Malacký staviteľ Ján Terebessy

Mgr. Martin Macejka

0
881

Medzi významné osobnosti Malaciek 19. storočia patril staviteľ Ján (János) Terebessy. Zomrel pred viac ako sto rokmi, ale jeho meno vďaka stavbe synagógy a ďalších budov, ktoré sa dnes radia medzi stavebné pamiatky, stále rezonuje.
Rodina Terebessyovcov pochádzala z mesta Túr Terebes (dnes Turulung) v niekdajšej uhorskej Ugočskej župe (neďaleko mesta Satu Mare) na území dnešného Rumunska, blízo maďarských a ukrajinských hraníc. V roku 1624 dostal predok Terebessyovcov Juraj od panovníka Ferdinanda II. šľachtický titul a prídomok „Túr-Terebesi”, ktorý používali dôsledne aj počas malackej éry. Nájdeme ho na odtlačku pečiatky zo začiatku 20. storočia tiež na rodinnom náhrobku.
Jurajov vnuk Štefan I. Terebessy počas protihabsburských povstaní patril medzi cisárskych vojakov – labancov. Pri dobývaní hradu Tárkány (26 km juhozápadne od Komárna) padol do rúk kurucov (povstalcov), ktorí ho v roku 1678 zabili. Na prelome 18. a 19. storočia boli potomkovia Štefana I. Terebessyho a zároveň predkovia malackého Jána Terebessyho správcami Sarvadského panstva (v dnešnom Rumunsku, približne 80 km juhovýchodne od rodného Túr Terebesu).
Hoci niektoré zdroje uvádzajú ako miesto narodenia Jána Terebessyho územie dnešného Rumunska, z domovského listu jeho potomkov z polovice 20. storočia máme informáciu, že sa narodil 20. septembra 1839 v Bátorových Kosihách rodičom Jozefovi a Juliane Terebessyovcom. Patril do tzv. bratislavskej vetvy rodiny. Mal troch bratov – Ladislava, Jozefa a Alberta. Nebol katolíkom, v matrikách sa pri sobáši a narodení detí uvádza helvétske vierovyznanie, čo zodpovedá reformovanej kresťanskej cirkvi.
Staviteľskému remeslu sa Ján Terebessy učil u jedného z najvplyvnejších maďarských architektov 19. storočia Mikuláša Ybla. Spolu s ním sa zúčastnil na stavbe objektu maďarského parlamentu v Budapešti, ako aj Baziliky sv. Štefana a ďalších stavieb. Bližšie informácie o začiatkoch jeho stavebného pôsobenia ani o okolnostiach príchodu do Malaciek nemáme. Vnuk Tibor Jávor uvádza, že „od Ybla vyžiadaný odišiel ku grófovi Pálffymu do Malaciek postaviť monumentálnu rodinnú hrobku, ako prístavbu miestneho kláštorného kostola. Predtým v Budapešti bol i poslancom parlamentu.”
Terebessyho manželkou sa stala Filoména Kummerová, dcéra malackého staviteľa Augusta Kummera (pôvodne pôsobiaceho v Devíne). Filoména sa narodila v Malackách v roku 1853, bola teda o štrnásť rokov mladšia. Informácie o sobáši sme v matrikách nenašli. V rodine sa zachovala informácia, že v roku 1870 sa im narodil syn Adalbert. Podľa toho sa Filoména vydávala ako 16-ročná. Syn zomrel ešte v tom istom roku, približne v tom období zomrela tiež Filoména. Presné informácie o oboch úmrtiach sme nezistili. Neskôr sa Ján Terebessy zasnúbil s Paulínou Kummerovou (nar. 2. 6. 1858), mladšou sestrou Filomény, ktorá mala vtedy trinásť rokov. Počkal na ňu a oženil sa s ňou. Sobáš bol v Malackách 24. apríla 1876, sobášil ich miestny farár Anton Nuszer. V zázname o sobáši mal Terebessy ako bydlisko uvedenú Stupavu. Rovnako ako Stupavčan je spomínaný v publikácii týkajúcej sa evanjelickej reformovanej cirkvi z toho istého roku. Viac o jeho stupavskom pôsobení sa nám zatiaľ nepodarilo zistiť.
Zrejme sa hneď po svadbe presťahoval do Malaciek, do rodičovského domu manželky Paulíny. Išlo o dom na dnešnej Sasinkovej ulici oproti športovej hale Malina, vedľa Sokolovne. Rodina bývala v dome aj desaťročia po smrti Terebessyho. Istý čas tam býval syn Ján s rodinou, neskôr aj dcéra Rózsi s rodinou. Potom prišlo k predaju domu. V 90. rokoch 20. storočia bola v dome predajňa drogérie, dnes stojí len jej časť. V rodinnom archíve jedného z potomkov sa zachoval pôdorys domu, nedatovaný, pomenovaný ako „dom Jána Terebessyho”.
Ján s Paulínou mali spolu sedemnásť detí, z toho trinásť sa dožilo dospelosti. Bol medzi nimi veľký vekový rozdiel, medzi najstaršou a najmladšou dcérou až 21 rokov. Väčšina detí v dospelosti z Malaciek odišla, niektoré deti žili na Slovensku, iné v Maďarsku či v USA. Staršie generácie Malačanov dobre poznali najmä dcéru Gizelu (učiteľka), dcéru Margitu (banková úradníčka), dcéru Irenu (manželka advokáta Adalberta Prenoszila) a syna Júliusa (pálffyovský úradník). Syn Ján sa stal v Bratislave tabulárnym sudcom. Dcéra Gizela učila deti prominentov (napr. grófa Esterházyho) cudzie jazyky. Dcéra Ilona bola rehoľnou sestrou. O deťoch J. Terebessyho sa pravnučka Bartha Ágnes vyjadrila takto: „Každé z detí Jánosa Terebessyho až do smrti si uchovalo duchovné dedičstvo svojich rodičov. Bolo príjemné byť v ich blízkosti, sršala z nich ohromná pozitívna energia, čo bolo cítiť aj z ich vnúčat.“ Spomedzi vnukov najviac vynikli významný hlbinný psychológ Karol Terebessy, pedagóg Július Trebišovský (Terebessy) a stavebný inžinier Tibor Jávor. V súčasnosti žijú dvaja vnuci – v Bratislave pani Klára Pokorná a v Šali pán Július Morávek. Vzhľadom na fakt, že ich dedo sa narodil v roku 1839, je to pozoruhodné.
Terebessy bol staviteľom. Táto funkcia v sebe kumulovala prácu architekta a stavbyvedúceho, resp. vlastníka stavebnej firmy. Prvou jeho prácou v Malackách bola prestavba Kaplnky sv. Anny na Pálffyovskú kaplnku v kláštore (vysvätená v roku 1867). Prvá budova v Malackách, o ktorej naisto vieme, že ju staval Terebessy, bola stavba okresného úradu pri potoku Malina (dnes tam stojí Lidl) v roku 1869. V roku 1887 dokončil stavbu synagógy v Malackách (podľa projektu Wilhelma Stiassneho). Zachoval sa i jeho projekt stavby malackej obecnej jatky z roku 1888, o ktorej nevieme, či sa realizovala. Je možné, že na väčšine Terebessyho prác sa podieľal tiež svokor August Kummer, ktorý bol od Terebessyho približne o 17 rokov starší a ktorý zomrel v roku 1892.
Terebessy staval tiež synagógu v Bratislave v roku 1893 (podľa projektu Dionýza Milcha) a v roku 1900 opravoval malackú synagógu zničenú požiarom. V roku 1894 postavil v Malackách budovu štátnej školy (dnes Základná umelecká škola na Záhoráckej ulici). V Skalici postavil v roku 1897 kaplnku na katolíckom cintoríne, zasvätenú Sv. krížu. O rok neskôr bola v Malackách postavená budova obecného domu pri potoku Malina (stojí dodnes na Břeclavskej ulici), ktorá sa podľa rodiny tiež spája s Terebessyho menom. Je zrejmé, že budov, ktoré boli jeho dielom, bolo oveľa viac. Nielen v Malackách, ale podľa informácií, ktoré sa tradujú v rodine, aj v Bratislave. Terebessy mal v Malackách významné postavenie, patril medzi malackú honoráciu. V období 1885 – 1897 máme doložené jeho pôsobenie v spolku Kasíno.
Ján Terebessy zomrel 14. júla 1907. Príčinou smrti bola gangréna, ako následok úrazu pri práci na stavbe. Uložili ho do novovzniknutej rodinnej hrobky na starom cintoríne v Malackách, neďaleko hlavného kríža. Kryptu uzatvára kameň s kovovými rukadlami. Celá hrobka je ohradená nízkou ohradou, lemovanou živým plotom. Na náhrobku bol umiestnený portrét Jána Terebessyho vo forme reliéfu. Autorom diela bol sochár Karácsónyi, zať zosnulého. V lete 2012 vandali reliéf ukradli. Okrem Jána Terebessyho je v krypte pochovaná aj jeho manželka Paulína, ktorá zomrela v roku 1931, dcéry Juliska, Margit, Gizela a syn Ján. Na jar 2015 bola v hrobke uložená urna s popolom Karola Terebessyho, ktorý zomrel v roku 1985.

Pramene a literatúra
List Tibora Jávora zo 17. 9. 1969. Archív MCK Malacky – Múzea Michala Tillnera.
Spomienky Bártha Ágnes (http://barthaagnes.eu/index.php/irasaim/konyvek/osok-leszarmazottak), preklad Július Morávek.
Spomienky Júliusa Morávka a Kláry Pokornej, 2014 a 2015.
Súkromné archívy potomkov Jána Terebessyho.
Štátny archív Bratislava, Zbierka cirkevných matrík.
Nagy, Iván: Magyarország családai czímerekkel és nemzékrendi táblákkal, s. 105-106.
Petri, Mór: Szilágy vármegye monographiája. Zväzok VI, s. 620.
Šíp, V. – Trebišovský, J. V.: Malacky. Kapitoly z dejín mesta, I. časť. Malacky, 1990, s. 56-57.