Bratstvo svätého Urbana

0
335
Kaplnka sv. Urbana z 18. storočia (stojaca na mieste staršej) pod vinohradmi, ku ktorej sa každoročne 25. mája na svätcov sviatok konávali až do 50. rokov 20. storočia procesie, v súčasnosti sa tu konajú bohoslužby. Foto: archív Záhorského múzea v Skalici

Patrónom vinohradníkov a ochrancom viniča je svätý Urban, prvý svätý nasledujúci v kalendári po troch zmrznutých Pankrácovi, Servácovi a Bonifácovi, kedy už nehrozí zamrznutie vinohradov. Jeho kult bol veľmi rozšírený. Sochy a kaplnky svätého Urbana stávali priamo vo vinohradoch, aby ich chránil pred chorobami, škodcami, zlým počasím i zlodejmi. V Skalici sa 25. mája v deň svätého Urbana slúžili bohoslužby a konala procesia ku Kaplnke svätého Urbana.
Významnú úlohu v spoločenskom a duchovnom živote skalických vinohradníkov zastávalo Bratstvo svätého Urbana, združenie vinohradníkov (kopáčsky cech) fungujúce ako náboženský spolok na spôsob stredovekých konfraternít.
V skalickom archíve je zachovaná kniha bratstva z roku 1701, ktorá vznikla za kustovstva Adalberta Nikla a na úvodných stranách sa nachádzajú jeho stanovy – artikuly. V tomto roku malo bratstvo 43 členov,  v roku 1718 malo ustanovené funkcie kustos starší (predseda), kustos mladší (predseda), facigeri (nosiči fakieľ), koruhevníci (nosiči zástav) a notarius (zapisovateľ). Presné datovanie vzniku Bratstva svätého Urbana nie je známe, avšak podľa inventárneho zoznamu z roku 1755 vlastnilo bratstvo privilegiálny list z roku 1614 na oltár svätého Urbana vo farskom kostole v Skalici a vzniklo zrejme ako následník literátskeho cechu, písomne doloženého v roku 1588.
Bratstvo, v ktorom sa združovali poprední skalickí mešťania, sa staralo tiež o Kaplnku svätého Urbana pri skalických vinohradoch, dva vinohrady (vo Vysokom dlhom poli, Mokrej hore) a pole pri kaplnke. Členovia mali viacero povinností náboženského rázu. Bratstvo malo vlastnú kryptu vo farskom kostole.
Od roku 1749 prichádzalo k postupnému úpadku bratstva, ktoré vyvrcholilo roku 1830, keď mesto prevzalo majetky bratstva. Po roku 1945 dochádza k jeho obnoveniu. Prvým präzesom – predsedom spolku bol Dr. Janko Blaho. Členstvo bratstva bolo obmedzené na 12 členov, avšak stretávame sa i s pojmom čakatelia – tzv. prašáni. Obnovené bratstvo vydalo aj obnovené artikuly, ktoré určovali o. i. podmienky členstva v bratstve, stretávania sa, správania sa na sesiách (stretnutiach). Sesia začína spevom hymny Ó svatý Hurbane a modlitbou Otčenáš. Zaujímavým je i spôsob zvítavania sa členov Bratstva sv. Urbana ladený v humornom štýle. Bratia sa pozdravia potrkaním sa na čelo, polúbnutím a vypitím pohárika vína.
Bratstvo sv. Urbana existuje i v súčasnosti. Bratia sa stretávajú pri rôznych príležitostiach a najmä na sviatok sv. Urbana.