Markus Springer – hohenaumarch – protipohľad

výstava fotografií

0
700
Markus Springer sa narodil v októbri 1973, vyrastal v Hohenau an der March. Teraz žije v Mistelbachu a Viedni.
Počas štúdia medicíny na Viedenskej univerzite pracoval ako spolupracovník charity pri domácej starostlivosti o chorých v Hohenau a okolí. V súčasnosti pracuje ako lekár všeobecnej medicíny na klinike Weinviertel v Mistelbachu.Na začiatku deväťdesiatych rokov začal s prvými experimentami v maliarstve a fotografovaní, ktoré viedli cez dôslednú realizáciu vlastných myšlienok k pravidelnému zaoberaniu sa obrazovým umením. Podstatný aspekt importovaný do jeho umeleckej činnosti je prísne autodidaktické rozvíjanie ako vedome zvolená forma umeleckej sebestačnosti.
Od januára 2005 pracuje Markus Springer na uskutočnení projektu hohenaumarcheinegegensicht (hohenaumarch protipohľad). Cieľom tohto projektu je fotografické vyobrazenie nesprostredkovanej reality, vizuálne konzervovanie každodennosti v Hohenau an der March. Motívy, ktoré pri tom vznikajú, sú výsledkom hľadania v prehliadnutom a obmedzenom areáli. Zachytávané sú okamihy v dôvernom prostredí. Cez dôsledný protináhľad so rozvíja intenzívne prežívanie nových dojmov a emócií. Tieto protipohľady v priestore, ktorý nás obklopuje, sú skutočnosťami. Za obrazový obsah týchto protipohľadov sú zodpovední ľudia, ktorí sa pohybujú po Hohenau a zanechávajú za sebou stopy.
hohenaumarch protipohľad je tiež začiatkom rozsiahlej dokumentácie terénu Hohenau. V ďalších rokoch bude v tomto projekte pokračovať a zverejňovať vizuálne výsledky v rámci akcií, prezentácií a výstav.

Nadväzujúco na to začal z daného podnetu s fotografickou dokumentáciou cukrovaru v Hohenau. Z toho sa vyvinul ďalší projekt: zuckerwerk hohenaumarch (cukrovarhohenaumarch). Počas viacerých dní v októbri, novembri a decembri 2005 vizuálne archivoval svoje osobné dojmy v areáli cukrovaru. Pre Hohenaučanov bolo jeho zatvorenie ukončením jednej epochy. Inštitúcia, ktorá od začiatku priemyselnej revolúcie v devätnástom storočí ovplyvňovala nielen obec, ale aj veľa generácií, už nie je a preto má z dnešného pohľadu už historické dimenzie. Výroba cukru v Hohenau od roku 1867 do roku 2005 je minulosťou.

Táto výstava je kombináciou oboch projektov, nazvaná je spoločne ako hohenaumarch protipohľad. Výstava je konečným produktom. Táto výstava je len časťou cesty, ktorá bude ústiť do konečného produktu.

Svoju činnosť umelca sformuloval do troch viet:
„akceptovanie umeleckej slobody je pre mňa to esenciálne, to podstatné.
umenie musí predostierať nové cesty, provokácia a s tým spojená nutná tolerancia sú základným pilierom umeleckej existencie.
konzumácia umenia musí podnecovať premýšľanie, musí viesť k osobnému vysporiadaniu sa s dielom.“