nedeľa, 28 apríla, 2024
Úvod Autori Príspevky od Záhorské múzeum

Záhorské múzeum

775 PRÍSPEVKOV 0 KOMENTÁRE

Kaplnka sv. Urbana v Skalici

0
"Hurbánek" v Skalici, 1969. Foto: Fridrich Leopold Slatinský

Prvú kaplnku zasvätenú patrónovi vinohradníkov, ktorá bola oproti terajšej podstatne menšia, postavili ešte v 16. storočí. O kaplnku sa staralo Bratstvo sv. Urbana, ktoré ešte v roku 1733 dalo na kaplnke opraviť strechu. Toto bola posledná oprava na kaplnke, lebo v roku 1756 bola už v dezolátnom stave – múry mali viditeľné praskliny, chýbali vchodové dvere a celá bola značne zanedbaná. I z tohto dôvodu sa bohoslužby, ktoré sa kedysi v nej konávali na sviatok sv. Urbana, odbavovali v neďalekej Kaplnke sv. Františka. A konávať sa v nej mali dovtedy, pokiaľ ju Bratstvo sv. Urbana, ktoré malo kaplnku v správe, neopraví. Už v nasledujúcom roku predostrelo Bratstvo žiadosť magistrátu – s čím súhlasil –, že chce postaviť novú kaplnku zasvätenú sv. Urbanovi na mieste staršej kaplnky, ktorá bola rozpadnutá, a každý majiteľ vinice mal na stavbu prispieť 10 denármi z každého greftu. Nová, podstatne väčšia kaplnka, bola dokončená v roku 1759. Podľa opisov zo zápisníc kanonických vizitácií z konca 18. storočia a začiatku 19. storočia mala stavba jediný vchod na priečelí. Na priečelí bola i vežička, v ktorej bol 50-funtový zvon. Podlaha bola vydláždená pálenou tehlou. V interiéri sa spomínali dva oltáre, lavice a maľovaná drevená kazateľnica, ktorá stála uprostred kaplnky, no bola príliš úzka. Oltáre pochádzali zo starších oltárov a pravdepodobne sa do kaplnky dostali až sekundárne. Na jednom z nich, ktorý bol ako hlavný, stála v strede socha patróna kaplnky sv. Urbana, po bokoch oltára sa nachádzali sochy sv. Jána Krstiteľa a sv. Jána, evanjelistu. Kaplnka mala vlastné bohoslužobné predmety. V čase oberačiek v nej každý deň bývali pre ľudí pracujúcich vo viniciach bohoslužby, ktoré slúžievali františkáni. Tento zvyk nebol zachovávaný vždy, ako o tom svedčí sťažnosť Bratstva sv. Urbana z roku 1736.
Ku kaplnke patrila jedna roľa v rozsahu dvoch meríc, ktorá sa nachádzala nad ňou a vinice. Jedna ležala v časti Mokrá hora, ktorú v roku 1752 vysadil Peter Jureček, a druhá bola v hone Vysoké pole dlhé. V roku 1788 predstavoval nájom z role ročne okolo 80 zlatých. Podobne ako pri Kaplnke sv. Františka Xaverského, i pri tejto žili so súhlasom mesta pustovníckym spôsobom života Ján Hodinár či Procháska a František Hercinger, ktorý sa vrátil z Ríma.
V minulosti bola kaplnka viackrát obnovovaná – napr. v rokoch 1796, 1835, v roku 1849 ju opravil mešťan Jozef Huber. Zatiaľ posledná generálna oprava interiéru a exteriéru prebiehala v rokoch 2007 – 2012. Vynovenú kaplnku 26. mája 2012 slávnostne vysvätil arcibiskup Stanislav Zvolenský.

Text ThLic. Mgr. Martina Hoferku, ThD. publikovaný v monografii Skalica z roku 2014 (na strane 432).

Bratstvo svätého Urbana

0
Kaplnka sv. Urbana z 18. storočia (stojaca na mieste staršej) pod vinohradmi, ku ktorej sa každoročne 25. mája na svätcov sviatok konávali až do 50. rokov 20. storočia procesie, v súčasnosti sa tu konajú bohoslužby. Foto: archív Záhorského múzea v Skalici

Patrónom vinohradníkov a ochrancom viniča je svätý Urban, prvý svätý nasledujúci v kalendári po troch zmrznutých Pankrácovi, Servácovi a Bonifácovi, kedy už nehrozí zamrznutie vinohradov. Jeho kult bol veľmi rozšírený. Sochy a kaplnky svätého Urbana stávali priamo vo vinohradoch, aby ich chránil pred chorobami, škodcami, zlým počasím i zlodejmi. V Skalici sa 25. mája v deň svätého Urbana slúžili bohoslužby a konala procesia ku Kaplnke svätého Urbana.
Významnú úlohu v spoločenskom a duchovnom živote skalických vinohradníkov zastávalo Bratstvo svätého Urbana, združenie vinohradníkov (kopáčsky cech) fungujúce ako náboženský spolok na spôsob stredovekých konfraternít.
V skalickom archíve je zachovaná kniha bratstva z roku 1701, ktorá vznikla za kustovstva Adalberta Nikla a na úvodných stranách sa nachádzajú jeho stanovy – artikuly. V tomto roku malo bratstvo 43 členov,  v roku 1718 malo ustanovené funkcie kustos starší (predseda), kustos mladší (predseda), facigeri (nosiči fakieľ), koruhevníci (nosiči zástav) a notarius (zapisovateľ). Presné datovanie vzniku Bratstva svätého Urbana nie je známe, avšak podľa inventárneho zoznamu z roku 1755 vlastnilo bratstvo privilegiálny list z roku 1614 na oltár svätého Urbana vo farskom kostole v Skalici a vzniklo zrejme ako následník literátskeho cechu, písomne doloženého v roku 1588.
Bratstvo, v ktorom sa združovali poprední skalickí mešťania, sa staralo tiež o Kaplnku svätého Urbana pri skalických vinohradoch, dva vinohrady (vo Vysokom dlhom poli, Mokrej hore) a pole pri kaplnke. Členovia mali viacero povinností náboženského rázu. Bratstvo malo vlastnú kryptu vo farskom kostole.
Od roku 1749 prichádzalo k postupnému úpadku bratstva, ktoré vyvrcholilo roku 1830, keď mesto prevzalo majetky bratstva. Po roku 1945 dochádza k jeho obnoveniu. Prvým präzesom – predsedom spolku bol Dr. Janko Blaho. Členstvo bratstva bolo obmedzené na 12 členov, avšak stretávame sa i s pojmom čakatelia – tzv. prašáni. Obnovené bratstvo vydalo aj obnovené artikuly, ktoré určovali o. i. podmienky členstva v bratstve, stretávania sa, správania sa na sesiách (stretnutiach). Sesia začína spevom hymny Ó svatý Hurbane a modlitbou Otčenáš. Zaujímavým je i spôsob zvítavania sa členov Bratstva sv. Urbana ladený v humornom štýle. Bratia sa pozdravia potrkaním sa na čelo, polúbnutím a vypitím pohárika vína.
Bratstvo sv. Urbana existuje i v súčasnosti. Bratia sa stretávajú pri rôznych príležitostiach a najmä na sviatok sv. Urbana.

Odborná exkurzia

0
Foto: Róbert Svíba

V stredu 23. mája 2018 sa pracovníci Záhorského múzea v Skalici zúčastnili odbornej exkurzie do Komárna. Navštívili Podunajské múzeum v Komárne, kde si v jeho sídelnej budove prezreli aktuálne výstavy a stálu expozíciu, ďalej rímske lapidárium, ktoré je umiestnené v jednej z bášt mestského opevnenia a v priestoroch Zichyho paláca expozíciu venovanú dejinám Komárna v rokoch 1849 – 1945. Po prehliadke pamätihodností mesta exkurziu zakončili návštevou objektov Starej a Novej pevnosti, ktoré sú najstaršou súčasťou pevnostného systému mesta.

Zmena otváracích hodín

0

V sobotu sme Dňom otvorených dverí oficiálne zahájili tohtoročnú turistickú sezónu, preto môžete naše múzeum navštíviť aj počas víkendov, platné sú otváracie hodiny pre mesiace jún až október (pondelok – piatok 8.00 – 16.00, sobota 10.00 – 14.00, nedeľa 14.00 – 18.00). Tešíme sa na vašu návštevu.

Skalická „Lipa slobody“ a smrť M. R. Štefánika

0
Celkový pohľad na slávnostné zhromaždenie, v ľavej časti vysadená lipa v ohrádke so zástavami. Archív Záhorského múzea v Skalici

Do tieňa tragickej udalosti sa dostalo sadenie Lipy slobody na skalickom námestí.
S návrhom vysadiť Lipu slobody prišiel gymnaziálny učiteľ Bezděk z Třebíča. Príspevok zverejnený 26. apríla 1919 v časopise Sloboda uvádza: „… na pamiatku oslobodenia a utvorenia našej slobodnej Československej republiky zasadíme si na veľkom námestí pamätnú Lipu Slobody”. Dňa 4. mája 1919 bolo mesto slávnostne ozdobené, počasie chladné a daždivé. V parku pred gymnáziom pri čerstvo zasadenej „Lipe slobody“ vyzdobenej stuhami a zástavami stála tribúna pre hosťov a rečníkov. Slávnosti sa zúčastnili minister Dr. Vavro Šrobár, generál Luigi Piccione, vládni poradcovia Dr. Pavel Blaho, Dr. Matej Metod Bella, Ing. Štefan Janšák, kap. Varsík, bratislavský župan Samuel Zoch, nitriansky župan Dr. Ľudovít Okánik, Ing. Ján Botto (Ivan Krasko), vyslanec Americkej slovenskej ligy Eduard Kováč, okresný komisár Miloš Úlehla a ďalší.
Pred „tisícovým“ zástupom privítal hostí mešťanosta Dr. Štefan Mandík. S prvým príhovorom vystúpil Dr. Pavel Blaho, Dr. Vavro Šrobár vzdal hold Skalici, sídlu československej vzájomnosti a Dočasnej vlády. Župan Samuel Zoch ju vyzdvihol ako kultúrne slovenské mesto, kam Slováci putovali, aby videli plody práce Dr. Pavla Blaha a Dr. Ľudovíta Okánika. Za Českú obec sokolskú pozdravil František Kraus, za mesto Hodonín vládny komisár Dr. Eduard Krajíček. Vyslanec Americkej slovenskej ligy Eduard Kováč tlmočil pozdravy amerických Slovákov, všetci rečníci vzdali hold generálovi Piccionemu. Vládny poradca Varsík prehovoril za legionárov, za mesto Prahu redaktor Jan Herben. Medzi príhovormi zaspieval spevokol vedený Ľudovítom Bunčákom „Kto za pravdu horí“, „Hej Slováci“ a „Kdož jste boží bojovníci“. Mária Bellayová predniesla báseň „Nehaňte ľud môj“. Mešťanosta Mandík potom zhromaždenie ukončil.
Po skončení sa pozvaní hostia presunuli do dvorany Katolíckeho kruhu na obed. Počas obeda priniesli generálovi Piccionemu telegram so správou o tragickej smrti ministra Milana Rastislava Štefánika pri Vajnoroch, následne druhý ministrovi Šrobárovi. Obaja okamžite odišli telefonicky overiť správu o nešťastí a o pár minút odcestovali zvláštnym vlakom do Bratislavy.
V súčasnom parku medzi lipami na skalickom Námestí slobody už storočná „Lipa slobody“ nestojí. Dokladajú to výsledky pasportizácie zelene vykonanej Ing. Annou Dobruckou. Podľa pamätníkov ju odstránili začiatkom 50. rokov pri zemných prácach.

Obsiahlejší príspevok bol publikovaný v časopise Záhorie: http://www.zahorskemuzeum.sk/sadenie-lipy-slobody-v-skalici/

28. valné zhromaždenie Zväzu múzeí na Slovensku

0

Vo štvrtok 3. mája 2018 sa pracovníci Záhorského múzea v Skalici zúčastnili na 28. valnom zhromaždení Zväzu múzeí na Slovensku, ktoré sa konalo v priestoroch Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici.

Prezentácia publikácií a projektov

0

Srdečne Vás pozývame na podujatie pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí, na ktorom budú prezentované najnovšie publikácie vydané Záhorským múzeom v Skalici a projekty, ktoré boli z verejných zdrojov podporené Fondom na podporu umenia vo štvrtok 17. mája 2018 o 16.00 hod. do výstavných priestorov Záhorského múzea v Skalici.

Reportáž Skalickej mestskej televízie z podujatia: https://www.facebook.com/211571479413997/videos/258592241378587/

Reportáž TVS Skalica z podujatia: https://www.youtube.com/watch?v=cEs70c6d9cQ

1. máj v Skalici objektívom Fridricha Leopolda Slatinského

0
Stavanie mája pred Teklou, 1958. Foto: F. L. Slatinský, archív Záhorského múzea v Skalici

Záhorské múzeum získalo od rodiny Slatinských časť fotografickej pozostalosti Fridricha Leopolda Slatinského, ktorý objektívom svojho fotoaparátu veľmi rád mapoval Skalicu, jej život a premeny. Časť jeho fotografií bola s úspechom prezentovaná na výstave Skalica 1950 – 1980 v múzeu a tiež v monografii Skalica, ktorá vyšla v roku 2014.

Dnes  sme vybrali niekoľko záberov prvomájových osláv.

Viac o F. L. Slatinskom a osudoch jeho rodiny píše PhDr. Peter Brezina v článku: http://www.zahorskemuzeum.sk/o-firmach-rodiny-slatinskych-v-senici/

Dni kroja v Senici

0

Srdečne pozývame na podujatia venované ľudovému odevu – kroju do Senice.

Reportáž TV SEN k výstave Ľudový odev na Záhorí: http://www.tvsen.sk/prispevok/default/id/9084/

Správa z podujatia Dni kroja 11. mája 2018: http://www.zahorskakniznica.eu/index.php/2-uncategorised/1112-dni-kroja-11-maja-v-senici-idealne-spojena-vystava-prietrzsky-kroj-s-prezentaciou-knihy-mojmira-benzu-tradicny-odev-zahoria

Drevo zo skalických lesov

0
Skalica na pohľadnici. Archív Záhorského múzea v Skalici

Od jari až do jesene bývali častým a bežným obrazom pred skalickými domami  kopy dreva.  Kmene stromov si obyvatelia podľa možností odviezli do dvorov, najčastejšie však popílili na ulici. V dvoroch ich porúbali na polienka a poukladali do zaoblených 2 až 3 metre vysokých kôp. Bol to z dnešného pohľadu malebný, najmä však účelný spôsob uskladnenia. V kopách drevo vysychalo a polienka z nich v košoch odnášali do bytov k peciam.
Mesto venovalo lesom veľkú pozornosť, o závažných veciach rozhodoval senát a na starosti ich mali hájnici, ktorí podliehali mestskému kapitánovi. Drevo sa mohlo vydávať len s jeho vedomím, o čom viedol osobitný register. Začiatkom 17. storočia stanovil senát cenu siahy palivového dreva na 20 denárov pre cezpoľných a 15 denárov pre Skaličanov. Časť bola vydávaná i za iných podmienok, o čom svedčí materiál o súdnom spore z roku 1949, keď sa žalobcovia márne domáhali svojho dávneho práva.
Skalica bola ohradená múrom mestského opevnenia a obyvatelia bývajúci „intra muros“ mali za podieľanie sa na obrane mesta určité výhody. Poberali bezplatne naturálnu časť z výnosu lesov a prispievali len na trovy spojené s rúbaním dreva. Takýmto spôsobom si cez stáročia vydržali právo na určitý podiel z mestských lesov. Podiely sa nazývali „štvrtkami“, právny nárok „kompetenciou“ a držitelia právneho nároku „kompetencionármi“. O tomto práve svedčili viaceré listiny a dokladom toho, že mesto právo akceptovalo, boli stáročia vydávané odberné poukazy na „štvrtky“ dreva (štvrtka = 2 metre kubické) na základe zaplatenia „rúbacej“ taxy.
Žaloba v roku 1949 bola zamietnutá s tým, že právo sa zakladalo na feudálnom systéme, drevo dostávali „kompetencionári“ za obranu mesta a keďže už túto povinnosť nemajú, nemajú ani nárok na „štvrtky“. Ich poberanie nezodpovedá ľudovodemokratickému zriadeniu a znamenalo by bezpracný zisk. Okrem toho ide o obecný majetok a rozdeľovanie obecného majetku alebo prebytku výnosu obecného majetku zákon nepovoľuje.

Voľby v Skalici na sviatok sv. Juraja

0
Radnica pre asanáciou v roku 1929. Archív Záhorského múzea v Skalici

Sviatok sv. Juraja (mučeníka) 24. apríla býval v minulosti pre Skalicu jedným z najdôležitejších dní v roku. Z titulu slobodného kráľovského mesta mali mešťania totiž právo na vlastnú samosprávu. Každoročne tak odstupoval celý úradnícky aparát mesta na čele s richtárom a senátormi a konali sa voľby.
Najstaršie informácie o volebných zvyklostiach obsahuje listina kráľovskej komisie z roku 1550. Podľa nej, ako i poznámok použitých v spore so Žerotínskymi, boli zemania v tomto období vylúčení z voľby richtára, ktorá prislúchala len starším mesta. Dátum volieb pripadal podľa starobylej zvyklosti na sviatok sv. Juraja 24. apríla, kedy sa na zvyčajné miesto mala zísť obec, t. j. všetci plnoprávni mešťania a zvoliť 100 mužov ctených, poctivých obyčají a skúsených, ktorí po rozvážení jednohlasne zvolia richtára označovaného ako fojt. Potom nasledovalo prezentovanie záložným pánom Žerotínskym, odovzdávanie privilégií, pečate mesta mešťanostovi – purkmistrovi, čo možno chápať ako akt súhlasu so zvolenými osobami. V druhej polovici 16. storočia nadobudli podiel na mestskej správe i skalickí zemania, a to nielen v pasívnej forme, ale i aktívnym zastávaním pozícií v správnych štruktúrach. Šľachtici sa stali súčasťou volenej obce a s mešťanmi pôsobiacimi v tomto orgáne sa museli zhodnúť na menách richtára a mešťanostu, neskôr v 17. storočí i mestského kapitána a majstra viničných vrchov. Pri voľbách v roku 1593 najprv Andrej Fejérváry (Feÿerwarÿ) zložil richtársky úrad a potom väčšina volencov zvolila jeho nástupcu. Toho mal viesť a chrániť Boh, aby aj so senátormi mohol dobre plniť nim zverené úlohy.
Podrobný opis volieb sa dochoval z roku 1643. Novozvolení senátori spolu so zemanmi a volencami podľa nariadenia kráľovských komisárov, ktorí boli pravdepodobne prítomní na voľbách, určili, že akt sa má v budúcnosti započať o 6. hodine ráno sv. omšou so slávnostným Veni Sancte Spiritus. Voľby mali prebiehať v dopoludňajších hodinách na radnici. Pokiaľ by sa pretiahli, chýbajúci úradníci mali byť volení od 6. hodiny rannej v nasledujúci deň. Výsledky volieb sa slávnostne vyhlasovali o 3. hodine popoludní za prítomnosti celej mestskej obce opäť na radnici. Tu došlo k obradnému odovzdávaniu mestských insígnií a podľa starobylej obyčaje boli richtár, mešťanosta, mestský kapitán a vinohradnícky majster v sprievode odprevadení do svojich domov.
Z rituálov, ktoré sa na počiatku 18. storočia viazali k voľbám, treba uviesť rannú procesiu ku Kaplnke (rotunde) sv. Juraja, ktorého možno okrem ochrancu volieb pokladať aj za najstaršieho patróna mesta. Po nej nasledovala slávnostná sv. omša, na ktorej boli vystavené insígnie, privilégiá a protokoly mesta, pri ktorých po zvolení skladali richtár a senátori slávnostné prísahy, podľa svedectva kráľovského komisára z roku 1702 sa pri tom strieľalo z pušiek, mažiarov, volalo na slávu a veľa pilo. Nerušený priebeh volieb zabezpečovalo aj uzavretie mestských brán. Súčasťou volieb, podčiarkujúcou ich slávnostný ráz, bola aj hostina – tzv. kolacia, z latinského collatio – príspevok, dávka, usporadúvaná tradične pri skladaní prísah a nástupe nových úradníkov do funkcií. V roku 1633 sa konala podľa mestských účtov v utorok 3. mája na sviatok Nájdenia sv. Kríža.

Deň otvorených dverí

0

Deň otvorených dverí v Záhorskom múzeu v Skalici pri príležitosti medzinárodného dňa múzeí a galérií, Trdlofestu a zahájenia turistickej sezóny. Bezplatne bude sprístupnená Stála expozícia, Galéria Júliusa Koreszku a aktuálna výstava maliara Jozefa Chrenu.