TRADÍCIE MLIEKÁRSTVA NA ZÁHORÍ

Mária Zajíčková

0
649
V oblasti Záhoria na západe Slovenska má výroba mlieka a mliečnych výrobkov dlhú tradíciu, ktorá sa opiera o vyspelé dobytkárstvo jednak klasických roľníckych hospodárstiev, ale aj majerov, z ktorých v tomto smere najvýznamnejšiu úlohu zohrali na vysokej progresívnej úrovni organizované cisársko – kráľovské majetky na holíčsko – šaštínskom panstve, ktoré každý rok predávali záujemcom z radov roľníkov plemenný dobytok.
Na týchto základoch rozvinutej produkcie mlieka založil nájomca cisársko – kráľovských majetkov v Šaštíne barón Puthon v roku 1869 továreň na výrobu zhusteného mlieka, ktoré ešte v tom istom roku vystavoval na hospodárskej výstave vo Vratislave. Výroba bola založená na princípe odparovania vody z mlieka vo veľkých nádobách. Rozriedením vodou bolo možné spätne pripraviť čerstvé mlieko. Takmer celá produkcia smerovala do Viedne a bola určená hlavne pre posádky lodí, armádu a nemocnice. Kvôli finančným ťažkostiam zakladateľa však po roku táto perspektívna továrnička zanikla.
V organizovaní obchodu s mliekom a mliečnymi výrobkami sa angažovali aj vysokí štátni úradníci. Na prelome 19. a 20. storočia fungoval v Bratislave spolok pre speňaženie mliečnych výrobkov, ktorého predsedom bol gróf Jozef Pálffy, známy podnikateľskými aktivitami v oblasti poľnohospodárstva, lesníctva a rybárstva v malokarpatskej oblasti.
S myšlienkou združiť roľnícke hospodárstva za účelom zabezpečenia lacných úverov prišiel učiteľ a notár v Sobotišti Samuel Jurkovič, ktorý tu v roku 1845 založil takzvaný Spolok gazdovský – prvé družstvo v kontinentálnej Európe. Družstevná myšlienka našla odozvu aj u nasledujúcich generácií, a to nielen v oblasti peňažníctva.
Na začiatku 20. storočia, presnejšie v roku 1906, je doložené v Brestovci v myjavskej oblasti mliekárske družstvo vybavené parným zariadením na odstreďovanie mlieka a výrobu čajového masla.
Mliečne hospodárstvo na roľníckych usadlostiach v záhorských dedinách spočívalo v produkcii mlieka, z časti ktorého domáckym spôsobom vyrábali roľnícke ženy tvaroh, smotanu a maslo. V okolitých mestečkách na trhoch v Senici, Holíči, Skalici a Malackách predávali maslo prifarbené šťavou z mrkvy a obohatené karoténom, vytvarované pomocou drevených formičiek s rastlinným ornamentom, tvaroh a z neho vyrobený tzv. starý syr sformovaný do guliek.
Koncom 19. storočia podchytil tieto málo produktívne hospodárstva v Dojči pri Senici tamojší správca farnosti, propagátor družstevnej myšlienky Pavol Blaho starší a organizačne i vlastným príkladom na farskom hospodárstve tu zriadil vzorovú dobytkársku obec.
V jeho šľapajach kráčal potom aj jeho synovec MUDr. Pavol Blaho, ktorý v roku 1901 v Novej domovej pokladnici v časti Hospodársky kalendár píše: „Vezmite len sedliakov blízko veľkých miest, tie ohromné majere plné krásnych kráv, jakí sú to zámožní ľudia a jaké kvetúce hospodárstva, všetko mlieko zúžitkuje sa a dobre odpredá. Koľko držia sedliaci u nás dobytka, má niektorý i pod 100 meríc pola a nájdete u neho 2-3 kravy, nie je to smiešno, jako môže hnojiť? A prečo nedrží kravy? Preto, lebo nemôže a nevie zúžitkovať mlieko. U nás len hospodyne šafária s mliekom, predávajú mlieko, smetanu, maslo (puter) a za jakú cenu v dome rozvláči sa mnoho mlieka a dosť ho požerú i prasce. Takéto hospodárenie s mliekom je nesmyselné. Rozumné hospodárstvo s mliekom vynesie tri razy toľko, nežli trochárstvo po starom spôsobe.“
V týchto intenciách potom na základe mliečnej produkcie roľníckych hospodárstiev založil v Skalici v roku 1903 družstevnú mliekáreň, pričom využil domáce i moravské skúsenosti, a to v oblasti organizačnej i technickej. Mesto Skalica poskytlo na výstavbu budovy mliekárne pozemok, ostatné výdavky hradilo družstvo z pôžičiek. Technické vybavenie pozostávalo z kadí, kotlov, motora a sústavy odstrediviek. Vedúcim mliekárne sa stal vyškolený mladý odborník Jozef Hránek. Mlieko vykupovala mliekáreň od roľníckych hospodárstiev. Špecializovala sa na výrobu masla a syrov, pričom jej sortiment bol pomerne široký. Vo svojom reklamnom texte v roku 1912 ponúkala „čajové maslo, maslové syrce, tvaroh, camenberský syr, imperiál, liptovský garnírovaný syr, pivné syrce, syr romadour, ementálsky pecnový, tilsitský, trapistský, syr plzenský, skalický jemný (kefír) atď. atď.“. So svojimi produktami sa prezentovala na hospodárskej výstave v roku 1905 v susednom Hodoníne, kde získala zlatú medailu a vyslúžila si aj uznanie uhorského ministerstva orby (poľnohospodárstva). Zanikla pred prevratom v roku 1913.
Veľká časť produkcie mlieka a mliečnych výrobkov zo Záhoria, hlavne z jeho južnej časti a primoravských obcí, smerovala do Viedne. Po vytvorení Česko – Slovenska sa trh s mliekom a mliečnymi výrobkami presmeroval z Chvojnickej doliny do Hodonína a z primoravskej oblasti po železnici do Bratislavy. Výkup mlieka v medzivojnovom období tu organizovala aj dobrovoľná charitatívna organizácia Masarykova liga proti tuberkulóze (Praha 1919) pre deti zo sociálne slabších rodín ohrozených tuberkulózou. Obchod s mliekom z roľníckych hospodárstiev vyžadujúci si pružnosť a časovú dochvíľnosť, zabezpečovali priekupníci, alebo bol organizovaný špecializovanými družstvami. Roľnícke mliekárske družstvo bolo v roku 1926 založené aj v Sekuliach. Jeho úlohou bolo okrem iného pracovať na zveľadení dochovávaného dojného dobytka výberom plemena a krížením s osvedčenými druhmi dojníc. V jeho stanovách čítame: „ …každý člen je povinný dodať do mliekarne mlieko čerstvo nadojené, schladené na 12 stupňov celzia a čisto precedené, večerné mlieko musí byť označené ako večerňajšie a ranné ako raňajšie, člen družstva ako dodavateľ mlieko ani žiadne výrobky z neho predávať inde mimo družstevnú mliekarňu, ak by k tomu nemal zo správy písomné povolenie. Prvým predsedom družstva bol Ján Škrabák. V roku 1933 malo už 102 členov. Podobné družstvá zamerané na obchod s mliekom sú doložené v nasledujúcich rokoch aj v Kátove, Radošovciach a Lopašove. Veľkostatky si odbyt zabezpečovali vo vlastnej réžii kontraktami s odberateľmi. V Senici mali v roku 1936 obchod s mliekom a mliečnymi výrobkami traja živnostníci.
Po vojne v roku 1947 sa mesto Senica rozhodlo postaviť družstevnú mliekáreň, ktorá mala slúžiť dovtedy, kým nebude postavený mliekársky závod. V rámci budovania jednotnej siete mliekární bol v Senici zriadený a 1. mája 1951 aj otvorený mliekársky závod s regionálnou pôsobnosťou.