Obraz Uherskí zbojníci na Holubyho chate na Javorine

0
499
Štúdia k obrazu M. Syllu Uherskí zbojníci. Foto: archív Záhorského múzea v Skalici (rodina Evy Humhejovej)

O zbojníkoch, ktorí  v minulosti pôsobili v slovenských horách,  svedčí veľa rozprávaní. Jedno sa vzťahuje do oblasti Veľkej Javoriny, najvyššej hory Bielych Karpát  na moravsko-slovenskom pomedzí, ktorá bola oddávna miestom stretávania sa ľudí z oboch strán hranice.  V blízkom Zemianskom Podhradí prežil svoj život evanjelický kňaz Jozef Ľudovít Holuby (1836 – 1923), ktorý sa popri kňazskej činnosti venoval prírodovednému výskumu Bošáckej doliny, Javoriny a celého okolia, tiež historickému a etnologickému bádaniu. Zaujímali ho tradičné prejavy  života miestneho ľudu, zbieral povesti, rozprávky, piesne, povery a iné doklady ľudovej slovesnosti. V príspevku Akú úlohu hrala Javorina pri kriesení Slovače z roku 1922 (voľne dostupný v rámci digitalizovanej literatúry Zlatý fond denníka SME) pútavým spôsobom zaznamenal popri popise stretávania sa Slovákov a Moravanov na Javorine aj niekoľko rozprávaní. Medzi nimi jedno, ktoré sa tradovalo aj v ich rodine a vzťahovalo sa k udalosti z prvej polovice 19. storočia. Bolo o zbojníkoch, ktorí zabili žida. Žid si predtým zbojníkov najal, aby okradli jeho bohatého brata, pretože sa s ním nechcel deliť o majetok. Keď prišlo na preberanie ukradnutého majetku, nevedeli sa dohodnúť, so zbojníkmi sa pohádal, načo ho zabili. O udalosti svedčia aj miestne názvy Židov jarek, U zabitého Žida. Skrátený text legendy sa preniesol do ľudovej piesne Javorinka šedá, ktorú vo viacerých variantoch hrá dodnes mnoho hudieb na Slovácku a moravsko-slovenskom pomedzí. Počuť ju veľakrát najmä počas fašiangu, kedy ju využívajú fašiangovníci k tancu Pod šable.
V roku 1924 z podnetu uherskobrodských turistov postavili na Javorine chatu a pomenovali podľa Jozefa Ľudovíta Holubyho. V decembri 1926 však do tla vyhorela. Už v roku 1928 položili základný kameň novej, ktorú slávnostne otvorili v roku 1930 a na jej zariadení sa podieľali všetky odbory Slováckej a Považskej turistickej župy. Podľa všetkého pri tejto príležitosti namaľoval Miroslav Sylla (1887 – 1979), maliar a vtedy pedagóg skalického gymnázia, ktorý bol členom skalickej TJ Sokol a jedným z najzanietenejších členov Klubu československých turistov v Skalici,  obraz Uherskí zbojníci, čo zabili Žida.
Sylla ním prejavil svoj hlboký vzťah k Javorine, jej prírode, tradíciám i myšlienke vzájomnosti a na rozmernom obraze stvárnil predstavy voľne sa vzťahujúce k historickej legende, ktorú opísal J. Ľ. Holuby. V strede scény pri mesačnom svetle zbojnícka družina oddychuje pri ohni;  väčšina mužov tancuje s valaškami a do tanca im hrajú dvaja muzikanti. Zľava dvojica mužov prináša na tyči zaveseného uloveného jeleňa a v pravej časti prebieha dôverný rozhovor mladého páru. Obraz patril k  známym Syllovým dielam a stal sa na dlhú dobu neodmysliteľnou súčasťou chaty. Odniesli ho odtiaľ zrejme v rozmedzí rokov 2000 – 2006.
Čiernobiele fotografie troch štúdií k obrazu z pozostalosti maliara Syllu poskytla Záhorskému múzeu rodina jeho dcéry Evy Humhejovej. Farebná fotografia z roku 1997, na ktorej je pod obrazom na Holubyho chate zachytený dlhoročný náčelník skalického Sokola Vladimír Bíla s dcérou Vierou Belenčiakovou, pochádza z  pozostalosti Vladimíra Bílu. Múzeu bola darovaná pri príprave výstavy Žili v Skalici.