Fašiangy (fašanki, fašank) boli obdobím od sviatku Troch kráľov (6. január) do Popolcovej stredy (pohyblivý sviatok medzi vianočnými sviatkami a veľkým pôstom). V tomto čase sa v záhorských dedinách konali spoločné priadky, zakáľačky a svadby.
Význam týchto sviatkov spočíval v uctievaní a posilnení plodonosnej sily zeme. Magicko-prosperitné úkony mali blahodarne pôsobiť na dobrú úrodu (ľanu, konopí, zemiakov). Na fašiangy sa tiež uzatváralo najviac manželstiev, mladomanželia mávali na fašiangových zábavách dominantné postavenie.
Obchádzanie krojovaných a maskovaných skupín od domu k domu v posledných dňoch fašiangov bolo spojené s vinšovaním, tancovaním obradových tancov, hrami, zábavami, sprievodom masiek a muzík po dedine. Mládenci obchádzali domy a tancovali osobité fašiangové tance. Obchôdzky v obciach stredného Záhoria, tzv. tance turkov, šablárov, vychádzajú z vojenských tancov a zábav. Za obchôdzku sa im ponúklo zajesť a vypiť, niekedy sa daroval drobný peniaz.
K hlavným fašiangovým jedlám patrila huspenina huspaňina, šišky koblihi a fánky. V tomto období bývalo najviac zakáľačiek, konzumovalo sa bravčové mäso, údeniny, slanina, ktoré symbolizovali blahobyt a prosperitu.
Ďalej sa konali sa tanečné zábavy, najmä vo fašiangový utorok. Počas tohto dňa, na poslednej muzike pred pôstom, sa tiež pochovávala basa. Táto ľudová hra parodovala pohreb hudobného nástroja – basy, ktorým sa za prítomnosti postáv kňaza, kostolníka, rechtora a smútiacich symbolicky ukončilo obdobie zábav a nastal čas pôstu.
V mestách mali špecifickú podobu zábavy a sprievody remeselníckych cechov. Mestské fašiangy organizovali cechy, hlavne kožušnícky a mäsiarsky. Konali sa súťažné hry, obradne prijímali učňov medzi tovarišov a volili nových cechmajstrov. Po zrušení cechov v roku 1872 prebrali organizovanie fašiangov spolky, ktoré usporadúvali maškarné a krojované plesy, bály a tanečné zábavy. V redukovanej forme sa fašiangy zachovávajú na väčšine územia Záhoria.