sobota, 27 apríla, 2024
Úvod Autori Príspevky od Záhorské múzeum

Záhorské múzeum

775 PRÍSPEVKOV 0 KOMENTÁRE

Maliari Slovácka v 19. a 20. storočí

0

Trnavský samosprávny kraj
Záhorské múzeum v Skalici
Nadace Moravské Slovácko, Galerie Joži Uprky v Uherskom Hradišti

Tlačová správa

Názov podujatia:   Maliari Slovácka v 19. a 20. storočí
                               Joža Uprka, Antoš Frolka, Cyril Mandel, Alois Kalvoda,                                       Stanislav Lolek, Karel Nejedlý,  František Bezděk,                                               Miroslav Sylla, Karel Sup, František Pečinka, Josef                                             Koudelka, Otto Ottmar, Ludvík Ehrenhaft a ďalší
Miesto:                  Záhorské múzeum v Skalici, Námestie slobody 13, 909 01                                        Skalica
Dátum konania:     vernisáž v piatok 10. februára 2017 o 16.00 hod.
Kurátor výstavy:    Dr. Petr Vašát

Záhorské múzeum v Skalici uvádza výstavnú sezónu 2017 zrkadliacu viaceré významné výročia miestneho, regionálneho i národného života  mimoriadnou výstavou obrazov maliarov Slovácka 19. a 20. storočia Jožu Uprku, Antoša Frolku, Cyrila Mandela, Aloisa Kalvodu, Stanislava Lolka, Karla Nejedlého, Františka Bezděka, Miroslava Syllu, Karla Supa, Františka Pečinku, Josefa Koudelku, Ottu Ottmara, Ludvíka Ehrenhafta a ďalších. Výstava je venovaná 150. výročiu narodenia lekára, politika, hospodárskeho a kultúrneho činiteľa, zakladateľa skalického múzea MUDr. Pavla Blahu, ktorý mal ku kultúrnemu dianiu a umelcom blízkej Moravy úprimný vzťah. S mnohými maliarmi ho spájali priateľské kontakty, predovšetkým však regionálna i myšlienková spriaznenosť. Najvýraznejším dokladom vzájomnej spolupráce a prepojenia je popri mnohých spoločných aktivitách budova Spolkového domu (v súčasnosti Domu kultúry) v Skalici, ktorú dal MUDr. Pavel Blaho spolu s ThDr. Ľudovítom Okánikom postaviť podľa návrhu architekta Dušana Jurkoviča a nástenné maľby v centrálnej divadelnej dvorane realizoval Antoš Frolka podľa prác Jožu Uprku.
V historickom kontexte ojedinelú výstavu so Záhorským múzeom pripravila a kolekciu diel zapožičala Nadace Moravské Slovácko, Galerie Joži Uprky v Uherskom Hradišti. Od roku 1995 zberateľ, spoluzakladateľ a kurátor galérie dr. Petr Vašát spolu s podnikateľom a zberateľom Zdeňkom Zemkom vybudovali najrozsiahlejšiu zbierku diel Uprku a maliarov Slovácka. Monumentálnu stálu expozíciu Galerie Jožu Uprku v Uherskom Hradišti predstavuje výber z tejto zbierky spolu so zápožičkami renomovaných fondových inštitúcií.
V kurátorskom príhovore návštevníkov s dielami vystavujúcich autorov oboznámi Petr Vašát a vzhliadnuť budú môcť takmer šesť desiatok obrazov s folklórnymi, národopisnými námetmi i krajinnými scenériami blízkeho Slovácka. V kultúrnom programe sa predstaví cimbalová hudba Danaj zo Strážnice s umeleckou vedúcou Magdalénou Múčkovou, pravnučkou Jožu Uprku.

Výstava v priestoroch Záhorského múzea v Skalici potrvá do 17. marca 2017.

Reportáž Televízie Skalica:

Videozáznamy z vernisáže výstavy od Antonína Vrbu:

príhovor riaditeľky Záhorského múzea PhDr. Viery Drahošovej a vnučky MUDr. Pavla Blahu prof. Evy Blahovej

kurátorský príhovor Dr. Petra Vašáta

cimbalová muzika Danaj zo Strážnice

Fotografie z vernisáže od Antonína Vrbu

https://www.facebook.com/antonin.vrba.56/media_set?set=a.10208895373517986.1073742446.1124430425&type=3

Fotografie z vernisáže od Pavla Sochora
http://www.psq.cz/piwigo/index.php?/category/137

Z najstaršej histórie Skalice – podujatie z cyklu Putovanie skalickou históriou

0

Tri výstavy Záhorského múzea v Skalici v priestoroch Západoslovenského múzea v Trnave

0

Skalické výstavy v Západoslovenskom múzeu v Trnave, 26.1. - 19.3.2017, plagát

 

Tlačová správa k výstavám

Vinohrady, vinohrady / Františkáni v Skalici / Prvá svetová vojna a Záhorie v  Západoslovenskom múzeu v Trnave od 26. 1. do 19. 3. 2017

Vo štvrtok 26. januára 2017 sprístupní Západoslovenské múzeum v Trnave vo svojich priestoroch na Múzejnom námestí č. 3 výber z výstav Záhorského múzea v Skalici. Tri panelové výstavy s názvami Vinohrady, vinohrady / Františkáni v Skalici / Prvá svetová vojna a Záhorie textom a fotodokumentáciou priblížia návštevníkom rôzne témy súvisiace so susedným regiónom za Malými Karpatmi.

Výstava Vinohrady, vinohrady s podtitulom Z histórie vinohradníctva v oblasti Pomoravia predstavuje návštevníkom historické súvislosti rozvoja vinohradníctva v Skalici a blízkom okolí Pomoravia, dôležité dokumenty dokladujúce spätosť vinohradníctva a vinárstva so Skalicou, ale i pôsobenie rôznych spolkových organizácií na rozvoj vinohradníctva. Poukazuje na neoddeliteľnú väzbu vinohradníckych tradícií s náboženským životom od sviatkov určujúcich začiatky niektorých prác vo vinici až po oslavy sv. Urbana, patróna vinohradníkov.

Výstava Františkáni v Skalici približuje históriu františkánskeho kláštora Bolestnej Panny Márie. Založili ho observanti (prísnejšia vetva františkánov) v prvej polovici 15. storočia. V roku 1535 všetci obyvatelia kláštora, okrem jedného brata, zomreli na mor a takmer 30 rokov zostal kláštor opustený. Neskôr v kláštore otvorili rádovú teologickú školu. V 17. storočí museli mnísi viackrát opustiť kláštor kvôli vojenským nepokojom alebo ich činnosť prerušil mor. Po veľkom požiari v roku 1729, keď vyhorel aj kláštor s kostolom, začali rehoľníci s generálnou barokovou prestavbou kostola, ako i kláštora. Rozšírený kláštorný komplex získal svoju terajšiu podobu. Františkáni v Skalici museli svoju činnosť nechcene ukončiť v noci z 13. na 14. apríla 1950, keď v rámci Akcie K boli zrušené mužské rehole v Československu. Po roku 1989 získali svoj kláštor naspäť.

Výstava Prvá svetová vojna a Záhorie prináša prostredníctvom textov a fotografií na paneloch prehľad vývoja vojny v regióne Záhoria (mobilizácia, jednotky armády, v ktorých Záhoráci bojovali, vojenské nemocnice, zajatecké tábory, cintoríny, československé légie, zázemie, pamätníky).

Západoslovenské múzeum v Trnave približuje prostredníctvom troch panelových výstav Záhorského múzea v Skalici témy spoločné obom regiónom – trnavskému i záhorskému a zároveň prácu kolegov z partnerského múzea Trnavského samosprávneho kraja. Výstava potrvá v Západoslovenskom múzeu v Trnave do 19. marca 2017.

Reportáž Mestskej televízie Trnava k výstavám:

http://www.mtt.sk/up/clanky-kratkespravy/KRATKE-SPRAVY-Vyber-z-vystav-Zahorskeho-muzea-v-Skalici-Stretnutie-s-tvorcami-BUMerangu-30-01-2017

PF 2017

0

Vážení priatelia,
ďakujeme Vám za spoluprácu, záujem a priazeň v roku 2016.
Prajeme Vám pokojné Vianoce a do nového roku pevné zdravie, šťastie, veľa radosti a spokojnosti.
Budeme sa tešiť na stretnutia v roku 2017.

Otváracie hodiny počas vianočných a novoročných sviatkov

0

Oznamujeme našim návštevníkom, že Záhorské múzeum v Skalici bude pri príležitosti vianočných a novoročných sviatkov zatvorené od 23. 12. 2016 do 2. 1. 2017. Tešíme sa na Vašu návštevu v novom roku.

Stretlo nás svetlo – hudobno-literárna kompozícia pri príležitosti životného jubilea prof. Evy Fordinálovej

0

More lásky, oceán šťastia, vesmír zdravia želáme jubilantke – profesorke Eve Fordinálovej

Literárno-hudobnou kompozíciou „Stretlo nás svetlo“ sme si vo štvrtok 15. decembra 2016 na spoločnom podujatí Záhorskej galérie Jána Mudrocha, Záhorskej knižnice v Senici,  Záhorského múzea v Skalici a obce Borský Mikuláš uctili jubilujúcu literárnu historičku a poetku profesorku Evu Fordinálovú. V sobotu sa dožíva krásneho životného jubilea, 75 rokov, ku ktorým jej srdečne blahoželáme.

Hudobným programom podujatie spestrili klaviristky Laura Tománková a Lenka Kurinová, interpretáciou nielen jubilantkinej poézie a prózy tiež herci a recitátori Libuša Trutzová a Jozef Šimonovič. A z jej rodného Borského Mikuláša vinšoval tiež Spevácky zbor Spievanky pri Jednote dôchodcov spolu s heligonkárom Severínom Čechom.
V príhovore za rodákov pani profesorke zablahoželal starosta Borského Mikuláša Vladimír Bízek. Vyzdvihol osobnosť  literárnej historičky, učiteľky, poetky ale i čestnej občianky svojej rodnej obce, aj ako jej vďačný bývalý žiak. Poďakoval jej i za prácu, ktorú   pre obec i celé Slovensko  robí rozvíjaním odkazu básnika Jána Hollého i vierozvestov Cyrila a Metoda vo svojom literárno-historickom i básnickom diele.
Za Trnavský samosprávny kraj jubilantke pozdravný list predsedu Ing. Tibora Mikuša, PhD. odovzdala riaditeľka Záhorskej knižnice v Senici Mgr. Katarína Soukupová a za primátora Senice profesorke Eve Fordinálovej zablahoželala Mgr. Viera Barošková.
V senickej galérii v programe rezonovalo, že jubilantka je vo verejnosti prijímaná ako renomovaný odborník v literatúre, avšak s citlivou dušou a charizmou poetky. Dokáže osloviť generácie. To potvrdila aj v priebehu literárno-hudobnej kompozície svojimi reakciami na vinše, príhovory a gratulantov.
Poetka Eva Fordinálová, rodáčka z Borského Mikuláša, žijúca v Skalici, bola najskôr učiteľkou, vysokoškolským pedagógom a vedkyňou. Až neskôr (aj vďaka Literárnej Senici Ladislava Novomeského, kde sa roku 1995 stala držiteľkou hlavnej ceny za poéziu), nechala v sebe rozvinúť naplno aj svoje básnické vlohy. Nimi nás už inšpiruje z viacerých kníh. No motivuje nás i v duchu kresťanských ideálov k zmysluplným aktivitám najmä svojím literárno-historickým dielom. Šíri z neho odkazy  významných osobností akými boli Ján Hollý, Jozef Miloslav Hurban, Svetozár Hurban Vajanský, Ľudovít Štúr a ďalší.
Pred záverom podujatia si celé auditórium spoločne s účinkujúcimi zaspievalo najslávnejšiu a najobľúbenejšiu vianočnú pieseň – Tichú noc. Gratulácií k sobotným narodeninám prijala profesorka Eva Fordinálová neúrekom, Jedna z nich zaznela aj z básne venovanej jubilantke poetom a prekladateľom Viliamom Turčánym, ktorú predniesol Jozef Šimonovič.
Dojatá profesorka v programe viac ráz potvrdila, že prekonávať rôzne prekážky v živote človeka, spoločnosti a krajiny a odovzdávať duchovné posolstvá je pre ňu akýmsi nepísaným krédom. Že odstraňovať púšte v  duši i v krajine sa dá podobne, ako to zalesnením viatych pieskov Záhoria kedysi urobila cisárovná Mária Terézia. A k podobným pozitívnym aktivitám nás všetkých vyzvala aj na dnešnom Slovensku a v súčasnom svete.
Nuž, pripájame sa i my k blahoželaniu jubilantke tak, ako to vyslovili pri heligónke neformálne členovia Speváckeho zboru Spievanky pri Jednote dôchodcov z Borského Mikuláša, keď pani profesorke Eve Fordinálovej želali: „Všetko najlepšie – more lásky, oceán šťastia a vesmír zdravia.“

Milan Soukup

Viac fotografií: http://www.zahorskakniznica.eu/index.php/2-uncategorised/938-more-lasky-ocean-stastia-vesmir-zdravia-zelame-jubilantke-profesorke-eve-fordinalovej

Náhlikova Senica 2017

0

NÁHLIKOVA SENICA 2017 – regionálna súťaž a výstava neprofesionálnej fotografickej tvorby 

Organizátori Trnavský samosprávny kraj Záhorské osvetové stredisko a Mesto Senica vyhlasujú  57. ročník regionálnej súťaže fotografickej tvorby okresov Senica a Skalica – Náhlikova Senica 2017. Súťaž je otvorená širokej verejnosti – dospelým autorom i mládeži – bez tematického a žánrového  obmedzenia.
Fotografické práce prihlásené do súťaže bude hodnotiť odborná porota v troch vekových skupinách : dospelí autori nad 21 rokov, mladí autori od 16 do 21 rokov a autori do 16 rokov.
V každej vekovej skupine bude rozlíšená kategória čiernobielej fotografie, farebnej fotografie a multimediálnej (ozvučenej) prezentácie fotografií na CD (ktoré majú jednotnú dejovú a výtvarnú líniu), časovo ohraničenú do 3 minút, bez rozlíšenia veku.  V každej skupine a kategórii budú autori najlepších fotografií  ocenení vecnými cenami.
Do súťaže sa budú prijímať fotografie s najrôznejšími námetmi , vyhotovené akoukoľvek fotografickou technikou , ktoré budú spĺňať predpísané technické podmienky, avšak doteraz nepublikované a nehodnotené v predchádzajúcich ročníkoch súťaže AMFO. Fotografie ocenených a odporučených autorov postúpia do krajskej súťažnej výstavy AMFO 2017.

Verejná prezentácia  tvorby autorov – regionálna výstava sa uskutoční v mesiaci marec 2017 vo výstavných priestoroch Záhorského osvetového strediska v Senici.

Spolu s fotografiami v príslušnom stanovenom formáte treba doručiť  i fotografie na CD nosiči alebo elektronicky v rozlíšení 300 DPI, pričom najdlhšia strana fotografie  má byť 1500 pixelov i vyplnenú prihlášku.

Záujemcovia, ktorí sa chcú prihlásiť do Náhlikovej Senice 2017, môžu sa bližšie informovať o technických podmienkach a účasti v Záhorskom osvetovom stredisku, Vajanského 19. odd. ZUČ, č. tel. 034 651 3740. Uzávierka súťaže je 20. januára 2017. 

Viera Juríčková
Záhorské osvetové stredisko Senica

Propozície Náhlikova Senica 2017

Prihláška Náhlikova Senica 2017

Kronika Slovenska 2016

0
ocenenie prebrala editorka monografie PhDr. Viera Drahošová. Foto: NOC Bratislava

Monografia Skalica

V utorok 15. novembra 2016 sa v Slovenskej národnej knižnici v Martine uskutočnilo vyhlásenie  výsledkov 9. ročníka celoslovenskej súťaže Slovenská kronika 2016 a tri ocenenia boli udelené i pre monografie zo Záhoria, monografia Skalica získala čestné uznanie.

Hlavným usporiadateľom a odborným garantom súťaže bolo Národné osvetové centrum, Slovenská národná knižnica, Slovenské národné múzeum – múzeá v Martine, Slovenský národný archív a Združenie miest a obcí Slovenska. Do súťaže bolo prihlásených 29 kroník a 114 monografií. O výsledkoch rozhodla päťčlenná odborná porota v zložení PhDr. Radoslav Ragač, PhD., predseda,  PhDr. Eva Pančuhová, PhDr. Svetlana Chomová, PhD., Zuzana Račková, Mgr. Milan Šišmiš a tajomníčkou bola Mgr. Alena Šprtová.

Potešilo nás, že v úvodnom príhovore, ktorý mal za Slovenskú národnú knižnicu doc. PhDr. Augustín Maťovčík, DrSc., sa vyslovil o monografii Skalice ako mimoriadnej. Po rozborovom seminári nasledoval v rámci odborného seminára príspevok Mgr. Tomáša Hromadku z Velkej Chuchle Kronika a kronikáři v 21. století a vyhlásenie výsledkov.

http://www.nocka.sk/vzdelavacia-cinnost/sk

http://www.nocka.sk/uploads/95/ef/95efcf5199863d63d06c13d91785a778/vysledky-slovenska-kronika.pdf

Recenzie monografie Skalica

Recenzia monografie Skalica od PhDr. Evy Frimmovej, CSc. z Historického ústavu SAV uverejnená Historickom časopise, 64, 3, 2016, s. 555-558

Recenzia monografie Skalica od RNDr. Branislava Matouška, CSc. uverejnená v Bulletine Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV, 5(1):30-31, Zvolen.

 Obsah monografie Skalica

Foto: Eduard Timko
Foto: Eduard Timko

Ocenenie Najkrajšia kniha 2016

Slovenská kronika 2016 - ocenenie monografie Skalica

Obrázky z minulosti

0

Štefan Janšák a obec Prietrž

0

V septembri 2016 sme si pripomenuli 130. výročie narodenia významnej slovenskej osobnosti 20. storočia, Dr. h. c. Ing. Štefana Janšáka (14. 9. 1886 – 8. 4. 1972), politika, technika, archeológa, historika, numizmatika, pedagóga, spisovateľa a muzeológa. V rokoch 1937 – 1945 pôsobil vo funkcii podpredsedu, v rokoch 1946 – 1962 predsedu Muzeálnej slovenskej spoločnosti.
Štefan Janšák pochádzal z malebnej záhorskej obce Osuské (233 m n. m), učupenej v doline rieky Myjavy, kde
počet obyvateľov k 1. 1. 2014 dosiahol číslo 612. Malý Štefan vyrastal v katolíckej rodine, ale už od útleho veku mu bola vštepovaná úcta k iným konfesiám, obzvlášť k príslušníkom evanjelickej a. v. viery. Veľkú zásluhu mal na tom okrem otca i MUDr. Pavel Blaho (1867 – 1927), skalický lekár, politik, publicista, zakladateľ múzea a viacerých družstiev. Práve on stelesňoval živý príklad, že vierovyznanie nemôže a nesmie brániť priateľstvám a korektným vzťahom medzi ľuďmi, bez ktorých by bolo ďalšie napredovanie Slovenska nemožné. Sám to dokumentoval vrelými kontaktmi s Ing. arch. Dušanom Jurkovičom a jeho sestrami, architektom Ing. Milanom Michalom Harmincom, vrbovským a bukovským farárom Júliusom Bodnárom, senickým advokátom JUDr. Štefanom Fajnorom, skalickým farárom Jurajom Quotidiánom, rodinou Boorovcov, Bunčákovcov, Markovičovcov, Neckárovcov a mnohými ďalšími. O otcovi Štefana Janšáka sa vedelo, že chodil nakupovať kože na výrobu čižiem do Brezovej pod Bradlom. Nikdy pri tejto príležitosti neopomenul návštevu tamojšieho evanjelického kostola, podobne ako v Senici či Prietrži. Rád viedol dišputy s evanjelikmi. K jeho rituálom patrili dopoludňajšie nedeľné výlety do prírody, najmä do Prietrže, na Dolinu či Podbranč. Neskôr brával so sebou i syna Štefana. Hrad Branč (podľa písomných prameňov) navštívili v roku 1902. O romantickej duši Štefana Janšáka staršieho svedčí fakt, že domov sa vracal s kyticou voňavých poľných kvetov, ktoré natrhal po ceste. Štefan Janšák mladší vo svojich spomienkach uviedol, že neskôr on rád brával dospelých i deti na hrad Branč. V polovici augusta 1916 zobral synov MUDr. Pavla Blaha Jána a Pavla a vybrali sa naň pešo cez Mokrý Háj, Radošovce, Senicu a Dolinu. Štefan sa vtedy zmienil o Jankovi Blahovi, neskoršom „spievajúcom právnikovi“ ako o veľkom „posmeškárovi“.
Blaho i Janšák mali nadštandardné vzťahy s moravskými a českými spolupracovníkmi a svoje ideály česko-slovenskej vzájomnosti nikdy neopustili. Janšák – z vďačnosti – začal pracovať na Blahovej monografii už v roku 1937, pre vojnové udalosti ju však ukončil až o desaťročie neskôr (Janšák 1947). Už v roku 1938 vydal hodnotnú štúdiu, v ktorej vyzdvihol účasť vzdelaných a remeselne zručných českých protestantov na rozvoji Skalice a ich účinkovanie v tunajších početných cechových spolkoch (Janšák 1938, 76-78). Do doby pred 1. svetovou vojnou sa datuje Janšákova monografia o skalickom evanjelickom farárovi Danielovi Gabrielovi Lichardovi (Janšák 1912) a v roku 1972 (posmrtne) vyšla jeho štúdia o evanjelickom myjavskom a bukovskom farárovi Júliusovi Bodnárovi (Janšák 1972).
Štefan Janšák už v školskom veku pestoval priateľstvá s chlapcami z evanjelickej obce Prietrž (okr. Senica), vzdialenej od rodného Osuského necelých 6 km. Ako pastier husí aspoň malou čiastkou finančne vypomáhal nie najlepšie situovanej rodine Janšákovcov. Prvé roky slúžil u rodín Joríkovcov a Dobiášovcov, od prelomu apríla a mája 1894, neskôr u rodiny Podmajerských. Na jeseň roku 1894 sa vydávala Podmajerského dcéra Kristína a na svadbe sa zúčastnili aj Štefan s nevlastným bratom Ernestom, ktorému sa podarilo pred hodovkou vypustiť súdok s vínom. V roku 1895 slúžil Štefan u Kristíny Blažkovej na Horných Pasekách a na Ploštíne, v rokoch 1896 a 1897 opäť u gazdu Podmajerského v mlyne „u Slaných“ (Podmajerského manželka bola vdovou po mlynárovi Slanom), ktorý sa venoval tiež včelárstvu. Štefan rád spomínal na chvíle, keď postúpil v profesijnom rebríčku z pastiera husí na pasáka kôz a kráv. Jeho hlavná strava sa skladala z kvalitných bielkovín, mlieka, syrov a chleba. Ročná pláca pozostávala zo 6 – 7 zlatých, jedných gatí a širáka. Počas posledných dvoch rokov pobytu u Podmajerských sa k Štefanovi pridal za pomocníka mladší brat Ján.
Veľkú pomoc preukazovala Štefanovi najmä bohatá rodina prietržianskych Kovárovcov, ktorá po februárových udalostiach v roku 1948 vyšla na mizinu. Kulaci nemali miesto v „ľudovodemokratickom“ zriadení. O Štefana sa príkladne starala rovnako stará Marienka Kovárová, ktorá mu kde-tu prilepšila jedálniček. V roku 1898 zmenil mladý Štefan chlebodarcu. Stal sa ním Pavel Lulíček z Osuského, ktorý mal obchod so zmiešaným tovarom, Štefana však zamestnal v priebehu jari na poľné práce. Keďže v tom čase vážne ochorela sestra Filoména, musel s prácou skončiť. Napokon v októbri i on upadol do choroby. V roku 1899 po zotavení slúžil u osuskej rodiny Antona Malatinského, bohatého gazdu pôvodom z Oravy. I Štefan Janšák starší mal v Prietrži početných chlebodarcov, pretože sa popri roľníctve živil aj obuvníckym a krajčírskym remeslom. Výroba či oprava obuvi tvorila istý vedľajší príjem.
Štefan Janšák mladší mal od mladosti technické sklony. Keď sa jeho finančné a materiálne zabezpečenie vylepšilo, zakúpil si fotoaparát a začal s dokumentovaním reálií z archeológie alebo etnografie. Dokladom sú etnografické snímky chlapa z Prietrže v ručne vyšívanom kožuchu alebo žien a mužov v krojoch z Osuského a rovnako z Prietrže (Janšák 1973, 96-97). Zachovala sa tiež fotografia Prietržanov v automobile, zachytená Janšákovým fotoobjektívom okolo roku 1934. (Pochádza z archívu Ing. Dany Blažkovej, za sprístupnenie ďakujeme.)
V roku 1913 sa uskutočnil archeologický výskum na Starom hradisku v Podbranči (okr. Senica), ktorý viedol agilný evanjelický farár Július Bodnár a prietržiansky učiteľ Samuel Hatala. Funkciu technika vykonával 27 ročný Ing. Štefan Janšák (Janšák 1913; Janšák 1914). Výskumu hradiska sa v dňoch 6. až 8. augusta 1913 zúčastnili aj traja synovia učiteľa Hatalu, Dušan, Milan a Ivan. Farár Bodnár neskôr urobil na hradisku v Podbranči prednášku pre Prietržanov, Brezovčanov, Bukovčanov, Myjavčanov i domácich, pričom vyzdvihol technickú zdatnosť Štefana Janšáka počas archeologických vykopávok.
Isté je, že návštevy Prietrže neprerušil Štefan Janšák ani v 20-tych rokoch 20. storočia, keď pôsobil vo vysokej funkcii prednostu expozitúry Ministerstva verejných prác (1920-1928) a Štátnej stavebnej služby pre Slovensko (1928-1945; BLS 2010, 206). V rokoch 1927-1931 zastával funkciu starostu Prietrže Martin Kovár, ktorý navrhol miestnemu zastupiteľstvu, aby Štefanovi Janšákovi udelilo čestné občianstvo obce. Nový starosta Pavol Bašnár zadal v roku 1933 vypracovanie diplomu čestného občana akademickému maliarovi Eugenovi Chrienovi. Odovzdanie pamätného diplomu sa udialo v nedeľu 3. júna 1934. Inžinier Janšák neprišiel do Prietrže sám. K jeho sprievodu patril v Prahe pôsobiaci francúzsky diplomat Léon P. J. A. Noël s manželkou. Noël po absolvovaní právnickej fakulty a získaní doktorátu (1912) vstúpil do štátnych služieb. V rokoch 1932-35 sa stal splnomocnencom francúzskeho ministra zahraničných vecí v Prahe, potom ambasádorom v Poľsku (1935-1940). Počas dlhého (dožil sa 99 rokov) a profesionálne úspešného života kariérneho diplomata zozbieral materiál, ktorého výsledkom bola kniha spomienok na jeho účinkovanie v ČSR (Noël 1982). Patril k medzinárodne uznávaným politikom. Štefan Janšák mal blízky vzťah k Francúzom už od čias skončenia 1. svetovej vojny, keď sa zúčastňoval ako splnomocnenec čs. vlády a prekladateľ (Halla 1935, 66-67) na rokovaniach zahraničných vlád v súvislosti s úpravou čs. štátnych hraníc. Pri návšteve Slovenska sprevádzal generála francúzskej armády F. Focha, začiatkom júla 1935 pápežského legáta z Francúzska Jeana Verdiéra (Bartlová 2010, 200). Francúzsky jazyk bravúrne zvládal slovom i písmom. V roku 1930 sa stal rytierom, od roku 1934 dôstojníkom francúzskej Čestnej légie.
Vzácnych hostí privítal početný ľudový sprievod, vedený Prietržanom Pavlom Jonášom. Pred miestnym Potravným družstvom postavili slávobránu s krojovaným špalierom ľudí, na čele so senickým okresným náčelníkom dr. Pročkom. Starosta obce Pavol Bašnár odovzdal v sprievode krojovaných dievčeniec francúzskym hosťom i slovenskému adeptovi čestného občianstva kytice kvetov. Po uvítaní nasledovala účasť na bohoslužbách a po nich príhovor miestneho notára (Jána, uvádzaného tiež ako Štefana) Húsku. Po prebraní diplomu čestného občana sa konal v Potravnom družstve spoločný obed. Hostia si vypočuli zdravice miestnych korporácií a prijali pozvanie na obhliadku tunajších kopaníc, spojenú s výstavkami krojov a výšiviek (Pamätná kronika obce Prietrž, 35; Kronika školy v Prietrži, 37-38). K takmer rodinným príslušníkom Štefana a Márie Janšákovcov patril od 20. rokov 20. storočia do skončenia II. svetovej vojny služobný šofér Škroch. Janšákovci i syn Fedor ho mali radi pre jeho ľudskosť a v archívnych fotografických fondoch je zachytený akoby člen rodiny.
V roku 1936 prišiel Ing. Janšák do Prietrže pri príležitosti zriadenia štátnej Ľudovej hospodárskej školy, sprevádzkovanej v budove Masarykovej štátnej ľudovej školy. Pri tejto udalosti zaspomínal na zážitky, ktoré tu zažil ako školák (Brezina 2015, 36; Janšák 1936 – 1942, 195).
Počas nedeľného predpoludnia 6. júna 1937 zavítal Ing. Štefan Janšák do Prietrže spolu s členmi francúzskeho diplomatického zboru, na čele s vyslancom Léopoldom Victorom de Lacroix a jeho manželkou. Nechýbala slávobrána a transparenty vo francúzštine a slovenčine, rovnako neodmysliteľné výstavy krojov a výšiviek, usporiadané tunajším učiteľským zborom (Kronika školy v Prietrži, 50, fotografická príloha). Francúzsky vyslanec de Lacroix bol považovaný za veľkého priateľa Čechov a Slovákov (Jerie 2007, heslá Noël a de Lacroix). Jeho dcéra nielenže hovorila plynne po česky, ale sa aj angažovala v Čs. červenom kríži.
Návšteva Prietrže patrila k dlhšie naplánovaným akciám francúzskej delegácie, ktorým predchádzali návštevy Bratislavy a Modry. V Osuskom sa k francúzskemu diplomatickému zboru pridal senický okresný náčelník dr. Alojz Hrabovec. Vyslancov sprievod tvorila jeho šarmantná, všetko fotografujúca manželka, francúzsky hovoriaca Švajčiarka, francúzsky generálny konzul v Bratislave M. Millon de Peillon s manželkou, Ing. dr. Kapp, vládny radca Budinka, vrchný radca Ing. Horák, žoviálny učiteľ francúzskeho jazyka, jazykovedec a prekladateľ prof. Léon Chollet, pôsobiaci pred II. svetovou vojnou na Slovenskej univerzite v Bratislave. Ženské zastúpenie reprezentovali novinárka a spisovateľka Hana Gregorová, dr. Matulayová a dr. Hušková s manželom. V Osuskom privítal nevšedných hostí krojovaný zástup občanov a miestna kapela s francúzskou a slovenskou hymnou. Na čele sprievodu kráčali dievčatá Melánia Havelská, Elena Jirnerová a recitátorka Vlasta Kubicová s dvoma veľkými srdcami a textom „Láska a poctivosť“ a „Vítame Vás“. Na pripravenom pódiu vystúpil starosta obce Ján Havelský, tlmočil Ing. Štefan Janšák. Občanov potešil slovami francúzskeho ministerského predsedu Léona Bluma: „kto napadne ČSR, akoby napadol Francúzsko“. V Osuskom – podobne ako v Prietrži – nechýbala v rámci sprievodných podujatí nádherná výstava domácich ručných prác a krojov. Po ukončení programu v Osuskom sa delegácia presunula autami popri Hlbokom a Senici do Prietrže, kde ich čakala krojovaná Sedliacka jazda na pestro vystrojených koňoch. Slávnostné privítanie hostí sa konalo pred Potravným družstvom, ďalšie pred artikulárnym kostolom. Po francúzskej a slovenskej hymne prehovoril za Obecné zastupiteľstvo notár Húska a správca školy Erdélyi. Krojované dievčatá Katka Mudrochová a Emília Muchová odovzdali hosťom kytice. Vyslanec de Lacroix sa so svojím sprievodom zúčastnil služieb Božích v rodnom jazyku. Celebrantom omše sa stal senický evanjelický a. v. farár Koloman Dérer a čáčovský farár Horváth, obaja ovládajúci francúzsky jazyk. Miestneho farára Jána Jančiho, propagátora a organizátora družstevníctva zastupoval podpredseda presbytéria Jonáš. Účastníci vystúpili na Bradlo v Košariskách, kde sa poklonili pamiatke generála M. R. Štefánika, tiež francúzskeho občana. Oneskorený obed, ktorý zorganizovali členovia kultúrneho spolku Alliance Francaise, sa podával v Piešťanoch okolo 17.00 hod. V rokoch 1922 – 1938 stál v čele jej bratislavskej pobočky Ing. Štefan Janšák (BLS 2010, 207). Štefan Janšák v piatok 11. júna nadiktoval sekretárke niekoľko ďakovných listov, ktoré nasledujúci deň Čs. pošta expedovala do Prietrže. Z akcie sa zachovalo niekoľko fotografií, uchovávaných v miestnej školskej kronike, uloženej na Obecnom úrade. (O udalosti podrobne referoval Slovenský denník, roč. 15, z júna 1937.)
Zásluhou Štefana Janšáka došlo k zriadeniu bratislavského francúzskeho gymnázia, ktoré vyvíjalo svoju činnosť od školského roku 1936/1937, pre vojnové udalosti a finančné problémy však v roku 1939 zaniklo (Brtko 2012, 178).
V dňoch 15. až 19. júla 1941 sa Štefan Janšák vrátil do rodného kraja a vykonal povinnú návštevu kopaníc „U
Rehušov“.
Vďačnosť a úcta Prietržanov k Štefanovi Janšákovi neustávala ani v nasledujúcich rokoch, keďže sa z titulusvojej funkcie radcu zasadzoval o vybudovanie tzv.vicinálnej cesty medzi Prietržou a Osuským (Kolektív 2013, 119). Obec Prietrž požiadala o jej výstavbu v roku 1938 a hoci došlo k prípravným prácam v podobe vypracovaných projektov, v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov sa následná realizácia na niekoľko rokov odložila (Pamätná kniha obce Prietrž, 44). V roku 1943 počas výstavby uvedenej cesty sa v chotári Osuského, asi 500 m od obce Prietrž, narazilo v polohe Na Ropove–Pri kostelíku na zaniknutú dedinu Ropov (villa Rupov 1262) so základmi kostola s obdĺžnikovou loďou a presbytériom z prvej polovice 13. storočia. Tím pracovníkov vedený V. Budinským-Kričkom a jablonickým učiteľom V. Šemmerom odkryl pri neďalekom Zvonárovom mlyne 27 hrobov, 6 sídliskových jám, fragmenty keramiky, zvieracích kostí a najmä mince – Jána Luxemburského a Karola IV. (obe zo 14. stor.), Maximiliána II. (16. stor.) a Leopolda I. (17./18. stor., Bialeková 1989, 306; Budinský-Krička 1970, 213; Hatala 2006, 148; Hlinka-Kraskovská-Novák 1968, 86-87; Chropovský 1962, 232, č. 357; Kolektív 1978, 52; Kolníková 1956, 56-57; Piffl 1970, 228-230).
Štefan Janšák navštívil Prietrž i v nedeľu 10. septembra 1939, nevieme však, pri akej príležitosti. Podľa spomienok prietržianskych pamätníkov dôvodom jeho opätovných návratov boli časté pozvania na svadby i pohreby. Ak sa ich nemohol zúčastniť, dodatočne zaslal darčeky či upomienkové predmety (za informáciu ďakujem starostke Prietrže Ing. D. Blažkovej).
V závere príspevku si dovoľujem vyjadriť úprimnú vďaku pani Mgr. Eve Janšákovej, rod. Reichovej, za poskytnuté informácie, fotografie, prečítanie rukopisu textu a podnetné pripomienky.

Pramene a literatúra
BIALEKOVÁ, D.: Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až z 13. storočia. I. zväzok, 2. časť, AÚ SAV
Nitra 1989.
BLAŽKOVÁ, D.: Kto stál na čele našej obce od Rakúsko-Uhorska. In: Prietržské noviny, roč. IX, č. 1, 2014, s. 10-11.
BREZINA, P.: Prietrž. Príbehy z fotografií a pohľadníc. Obecný úrad v Prietrži 2015.
BUDINSKÝ-KRIČKA, V.: Slovanské sídlisko a zaniknutá stredoveká dedina v Osuskom. In: Študijné zvesti AÚ SAV 18, Nitra 1970, s. 211-242.
CIGEROVÁ, E.: Významné osobnosti mesta Senice. Miestny odbor Matice slovenskej, 1992, s. 17.
HATALA, S.: Pamätnica Prietrže. Spracovaný rukopis Ing. Štefana Joríka. Vydal Vladimír Durlák, Senica 2006.
HLINKA, J.-KRASKOVSKÁ, Ľ.-NOVÁK, J.: Nálezy mincí na Slovensku II, SAV Bratislava 1968.
JANŠÁK, Š.: Daniel G. Lichard. Životopisný nástin. Nákladom Pomocnej pokladnice. Uhorská Skalica 1912.
JANŠÁK, Š.: Objavenie starého predhistorického hradišťa so spečeným valom na takzvanom Starom Hrade pri
Branči, 6. a 8. augusta 1913. In: Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti 16, č. 3, 1913, s. 66.
JANŠÁK, Š.: Objavenie starého predhistorického hradišťa so spečeným valom na takzvanom Starom Hrade pri
Branči, 6. a 8. augusta 1913. In: Evanjelický kalendár na rok 1914, s. 100-107.
JANŠÁK, Š.: Rukopisy 1936-1942. Archív rodiny Janšákovcov.
JANŠÁK, Š.: Stará Skalica. In: Almanach Spolku záhorských akademikov. Malacky 1938, s. 56-78.
JANŠÁK, Š.: Život dr. Pavla Blahu. Spolok sv. Vojtecha, Trnava 1947.
JANŠÁK, Š.: Život Júliusa Bodnára. In: Zborník Záhorského múzea v Skalici III. Skalica 1972, s. 71-94.
JANŠÁK, Š.: Posledný suplikant. Tatran, Bratislava 1973.
KOLEKTÍV: Listy k storočnici. Prietrž 2007.
KOLEKTÍV: Kniha o Podhorane. GH studio, s. r. o. Senica 2013.
KOLNÍKOVÁ, E.: Súpis mincí uložených v Archeologickom ústave SAV v Nitre. In: Študijné zvesti AÚ SAV Nitra,
1956, s. 34-70.
KRONIKA ŠKOLY V PRIETRŽI 1928-1994: Masarykova štátna ľudová škola, Prietrž.
MINĎÁŠ, M. a kol.: Podbranč. Dejiny obce. Obecný úrad Podbranč 2011.
NOËL, L.: La Tchécoslovaquie d´avant Munich. Institut d´études slaves. Paris 1982.
PAMÄTNÁ KNIHA OBCE PRIETRŽ: 1. diel Obecnej kroniky do roku 1945.
PIFFL, A.: Základy zaniknutej dediny Ropov v Osuskom. In: Študijné zvesti AÚ SAV 18, Nitra 1970, s. 228-230.
REHUŠ, J.: Prietrž 1262-1992. Obecný úrad Prietrž 1992.
S francúzskym vyslancom v peknom slovenskom kraji. Vyslanec de Lacroix navštívil Osuské a Prietrž. In: Slovenský denník, jún, roč. 20, 1937.

Záhorie 5/2016

0
Jeseň pod Zárubami. Foto: Richard Drška

PhDr. Robert Bača: Štefan Janšák a obec Prietrž
ThLic. Mgr. Martin Hoferka, Th.D.: Príspevok k cirkevnej správe Letničia
Mgr. Ľudovít Košík: Imrich Ján Terchovič, OFM
Ing. Ondrej Šantavý – Ing. Pavol Šantavý: Studňa pri Stračinskom potoku
PhDr. Peter Brezina: Nestori obecného kronikárstva na Záhorí
Mgr. Dobroslav Vongrej: Bocian biely v regióne Záhorie
PhDr. Richard Drška: Tradičné svadobné účesy na Záhorí – Hlboké

Nové knihy / Správy
Zomrel Ivan Schurmann (PhDr. Viera Drahošová)
Dvadsiata členská výstava Klubu výtvarníkov Skalica (Mgr. Ľudovít Košík)
Farebné impresie na plátne i na skle (Mgr. Božena Juríčková)
Fotograf dediny Ladislav Matušovich (ThLic. Mgr. Martin Hoferka, Th.D.)

Láska k folklóru – Ladislav Zezula, Jozef Pavlík, Zdenka Pavlíková – výstava

0

Tlačová správa

Názov podujatia:        Láska k folklóru – Ladislav Zezula, Jozef Pavlík, Zdenka Pavlíková
Miesto:                        Záhorské múzeum v Skalici, Námestie slobody 13, 909 01 Skalica
Dátum konania:          piatok 2. decembra 2016 o 16.00 hod.
                                    výstava potrvá do 27. januára 2017

Kurátori výstavy:        Viera Drahošová, Peter Michalovič

Výstava predstaví trojicu umelcov, ktorých spája láska k tradičnému ľudovému umeniu.
Prvý vystavujúci, jubilant Ladislav Zezula (60) sa venuje výrobe ľudových hudobných nástrojov. Učarovala mu najmä práca s drevom (fujara, rôzne druhy píšťal), ale venuje sa i výrobe kostených, tzv. handrárskych píšťaliek a tiež výrobe gájd. K tejto záľube ho priviedlo prostredie folklórneho súboru Skaličan, kde tancoval a ešte stále tancuje v seniorskom zložení tohto telesa. Na výstave sa okrem hudobných nástrojov a technických pomôcok výrobcu môžeme oboznámiť i s krátkym filmovým etnologickým dokumentom o Ladislavovi Zezulovi. Kurátorom tejto časti výstavy je muzikológ Záhorského múzea v Skalici PhDr. Peter Michalovič.
Z tradícií ľudového umenia vychádzajú i  práce Jozefa Pavlíka z Osuského, známeho tvorcu drevorezieb a insitných malieb, najčastejšie s námetmi dedinského života, ľudí a prírody, uchovávania tradícií a spomienok na detstvo. Získal mnoho ocenení na regionálnych i celoslovenských výstavách a súťažných prehliadkach neprofesionálnej výtvarnej tvorby, vystavoval na Slovensku i v zahraničí. Výber z jeho tvorby posledných rokov doplní kolekcia drôtených predmetov zhotovených tradičnými drotárskymi technikami jeho dcéry Zdenky Pavlíkovej.

Videoreportáž k vernisáži a výstave si môžete pozrieť tu:
https://www.youtube.com/watch?v=baUMNo0C7kc