Múzeum v Skalici 95-ročné

0
670

Uplynulo 95 rokov od chvíle, keď bolo v Skalici v rámci Spolkového domu otvorené múzeum. Deväťdesiatpäť rokov je dlhá doba, doba presahujúca život jednej ľudskej generácie, doba, v ktorej prišlo k závažným udalostiam a historickým premenám. Napĺňa nás uspokojením, že dielo začaté pred deväťdesiatimi piatimi rokmi pretrvalo, žije, napĺňa a rozvíja odkaz svojich tvorcov dodnes.
O histórii múzea vzniklo viacero článkov a štúdií, niektoré sme publikovali pri predchádzajúcich okrúhlych výročiach i v tomto časopise. V roku 1995 sa pri príležitosti 90. výročia múzea konalo sympózium a výstavy, na ktorých bolo podrobne a odborne zhodnotené obdobie od vzniku múzea vo všetkých oblastiach . Chcela by som preto venovať pozornosť obdobiu posledných piatich rokov a priblížiť prehľad činnosti a výsledkov múzea v tomto období. Len niekoľkými vetami k etapám novšej histórie a osudom inštitúcie. Až do roku 1989 sa pracoviská múzea nachádzali v pôvodnej budove Kultúrneho domu, kedy sa po prevedení budovy do majetku mesta presťahovali do priestorov obnoveného meštianskeho Mittákovského domu v susedstve. V pôvodných priestoroch zostala múzeu stála expozícia a Galéria Júliusa Koreszku. V roku 1991 prišlo k zmene zriaďovateľa múzea. V rámci celkovej reorganizácie siete múzeí na Slovensku prešlo spod dovtedajšieho zriaďovateľa Okresného národného výboru v Senici pod priame riadenie Ministerstva kultúry SR. V roku 1997 bolo v dôsledku reštrukturalizácie územnej správy začlenené do Hornozáhorského kultúrneho centra v Senici /pričom stratilo svoju právnu subjektivitu/, ktorého zriaďovateľom sa stal Krajský úrad v Trnave. Začiatkom roku 1999 získalo múzeum svoju právnu subjektivitu naspäť a podlieha pod Krajský úrad v Trnave. V súčasnosti Záhorské múzeum na základe štatútu účinkuje ako regionálna inštitúcia s pôsobnosťou pre oblasť Záhoria. Je dobudovaným a stabilizovaným pracoviskom so systematickou výskumnou, akvizičnou, edičnou, dokumentačnou, výstavnou a výchovnovzdelávacou činnosťou. Má stabilizovaný tím pracovníkov a dobrovoľných spolupracovníkov, rozšírila sa sieť kontaktov s inštitúciami, orgánmi štátnej správy a samosprávy, školami a firmami, výrazne zefektívňujúca našu činnosť. Základným poslaním múzea je zhromažďovanie, spracovanie a ochrana zbierok.
Zbierky Záhorského múzea, orientované na spoločenskohistorické odbory: archeológiu, históriu, literárnu históriu, etnológiu, dejiny hudobnej kultúry a numizmatiku sme už našim čitateľom predstavovali. Zbierkový fond predstavuje vyše 45000 kusov predmetov. Okrem toho múzeum vlastní špecializovanú knižnicu s viac ako 15000 zväzkami, rozsiahly fond sprievodnej dokumentácie, negatívov, rukopisov, listín a iných archiválií, fotografií, pohľadníc, štočkov a i. Zbierkové predmety získava nákupom, darom a ako výsledok vlastných zberov a výskumov. Nákup zbierok je z finančných dôvodov značne obmedzený, no nárast sa nezastavil a potešujúce je, že z počtu 3880 kusov, čo je prírastok za posledných 5 rokov, bolo až 71% získaných darom. Najvýznamnejšími darovanými prírastkami je pozostalosť prof. Jána Ďuroviča, ktorú tvorí knižnica /s viac ako 3000 zväzkami teologickej a historickej literatúry, pôvodnej slovenskej beletrie a starých tlačí – najstaršie pochádzajú z konca 17. storočia/ a jeho osobný i rodinný archív, ktorú múzeu v roku 1996 venoval Prof. Ľubomír Ďurovič z Lundu, ďalej rozsahom menšie pozostalosti: dr. Janka Blahu, bývalého riaditeľa Floriána Damboráka, MUDr. Dýška z Uh. Hradišťa, p. Martinčičovej, archeologické nálezy zo zberov Vladimíra Jamárika, Dr. Adriána Nečasa, Alojza Lukáčka, d.p. Antona Hrebíka, darom i kúpou získavané boli staré tlače, súčasti krojov a iných odevov, kútne plachty a iné druhy textílií a výšivkami, hudobné nástroje, pracovné náradie, pomôcky v domácnosti, nábytky a i. Kúpou dopĺňame zbierkové fondy o ukážky tvorby ľudových výrobcov a umelcov, ktorých diela sú inšpirované tradíciou alebo regiónom Záhoria /Vladimíra Morávka, Jozefa Pavlíka, Libuše Čtverákovej, Ladislava Zezulu, Ladislava Mikulíka, Miloša Kunkela/.
Dôležitou súčasťou práce v múzeu je výskumná činnosť, ktorú odborní pracovníci vykonávajú buď s cieľom doplniť zbierkový fond a sprievodnú dokumentáciu, alebo výskumné úlohy súvisia s potrebou ochrany kultúrnych pamiatok, ďalšie vyplývajú zo spoločenskej objednávky miest, obcí, firiem pri spracovaní a prezentovaní svojej histórie, zvláštnu časť predstavuje výskumná činnosť ZM v rámci nadregionálnych, celoslovenských a medzinárodných výskumných úloh.
V rámci výstavnej činnosti realizujeme vo výstavnej sieni ročne 7 až 12 výstav, z ktorých časť tvoria vlastné, časť prevzaté alebo vytvorené v spolupráci s inými inštitúciami. Väčšinu výstav otvárame slávnostnými vernisážami s kultúrnym programom. Podľa obsahovej náplne vyčleňujeme v sumári výstav za posledných 5 rokov výstavy muzeálne / z najúspešnejších Egyptské umenie zo zbierok Archeologického múzea SNM v Bratislave, Šperk a ozdoby odevu v archeologických nálezoch, Večná hračka, Hudba a tanec vo výtvarnom prejave, Na Záhorí hudby hrali, Podoby drôtu, Stredoveká výzbroj a výstroj v archeologických nálezoch a i./, zberateľské s najúspešnejšími výstavami Podobnosť a rôznosť zo zbierok cestovateľa Tibora Sekelja, Karty a kartové hry zo zbierky Milana Spiegela, Bulharská grafika zo zbierky Ing. Slobodu a Ing. Felčíka, fotografické: Martin Martinček, Ester Plicková -Starý Dunaj, Ochotnícke divadlo vo fotografii Filipa Lašuta, Variácie krajiny Alexandra Jirouška, Skalica na starých fotografiách, umelecké: Insitné obrazy Jána Husárika a výrobky majoliky Modra, 2. a 3. stretnutie umelcov Záhoria, Viera Škrabalová – textilná tvorba, Kresby Emila Sedláka, Ľudovít Hološka- Pozdrav mestám /a miestam/, Rozprávka z hliny keramikárky Libuše Čtverákovej a Vianoce s Libušou Čtverákovou, Betlehemy – Andreja Iršu, Vladimíra Morávka, Františka Gajdu, Jozefa Pavlíka, Oživenie dreva z rezbárskej dielne Jozefa Pavlíka, Drevorezby Vladimíra Morávka, Víno vinovaté keramikára Miloša Kunkela, Fľaše trpezlivosti, z iných Archív – pamäť národa, Hmyz Slovenska versus Indonézie, Príroda Malých Karpát, Život v teráriách a insektáriách / s rekordnou účasťou 4300 návštevníkov/, Život bez chrbtice, Pamiatky nášho kraja – detské kresby, k výročiam osobností: Návraty s piesňou -k 90. nedožitým narodeninám dr. Janka Blahu , Daniel Rapant – Život a dielo, Ján Hollý a ohlasy jeho básnického diela vo výtvarnom umení.
Lektorovanie
Pre verejnosť zabezpečuje múzeum výklady a odborné výklady vo svojej stálej expozícii a Galérii Júliusa Koreszku, podieľa sa na prijímaní oficiálnych návštev mesta, okresného úradu a firiem. Sprevádzanie návštevníkov bolo obohatené o špecializované výklady pre rôzne skupiny záujemcov /využívajú ich najmä školy rôznych stupňov a zamerania. Vyhľadávanou službou sa stalo sprevádzanie historickým jadrom mesta s predstavením najdôležitejších kultúrnych pamiatok. Vysunuté expozície má múzeum v Borskom Mikuláši – Rodný dom Jána Hollého, v Hlbokom – Pamätnú izbu Jozefa Miloslava Hurbana, v Holíči Expozície holíčskej manufaktúry na výrobu fajansy a sprístupňuje tiež NKP Rotundu svätého Juraja.
Vývoj návštevnosti v danom období je nasledovný: v roku 1996 – 14410 návštevníkov, 1997 – 13 936, 1998 -15319, 1999 -21632, 2000 -15925.
Prednáškovú činnosť predstavuje ročne 13 až 19 prednášok a príspevkov, z toho časť na odborných seminároch a sympóziách, časť pre verejnosť a školy.
Dôležitú súčasť edičnej činnosti múzea predstavuje od roku 1992 vydávanie časopisu Záhorie. Každý rok ako výsledok výskumnej činnosti vychádzajú monografické práce o obciach na Záhorí, časť bola realizovaná ako monografické prílohy Záhoria: Sekule, Podbranč, Lopašov, ostatné vyšli ako samostatné monografie: Závod, Dojč, Moravský Ján. Z iných neperiodických tlačí spomeniem Spevníček ľudových piesní nielen zo Záhoria, 100 rokov školy v Šajdíkových Humenciach, katalógy Vladimír Morávek – Drevorezby, Návraty s piesňou – k nedožitým deväťdesiatinám Dr. Janka Blahu, Osobná bibliografia Dr. Konštantína Palkoviča, Ferdinand Dúbravský /A.Ehrenbergerová/. Časť predstavuje vydávanie propagačného materiálu: skladačka Záhorské múzeum, dve pohľadnice múzea a dve pohľadnice Skalice, pozvánky, plagáty, kalendáriky, PF. Okrem vlastných vydavateľských aktivít podieľalo sa múzeum na vydaní publikácií Z dejín evanjelickej cirkvi a.v. v Skalici, Skalický okres a i. Mimo príspevkov k edičnej činnosti múzea publikujú odborní pracovníci svoje štúdie v odborných periodikách a články v miestnej, regionálnej a celoslovenskej tlači.
Odborní pracovníci poskytujú metodickú pomoc poslucháčom vysokých škôl pri vypracúvaní diplomových a seminárnych prác, študentom stredných škôl pri odbornej stredoškolskej činnosti korešpondujúcej so zameraním múzea, odborné posudky a dokumentáciu k výskumom a obnove pamiatok, predstaviteľom obcí k spracovávaniu regionálnej histórie a tradícií, vydávaniu publikácií, poriadaniu slávností k výročiam a ďalších 200 až 300 individuálnych konzultácií spolupracovníkom múzea, zberateľom, folklórnym zoskupeniam, záujemcom o jednotlivé odbory, bádateľom, poskytujú podklady pre publikácie a výskum iných inštitúcií.
Propagáciu svojej činnosti zabezpečujeme prostredníctvom príspevkov a šotov v STV, Slovenskom rozhlase, celoslovenských denníkoch individuálne i prostredníctvom TASR, v regionálnej a mietsnej tlači, v rádiu Adut a najnovšie i v skalickej káblovej televízii, prezentáciou na výstavách a spoločných propagačných podujatiach, z posledných Musaionfilm v Uherskom Hradišti, spoluúčasť v stánku Zväzu múzeí na Nostalgii, Expotour Žilina, Salón vinohradníckych múzeí v Pezinku a i.
Múzeum sa stalo neodmysliteľnou súčasťou spoločensko – kultúrneho života v meste. Z tradičných vlastných podujatí možno spomenúť Deň múzeí, Deň detí, v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva Skalické dni, kedy je vstup do múzea voľný, predvianočné stretnutia pracovníkov a priaznivcov ZM spojené s koncertmi, stretnutia redakčnej rady a i. Medzi najvýznamnejšie aktivity v tomto smere patril seminár Výskum a obnova kultúrnych pamiatok v Skalici, celoslovenský etnologický seminár Kresťanské sviatky a ľudová kultúra, Odhalenie pamätnej tabule akademikovi Ľudovítovi Novákovi, spoluporiadanie celoslovenských osláv 100. výročia narodenia Daniela Rapanta v Holíči, 13. sympózia o staršej dobe bronzovej s medzinárodnou účasťou v Skalici, Konferencie o miestnej kultúre, celoslovenských osláv 100. výročia smrti Jána Hollého, celoslovenského semináru s medzinárodnou účasťou Dejiny knižnej kultúry na Záhorí, spomienkového stretnutia k nedožitým 90. narodeninám ikunábulistu Imricha Kotvana a i.
Pri poohliadnutí sa nazad do histórie múzea i pohľade na súčasnosť pociťujeme radosť, najmä však zodpovednosť o to väčšiu, že si uvedomujeme dlhoročné pracovné snahy a tvorivé úsilie desiatok, ba stoviek ľudí, na ktoré vo svojej práci nadväzujeme. Poďakovanie patrí pracovníkom múzea, bývalým /časti z nich už in memoriam/ a súčasným, ktorí za nie vždy ideálnych, častejšie neľahkých podmienok so zanietením a obetavo zabezpečujú plnenie úloh a poslania Záhorského múzea, ako i všetkým spolupracovníkom, sponzorom a priaznivcom našej inštitúcie.
PhDr. Viera Drahošová
riaditeľka múzea