pondelok, 30 januára, 2023
Úvod Autori Príspevky od Záhorské múzeum

Záhorské múzeum

692 PRÍSPEVKOV 0 KOMENTÁRE

Záhorie 4/2022

0
Pohľad na obec Častkov. Foto: Pavol Vandelia

PhDr. Peter Michalovič: Anonymný rukopisný spevník z okolia Skalice
PhDr. Richard Drška: Obecná samospráva na panstve Ostrý Kameň v roku 1786
doc. PhDr. JUDr. Adriana Švecová, PhD., PaedDr. Peter Gergel, PhD.: Priateľské pokonanie o deľbe majetku alebo ako sa kedysi dedilo
Mgr. Jana Judinyová: Náš rozhovor s Ing. Eugenom Lehotayom
Mgr. Pavol Vrablec, PhD.: Zázračné vyliečenia na Katarínke v 17. storočí
PhDr. Viera Drahošová: Za profesorom Ľubomírom Ďurovičom
Dr. Jakub Beneš: Výstava Zelené kádre

Nové knihy / Správy
Oľga Bartošíková Obrazy v danom čase (Mgr. Ľudovít Košík)
Obecné múzeum v Rohožníku (PhDr. Richard Drška)
Vklad Záhoria do národnej kultúry (prof. PhDr. Eva Fordinálová, CSc.)
Anton Gúth: Keď je nedeľa, musíme mať vianočku (PhDr. Viera Drahošová)
Medzinárodný folklórny festival Myjava 2022 (Mgr. Dita Andrušková, PhD.)
Kúcané a Kútnica (PhDr. Peter Michalovič)

Časopis Záhorie

0

Do roku 2016 vrátane poskytneme printové vydania časopisu zadarmo, len za poštovné, do poznámky v objednávke je potrebné zadať, o ktoré číslo, z ktorého ročníka máte záujem, adresu, prípadne si ho po dohode termínu môžete vyzdvihnúť v múzeu. Z najstarších ročníkov niektoré čísla už nemáme na sklade.

Posledné ročníky predávame (2017 – 2022 1,- €/ks). Pre knižnice všetkých druhov (školské, obecné, farské, domovov sociálnych služieb …) po dohode poskytneme zadarmo – za odvoz.

Predplatné na rok 2022 je 10,- € (vrátane poštovného). Možnosť úhrady poštovou poukážkou typu H, faktúrou (na vyžiadanie) alebo prevodom na č. účtu: SK24 8180 0000 0070 0050 0998 – Štátna pokladnica, variabilný symbol: 2022.

Dni otvorených dverí Záhorského múzea

0

Srdečne Vás a Vašich priateľov pozývame na Dni otvorených dverí Záhorského múzea v Skalici pri príležitosti Dní európskeho kultúrneho dedičstva a Skalických dní 2022.

V rámci programu je každú celú hodinu bezplatne sprístupnená Stála expozícia múzea, aktuálna výstava Skalica po druhej svetovej vojne vo fotografiách a detské dielničky venované 650. výročiu povýšenia Skalice na slobodné kráľovské mesto.

Podujatie sa uskutoční v sobotu 17. septembra od 10. do 18. hodiny a v nedeľu 18. septembra od 10. do 17. hodiny. 

Skalica po druhej svetovej vojne vo fotografiách

0

Tlačová správa

Názov podujatia:        Skalica po druhej svetovej vojne vo fotografiách

Miesto:                       Záhorské múzeum v Skalici, Námestie slobody 13, 909 01 Skalica

Dátum konania:          od 2. septembra do 18. novembra 2022

Kurátorka výstavy:    PhDr. Viera Drahošová

Mesto Skalica si v tomto roku pripomína 650. výročie povýšenia na slobodné kráľovské mesto a pri tejto príležitosti pripravilo Záhorského múzeum v Skalici výstavu fotografií zo svojho archívu, ktorá je venovaná obdobiu od roku 1946, v ktorom historické mesto Skalica prešlo vo svojom vývoji mnohými dynamickými zmenami. V Skalici s tradičným poľnohospodárskym charakterom, vinohradníctvom a remeslami začalo vznikať silné priemyselné zázemie. Od 19. storočia do roku 1950 sa počet jej obyvateľov takmer nemenil, po roku 1950 sa zvyšoval takým tempom ako nikdy v histórii. Do roku 1980 dosiahol počet 13 833, vzrástol o vyše 8 000 obyvateľov. Individuálna i kolektívna bytová výstavba sa sústreďovala v bezprostrednej blízkosti historického jadra a zároveň vznikali nové, rozširovali sa jestvujúce objekty občianskej vybavenosti: nemocnica, zimný štadión, školy, škôlky, zdravotné stredisko, komunikácie. V roku 1960 stratila Skalica štatút okresného mesta, nedostávalo sa jej toľko finančných prostriedkov na prestavbu, a tak sa podarilo vyhnúť veľkoplošným asanáciám historického centra. Stavalo sa prevažne v okrajových polohách mesta, kde bola výstavba menej náročná a lacnejšia ako v jadre, a to zostávalo neporušené takmer do 70. rokov 20. storočia. Postupne prišlo k asanáciám, pri ktorých zanikol Malý rínek, ulica Pod mestskou zďou, bloky ulíc Potočnej a Boorovej pre rozšírenie nemocnice, pre výstavbu troch obchodných domov a novostavbu poštového úradu časť ulice Potočná, ďalšia pre mestské trhovisko. Za farským kostolom bol na mieste historickej zástavby postavený Dom služieb (dnes Okresný súd) a iné nové objekty.

I napriek zásahom ostala historická Skalica vo veľkej miere zachovaná a nestratila historické, urbanisticko-architektonické a umelecké hodnoty, ktoré ju v rámci svojho typu historických miest na Slovensku stavajú na popredné miesto. Autormi fotografií uchovávaných v archíve Záhorského múzea sú Mgr. art. František Tomík, Ján Pardubský a Fridrich Leopold Slatinský.

Vo vstupnom vestibule pripravil PhDr. Richard Drška prezentáciu zbierkových predmetov viažucich sa k skalickej mestskej samospráve. Návštevníci môžu vidieť tlačené výsledky volieb magistrátu, mestskú truhlicu z 18. storočia, dvojicu fotografií mestského magistrátu a zamestnancov mesta z roku 1922, kapsu skalického hotara či tlačený rozsudok smrti z roku 1843.

Mesto a kultúrne dedičstvo – vedecká konferencia

0

Srdečne Vás pozývame na konferenciu pri príležitosti DEKD 2022 v piatok 2. septembra 2022 od 9.30 hod. do priestorov Mestského úradu v Skalici.

Magnetky

0

V tohtoročnej turistickej sezóne sme pripravili pre návštevníkov novinku v ponuke propagačných materiálov v podobe populárnych magnetiek. Cena magnetky je 1,- a zakúpiť si ich môžete v Záhorskom múzeu v Skalici alebo zaslaním objednávky.

Skalické venčeky, vence a čepce v zbierke Záhorského múzea v Skalici – Mgr. Dita Andrušková, PhD.

0
Ukážka úpravy hlavy nevesty a vydatej ženy na skalickej svadbe, na snímke nevesta Júia Danieliková (zľava) spolu s Teréziou Bráneckou, Skalica, 2. štvrtina 20. storočia

Účes a pokrývka hlavy patria v ľudovom odievaní k najarchaickejším prvkom. Základnou súčasťou úpravy hlavy vydatej ženy bol čepiec, ktorý v porovnaní so slobodným dievčaťom zdôrazňoval jej rozdielny stav. Obradový rituál čepčenia (čepeňí) sa vykonal pred ukončením
svadobného obradu, po ňom už vydatá žena nesmela chodiť prostovlasá. Vonkajšia forma čepcov zároveň predstavuje jedno z najdôležitejších regionálnych špecifík ženského ľudového odevu.
Sviatočným odevným doplnkom dievčat a slobodných mladých žien boli okrúhle venčeky (vjenečky) zhotovené z umelých bielych kvietkov a zelených lístkov. Nosili ich na cirkevné sviatky, procesie, ako aj rôzne spoločenské a rodinné udalosti. Základ účesu tvorili dva spletené vrkoče (cup) stočené vzadu na hlave do kolieska (šiška). Nevesty si vo väčšine obcí a miest na Záhorí zdobili na svadobný obrad hlavu vencom, základ účesu bol rovnaký ako pri nosení venčeka. Vjenec bol zhotovený zo zelených lístkov rozmarínu v tvare lomeného oblúka, ozdobený umelými bielymi kvietkami, v zadnej časti hlavy na zátylku so stuhou. Na svadobný veniec sa neveste zvyčajne skladali kamarátky.

Skalické ženy v čepcoch a sviatočnom odeve, foto E. A. Pinkalský, 1930

Čepce sa nosili na všedné i sviatočné príležitosti a zhotovovali ich z rozmanitých druhov materiálu: od podomácky utkaného plátna po rôzne druhy priemyselne vyrábaných textílií. Na sviatočné a slávnostné čepce sa používali drahšie, kvalitnejšie a ozdobnejšie materiály ako na každodenné nosenie. Jednoduché pracovné čepce si dokázali ženy ušiť samy, sviatočné zhotovovali len zručnejšie miestne znalkyne. Najvzácnejšie boli svadobné, ktoré mali okrem obradovej aj symbolickú, estetickú a reprezentačnú funkciu. Svadobný čepiec darovala neveste krstná matka, ktorá ju tiež pomáhala čepčiť. Obradné čepčenie sa zachovávalo aj v časoch, keď už nosenie čepcov zaniklo a nahradili ich šatky.
V opise skalického ľudového odevu od Pavla Blaha z roku 1893 sa dozvedáme, že sa bežne nosili dva typy čepcov: tvarovo väčšie sedliacke z roľníckeho prostredia a menšie remeselnícke. Roľnícke čepce charakterizujú dlhé ozdobné stuhy nazývané pentle (čepce s pentlama). V 2. polovici 20. storočia sa tejto téme venovala odborná pracovníčka a etnografka múzea Mária Zajíčková (Čepce a šatky v zbierkach Záhorského múzea v Skalici, 1991), ktorá vypracovala typológiu čepcov na Záhorí vychádzajúcu z umelecko-historických slohov. Skalické charakterizuje ako podvariant čepcov v štýle biedermeier, pre ktoré je typické kvalitné krajčírske spracovanie, búdkovitý tvar, tylový základ dienkovej časti, bohatá výzdoba stuhami a umelými kvetmi. Pastelová farebnosť (najmä ružová, bledomodrá, bledozelená alebo krémová) korešpondovala s odevom. Charakteristický vzhľad vytvárala horná temenná časť vykladaná do oblúka, umiestnená vysoko nad čelom. Dve predné (väčšinou užšie) hodvábne stuhy sa zaviazali pod krkom, dve zadné viseli na chrbte. Na čepce v štýle biedermeier sa uväzovala biela batistová šatka s kvetovanou výšivkou. Vychádzajúc zo súčasnej odbornej literatúry (Benža, 2017) možno skalické čepce vo všeobecnosti typologicky priradiť k meštianskemu typu čepcov s charakteristickým uväzovaním pod krkom.

Svadobný skalický čepiec, 2. štvrtina 20. storočia

V zbierkach Záhorského múzea v Skalici sa nachádza vyše 30 rôznych zbierkových predmetov, ktoré tvoria sviatočné venčeky, vence neviest, sviatočné a svadobné čepce priamo zo Skalice. Zarámované procesiové venčeky (E-2791, E-4879) sú pamiatkou na úpravu hlavy mladých dievčat počas slávnosti sviatku Božského Srdca Ježišovho z 1. štvrtiny 20. storočia. Základ venčeka oblúkového tvaru tvoria drobné voskové aplikácie bielej farebnosti, znázorňujúce púčiky a lupienky kvetov. Prichytené sú na ohybnom tenkom drôte poloblúkovitého tvaru, dopĺňajú ich sušené lístky myrty, miestami so zachovalou pôvodnou zelenou farebnosťou. Ústredným motívom sú v strede situované symboly v podobe kríža, kotvy a srdca odkazujúce na motív viera – nádej – láska. Najvýraznejšie je ústredné srdce s červenou farebnosťou, cez ktoré prechádzajú kríž a kotva zhotovené z papiera. Podklad je vystlaný farebným ozdobným papierom, oba venčeky sú umiestnené v drevenom ráme štvorcového tvaru, v hornej časti s vyrezávaným štítom s krížom. Rozmermi sú podobné, na výšku dosahujú 44 – 46 cm, šírku 34 – 36 cm a hĺbku do 8 cm.

Veniec skalickej nevesty z roku 1893

Najstarší identifikovaný svadobný zarámovaný veniec pochádza z remeselníckeho prostredia a odkazuje na tri generácie rodiny Pinkalských zo Skalice. Základ výplne tvorí do stredu komponovaná vosková soška Panny Márie vo svetlých pastelových tónoch, umiestnená do stredu svadobného venca. Z priloženého lístka s ručným písmom sa dozvedáme, že voskovú sošku zhotovil Johann Pinkalský v roku 1859. Odkazuje na voskára a pernikára, ktorý sa do Skalice prisťahoval spolu so svojou manželkou Františkou, rod. Strčálkovou, z Napajadel. Mali spolu štyroch synov (Teodora, Fridricha Teodora, Engelberta a Jána). Svadobný veniec priložený k voskovej soške odkazuje na svadbu jeho tretieho syna Engelberta I. Pinkalského (1864 Skalica – 1936 Skalica), ktorý sa vo Viedni vyučil pekárnikársko–pekárskemu remeslu a dňa 22. mája 1893 sa zosobášil s Františkou Pospechovou v Skalici. Potvrdzuje to aj vyrytý dátum na zadnej časti dreveného rámu s menom nevesty: Engellbert Františka Pinkalsky 22. 5. 1893. Po presťahovaní sa z Viedne do Skalice si otvoril pekársku živnosť a venoval sa vinohradníctvu. S manželkou mali spolu sedem detí, prvorodeným bol známy fotograf, maliar a notár Engelbert (Andel) Pinkalský (1894 Viedeň – 1954 Skalica). Základ svadobného venca tvorí drôtená oblúkovitá konštrukcia, dekorovaná množstvom umelých pestrofarebných kviet-kov, súčasťou je aj časť tylového závoja. K vencu je tiež priložené zelené svadobné pierko ženícha. Zbierkový predmet má výšku 43 cm, šírku 35,5 cm a hĺbku 8 cm.

Svadobný skalický čepiec, 2. štvrtina 20. storočia

Z toho istého roku pochádza aj druhý zarámovaný svadobný veniec z roľníckeho prostredia (E-3111). Zhotovený je rovnako ako procesiové venčeky – pozostáva z tvarovateľného drôtu s drobnými voskovými aplikáciami tvaru kvetových púčikov. V porovnaní s venčekmi má však väčší rozmer, lomený tvar a celkovo bohatšiu výzdobu. Vo vnútri má priložený lístok, z ktorého sa dozvedáme presný dátum svadby – 3. októbra 1893 (nápis v maďarskom jazyku), nachádzajú sa tu aj iniciály ZM. Drevený rám má výšku 29,5 cm, šírku 24,5 cm a hĺbku 7 cm.
Tretí svadobný veniec je súčasťou v zbierkach unikátnej kolekcie svadobných predmetov, pozostávajúcej z ozdobného venca pre nevestu (E-8167), pierka pre ženícha (E-8168) a štyroch malých svadobných pierok (E-8173 – 8176). Pochádzajú zo svadby Jána Kvaltína a Boženy Benešovej, ktorá sa uskutočnila dňa 4. februára 1947 v Skalici. Spolu s nadobudnutými predmetmi získalo múzeum aj sobášny list, svadobnú fotografiu a telegramy blahoprajúce k svadbe. Základ svadobného venca tvorí ohybný drôt v tvare čelenky, bohato ozdobený umelými kvietkami, lístkami a drobnými ozdobami z vosku.
Základ sviatočných skalických čepcov tvorí tylové dienko bielej farebnosti, ktoré býva dekorované drobnými prešívanými bodkami. Variáciami je aj na tyle našitý drobný kvetovaný vzor (E-831, E-6650) alebo väčšie výraznejšie bodky (E-4966, E-5023). Čelenkovú časť čepca tvorí nahusto naskladaný tyl, prešívaný v dvoch až štyroch radoch. Čelenkovú aj dienkovú časť zdobia naskladané jednofarebné úzke saténové stuhy. V dienkovej časti sú tieto stuhy spolu s naskladaným tylom alebo paličkovanou čipkou našité v dvoch pozdĺžnych radoch v tvare poloblúkov. Ďalším ozdobným prvkom sú drobné fúkané koráliky prevažne striebristej farebnosti a mašľa v zadnej dolnej časti čepca. Zadné stuhy bývajú po obvode lemované našitým úzkym pásom bielej strojovej čipky. Dve užšie stuhy rovnakej farebnosti, slúžiace na uväzovanie pod bradou, sú zvyčajne nezdobené. Súčasťou dekorácie sú aj textilné aplikácie v podobe umelých kvietkov. Strihom, materiálom a výzdobou sú čepce podobné, najviac ich rozlišuje celková farebnosť vychádzajúca z farebnosti stúh. Z desiatich kusov je päť modrých (E-831, E-3090, E-4966, E-5474, E-7727), štyri ružové (E-3426, E-4967, E-6650 a E-5324) a jeden žltý (E-5032).
Svadobné skalické čepce sú so sviatočnými sedliackymi typologicky, materiálovo aj farebne podobné, odlišuje ich však výrazne bohatší dekor. Pás umelých jabloňových kvetov a púčikov ruží v hornej temennej časti pripomína bohatú kyticu. Naskladané prešívané stužky a čipky na dienku dopĺňajú tvarovo väčšie kvetované textilné aplikácie, bohatší je aj dekor z našitých korálikov. Zhotovené sú z fúkaného skla prevažne striebristej farebnosti guľatého alebo pozdĺžneho tvaru. Textilné kvetované aplikácie dekorujú aj stuhu v časti zátylku, zadné stuhy s motívom tečúcej vody sú lemované strojovou čipkou. Našitý dekor stúh, čipky a korálikov je taký bohatý, až úplne zakrýva tylový základ dienka.

Sviatočný čepiec zo Skalice, 2. štvrtina 20. storočia

Podobne ako pri sviatočných čepcoch prevláda jeden základný farebný tón (stuhy aj farebný dekor kvetín je rovnaký), prípadne ich dvojkombinácia (stuhy v inej farbe ako kvety). V zbierkach máme tri ružové (E-3305, E-5473, E-6956) a dva bielo-krémové (E-774, E-777). Po jednom kuse sú zastúpené modrý (E-3306) a žltý (E-3428). Stretávame sa aj s kombináciami ružovo-bielej (E-3091, E-3304, E-3427) a modro-bielej (E-3306). K vôbec najbohatšie zdobeným a najreprezentatívnejším kusom patria biely a ružový skalický svadobný čepiec, sprístupnené v stálej expozícii múzea (E-774, E-6956 a). Rozmermi dosahujú v dienkovej časti čepca približne 30 x 20 cm (výška, šírka), čelenková časť býva vysoká až do 8 cm. Najdlhšiu časť tvoria zadné stuhy šírky 12 – 17 cm a dĺžky 40 – 45 cm, takže celková dĺžka čepca dosahuje až okolo 80 cm.
Osobitosťou v zbierkach je typologicky rozdielny sviatočný remeselnícky čepiec (E-827). Rozmerom je menší, dienkovú časť má husto prešívanú čiernou skladanou strojovou čipkou a širšou čiernou stuhou na vrchnej časti mašle, v čelenkovej časti je ozdobený umelými textilnými kvetmi.

Svadobné skalické čepce, 2. štvrtina 20. storočia

Záverom možno zhrnúť, že sviatočné a svadobné skalické čepce predstavujú jedno z najdôležitejších špecifík ženského ľudového odevu, ktorých osobitosť presahuje regionálny rozmer. V zbierkach Záhorského múzea v Skalici sa nachádza celkovo 27 kusov zbierkových
predmetov, ktoré tvoria sviatočné venčeky (2 ks), vence neviest (3 ks), sviatočné (11 ks) a svadobné skalické čepce (11 ks). Ako súčasti ľudového odevu pochádzajú prevažne z roľníckeho prostredia v medzivojnovom období, dva zbierkové predmety majú pôvod z prostredia remeselníckeho. Všetky tri svadobné vence sú presne datované (dva z roku 1893; mladší z roku 1947). Najstarší svadobný veniec pochádza od rodiny Pinkalských zo Skalice. Patril Františke, rod. Pospechovej, matke významného skalického fotografa, maliara a notára Engelberta (Andela) Pinkalského. Dva najbohatšie zdobené svadobné čepce sú sprístupnené návštevníkom v stálej expozícii múzea, prezentované ako súčasť ľudového obradového odevu Skalice.

Použitá literatúra a pramene
BENŽA, Mojmír. Tradičný odev Záhoria. Skalica: Záhorské múzeum v Skalici 2017, 156 s.
BENŽA, Mojmír. Tradičný odev Slovenska. Bratislava: Ústredie ľudovej umeleckej výroby 2015, 300 s.
BENŽA, Mojmír. Čo sa nosilo v Skalici pred sto rokmi. In. Záhorie, 1993, roč. II., č. 4, s. 22-23.
DRŠKA, Richard. Nové akvizície Záhorského múzea v Skalici. Svadobné čepce zo Skalice a Čár. In. Záhorie. 2015,
roč. XXIV., č. 2, s. 20-22.
ZAJÍČKOVÁ, Mária. Čepce a šatky v zbierkach Záhorského múzea v Skalici. Záhorské múzeum Skalica 1991, 16 s.
ZAJÍČKOVÁ, Mária. Tradičný odev skalických mešťanov. In. Skalica. (ed.) Drahošová Viera. Mesto Skalica v spolupráci
so Záhorským múzeum Skalica 2014, s. 914.
Štátny archív Bratislava, Zbierka cirkevných matrík, Matriky farnosti Skalica, Matrika sobášov 1883-1895.
Engelbert Pinkalský. Katalóg k výstave Fotograf a maliar Engelbert Pinkalský v Záhorskom múzeu v Skalici. 2004,
kurátorka Viera Drahošová, autori textov Štefan Zajíček a Miroslav Čársky. Skalica: Záhorské múzeum v Skalici
2004.

Záhorie 3/2022

0
Pohľad z vrchu Čelo v Malých Karpatoch. Foto: Pavol Vandelia

PhDr. Richard Drška: Najstarší list mesta Skalice
Mgr. Dita Andrušková, PhD.: Skalické venčeky, vence a čepce v zbierke Záhorského múzea v Skalici
Mgr. Pavol Vrablec, PhD.: Prvé písomné správy o Rohožníku
Mgr. Terézia Pavlásková, Ing. Jozef Pavlásek: Vysťahovalectvo Zohorčanov do Ameriky koncom 19. a začiatkom 20. storočia
Ing. Tomáš Čejka, PhD.: Mäkkýše Stupavy a blízkeho okolia
Prof. Ing. František Mátel, CSc.: Strýc Frola Páňík trošku inak

Nové knihy / Správy
Kniha o senickej Cantilene (PhDr. Peter Michalovič)
Stodoua 1820 – 2022 (PhDr. Richard Drška)
Po stopách T. G. Masaryka (redakcia)
Cena na MUSAIONfilme pre Záhorské múzeum (redakcia)

Zelené kádre – výstava

0

Tlačová správa

Názov podujatia:      Zelené kádre. Sedliacke vzbury a hnutia v Rakúsko-Uhorsku a jeho nástupníckych štátoch

Organizátori:             University College London, Inštitút slovanských a východoeurópskych štúdií; Vedecko výskumné centrum Slovinskej                                    akadémie vied a umení; Historický inštitút Milka Kosa (Ljubljana), TTSK – Záhorské múzeum v Skalici, Národné                                          múzeum oslobodenia (Slovinsko), Mestské múzeum Varaždín (Chorvátsko)

Kurátori výstavy:     Jakub Beneš, Petra Svoljšak

Miesto:                     Záhorské múzeum v Skalici, Námestie slobody 13, 909 01 Skalica

Dátum konania:        vernisáž výstavy v piatok 1. júla 2022 o 16.30 hod.

                                  výstava potrvá do 31. augusta 2022

Záhorské múzeum v Skalici participuje na medzinárodnej výstave, ktorá bude slávnostne otvorená 1. júla 2022 v Skalici. Výstava Zelené kádre. Sedliacke vzbury a hnutia v Rakúsko-Uhorsku a jeho nástupníckych štátoch ponúka ojedinelý pohľad na roľnícku históriu Záhoria a ďalších regiónov bývalej rakúsko-uhorskej monarchie v období svetových vojen. Zameriava sa na dedinčanov a aktivistov, ktorí sa snažili roľníkom priznať právo na sebaurčenie rôznymi cestami od konca 1. svetovej vojny cez 2. svetovú vojnu. Niektorí z nich sa uchýlili k odvetnému násiliu, ako sedliaci v predchádzajúcich revolúciách v minulých storočiach. Ďalší navrhovali nové formy sebaurčenia, samosprávy a viedli roľnícke politické hnutia, ktoré dramaticky expandovali po roku 1918. Mnohými z týchto udalostí sa ako zelená niť tiahlo tieňové vojenské hnutie desiatok stoviek sedliackych dezertérov, ktorí sa objavovali ku koncu 1. svetovej vojny naprieč slovanskými územiami Rakúsko-Uhorska: Zelené kádre. Hoci boli Zelené kádre začiatkom 20. rokov minulého storočia všade rozpustené, inšpirovali roľníkov k aktivitám v medzivojnovom období a poskytli model vidieckemu odporu v rokoch 1939 – 1945.

Výstava prezentuje fotografie a dokumenty na túto tému z 15 múzeí, archívov a knižníc z Chorvátska, Slovinska, Slovenska, Čiech, Rakúska a Poľska. Mnohé z nich sú ojedinelé a až doteraz neboli ešte verejnosti prezentované. Spolu poukazujú na dôležitú úlohu, ktorú vidiek bývalého územia Rakúsko-Uhorska zohral v európskych dejinách 20. storočia. Výstava sa taktiež bude konať toto leto v Chorvátsku, v Mestskom múzeu vo Varaždíne a v Slovinsku, v Národnom múzeu oslobodenia v Maribore.

V kultúrnom programe vernisáže sa predstaví Mužský zbor Kúcané.

Cena Františka Pospíšila na MUSAIONfilme 2022

0

Záhorské múzeum v Skalici získalo Cenu Františka Pospíšila (1885–1958) na MUSAIONfilme 2022 v Uherskom Brode za objavné zobrazenie významnej historickej osobnosti a jeho diela vo filme Páter Paulín Bajan OFM. Film si môžete pozrieť na našom youtube: https://www.youtube.com/watch?v=8EpHo_vsiTE.

Festival múzeí 2022

0

Pracovníci Záhorského múzea sa zúčastnili 18. ročníka Festivalu slovenských múzeí, ktorý sa konal v dňoch 5. – 7. júna v krásnom prostredí Múzea vo Svätom Antone, ktoré v tomto roku oslavuje 60. výročie svojho vzniku. Tradičné podujatie Zväzu múzeí na Slovensku bolo obohatené oslavami 30. výročia ZMS, ktoré pripadalo na rok 2020, kedy ich nebolo možné zrealizovať. V nedeľu 5. júna začal festival prezentáciou múzeí v obnovenej sýpke kaštieľa, kde malo svoj stánok i Záhorské múzeum. Podujatie bolo prístupné aj verejnosti a návštevníci získali informácie o slovenských múzeách na jednom mieste. Podvečer organizátori pripravili na nádvorí kaštieľa ukážku sokoliarskej skupiny sv. Bavona zo Štiavnických Baní s preletom orla nad múzejníkmi a spoločenský večer. V pondelok program otvorila konferencia „Prírodovedné zbierky na Slovensku – príťaž alebo obohatenie zbierkového fondu?“ a komentované prehliadky bohatých expozícií v kaštieli vo Svätom Antone. Počas slávnostného večera 6. júna 2022 Zväz múzeí na Slovensku udelil viaceré ocenenia, po prvýkrát bola udelená aj cena Z. Z. Stránskeho. Pozvaným účastníkom bol prezentovaný filmový dokument k 30-ročnej histórii zväzu a najnovší edičný počin Zväzu múzeí na Slovensku – tretia časť publikácie Príbeh predmetu – Rok 1945. Na realizácii knihy i celého podujatia sa ako člen Predstavenstva Zväzu múzeí podieľal i náš kolega Martin Hoferka. V posledný deň boli naplánované exkurzie v Banskej Štiavnici, spiatočnou cestou sme navštívili expozície v Múzeu v Novej Bani a v benediktínskom kláštore v Hronskom Beňadiku.