeum v Skalici
Univerzitná knižnica Bratislava

Tlačová správa

Názov podujatia:        Ľudový odev na Záhorí  – tradícia a dnešok
Miesto:                       Univerzitná knižnica Bratislava, výstavná sála, Michalská 1, Bratislava
Dátum konania:          vernisáž výstavy 14. februára 2019 o 17.00 hod.
výstava potrvá do 15. marca 2019

Srdečne pozývame verejnosť na výstavu venovanú tradičným a súčasným podobám ľudového odevu na Záhorí.
Výstava mapuje lokálne formy sviatočného a obradového mužského a ženského odevu, vychádzajúc z historického vývoja Záhoria rozdeleného na panstvá. Prostredníctvom kompletných odevov inštalovaných na figurínach, jednotlivých súčiastok, textov a obrazového materiálu oboznámi návštevníka s podobami skalického, holíčskeho, šaštínskeho, senického, jablonického, moravskosvätojánskeho, malackého a plaveckého ľudového odevu v minulosti.
Panelová časť výstavy charakterizuje druhy a lokálne formy ľudového odevu na Záhorí, jednotlivé krojové komplety, rôzne krojové súčiastky a ponúka podrobnejšie informácie k vystaveným predmetom. Vystavené exponáty zo zbierkového fondu etnológie Záhorského múzea v Skalici predstavujú krojové komplety obradového odevu z Holíča, Skalice a sviatočného odevu z Jablonice, Veľkých Levár a Studienky. Súčasťou výstavy sú fotografie dokumentujúce súčasnú podobu ženského ľudového odevu na Záhorí, ktoré skrátenou formou zachytávajú postup ich obliekania.
Kurátormi výstavy sú odborní pracovníci Záhorského múzea v Skalici Mgr. Dita Andrušková, PhD. a PhDr. Richard Drška.
V kultúrnom programe vernisáže vystúpi Mužský zbor Kúcané z Kútov.

Záhorské múzeum vydalo k výstave rovnomenný katalóg.

Nedokončená pieseň Márie Kubinovej – PhDr. Viera Drahošová

0
Foto: Viera Drahošová, 2012

Na skalickom katolíckom cintoríne sa v pravej časti nachádza náhrobník s pieskovcovou secesne stvárnenou plastikou smútiacej mladej ženy. Pravou rukou si podopiera hlavu s bohatou clonou vlasov, v ľavej, opierajúcej sa o kríž, drží kyticu. Oblečená je v dlhom rúchu, splývajúcom na bosé nohy, okraj lemujú kvety. Náhrobník pochádza z dielne hodonínskeho kamenára a sochára Františka Štáblu (1868 – 1933). (Identický má na katolíckom cintoríne blízko cintorínskej brány za kostolíkom rodina Teslíková.)
Do podstavca je vsadená bledá tvarovaná kamenná doska s nápisom vyrytým voľným secesným písmom: Mária Kubina/ 1894 – 1909/ Hojže Bože, Jezu drahý/ Nádej v Teba len
skladám/ Trebárs život smrť už zmarí/ Ženíchu – Ti dušu dám./ Z duše tej som slávu Tebe/
Spievala i národu/ Nezavrhuj, pripusť k Tebe/ Večnú daj mi ľahodu.
Na hrobe sa už podpísal zub času a v roku 1985 bol doňho podľa pripevnenej čiernej lesklej
tabuľky pochovaný Ján Hrebíček (1899 – 1985). Život Márie Kubinovej bol krátky, avšak napriek tomu zostala zaznamenaná spomienka na jej herecký, no predovšetkým spevácky talent, ktorým zažiarila, očarila, no nemala možnosť dlhšie ho rozvíjať a uplatniť.
Medzi spolky Katolíckeho kruhu, založeného v roku 1897, ktoré často prezentovali Skalicu
a slovenské umenie na podujatiach organizovaných MUDr. Pavlom Blahom doma, ale najmä na Morave a v Čechách, patrili divadelný ochotnícky spolok a spevokol. Svoju činnosť naplno rozvinuli po postavení Spolkového domu (dnes Dom kultúry) v roku 1905. Okolo roku 1905 MUDr. Pavel Blaho ponechal vedenie oboch spolkov Jozefovi Novákovi (1879 – 1917), ktorý sa stal skalickým kaplánom. Získal si a nadchol svojich zverencov a výrazne zdokonalil ich dramatický prednes. Divadelná družina hrala najmä hry Ferka Urbánka Škriatok, Kríž pod lipami, Rozmajrín, Za živa v nebi, Bludár, Jozefa Hollého Márnotratný syn, Kubo, Terézie Vansovej Svedomie, Vojnarka a Júliusa Zeyera Radúz a Mahuliena. Popri nich viaceré vianočné a betlehemské hry ThDr. Ľudovíta Okánika, autorom niekoľkých hier bol aj Jozef Novák. Divadelná činnosť prerástla rámec Skalice a „zásluhou mladšej hereckej generácie ju povzniesla na vysokú umeleckú úroveň. Boli to najmä predstavitelia hlavných úloh v Urbánkovom Bludárovi a Rozmaríne Jožko Hránek, Mária Kubinová, Mária Chorváthová, Terézia Hertlová, Anna Nováková, J. Čermák, František Ivičič, Barbora Veselá, Jozef Šátek, Mária Kosová, Ján Hránek, Anna Horváthová, Róza Kosová, Michal Hránek a František Cigánek“. (Blaho, J.: Skalica, s. 257) Mária Kubinová, hoci mala len štrnásť rokov, hrala v divadelných hrách hlavné dievčenské úlohy. Na fašiangy 1908 hrali predstavenie Mlsný kocúr, poslednú hru, ktorú režíroval kaplán Jozef Novák, pretože ho pre pronárodnú kultúrnu a osvetovú činnosť, ako i prácu v Ľudových novinách preložili do Nádaša (teraz Trstín). Zo spomienok Jozefa Hránka: „Ku sviatkom veľkonočným učil nás p. kaplán Novák spevy, ale medzi tým mu prišlo, že musí ísť za kaplána do Nádaša pri Trnave, kde bol farárom veľký národovec Martin Kollár. Na Veľkú noc v pondelok večer bol večierok na rozlúčku s p. kaplánom Novákom. Po jeho odchode sme ostali dosť opustení, veľmi sme ho postrádali…“ Redakcia Ľudových novín priniesla rozhorčené články o jeho preložení do Nádaša a tiež neskoršie v roku 1911 do vzdialeného Čajkova. Réžiu divadelných ochotníkov po ňom prevzal účtovník Obchodnej banky J. Horváth.
Jozef Novák rozšíril program Katolíckeho kruhu počas svojho pôsobenia tiež o organizovanie pravidelných koncertov vážnej hudby. Hudbe, nácviku ľudového i umelého zborového spevu a hudobnej teórii venoval veľa pozornosti a úsilia. Spevokol Katolíckeho kruhu pod jeho vedením dosahoval mimoriadne úspechy, o čom svedčí úspešný koncert o histórii spevu v roku 1907 s náročnými ukážkami z rozličných období. V programe mal grécke piesne, latinské hymny, staroslovienske skladby – gregoriánsky chorál, Hospodyne pomiluj ny, staročeské chorály – pieseň Krleš a Svatý Václave, husitský chorál Kdož jsou boží bojovníci až po ruský cirkevný žalm Dmitrija Bortnianskeho, skladby Palestrinu, Bendu, Bedřicha Smetanu, Pavla Křižkovského, Jána Kadavého, Blažeja Bullu a Milana Licharda. „Jozef Novák mal k dispozícii ideálne ženské hlasy, z ktorých vynikla hlavne trinásťročná Mária Kubinová so striebrofarbistým sopránom a neodolateľným prednesom ľudových piesní. Pri dvojhlase spievala s ňou Mária Chorváthová. Čarovný hlas Márie Kubinovej inšpiroval Nováka k sústavnému štúdiu a zbieraniu slovenských ľudových piesní. Poznal som osobne Máriu Kubinovú. Mala kúzlo osobnosti, očarila každého.“ (Blaho, J.: Skalica, s. 256)
„Vzácnou interpretkou ľudových piesní bola Mária Kubinová, prostá skalická dievčina. Vrodený talent, detinský, neškolený, ale prírodou bohato modulovaný a sfarbený hlások, prirodzený postoj, nehľadaná naivita dovoľujú mladej umelkyni prednášať slovenské spevy výstižnejšie, než by to dokázal učený spevák. Žiaľ, cirkevná vrchnosť preložila roku 1908 jej učiteľa Nováka do Nádaša a žiačku rok potom sklátila do hrobu smrť, nečakajúc ani, aby sa jej talent rozvinul a vyspel.” (Janšák, Š.: Životopis Pavla Blahu I., s. 401)
V mesiacoch máj až október 1908 sa v Prahe na výstavisku konala Jubilejná výstava Obchodnej a živnostenskej komory, ktorú usporiadatelia venovali 60. výročiu panovania cisára Františka Jozefa I. MUDr. Pavel Blaho sa z viacerých dôvodov rozhodol na výstavu zorganizovať zájazd. Pre hercov a spevákov bol odmenou za ich prácu a zároveň motiváciou, rozšírením obzorov. Ako spomína Jozef Hránek: „Bola to ohromná práca chodiť z domu do domu, z dediny do dediny po celom Slovensku a volať účastníkov. Ja som bol počiatkom mesiaca septembra na tak zv. Chvojnici a v Radošovciach s p. Dr. Blahom… Zájazd tento bol na tieto časy niečo mimoriadneho. My zo Skalice vyjeli sme v utorok 22. 9. 1908 na Hodonín – Breclavu, kde bol sraz všetkých účastníkov Slovákov od Trenčína, Piešťan, Trnavy, Bratislavy a vôbec celého Slovenska. Tiež bola s nami hudba z Dol. Súče. Z Breclavy sme jeli zvláštnym vlakom. Keď sme prišli do Breclavy, dozvedeli sme sa smutnú zprávu, že maďarskí žandári a pohraničiari zadržali v Kútoch mládež zo Smoleníc a Nádaša, ktorú viedol p. kaplán Novák a p. farár smolenický Ján Novák.“ Oblečení boli v krojoch a so sebou mali ako rekvizity hrable a vidly, pretože mali hrať v Prahe vo vinohradskom divadle predstavenie Rozmajrín od Urbánka. Duchaprítomnosťou a odvahou Jozefa Nováka sa podarilo ich účasť zachrániť. Po návrate do Nádaša tajne objednal štyri vozy, ktoré ich v noci previezli do Hodonína na vlak a do Prahy sa dostali.
Svojím vystúpením na Jubilejnej výstave Obchodnej a živnostenskej komory vzbudilo skalické spevácke ženské duo nadšenie poslucháčov, ako aj pozornosť odborníkov. Piesne Vstalo dievča hore, Ej, mamičko, vydajže ma, V čiernom lese kalina, Oj, srdienko moje, Po doline tichý vetrík zožali búrlivý úspech. (Blaho, J.: Skalica, s. 258) Mária Kubinová dostala pozvanie študovať spev na Pražskom konzervatóriu, túto možnosť už nestihla využiť.
„Z Prahy sme prijeli 28. 9. ráno a 29. 9. na sv. Michala boli u nás hody. Na tento deň sme hrali divadelné predstavenie „Za živa v nebi“. V mesiaci novembri bol u nás zase obvyklý zjazd roľnícky, na ktorom sme hrali „Rozmajrín“. Vtedy som ja hral hlavnú úlohu Janíka s nebohou Markou Kubinovou, ktorá hrala Aničku,“ zaznamenal Jozef Hránek.
Viac informácií o jej živote priniesol nekrológ v Ľudových novinách (č. 20, zo 14. mája 1909). Mária Kubinová sa narodila 21. apríla 1894 v New Yorku v chudobnej robotníckej rodine. Matka prišla s ňou ako jednoročnou do Skalice na návštevu rodičov a nechala ju u starej matky. Dcéru už nevidela, pretože po návrate do Ameriky o pár rokov zomrela a zanechala niekoľko malých detí. Mária bola výborná žiačka a na jej pekný hlas upozornila jej priateľka Mária Chorváthová. „Najprv kostolný spev viedla, potom i utešené, prebohaté krásou slovenské ľudové piesne našly v nej pestovateľku, speváčku ľudovú, dosiaľ u nás nevídanú… Jej milým striebrozvukým hláskom kochalo sa nielen obecenstvo skalické, lež i Luhačovice, Prostejov, Hodonín, ba i ďaleká Plzeň a zlatá Praha boly svedkami okúzlujúcej divadelnej hry, báječného hlásku. Dvojspevy jej a priateľkyne Horváthovej vyvolávaly v elegantných a vysokovzdelaných spoločnostiach vzdych podivu, ani netušili, že ten tupený ľud slovenský toľké perly spevu v sebe ukrýva. I do veľkolepej anglickej knihy Scotusa Viatora prišla podobizeň Marie Kubinovej a jej spoluspevkyne… Život milovala, bo bol jej život tak pôvabný, tak krásny. Po smrti matky volal ju otec do Ameriky. Váhala dlho. Predsa mocná je láska dieťaťa, trebárs opusteného. Avšak volila tu ostať, bo tam vraj nemohla by spievať a hrať.“
Najradšej spievala pieseň Mám ja milučkého, mám (Mám ja milučkého, mám, lenže ja sa s ním hnevám. Ale v Boha verím, že sa ja s ním zmerím. Mám ja milučkého, mám, za celý svet ho nedám. On sa už nehnevá, bo ma veľmi rád má.) a pieseň Kebych mala, keby, sokolove krídla (Kebych mala, keby, sokolove krídla, zaletela by som, kde môj milý býva, ej, zaletela by som, kde môj milý býva. Sadla bych mu, sadla, na jeho biely dom, ej, až by zaplakalo jedno srdienko v ňom). V tejto piesni sa nachádza hudobná ozdoba – trilok, dobovo trilka. Jozef Novák v štúdii Ľudová pieseň slovenská, ktorú uviedol fotografiou Márie Kubinovej, na strane 132 uvádza: „Trilka sa spieva veľmi ťažko a vyžaduje ohebného hlasu a dlhého cvičenia. Na poli tomto docielila posledné časy viedeňská prvá speváčka Zelma Kurzova takej dokonalosti, že bola vstave napodobiť spev slávika… Tu slušno pripomenúť výtečnú, z ľudu pošlú speváčku slov. ľudových piesní, Mariu Kubinovu, ktorej podobizeň tu uverejňujeme. Maria Kubinova, trebárs čo dieťa 13 ročné, z chudobných rodičov pochodiace, spievala horeuvedené piesne túhy s citom a dovednosťou dosiaľ u nás nevídanou. Jej hlas znel jako strieborný zvonček jasno, duši zamlúvavo. Trebárs bez vyššieho vzdelania vedela si osvojiť neobyčajné opanovanie hlasu. Vynikala v pianissimo, to jest v prednesení hlasu sotva slyšaného a predsa spievaného… Kto raz počul ju piesne tie spievať, nespomenie si na piesne bez živého spomenutia jej milej postavy.“
V roku 1908 ochorela na tuberkulózu, vtedy neliečiteľnú, zomrela 10. mája 1909. Na pohrebe 12. mája jej pod vedením Jozefa Nováka zaspieval spevácky zbor, rozlúčili sa divadelní ochotníci, členovia Katolíckeho kruhu, mládenecký spolok a mnoho iných. Na postavenie pomníka urobili zbierku a príspevky postupne zverejňovali v Ľudových novinách. Medzi prvými prispeli Dr. P. Blaho, Dr. Ľ. Okánik, dp. Jozef Novák, P. Trajlinek, Jozef a Alžbeta Bráneckí, Anton Štefanek, Jozef Žák, Paulíny, Dr. H. Herold, A. Omelka, Rudolf Detony, J. Gerža, J. Horváth.
Udalosť smutne zarezonovala i v rodine MUDr. Pavla Blaha a utkvela aj jeho vtedy osemročnému synovi Jankovi. Vo svojich spomienkach Zo skalického rínku (na s. 31) z roku 1974 (po 65 rokoch) píše: „Škoda, že jej zákerná choroba preťala niť života roku 1909. Zomrela ako pätnásťročná. Na jej pohreb sa dobre pamätám. Spevácky zbor sa s ňou rozlúčil hymnickou piesňou Hojže, bože, jak to bolí. O jej pomník a hrob v Skalici sa jej rodáci dodnes starajú.“ Dcéra Dr. Janka Blaha Helena Blahová-Jurasovová spomína, ako otec často hovorieval, že Mária Kubinová mala taký talent, že sa mohla stať svetovou hviezdou, že mladí ľudia, s ktorými prišla do kontaktu, ju mali veľmi radi a dlho chodievali na jej hrob, spomínať a modliť sa za ňu. Uviedol ju i medzi interpretmi pesničiek zo Skalice, ktoré zapísal vo svojej šesťdielnej práci Záhorácké pjesňičky.

Za fotografiu nad hrobom Márie Kubinovej ďakujeme Alešovi Macháčkovi a za určenie osôb na nej Alešovi Macháčkovi a Mgr. art. Helene Blahovej-Jurasovovej.

Literatúra
Novák, Jozef: Ľudová pieseň slovenská. In: Nová domová pokladnica, 1910, s. 122 – 138.
Blaho, Janko: Zo skalického rínku, Tatran Bratislava 1974, 206 s., s. 30 – 31.
Blaho, Janko: Skaličania hrajú a spievajú. In: Kol.: Skalica v minulosti a dnes, Bratislava 1968, 384 s.
Hránek, Jozef: Rozpomienky na Dr. Paľku Blahu, rukopis, 10 s., nedatované, ZM Skalica.
Mária Kubinová. In: Ľudové noviny 20, roč. 60, 14. 5. 1909 (nekrológ).
Janšák, Štefan: Životopis Pavla Blahu I., Trnava 1947, s. 401.

Bibliografia XXVII. ročníka (2018) časopisu Záhorie

0

Andrušková, Dita, Mgr., PhD. – Drška, Richard, PhDr.: Ľudový odev na Záhorí – senický a moravskosvätojánsky kroj. 4, 2018, s. 15-17.
Andrušková, Dita, Mgr., PhD. – Drška, Richard, PhDr.: Ľudový odev na Záhorí – holíčsky kroj. 5, 2018, s. 19-21.
Andrušková, Dita, Mgr., PhD. – Drška, Richard, PhDr.: Ľudový odev na Záhorí – šaštínsky kroj. 6, 2018, s. 24-26.
Andrušková, Dita, Mgr., PhD. – Drška, Richard, PhDr.: Ľudový odev na Záhorí – skalický kroj. 3, 2018, s. 18-19.
Andrušková, Dita, Mgr., PhD.: Motív ryby v etnografických zbierkach Záhorského múzea. 6, 2018, s. 13-16.
Andrušková, Dita, Mgr., PhD.: Podujatia k 150. výročiu narodenia architekta Dušana Samuela Jurkoviča (správa). 5, 2018, s. 25-28.
Andrušková, Dita, Mgr., PhD.: Projekt Akvizícia predmetov bytového zariadenia. 3, 2018, s. 28-29.
Andrušková, Dita, Mgr., PhD.: Slávnostné otvorenie Pamätnej izby v Jablonici. 5, 2018, s. 29-31.
Bača, Robert, PhDr.: Fotografista zo Sobotišťa Gusztáv Löger. 4, 2018, s. 12-14.
Bača, Robert, PhDr.: Monografia o Márii Janšákovej (recenzia). 3, 2018, s. 30-31.
Bača, Robert, PhDr.: Spomienka na Ladislava Košinára (1929 – 2016). 2, 2018, s. 18-20.
Bača, Robert, PhDr.: Za Titusom Kolníkom (správa). 1, 2018, s. 28.
Batka st., Ľubomír: Oblátkové železá z roku 1613. 6, 2018, s. 16-18.
Brezina, Peter, PhDr.: Odvážna žena z Petrovej Vsi. 1, 2018, s. 15-17.
Brezina, Peter, PhDr.: Čriepky z dejín mesta Šaštín-Stráže (správa). 2, 2018, s. 25-26.
Brezina, Peter, PhDr.: Najčernejší a najsvetlejší deň v dejinách Mokrého Hája. 5, 2018, s. 16-19.
Brezina, Peter, PhDr.: Spisovateľka a novinárka Jozefína Marečková. 2, 2018, s. 8-12.
Bunčáková, Milica, Ing.: Pavel Groebl – prvý slovenský školský inšpektor. 6, 2018, s. 4-6.
Bunčáková, Milica, Ing.: Prevrat v Holíči. Prepis dobového rukopisu Pavla Groebla. 6, 2018, s. 2-4.
Csütörtökyová, Dita, Mgr., PhD. – Richard Drška, PhDr. : Ľudový odev na Záhorí – jablonický kroj. 2, 2018, s. 12-14.
Csütörtökyová, Dita, Mgr., PhD. – Richard Drška, PhDr. : Ľudový odev na Záhorí – malacký kroj. 1, 2018, s. 20-22.
Csütörtökyová, Dita, Mgr., PhD.: Jarné obyčaje na Záhorí. 1, 2018, s. 10-14.
Csütörtökyová, Dita, Mgr., PhD. Dni kroja v Senici (správa). 2, 2018, s. 27-30.
Červenková, Ivana, Mgr., PhD.: Jablonický kaštieľ – sonda do histórie. 1, 2018, s. 3-9.
Drahošová, Oľga, PhDr.: Čestný názov pre ZŠ v Zohore (správa). 4, 2018, s. 30-31.
Drahošová, Viera, PhDr.: Beseda Denisy Fulmekovej (správa). 3, 2018, s. 31.
Drahošová, Viera, PhDr.: Dvesto rokov od narodenia Jozefa Miloslava Hurbana. 1, 2018, s. 29-30.
Drahošová, Viera, PhDr.: Jubilejná filatelistická výstava C-S SALÓN 2018 (správa). 5, 2018, s. 28-29.
Drahošová, Viera, PhDr.: Nedokončená pieseň Márie Kubinovej. 6, 2018, s. 6-10.
Drahošová, Viera, PhDr.: Svatava Syllová a Skalica. 5, 2018, s. 11-15.
Drahošová, Viera, PhDr.: Tesár a rezbár Ján Blaha zo Skalice. 1, 2018, s. 23-27.
Drahošová, Viera, PhDr.: Vážení čitatelia. 1, 2018, s. 2.
Drahošová, Viera, PhDr.: Životný osud Gizely Blahovej. 3, 2018, s. 10-18.
Drška, Richard, PhDr. – Andrušková, Dita, Mgr., PhD.: Ľudový odev na Záhorí – skalický kroj. 3, 2018, s. 18-19.
Drška, Richard, PhDr. – Andrušková, Dita, Mgr., PhD.: Ľudový odev na Záhorí – senický a moravsko-svätojánsky kroj. 4, 2018, s. 15-17.
Drška, Richard, PhDr. – Andrušková, Dita, Mgr., PhD.: Ľudový odev na Záhorí – holíčsky kroj. 5, 2018, s. 19-21.
Drška, Richard, PhDr. – Andrušková, Dita, Mgr., PhD.: Ľudový odev na Záhorí – šaštínsky kroj. 6, 2018, s. 24-26.
Drška, Richard, PhDr. – Csütörtökyová, Dita, Mgr., PhD.: Ľudový odev na Záhorí – malacký kroj. 1, 2018, s. 20-22.
Drška, Richard, PhDr. – Csütörtökyová, Dita, Mgr., PhD.: Ľudový odev na Záhorí – jablonický kroj. 2, 2018, s. 12-14.
Drška, Richard, PhDr.: Hrad Pajštún, sprievodca históriou (recenzia). 2, 2018, s. 26-27.
Drška, Richard, PhDr.: Záhorie a vznik Československej republiky. 5, 2018, s. 2-8.
Drška, Richard, PhDr.: Závod v roku 1778. 3, 2018, s. 2-7.
Fordinálová, Eva, prof., PhDr., CSc.: Významný prínos do našej kultúry (recenzia). 6, 2018, s. 28-29.
Francová, Zuzana, Mgr.: Dielo Ferdiša Kostku v zbierkach Múzea mesta Bratislavy. 4, 2018, s. 28-29.
Gavorník, Ján: Ľudový fotograf z Vrboviec. 3, 2018, s. 26-27.
Hoferka, Martin, ThLic., Mgr., Th.D.: Vyšiel Zborník Záhorského múzea v Skalici 8. 1, 2018, s. 30-31.
Hoferka, Martin, ThLic., Mgr., Th.D.: Reformný rok 1968 v zrkadle okresného periodika Záhorák (január – júl 1968). 3, 2018, s. 20-25.
Hoferka, Martin, ThLic., Mgr., Th.D.: Reformný rok 1968 v zrkadle okresného periodika Záhorák (august – december 1968). 4, 2018, s. 17-23.
Chňupková, Veronika, Mgr.: Neľahký osud troch žien z Holíča. 4, 2018, s. 7-11.
Kalivodová, Michaela, Mgr.: Drobné zemné cicavce na Záhorí. 2, 2018, s. 14-18.
Kanisová, Dagmar, MUDr.: Oskoruše v Sobotišti. 4, 2018, s. 24-27.
Košík, Ľudovít, Mgr.: P. Mansvét Jozef Olšovský OFM. 5, 2018, s. 8-9.
Košík, Ľudovít, Mgr.: Významný maliar Konrád Švestka OFM. 2, 2018, s. 5-8.
Krajčír, Alexander, Mgr.: Frolová notečka v Závode. 2, 2018, s. 21-24.
Lukáčková, Viera: Terézia Kvapilová – Hraničná čara života (recenzia). 6, 2018, s. 27-28.
Marhanová, Dana: Svatava Syllová-Beňová. 5, 2018, s. 10-11.
Mička, Ján, Mgr.: Poznámka k jednej Škarniclovej tlači (správa). 2, 2018, s. 30-31.
Michalovič, Peter, PhDr.: Bibliografia XXVII. ročníka (r. 2018) časopisu Záhorie. 6, 2018, s. 30-31.
Michalovič, Peter, PhDr.: Brožúra o pamiatkach mesta Gbely (správa). 4, 2018, s. 30.
Mikušová, Genovéva: Predvianočné a vianočné zvyky v Kútoch. 6, 2018, s. 11-12.
Palkovičová, Anna, Mgr.: Nová kniha o Šaštíne-Strážach (správa). 4, 2018, s. 31.
Ritoók, Ágnes, PhD.: Náhrobný kameň Kryštofa Kropáča z Nevědomí a na Bzenci. 4, 2018, s. 2-6.
Straková, Jana: Záhorák Štefan Straka v Turci (správa). 6, 2018, s. 27.
Šantavý, Pavol, Ing.: Život pri záhrade. 6, 2018, s. 18-23.
Vrablec, Pavol, Mgr., PhD.: Tragický požiar v Perneku v roku 1867. 1, 2018, s. 18-20.
Vrablec, Pavol, Mgr., PhD.: Začiatky Štátnej ľudovej školy v Osuskom /Z dobovej tlače. 5, 2018, s. 22-24.
Zacharová, Mária, PhDr.: Panský Juzovský mlyn v Sološnici. 3, 2018, s. 8-10.
Zacharová, Mária, PhDr.: Píly na južnom Záhorí do roku 1800. 2, 2018, s. 2-5.
Zajíček, Štefan, PhDr.: Jozef Chrena jubilejne vystavuje v Skalici (správa). 1, 2018, s. 28-29.
(PhDr. Peter Michalovič)

Záhorie 6/2018

0
Zimný motív. Foto: Richard Drška

Ing. Milica Bunčáková: Prevrat v Holíči – Prepis dobového rukopisu Pavla Groebla
Ing. Milica Bunčáková: Pavel Groebl – prvý slovenský školský inšpektor
PhDr. Viera Drahošová: Nedokončená pieseň Márie Kubinovej
Genovéva Mikušová: Predvianočné a vianočné zvyky v Kútoch
Mgr. Dita Andrušková, PhD.: Motív ryby v etnografických zbierkach Záhorského múzea
Ľubomír Batka st.: Oblátkové železá z roku 1613
Ing. Pavol Šantavý: Život pri záhrade
Mgr. Dita Andrušková, PhD., PhDr. Richard Drška: Ľudový odev na Záhorí – šaštínsky kroj

Nové knihy / Správy
Záhorák Štefan Straka v Turci (Jana Straková)
Terézia Kvapilová: Hraničná čiara života (Mgr. Viera Lukáčková)
Významný prínos do našej kultúry (Prof. PhDr. Eva Fordinálová, CSc.)
Bibliografia XXVII. ročníka (2018) časopisu Záhorie (PhDr. Peter Michalovič)