piatok, 29 marca, 2024
Úvod Autori Príspevky od Záhorské múzeum

Záhorské múzeum

771 PRÍSPEVKOV 0 KOMENTÁRE

Bohumil Bača – Premeny 2

0

Tlačová správa

Názov podujatia:      Bohumil Bača – Premeny 2

Organizátori:            Trnavský samosprávny kraj, Záhorské múzeum v Skalici, Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici, Súkromná škola umeleckého priemyslu Bohumila Baču v Bratislave

Miesto:                     Záhorské múzeum v Skalici, Námestie slobody 13, 909 01 Skalica

Dátum konania:       vernisáž výstavy v piatok 15. marca 2024 o 16.00

Výstava potrvá do 3. mája 2024

Kurátorka výstavy:  Božena Juríčková

Kultúrny program: Marián Mikúš – klavír

Bohumil Bača – maliar, monumentalista, okrajovo ilustrátor sa radí k výrazným predstaviteľom silnej umeleckej generácie, ktorá vstupovala na výtvarnú scénu koncom pamätných 60-tych rokov. Narodil sa (1943, Plavecký Mikuláš) a detstvo prežil na Záhorí (Kúty, Gbely). Absolutórium získal na VŠVU v Bratislave v ateliéri monumentálnej maľby a gobelínu prof. Petra Matejku (1962 – 1968), kde sa stretol s väčšinou klasických výtvarných médií. S pedagogickým prostredím je spojená i ďalšia etapa jeho života a práce. V roku 1998 zriadil v Bratislave Súkromnú strednú umeleckú školu dizajnu, ktorú dlhé roky riadil, manažoval a pôsobil aktívne i ako pedagóg. Dnes škola nesie umelcovo meno.

Samotná vizuálna tvorba Bohumila Baču je po vyše polstoročnej aktivite nielen bohatá, ale vďaka multispektrálnemu charakteru absolvovaného štúdia tiež rôznorodá. V rozpätí r. 1973 – 1992 sa venoval monumentálnym realizáciám (gobelín, reliéf, mozaika, maľba na drevo); mnohé diela vytvoril priamo v lokalitách záhorského regiónu. Skúsenosti s monumentálnou formou však majú spätný dosah i na vlastnú komornú maľbu, ktorá v kontexte autorovho umeleckého diela predstavuje relevantnú kapitolu. Na jeho maliarskej identite zanechala stopy tiež krátka ilustrátorská epizóda z polovice 80. rokov. Oporné piliere autentického maliarskeho programu v zásadných krokoch Bohumil Bača formuloval veľmi zavčasu, už vo svojich úvodných protivojnových maliarsko-kresbových cykloch na prelome 70-tych rokov. Motivoval ho nielen umelecký a ľudský vzor vlastného pedagóga, ale aj expresívne dielo Kolomana Sokola, súdobé prúdy akčnej maľby a novej figurácie i sugescia sochárskej formy, mimoriadne predovšetkým príklad Alberta Giacomettiho.

Imperatívom v celom komplexe Bačovho kresbovo-maliarskeho diela je od počiatku figurálna koncepcia, v ktorej dešifruje nadčasové humanistické princípy harmónie citu a rozumu, vzájomného dialógu, ústretovej komunikácie na všetkých úrovniach. Mystérium človeka, jeho existenciálny či sociálny status, koexistencia v súkolí doby, spoločnosti, ale aj v intímnejšej sfére rodinných vzťahov – v súhrne konflikty a perspektívy života, tiež trvalý a zvučne rezonujúci okruh ekologickej problematiky aj prienik do sféry vesmírnych inšpirácií – to sú závažné a ťažiskové ideové kódy Bačovej imaginácie. Vrství ich do viac či menej početných cyklov, v ktorých sa dotýkajú metaforicko-symbolicky zastrešené dejové pásma i asociačné roviny. Kľúčový ikonografický článok autorovej obrazovej reči už desaťročia predstavuje demytologizovaný motív kríža v silno koncentrovanej štylizácii ľudskej postavy ako synonymum životných zápasov človeka i jeho konečného zmierenia.

Mgr. Božena Juríčková

Od uška k ušku 2 – Ukončené

0

Srdečne vás pozývame na druhý ročník „Od uška k ušku“. V stredu 13. marca 2024 o 14:00 hod. sa uskutoční v priestoroch múzea autorské čítanie a beseda so spisovateľkou Renátou Matúškovou.

Ako napísať knihu? To prezradí deťom slovenská spisovateľka Renáta Matúšková, ktorá pôsobí v našom regióne. Jej tvorba je zameraná predovšetkým na detského čitateľa od 6 rokov, orientuje sa na rozširovanie historického povedomia prostredníctvom príbehov osobností z dejín Slovenska. Približuje deťom dávne časy cez rôzne povesti o zámkoch, hradoch, zrúcaninách, ale aj prírodných úkazoch.  V súčasnosti sa orientuje na spracovávanie detstva Pavla Dobšinského.

Plán výstav na rok 2024

0

Vo vlastných výstavných priestoroch

Modrotlač

Vlastná výstava

Kurátorka Mgr. Dita Andrušková, PhD.

prechádza  z roku 2023 – do 1. marca 2024

Bohumil Bača  Premeny 2

Výstava v spolupráci so Záhorskou galériou Jána Mudrocha v Senici a Súkromnou školou umeleckého priemyslu Bohumila Baču v Bratislave 

Kurátorka: Mgr. Božena Juríčková

15. marec –  3. máj

Secesia

Vlastná výstava

Kurátorka: PhDr. Viera Drahošová

16. máj – 18. august

Vlasta Peltznerová – Poohliadnutie, Vladimír Morávek – Drevorezby

Vlastná výstava

23. august – 11. október

1. svetová vojna (1914 – 2024)

Výstava v spolupráci s Múzeom Brnenska a doc. PhDr. Václavom Štěpánkom, Ph.D. FF MUNI Brno

Kurátor: doc. Václav Štepánek, PhDr. Richard Drška

18. október – koniec februára 2025

Mimo výstavných priestorov Záhorského múzea

Rodina v  ľudovej kultúre Záhoria

Filozofická fakulta UK Bratislava, Gondova ulica

28. február – 30. apríl

Dušan Jurkovič a Skalica

Záhorské osvetové stredisko v Senici

apríl – máj

Modrotlač na Záhorí

Múzeum Michala Tillnera Malacky

september – október

Náš rozhovor s Vladimírom Blahom, osvetovým pracovníkom, operným kritikom a publicistom – PhDr. Viera Drahošová

0
Vladimír Blaho s manželkou Darinou na pamätnej lavičke Pavla Blaha v Luhačoviciach. Fotografie: archív rodiny V. Blaha

Vladimír Blaho (26. 10. 1943 Bratislava) po absolvovaní gymnázia dva roky pracoval ako pomocný robotník v bratislavskej Gumonke. V rokoch 1963-68 študoval na FFUK odbor španielčina – slovenčina. V rokoch 1970 – 1982 bol odborným pracovníkom Výskumného ústavu kultúry v Bratislave, kde sa venoval empirickým výskumom divadelného publika a skúmaniu záujmov populácie o umenie. Od roku 1982 bol pracovníkom odboru osvety Ministerstva kultúry SSR pre estetickú výchovu a záujmovú umeleckú činnosť, od roku 1987 viedol Kabinet estetickej výchovy pri Osvetovom ústave. V rokoch 1991 – 2003 na Národnom osvetovom centre pôsobil ako metodik pre neprofesionálny zborový spev. Krátky čas externe vyučoval španielčinu a príležitostne sa venoval sprievodcovskej činnosti pre talianskych a španielskych turistov. Od roku 1974 sa intenzívne venoval aj opernej kritike.

Vladimír Blaho

Pochádzate z významnej skalickej rodiny Blahovcov, vaším starým otcom bol lekár a politik Dr. Pavel Blaho, strýkom prvý slovenský operný spevák Dr. Janko Blaho a bratom operný historik a kritik Jaroslav Blaho. Ako to ovplyvňovalo váš život a jeho smerovanie?
Títo traja Blahovci naozaj silne ovplyvnili môj život. Musím však spomenúť aj svojho otca, ktorý na rozdiel od svojich bratov
Janka a Pavla nebol verejne činný (bol bankovým úradníkom), no od malička v nás (s bratom Jarom) pestoval úctu a hrdosť na
starého otca, ale aj nášho strýka speváka. A Jarko bol vždy mojím (nedostižným) vzorom. Z rodinnej výchovy som tak dostal do
vena lásku k histórii a umeniu.
Čo pre vás a vašu rodinu znamená Skalica, aké máte na ňu spomienky?
Hoci sme sa s bratom narodili v Bratislave, cítili sme sa tiež tak trocha Skaličanmi, kde sme od útleho detstva trávili najmä letné prázdniny a zážitky z tohto obdobia sme si udržiavali živé až do staroby. Ako príklad uvediem naše detské návštevy v múzeu
(malo vtedy len tri miestnosti), kam nás vodila starenka Blahová a ako deti sme hneď pri vstupe chytali za ruku sochu anjela či svätca z františkánskeho kostola. Z jej bytu sme sa cez zasklený priechod pokúšali dovidieť až na Buchlov, čo sa mi pri mojom slabom zraku príliš nedarilo. Na bicykloch sme jazdili po Padelkách, po Hájku, k Vintoperku či k hrobom predkov na cintorín.

Vladimír Blaho (vpravo dole) s bratom Jaroslavom, otcom Vladimírom Blahom a matkou Ľudmilou, rod. Ozábalovou, dolu stará matka Alžbeta Ozábalová st., nad ňou ich teta Alžbeta Ozábalová. Skalica, koniec 40. rokov 20. stor.

Na Záhorí máte korene i z matkinej strany v národoveckej a kultúrne činnej rodine Ozábalovcov.
Pravdu povediac väčšinu času počas našich skalických pobytov sme trávili s Ozábalovcami, maminou tetou Alžbetou najprv na Potočnej ulici, potom na Hollého u Tyršelov v Syllovej vile a po roku 1970 som ju s rodinou navštevoval v jej novom byte oproti hospodinskej škole. Navštevovali sme aj maminých súrodencov, sestru Oľgu Zálešákovú, brata Ivana a ako úplne malí chlapci aj starých rodičov Ozábalovcov, ktorí istý čas bývali v domčeku sestier Jurkovičových. Naša posadnutosť Skalicou bola v pubertálnom veku taká silná, že sme blúznili o založení „skalického štátu“.
Rodina Blahovcov je pevne spätá i s moravskými kúpeľmi Luhačovice, kde váš starý otec stál pri formovaní ich slovanského charakteru spolu s priateľom, architektom Dušanom Jurkovičom a správcom kúpeľov Cyrilom Holubym.
Od otca sme získali návyk aj pravidelných návštev v Luhačoviciach, kam som potom vodil aj svoje deti a vnúčatá. Luhačovice sa ozaj vzorne starajú o pamiatku starečka a popri Skalici sú v tom hádam jediné vytrvalé. Veď pred rokom tam krstili jeho pamätnú lavičku, popri lavičkách Jurkoviča, Janáčka a Veselého.

Rodina Vladimíra Blaha a jeho bratanca Vladimíra Blaha (druhý sprava), vpravo sesternica Eva Blahová, Luhačovice. Foto: V. Drahošová

Čomu ste sa venovali počas dlhoročnej práce v Národnom osvetovom centre?

Ako metodik pre oblasť neprofesionálneho zborového spevu som zabezpečoval organizovanie zborových súťaží, školenia zbormajstrov a vydávanie zborovej literatúry odbornej i piesňovej. To všetko v spolupráci s elitnými zbormajstrami (Klimo, Hradil) či skladateľmi (Hrušovský, Mikula).
Veľa pozornosti ste vo svojom živote venovali výskumu divadelníctva, ako v tejto súvislosti hodnotíte význam a úlohu svojho starého otca MUDr. Pavla Blaha v rozvoji ochotníckeho divadla v Skalici a na slovensko–moravskom pomedzí? Aké ciele sledoval?
V januári uplynie desať rokov od smrti teatrológa Ladislava Čavojského, s ktorým som sa zoznámil práve na oslavách nášho starečka v roku 1967 a s ktorým ma spájal záujem o operu a o ochotnícke i profesionálne divadlo. V Čavojského súpise ochotníckych predstavení je Skalici venovaných 13 strán, a to je práve zásluhou nášho starého otca, ktorý ochotníctvo a vôbec slovenské umenie (aj hudobné a výtvarné) chápal ako prostriedok k emancipovaniu sa slovenského národa a k povzneseniu jeho kultúrnosti.

Rodina Vladimíra Blaha pri hrobe starého otca MUDr. Pavla Blaha na skalickom cintoríne

Máte za sebou viacero knižných publikácií a periodík ako autor i ako zostavovateľ, ako ich vnímate s odstupom; ktorá vám najviac utkvela a prečo?
Moje všestranné umelecké záujmy napokon prevážil záujem o operu, a tak v posledných rokoch po bratovej smrti som sa venoval už nielen kritike, ale aj opernej histórii. V marci by mala vyjsť publikácia plánovaná k storočnici SND, v ktorej by som mal mať rozbor siedmich operných a jednej činohernej inscenácie. Tiež ma teší moje „prvolezectvo“ v publikovaní knižky o jedinom opernom diele – Pucciniho Bohéme, ktorú sme ako adolescenti v roku 1956 v podobe činohry zahrali v Skalici pre osadenstvo Hollého ulice a príbuzných so skalickými rovesníkmi.

27. novembra ste získali Cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo 2023 v oblasti divadla, dabingu, rozhlasu a teatrológie, konkrétne za celoživotnú publikačnú činnosť. Ktoré témy sú vašimi najobľúbenejšími a v ktorých periodikách a médiách publikujete?
Ako operný kritik som publikoval v denníkoch a odborných časopisoch, v poslednom období najviac na portáli Opera Slovakia a v Literárnom týždenníku, kde sa vyjadrujem aj k rôznym kultúrno-politickým otázkam. Počas pôsobenia na Výskumnom ústave kultúry a potom v NOC som publikoval aj na témy výskumov divadelného publika (čoho sumár bude teraz publikovaný v časopise Slovenské divadlo) a k otázkam zborového hnutia.
Ste členom Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov a vaše meno sa veľmi často objavuje na portáli Opera Slovakia. Lásku k opere máte v rodine pevne zakorenenú. Čo znamená pre vás, ktoré diela, autori, interpreti sú vám najbližší?
Vo svojich operných výstupoch som sa podľa bratovho vzoru vždy snažil zapájať hodnotenie konkrétnych produkcií do celkového kultúrneho kontextu a prepojenie opery s inými umeniami (film, výtvarné umenie). Mojou preferenciou sú talianske opery, najmä Verdi a Puccini a spevácka generácia prvých desaťročí po druhej svetovej vojne.

Ako vnímate súčasný vzťah v našej spoločnosti k odkazu rozsiahleho diela vášho starého otca?
Bohužiaľ, vo vývoji posledných desaťročí sa vytratil záujem o minulosť, žije sa pre dnešok, čo pokladám za veľkú chybu. Na práci starého otca si vysoko cením, ako vysoko kládol do popredia problémy vzdelávania a výchovy, čo je pre národ, ktorý sa konštituoval oproti susedom oneskorene, zvlášť dôležité. Nebol kabinetným politikom, cítil s prostým ľudom Záhoria, takže nápis z Royovej básne na jeho pomníku na skalickom cintoríne ho pravdivo charakterizuje. Veď čo je krajšie ako práca a služba pre iných.
Čomu sa rád venujete vo voľnom čase?
Do kovidu som veľa cestoval po svete, predovšetkým do Talianska a Španielska, kde som obdivoval kostoly a galérie plné nádherných diel. Stále veľa čítam, ale, pravdupovediac, oveľa viac ma oslovuje klasika než súčasná tvorba. Milujem Shakespearovho Hamleta, Viscontiho a Felliniho filmy s hudbou Nina Rotu, mozaiky v Ravene či granadské paláce Alhambry.
Aké máte plány do budúcnosti?
Mal som v pláne napísať publikáciu o veľkej opernej speváčke zo Záhoria Margite Česányiovej, no vzhľadom na vek a zdravotný stav som túto myšlienku opustil. Navyše, keď bilancujem svoj život, mám pochybnosti, či som sa v ňom nezameral príliš len na seba a svoje záujmy, takže najviac ma tešia kontakty s mojimi blízkymi, manželkou, deťmi a vnúčatami.

Bibliografia XXXII. ročníka (r. 2023) časopisu Záhorie

0

Andrušková, Dita, Mgr., PhD.: Kolekcia západoslovenskej keramiky. Z nových akvizícií Záhorského múzea v Skalici. 6, 2023, s. 18-20.
Andrušková, Dita, Mgr., PhD.: Modrotlač v zbierkach Záhorského múzea v Skalici. 5, 2023, s. 17-21.
Andrušková, Dita, Mgr., PhD.: Reštaurovanie strúhacej stolice v zbierkach Záhorského múzea v Skalici. 2, 2023, s. 25.
Andrušková, Dita, Mgr., PhD.: Rubáše v zbierkach Záhorského múzea v Skalici. 1, 2023, s. 24-26.
Andrušková, Dita, Mgr., PhD.: Z nových akvizícií hrnčiarskeho riadu Záhorského múzea. 3, 2023, s. 19-21.
Antálková, Marcela: Spomienka na významného rodáka Martina Čulena (správa). 5, 2023, s. 27-28.
Batka st., Ľubomír, Mgr.: K 150. výročiu smrti Samuela Jurkoviča. 4, 2023, s. 6-8.
Blaho, Vladimír, PhDr.: K jubileu „Poloskaličanky” Heleny Jurasovovej (správa). 5, 2023, s. 23-24.
Blanáriková, Veronika, Mgr.: Z histórie Gazdinskej školy v Skalici. 1, 2023, s. 18-23.
Blecha, Jozef, MVDr.: Veterinárstvo na Záhorí a čo mu predchádzalo (recenzia). 1, 2023, s. 29-30.
Borzová, Sylvia, MUDr.: Zo spomienok radošovského lekára Félixa Pobudu. 2, 2023, s. 23-24.
Brezina, Peter, PhDr.: Břeclavská rodina Pokorná a Senica. 2, 2023, s. 14-20.
Brezina, Peter, PhDr.: Maliar senických rovín a viedenských ulíc Jozef Pokorný. 1, 2023, s. 13-15.
Brezina, Peter, PhDr.: Podnikanie Kuffnerovcov a Záhorie. 4, 2023, s. 9-16.
Brezina, Peter, PhDr.: Regionálny historik, múzejník a publicista Pavol Čomaj. 4, 2023, s. 17-18.
Brezina, Peter, PhDr.: Rodina Brunovská a Senica. 6, 2023, s. 6-12.
Brezina, Peter, PhDr.: Spoločnosť urbarialistov obce holíčskej. 5, 2023, s. 2-8.
Drahošová, Viera, PhDr.: Jozef Brimich a Jozef Käsmayer. 1, 2023, s. 9-13.
Drahošová, Viera, PhDr.: Koncoročné podujatia Záhorského múzea (správa). 6, 2023, s. 24-25.
Drahošová, Viera, PhDr.: Náš rozhovor s Vladimírom Blahom, osvetovým pracovníkom, operným kritikom a publicistom. 6, 2023, s. 13-16.
Drahošová, Viera, PhDr.: Prednáška Locus supplicii v Záhorskom múzeu. 6, 2023, s. 28-29.
Drahošová, Viera, PhDr.: Rozlúčka s prof. Ľubomírom Ďurovičom (správa). 3, 2023, s. 30-31.
Drahošová, Viera, PhDr.: Vážení a milí čitatelia. 1, 2023, s. 2.
Drška, Richard, PhDr.: K stredovekým dejinám Šaštína. 1, 2023, s. 3-8.
Drška, Richard, PhDr.: Záhorské múzeum na MFF Východná 2023 (správa). 4, 2023, s. 25-26.
Drška, Richard, PhDr.: Zo Šaštína na taliansky front. 6, 2023, s. 2-5.
Fordinálová, Eva, prof., PhDr., CsC.: „Malý Rím“ Záhoria (recenzia). 6, 2023, s. 25-26.
Fordinálová, Eva, prof., PhDr., CsC.: Záslužná pocta histórii (recenzia). 6, 2023, s. 26-27.
Gašpar, Pavol, MVDr.: Zubné lekárstvo v Senici a na Záhorí (recenzia). 1, 2023, s. 30-31.
Hoferka, Martin, ThLic., Mgr., Th.D.: Loretánske kaplnky na Záhorí v 18. storočí. 4, 2023, s. 2-5.
Hoferka, Martin, ThLic., Mgr., Th.D.: Majetkové odkazy a náboženské základiny skalických karmelitánov. 3, 2023, s. 2-6.
Hoferka, Martin, ThLic., Mgr., Th.D.: Obnova kríža na Zámčisku (správa). 3, 2023, s. 27-28.
Hoferka, Martin, ThLic., Mgr., Th.D.: Reštaurovanie obrazu Alegória Spravodlivosti. 4, 2023, s. 21-22.
Chňupková, Veronika, Mgr.: Osud petrovoveských Hohenbergovcov. 5, 2023, s. 9-12.
Jozefovič, Michal, Mgr., PhD.: O Kostole sv. Žofie v Dubovciach. 3, 2023, s. 14-15.
Jurala, Samuel, Mgr.: Z dobovej tlače. Udalosti počas vzniku prvej Československej republiky v Hradišti pod Vrátnom. 5, 2023, s. 21-22.
Kohútová, Mária, prof., PhDr., CSc.: Aj taký bol život na panstvách. 2, 2023, s. 2-7.
Košík, Ľudovít, Mgr.: Kniha Volali nás podľa čísel (správa). 5, 2023, s. 26-27.
Košík, Ľudovít, Mgr.: Mokrý Háj vo výtvarnom umení (správa). 5, 2023, s. 31.
Košík, Ľudovít, Mgr.: Spomienkové podujatie na P. Emanuela Jozefa Cubínka (správa). 3. 2023, s. 24.
Košík, Ľudovít, Mgr.: Za Máriou Zajíčkovou (nekrológ). 1, 2023, s. 27.
Mátel, František, prof., Ing., CSc.: Keď sa v Závodzích ledovalo. 4, 2023, s. 19-21.
Mátel, František, prof., Ing., CSc.: Zmeny tradičného hospodárskeho roka v Závode. 3, 2023, s. 16-18.
Michalovič, Peter, PhDr.: … hledaua si zelinečku na čarováňí. Z dobovej tlače. 3, 2023, s. 22-23.
Michalovič, Peter, PhDr.: Bibliografia XXXII. ročníka (r. 2023) časopisu Záhorie. 6, 2023, s. 30-31.
Michalovič, Peter, PhDr.: Dana Janáčková: Pod povrchom – Milan Flajžík (anotácia). 2, 2023, s. 26-27.
Michalovič, Peter, PhDr.: Dvesto rokov od narodenia Jozefa Podhradského (správa). 2, 2023, s. 29-31.
Michalovič, Peter, PhDr.: Nová kniha Rodina v ľudovej kultúre Záhoria (recenzia). 1, 2023, s. 28-29.
Michalovič, Peter, PhDr.: Podujatie Putovanie skalickou históriou pokračuje (správa). 2, 2023, s. 27-29.
Michalovič, Peter, PhDr.: Skalické roky Františka Krištofa Veselého. 2, 2023, s. 20-22.
Michalovič, Peter, PhDr.: Vianoce, divadlo a Dr. Pavel Blaho. Z dobovej tlače. 6, 2023, s. 21-23.
Palkovičová, Anna, Mgr.: Modrotlač v Záhorskom múzeu (správa). 5, 2023, s. 29-30.
Palkovičová, Anna, Mgr.: Na časopis Záhorie prispeli. 2, 2023, s. 31.
Palkovičová, Anna, Mgr.: Nový zborník Malacky a okolie. 6, 2023, s. 27.
Palkovičová, Anna, Mgr.: Pamätná kniha Dobrovoľného hasičského zboru vo Veľkých Levároch 1883 – 2011. 6, 2023, s. 28.
Pavlásková, Terézia, Mgr. – Pavlásek, Jozef, Ing.: Arnold Ipolyi-Stummer pôsobil aj v Zohore. 3, 2023, s. 7-13.
Pavlásková, Terézia, Mgr. – Pavlásek, Jozef, Ing.: Španielska chrípka v rokoch 1918 – 1920 v Zohore. 1, 2023, s. 16-18.
Pavlásková, Terézia, Mgr. – Pavlásek, Jozef, Ing.: Učitelia Kľučkovci v Zohore. 5, 2023, s. 12-16.
-redakcia-: Prednáška Narodenie a rané detstvo v ľudovej kultúre Záhoria (správa). 3, 2023, s. 24-25.
-redakcia-: Prednáška Výšivka na Záhorí (správa). 4, 2023, s. 26-27.
Spáčilová, Soňa, Mgr. – Michalovič, Peter, PhDr.: MDD v Záhorskom múzeu (správa). 3, 2023, s. 25-27.
Spáčilová, Soňa, Mgr. – Michalovič, Peter, PhDr.: Rasťo Andris – Nálady (správa). 3, 2023, s. 28-30.
Švecová, Adriana, doc., PhDr., JUDr., PhD.: Sociálna starostlivosť o dieťa na severnom Záhorí za čias I. ČSR. 2, 2023, s. 7-13.
Zacharová, Mária, PhDr.: Štefan Kršek – prvý Kiripolčan v Amerike. 6, 2023, s. 17.
Zajíček, Štefan, PhDr.: Spoločná výstava Trojka Záhoria 3 v Skalici (správa). 4, 2023, s. 27-29.
Zajíček, Štefan, PhDr.: Výstava Maľba a sklo (Jany Hotařovej a Silvie Hílkovej) (správa). 5, 2023, s. 24-25.
Zajíček, Štefan, PhDr.: Za Oľgou Bartošíkovou (nekrológ). 4, 2023, s. 29-31.
Zajíček, Štefan, PhDr.: Za Róbertom Hačkom (nekrológ). 4, 2023, s. 23-25.
PhDr. Peter Michalovič

Záhorie 6/2023

0
Kríž na Roštúne. Foto: Ing. Patris Drška

PhDr. Richard Drška: Zo Šaštína na taliansky front
PhDr. Peter Brezina: Rodina Brunovská a Senica
PhDr. Viera Drahošová: Náš rozhovor s Vladimírom Blahom, osvetovým pracovníkom, operným kritikom a publicistom
PhDr. Mária Zacharová: Štefan Kršek – prvý Kiripolčan v Amerike
Mgr. Dita Andrušková, PhD.: Kolekcia západoslovenskej keramiky. Z nových akvizícií Záhorského múzea v Skalici
PhDr. Peter Michalovič: Vianoce, divadlo a Dr. Pavel Blaho. Z dobovej tlače

Nové knihy / Správy
Koncoročné podujatia Záhorského múzea (PhDr. Viera Drahošová)
„Malý Rím“ Záhoria (prof. PhDr. Eva Fordinálová, CSc.)
Záslužná pocta histórii (prof. PhDr. Eva Fordinálová, CSc.)
Nový zborník Malacky a okolie (Mgr. Anna Palkovičová)
Pamätná kniha Dobrovoľného hasičského zboru vo Veľkých Levároch 1883 – 2011 (Mgr. Anna Palkovičová)
Prednáška Lucus supplicii v Záhorskom múzeu (PhDr. Viera Drahošová)
Bibliografia XXXII. ročníka (r. 2023) Záhoria (PhDr. Peter Michalovič)

Zo Šaštína na taliansky front – PhDr. Richard Drška

0
Delostrelecké postavenie rakúsko-uhorskej armády na talianskom fronte, J. Smetka v prednom rade štvrtý zľava

Účastníkmi bojov prvej svetovej vojny na všetkých frontoch boli aj obyvatelia regiónu Záhoria, ktorý sa administratívne delil medzi Prešporskú a Nitriansku župu s hranicou na rieke Myjave, a z hľadiska vojenskej správy patril pod oblastné vojenské veliteľstvo so sídlom vo vtedajšom Prešporku. Okrem Záhoria spadali pod veliteľstvo niekdajšie župy Oravská, Trenčianska, Turčianska, Tekovská, Hontianska, Ostrihomská, Komárňanská, a na území dnešného Maďarska Zalianska, Vašská (Železná), Šopronská, Mošoňská, Rábska a Vesprímska. Branci zo Záhoria rukovali najčastejšie k 72. pešiemu pluku do Prešporka alebo k 71. pešiemu pluku do Trenčína a v menšej miere i k iným jednotkám rakúsko-uhorskej armády. Dané to bolo dvomi skutočnosťami. Jednak oblastnému veliteľstvu V. armádneho zboru v Prešporku podliehalo viacero vojenských útvarov, jednak po odslúžení základnej vojenskej služby až do dovŕšenia 42 rokov boli muži v evidencii záloh a v prípade potreby boli povinní narukovať. V predvečer vypuknutia prvej svetovej vojny v roku 1914 spadali pod velenie V. armádneho zboru 27. pešia divízia v Prešporku, ku ktorej patrili 71., 72., 76. a 48. peší pluk, 5. pioniersky prápor so zákopovou rotou a 19. sanitný oddiel. Okrem nich aj 33. pešia divízia v Komárne, dislokovaná tiež v Rábe (Győr), 2. jazdecká divízia v Prešporku a 5. brigáda poľného delostrelectva Prešporok. Systém vojenskej služby u armády sa vzťahoval na všetkých schopných mužov medzi 19. a 42. rokom veku. Zahŕňal, samozrejme, povinnú vojenskú službu pôvodne v dĺžke troch rokov, od roku 1912 dvoch, sedem rokov v zálohe a desať rokov v náhradnej zálohe, pričom pri niektorých druhoch vojska, ako napríklad jazdectve zostala zachovaná trojročná služba. V praxi tak muži po absolvovaní povinnej služby a zálohy boli ešte dva roky v zálohe honvédstva a následne do dovŕšenia 42. roku v domobrane. Tí, ktorí narukovali priamo k honvédom, boli desať rokov v zálohe honvédstva a až následne boli preradení do domobrany.

Július Smetka zo Šaštína, feldvébel 14. pluku domobrany v Nitre

Samotná armáda sa po rakúsko–uhorskom vyrovnaní delila od roku 1868 na spoločnú cisársku a kráľovskú armádu (Kaiserliche und königliche Heer), cisárske a kráľovské vojnové loďstvo (Kaiserliche und königliche Kriegsmarine), cisársko-kráľovskú vlastibranu (Kaiserliche-königliche Landwehr), uhorskú kráľovskú vlastibranu (Magyar királyi honvéd), cisársko-kráľovskú domobranu (Kaiserliche-königliche Landsturm) a uhorskú domobranu (Népfelkelés).

Vojenské doplňovacie oblasti v Rakúsko-Uhorsku na začiatku 20. storočia

V Prešporku okrem jednotiek spoločnej armády podliehajúcich pod oblastné veliteľstvo V. armádneho zboru sídlilo aj IV. honvédske oblastné veliteľstvo, ktorému v roku 1913 podliehali brigáda so sídlom v Prešporku a 74. brigáda so sídlom v Nitre. Štruktúru uhorskej kráľovskej vlastibrany – honvédstva kopírovala organizácia domobrany v takej miere, že domobranecké pluky mali rovnaké číslovanie ako honvédske. Veliteľstvu v Prešporku podliehali 100. domobranecká brigáda s plukmi 13. v Prešporku, 14. v Nitre a 15. v Trenčíne a 101. domobranecká brigáda s plukmi 18. v Šoprone, 20. vo Veľkej Kaniži (Nagykanizsa) a 31. plukom vo Vespríme (Vesprém).
Pomerne komplikované fungovanie rakúsko–uhorskej armády malo za následok, že je niekedy ťažké určiť, pri akej jednotke konkrétny vojak slúžil, a kde táto bojovala. Jedným z takýchto vojakov bol aj poddôstojník Július (Gyula) Smetka (Szmetka), ktorého osobné predmety získalo Záhorské múzeum darom v roku 2015 od Pavla Letka zo Šaštína. Ide o šesť kusov fotografií (jedna kabinetka), list manželke, dekrét a medailu.

Medaila cisára a kráľa Karola za statočnosť

Július Smetka sa narodil v Senici 7. februára 1878 a vyučil sa za hodinára. Od roku 1914 mal obchod v Šaštíne a venoval sa oprave hodín. Povinnú vojenskú službu absolvoval pravdepodobne na prelome storočí, vypuknutie prvej svetovej vojny v roku 1914 ho zastihlo v náhradnej zálohe s povinnosťou nastúpiť k uhorskej domobrane. Na základe dochovaných fotografií možno usúdiť, že postupoval v rámci rebríčka vojenských hodností a z desiatnika (kaprál – Korporal) bol postupne do mája 1915 povýšený na šikovateľa (Feldwebel), resp. správnejšie Rechnungs-unteroffizier, teda účtovného poddôstojníka. Z uvedeného je pravdepodobné, že k domobrane narukoval už v počiatkoch vojenského konfliktu. Podľa dekrétu zo 7. novembra 1917 mu bol udelený strieborný záslužný kríž s korunkou (Silberne Verdienstkreuz mit der Krone) ako uznanie za obzvlášť od-danú službu voči nepriateľovi, hoci tento bol pôvodne v roku 1850 založený cisárom Františkom Jozefom I. ako civilné vyznamenanie. Smetka v tom čase slúžil ako delostrelecký majster prvej triedy (najčastejšie mával tento hodnosť čatára – Zugsfuehrer), a to u 14. pluku domobrany s domovským sídlom v Nitre. Pluk bol pridelený k 7. pevnostnému delostreleckému regimentu, ktorý bol práve v roku 1917 reorganizovaný a premenovaný na 7. regiment ťažkého delostrelectva. Smetka patril konkrétne k 23. batérii a podieľal sa na obsluhe ťažkého mažiara kalibru 30,5 cm, ktorý vyrábala firma Škoda Plzeň. Potvrdzuje to aj nedatovaná fotografia vo forme pohľadnice, ktorú zaslal rodičom do Senice. Oznamuje im, že je živý a pripája vinš k sviatkom.
Pevnostný delostrelecký regiment spolu so 14. regimentom domobrany bol nasadený na talianskom fronte, a účastnil sa ťažkých bojov na rieke Soči (taliansky Isonzo) na pomedzí dnešného Slovinska a Talianska, ktoré trvali prakticky neustále počas rokov 1915 – 1917 a spolu sa tu odohralo 11, resp. 12 bitiek, kým sa nepodarilo rakúsko-uhorskej armáde za nemeckej podpory zlomiť taliansky odpor a posunúť v októbri 1917 front na rieku Piavu. Július Smetka sa na tomto úseku frontu dokázateľne zdržiaval najneskôr od apríla 1917, kedy odtiaľto adresoval list svojej manželke Etele a dcére, ktorú familiárne oslovuje Etinka, do Šaštína ako pozdrav k Veľkej noci pripadajúcej na 8. apríla. Ako miesto napísania uvádza Smetka lokalitu Isonco Gront (Karst). Manželke píše, že veľkonočné sviatky odbavil len prostredníctvom súkromných modlitieb, v ktorých prosil Boha, aby s nimi mohol znovu žiť ako rodina. Na Bielu sobotu a Veľkonočnú nedeľu bol na fronte pokoj zbraní. Podrobne opísal manželke Etele aj veľkonočný frontový jedálniček – na Veľký piatok zasmažená polievka, nočky „nokrle“ so švajčiarskou zemiakovou plackou, na Bielu sobotu k večeri guláš a víno a napokon v nedeľu údená polievka, údené mäso s nočkami, kapustou a víno. Večer ho kamarát v zbrani pozval na „šniclu“ zo šunky. K listu priložil kvet fialky. Zaujímavé je, že hoci si Smetka všade uvádzal svoje meno v maďarskej podobe ako Gyula, pozdrav rodičom i manželke písal po slovensky.

Delostrelecké postavenie rakúsko-uhorskej armády na talianskom fronte, J. Smetka v prednom rade štvrtý zľava

Smetkove schopnosti v rámci pôsobenia v uhorskej domobrane potvrdzuje i udelenie medaily za statočnosť I. stupňa. Ide o striebornú medailu s priemerom 40 mm so závesným očkom a trojuholníkovou stužkou bielo-červenej farebnosti. Na averze je portrét cisára a kráľa Karola a po obvode nápis: CAROLVS D. G. IMP. AVST. REX BOH. ETC. ET REX APOST. HVNG. – teda Karol z Božej milosti cisár rakúsky, kráľ český, atď. a apoštolský kráľ uhorský. Dole pod portrétom je uvedené meno rytca: Kautsch. Na reverze sú vyryté vojenské zástavy, vavrínový veniec a nápis FORTITVDINI – statočnosti. V tejto podobe bola medaila udeľovaná vojakom a neskôr s drobnými úpravami i dôstojníkom od 4. apríla 1917, teda po smrti Františka Jozefa I. a nástupe Karola na trón. Razená bola mincovňou vo Viedni.
Ďalšie osudy Júliusa Smetku v spojitosti s pokračovaním a koncom vojny v novembri 1918 nateraz nie sú známe. Neskôr sa vrátil do Šaštína k rodine a opätovne sa venoval hodinárskemu remeslu. Zomrel 12. júla 1959 v Šaštíne.

Július Smetka (1878 – 1959)

Za pomoc pri určení hodností Júliusa Smetku ďakujem PhDr. Jurajovi Červenkovi.

Pramene a literatúra
Záhorské múzeum v Skalici, fond: N – novšie dejiny, N 3214, N 3215a, b.
Záhorské múzeum v Skalici, fond RT – fotografie.
DANGL, Vojtech: Pod zástavou cisára a kráľa (Kapitoly z vojenských dejín Slovenska 1848 – 1914). Bratislava: Historický ústav SAV, 2009.
OVEČKA, Štefan: Šaštín–Stráže. Šaštín–Stráže: Mestský úrad Šaštín-Stráže, 2018.
Ranglisten des Kaiserlichen und königlichen Heeres 1917. Wien: K. K. Hof- und Staatsdrukerei, 1917.
Schematismus für das Kaiserliche und Königliche Heer und für die Kaiserliche und Königliche Kriegsmarine für 1910. Wien: Druck und Verlag der K. K. Hof- und Staatsdrukerei, 1909.
Rakouská medaile „Za statečnost“ – 2. část (valka.cz) (citované 30. 11. 2023)
Karol I. – medaila za statočnosť 1917-1918 | LovecPokladu.cz (citované 30. 11. 2023)
https://cs.wikipedia.org/wiki/Bitvy_na_So%C4%8Di (citované 29. 11. 2023)
30,5 cm těžký moždíř Škoda vzor 16 – Vojsko.net (citované 29. 11. 2023)
Österreichisch-Ungarische Artillerie – Wikipedia (citované 29. 11. 2023)

„Uš sa fašank krácí, uš sa nenavrácí“ – Ukončené

0

Vzdelávací program „Uš sa fašank krácí, uš sa nenavrácí“ je určený najmä pre deti od 5 – 8 rokov. Budeme objavovať tajomstvá tradícií. Dozvieme sa, čo je „feruľa, fánky“ a prečo na dedinách na Záhorí tancujú „herivašci, šablári a turci“.

Deti budú skúmať zbierkové predmety Záhorského múzea, tvoriť a zdobiť si masky podľa vlastnej fantázie.

Časopis Záhorie

0

Do roku 2016 vrátane poskytneme printové vydania časopisu zadarmo, len za poštovné, do poznámky v objednávke je potrebné zadať, o ktoré číslo, z ktorého ročníka máte záujem, adresu, prípadne si ho po dohode termínu môžete vyzdvihnúť v múzeu. Z najstarších ročníkov niektoré čísla už nemáme na sklade.

Posledné ročníky predávame (2017 – 2022 1,- €/ks). Pre knižnice všetkých druhov (školské, obecné, farské, domovov sociálnych služieb …) po dohode poskytneme zadarmo – za odvoz.

Predplatné na rok 2023 je 10,- € (vrátane poštovného). Možnosť úhrady poštovou poukážkou typu H, faktúrou (na vyžiadanie) alebo prevodom na č. účtu: SK24 8180 0000 0070 0050 0998 – Štátna pokladnica, variabilný symbol: 2023.

Jednotlivé čísla a bibliografia časopisu: https://www.zahorskemuzeum.sk/kategoria/casopis-zahorie/.

Dr. Pavel Blaho politik a národnoosvetový pracovník

0

(zborník, 367 s. 2022, v ponuke)

PF 2024

0

Vážení priatelia,

ďakujeme vám za spoluprácu, záujem a priazeň v roku 2023. Prajeme vám príjemné prežitie vianočných sviatkov a do nového roku pevné zdravie, šťastie, veľa radosti a spokojnosti. Budeme sa tešiť na stretnutia v roku 2024. 

Kolektív pracovníkov Záhorského múzea v Skalici

Zatvorenie Záhorského múzea počas sviatkov

0

Tešíme sa na stretnutia v novom roku.