Vianočné pečivo

Mária Zajíčková

0
686
Veľmi dôležitú úlohu vo vianočných zvykoch prevažne roľníckej kultúry obyvateľov Záhoria zaujímali aj obradové jedlá ,medzi nimi zvlášť pečivo. Na vianočnom stole nesmel chýbať pokrm každodenný – kvasený chlieb z pšeničnej a ražnej múky, ktorému sa po celý rok a na Vianoce zvlášť prejavovala veľká úcta.
Štedrá večera sa začínala oblátkami , ktoré predstavovali nekvasený chlieb. Jedli sa s medom a cesnakom, ktorý ako apotropajná rastlina chránil človeka proti zlým silám. Oblátky so zapečenou petržlenovou vňaťou podávali pred štedrou večerou aj dobytku tiež v zmysle zabezpečenia zdravia a ochrany pred zlými silami. Oblátky už niekoľko týždňov pred Vianocami piekol učiteľ, ktorý obyčajne zastával aj funkciu rechtora. Do jednotlivých domácností ich roznášali žiaci, ktorí zároveň vyberali preňho časť obcou dohodnutej odmeny v naturáliách / strukoviny, mak / – tzv. zosyp.
V zbierkach Záhorského múzea v Skalici sú uložené ručne kované nožnice na pečenie oblátok na otvorenom ohnisku s kruhovými platničkami zo Sobotišťa z prelomu 19. a 20. storočia. Na jednej z platní je rytý obrazec s motívom Baránka Božieho so zástavou víťazstva nad smrťou, symbolizujúceho zmŕtvychvstalého Krista. Celý obrazec je uzatvorený v ornamentálnom kruhu s motívom tulipánov a úponkov. Na druhej platni je rytý obrazec rakúskej dvojhlavej korunovanej orlice, na základe čoho predpokladáme, že nožnice pochádzajú z niektorej rakúskej kováčskej dielne a boli do Sobotišťa privezené.
Ďalším vianočným obradovým pečivom , ktoré nesmelo chýbať na štedrovečernom stole, bol pletený oválny koláč – calta. Pletené koláče súvisia, tak ako motívy ružíc , s indoeurópskym kultom slnka a predstavujú blahobyt – požehnanie. Pletené calty postupne nahrádzali vianočky pečené v keramických glazovaných formách s náznakom pletenia, zhotovovaných vytláčaním pomocou matríc. Takýto postup umožňoval pripravovať pečivo z jemnejšieho cesta ochuteného hrozienkami. Keramické formy na vianočky sú tiež súčasťou fondu E Záhorského múzea.
Na štedrovečernom stole nesmelo chýbať ani obradové jedlo pripravené z koláčového pečeného cesta – makové pupáky. Cesto sa najprv vytvarovalo do šúľkov, ktoré sa upiekli a potom pokrájali na kúsky , na mise sa sparili horúcim mliekom ,posypali makom a poliali medom rozpusteným vo vode. Rýchle zväčšovanie objemu pupákov a maková posýpka predstavovali rast hospodárstva a rozmnoženie majetku.
Do repertoáru vianočného pečiva postupne už od konca 19. storočia prenikajú z mestského prostredia pod vplyvom časopisov, tlačených receptárov, ale aj skúseností získaných v službe v mestských domácnostiach hlavne vo Viedni, ale aj v Bratislave a Hodoníne a neskôr aj v školách gazdinského zamerania na Morave a v Skalici rôzne druhy jemnejšieho maslového, medového a orechového drobného pečiva pečeného vo formách alebo vytláčaného z foriem. Keďže glazované keramické formy pochádzali z tradičných hrnčiarskych dielní, aj hlinené matrice , ktoré sa používali na zhotovovanie foriem, motivicky vychádzajú z tradičnej symboliky. Prevládajú v nich tvary hviezdic, ružíc, listov, sŕdc, podkov, rýb a vtáčkov a podobne. Vo veľkej miere ide o symboly slnka, života, rastu, zdravia a šťastia.V starších i novších formách vianočného pečiva možno vysledovať prelínanie a vrstvenie vegetatívnych, solárnych, zoomorfných a kresťanských motívov, čo súvisí s vývojom duchovnej podstaty zvykov sústredených na obdobie Vianoc.