Pätnásť rokov vlastivedného časopisu Záhorie

PhDr. Viera Drahošová, PhDr. Mária Zajíčková, PhDr. Peter Michalovič

0
851
V decembri roku 2006 sa uskutočnilo slávnostné podujatie a koncert k 15. výročiu vydávania vlastivedného časopisu Záhorie, na ktorom odzneli tri hlavné príhovory súčasných redaktorov, z ktorých vyberáme časti aj pre našich čitateľov:
Rok po roku oslavuje Záhorské múzeum dve neporovnateľné, avšak pre život múzea významné jubileá. V minulom roku oslávilo sté výročie svojho vzniku, dnes si pripomíname 15. výročie založenia vlastivedného časopisu Záhorie. Časopis vznikol v Skalici, meste s bohatou kultúrnou, tlačiarenskou a vydavateľskou tradíciou, kde už v minulosti vychádzalo viacero významných a prevažne národne orientovaných periodík (Slovenské pohľady redigované Hurbanom, hospodársky časopis obzor redigovaný Danielom Gabrielom Lichardom, Slovenský letopis s prílohou Slovesnosť redigovaný Sasinkom, ako i časopis hlas redigovaný dr. Blahom). Pri svojom vzniku čiastočne prevzal na záhorskej strane rieky Moravy funkciu časopisu Maľovaný kraj, ktorý sa po desaťročiach úspešného pôsobenia v celej oblasti Pomoravia obmedzil na moravské územie.
Časopis Záhorie je orientovaný na rovnomenný región, na jeho tvorbe sa od začiatku popri redaktoroch – odborných pracovníkoch múzea – podieľali členovia redakčnej rady z oblastí vedeckého, kultúrneho a duchovného života v regióne. Časopis v dvojmesačných intervaloch prináša poznatky z histórie, etnológie, jazykovedy, archeológie, muzikológie, z oblasti výtvarného, literárneho, divadelného, hudobného i náboženského života. Približuje výsledky odbornej činnosti múzea, partnerských a odborných inštitúcií, predstavuje významné osobnosti regiónu, dáva priestor prezentácii kultúrno-spoločenského diania, pestovania tradícií v regióne, i príspevkom záujemcov o vlastivedné bádanie.
Výsledok predchádzajúcej 15-ročnej práce v podobe 88 vydaných čísiel časopisu a samostatných príloh venovaných profilom záhorských obcí predstavuje často vyhľadávaný zdroj poznatkov pre študentov, pedagógov a bádateľov pri spracovaní rôznych tém a problematík z regiónu. Časopis sa postupne dostal i do povedomia odbornej verejnosti, o jeho akceptovaní svedčia citácie v odborných prácach a periodikách na Slovensku i v zahraničí, vyzdvihnutie na viacerých odborných fórach ako i udelenie ceny SNS pri SAV za koncepčnú publikačnú činnosť v roku 1999.
Časopis je pätnásť rokov súčasťou každodenného pracovného života múzea a jeho prostredníctvom sme získali množstvo poznatkov, ale i kontaktov, ktoré nám napomáhajú pri výskumnej, zbierkotvornej a dokumentačnej práci v obciach. Významnou mierou prispieva k propagácii múzea ale i regiónu na podujatiach cestovného ruchu, múzejných a iných prezentačných akciách. Má stály okruh individuálnych i skupinových odberateľov, medzi nimi poslanecké zbory viacerých miest a obcí, rozširovaný je i prostredníctvom novinových stánkov.
Myšlienka časopisu oslovila a získala viacero priaznivcov a podporovateľov, ktorí napomáhajú pri vydávaní a realizácii časopisu. Ďakujeme za podporu a pochopenie zo strany zriaďovateľov, v súčasnosti Trnavského samosprávneho kraja. Ďakujeme všetkým, no z množstva sponzorov by som chcela vyzdvihnúť tých, ktorí sa dlhodobo podieľali na podpore časopisu. Patrila medzi nich skalická firma Adut, Adut – Adox, Adut plus, ktorá od roku 1994 do roku 2005 bezplatne zhotovovala farebné obálky časopisu, poďakovanie patrí i skalickej firme Grafobal, a.s. za dlhodobú sponzorskú prípravu výťažkov čiernobielych fotografií a firme Didaktik za podporu pri odbere a rozširovaní časopisu a za ústretové jednanie tlačiarni Durlák v Senici. Grafické stvárnenie obálky vypracoval sponzorsky Jozef Pernecký z Kútov a v tejto podobe vychádza od 5. ročníka, k úrovni fotografického obsahu obálok bezplatným poskytovaním fotografií prispel fotograf Ing. Alexander Jiroušek a ďalší. Dva razy bolo vydávanie časopisu podporené dotáciou z Ministerstva kultúry SR. Ďakujeme za príspevky pravidelným sponzorom z radov odberateľov, ako i od záhorských obecných úradov na uskutočnenie slávnostného podujatia k 15. výročiu.
Odborná pracovníčka Záhorského múzea v Skalici a predsedníčka redakčnej rady časopisu Záhorie PhDr. Mária Zajíčková zavŕšila v tomto roku popri významnom životnom jubileu i pracovné jubileum – 20 rokov pôsobenia v Záhorskom múzeu. Nakoľko stála pri založení časopisu a od počiatku bola predsedníčkou redakčnej rady, zavŕšila i 15. rok práce na tvorbe a smerovaní časopisu. Chcem jej poďakovať za erudovaný, vysoko odborný a koncepčný prístup k činnosti redakcie a redakčnej rady časopisu Záhorie, ale i k edičnej, vedeckovýskumnej a expozičnej činnosti Záhorského múzea, ktorým napomohla k pozdvihnutiu jeho odbornej úrovne a jeho súčasnému kreditu. K všetkým trom jubileám prajem všetko dobré, pevné zdravie, šťastie, pracovné i osobné úspechy.
Záverom chcem poďakovať všetkým, s ktorými sme pri tvorbe, realizácii a rozširovaní časopisu spolupracovali a spolupracujeme, ktorí nás svojou hmotnou a duchovnou pomocou, či priaznivými ohlasmi podporujú a povzbudzujú. Prajeme Vám i do budúcnosti príjemný pocit pri stretávaní sa s naším časopisom.
Viera Drahošová, zodpovedná redaktorka

Pätnásť ročníkov časopisu Záhorie vznikalo v úzkej súčinnosti troch navzájom úzko prepojených kolektívov: redakcie, redakčnej rady a prispievateľov.
V 88 číslach, ktoré doteraz vyšli (v prvom ročníku 4, v ďalších už po 6), bolo spolu uverejnených 1087 príspevkov (odborných štúdií, odborných a populárno-náučných článkov, povestí, spomienkových rozprávaní, recenzií, správ) a 15 bibliografií z pera 238 prispievateľov zo záhorského regiónu, ale aj z Bratislavy, Martina, Trenčína, Trnavy, Piešťan, Pezinka, Nitry, banskej bystrice, Turčianskych Teplíc, Košíc, Humenného a Michaloviec, Prahy a blízkeho hohenau. 14 prispievateľov bolo z radov interných pracovníkov Záhorského múzea, 224 však externých, či už odborníkov zo Slovenskej akadémie vied, vysokýchškôl, archívov, múzeí, galérií, ochranárskych organizácií, pamiatkových úradov, umelcov, učiteľov, kňazov, lekárov, inžinierov, študentov a vôbec záujemcov o vlastivedné bádanie rôznych iných profesií. Bohužiaľ, s 11 prispievateľmisme sa za spomínaných 15 rokov navždy rozlúčili. Je však potešiteľné, že každý rok pribúdajú noví prispievatelia, v tomto roku dokonca osemnásti, a to aj mladí adepti jednotlivých vedných disciplín, ale aj starší, ktorí sa venujú dejinám, kultúre a prírode Záhoria ako koníčku.
Za 15 rokov sa v redakcii časopisu vystriedalo 13 redaktorov. V roku 1994 sa redakcia časopisu stabilizovala a v súčasnosti ju tvorí štvorčlenný kolektív pracovníkov Záhorského múzea (PhDr. Viera Drahošová, PhDr. Peter Michalovič, PhDr. Mária Zajíčková a Mgr. Martin Hoferka).
V redakčnej rade časopisu doteraz pôsobilo 20 členov. Od roku 1995, kedy bola rozšírená, až do súčasnosti pôsobí v redakčnom kruhu 13 odborníkov. pričom najstarší jej člen je 87- ročný a najmladší 22-ročný.
Redaktori v spolupráci s jednotlivými členmi redakčnej rady zabezpečujú obsahovú stránku rubrík a majú na zreteli spoločenský a výchovný aspekt časopisu. Rubriku histórie vedú Dr. Viera Drahošová, Mgr. Vladimír Petrovič a poslucháč histórie Richard Drška, rubriku cirkevných dejín Mgr. Martin Hoferka a Mgr. Braňo Kolény, dejiny umenia sleduje Dr. Štefan Zajíček, dejiny literatúry prof. PhDr. Eva Fordinálová, CSc., rubriku etnológie Dr. Mária Zajíčková, príspevky týkajúce sa dejín hudby a folklóru má na starosti Dr. Peter Michalovič, jazykovednú rubriku Dr. Konštantín Palkovič, CSc., obsah rubriky príroda Dr. Eva Kalivodová, CSc. a Dr. Ján Hrbatý, spoločenský dosah časopisu sleduje Mgr. Eva Pernecká, náučnú a výchovnú stránku pôsobenia časopisu sledujú Mgr. Michal Kalamenovič, Mgr. Ľudovít Košík a učiteľ v. v. Viliam Selko, masmediálnu stránku komunikácie sleduje Mgr. Miroslav Minďáš, o agendu redakčnej rady sa stará antónia Ilenčíková, redakčný kruh vedie predsedníčka Dr. Mária Zajíčková.
Záhorie okrem zasadnutí redakčnej rady sú jej členovia s redaktormi v stálom kontakte, získavajú nových prispievateľov na spracovanie vybraných tém, zabezpečujú s nimi kontakt a poskytujú redaktorom informácie o kultúrnom dianí v regióne.
Za 15 rokov práce a úsilia o spoločné dielo sa medzi prispievateľmi, redakčnou radou a redakciou vytvorili úprimné kolegiálne a ľudské vzťahy a práve na nich stojí už 15-ročná história vydávania časopisu, ktorá prestála i nejedno ekonomicky ťažké obdobie.
Aj touto cestou sa chcem poďakovať všetkým redaktorom, členom redakčej rady a prispievateľom Záhoria za čas i energiu, ktorú popri svojej profesii bez nároku na honorár venujú práci na časopise a jeho šírení v regióne i mimo neho, a tak prispievajú nielen k propagácii tohto kraja, ale hlavne k poznaniu a uvedomeniu si kultúrnej podstaty, z ktorej vyšla súčasná generácia obyvateľov tohto kraja.
Mária Zajíčková, predsedkyňa redakčnej rady

Dovoľte ešte malú rekapituláciu s ohľadom na obálky a farebné fotografie časopisu. Už 88 čísiel Záhoria sa dostalo do rúk našich čitateľov. Je to celkom úctyhodné množstvo, ak berieme do úvahy úsilie redakcie od začiatku prinášať na stránkach časopisu viac-menej nové, nepublikované, aktuálne, prípadne doplnené fakty z viacerých tematických oblastí týkajúcich sa záhorského regiónu. Neoddeliteľnou súčasťou tvorby jednotlivých čísiel časopisov boli ich obálky, resp. fotografie určené na prednú, zadnú a vnútornú stranu, pravda, okrem bohatého archívu čiernobielych fotografií a negatívov v Záhorskom múzeu, ktorý sa neustále dopĺňa novými prírastkami z rôznych výskumov. Výber bol determinovaný viacerými – raz menej, raz viac zdôrazňovanými – cieľmi. Hlavné predpoklady pre kladný výber fotografie bola jej identita s naším regiónom a technická kvalita farebnej fotografie. Prvé dva ročníky (1992, 1993) mali farebnú fotografiu len na prednej strane, v niektorých sa však objavili vnútorné farebné prílohy. od roku 1994 sa objavovali farebné fotografie na prednej, zadnej a druhej strane a na tretej bola reklama tlačiarne (do roku 2000 skalickej firmy adut – Adox, potom Durlák Senica). V neskorších ročníkoch a najmä v posledných rokoch výber fotografií úzko súvisel s obsahom čísla, takže redakcia na základe odporúčania členov redakčnej rady vopred pripravila články k fotografiám na obálke, v krajnom prípade aspoň rozšírené popisky uvádzané pri obsahu konkrétneho čísla. Na prvú stranu obálky boli kladené najväčšie technické nároky, napríklad aj to, že mohla byť – na rozdiel od druhej a poslednej strany – len v pohľade na výšku. S priaznivým ohlasom u členov redakčnej rady a dodatočne u čitateľov sa stretli konkrétne tematické okruhy, ktoré sa objavili na viacerých stranách zadných obálok ročníka, ale najmä na 2. stranách obálky. Prvé tematické bloky fotografií boli v iii. ročníku (1994) venované výtvarným umelcom a ich dielam zobrazujúcim záhorskú krajinu (F. Kostka, M. Tillner, M. Velba, Š. Abelová, J. Koreszka, Kuľhavý), v roku 1995 reprodukovaným historickým archívnym zbierkam múzea (dobové listiny, pečate, zvolávacie tabuľky) a leteckým záberom (Plavecký hrad, Skalica, bazilika v Šaštíne). V roku 1996 sa objavili reprodukcie dobových kolorovaných pohľadníc zo zbierok ZM (Holíč, Holíčsky zámok, Smrdáky, Skalica, Sobotište). Zreštaurované pamiatky zo Záhoria (kamenné plastiky, obraz, nástenné maľby, opevnenie) a ich fotodokumentačné zábery zväčša z fondov samotných reštaurátorov boli publikované v roku 1997. Zaujímavú sériu predstavovali tiež fotografie ľudových výrobcov, remeselníkov a rôznych iných i menej známych osobností ovládajúcich napríklad tradičné spôsoby pestovania a spracovania plodín (keramička D. Hrubá z Holíča, výrobca ľudových hudobných nástrojov L. Zezula zo Skalice, stolár L. Veselý z Dojča, pestovateľ kapusty R. Pešl zo Stupavy, rezbár A. Irša z Popudinských Močidlian, vinár B. Mikuš z Zimná Skalica II. Foto: M. Minďaš Záhorie Radošoviec) v VII. ročníku (1998) časopisu.
V rokoch 1996, 1998 a tiež v neskorších ročníkoch po r. 2000 boli takmer pravidelne uverejňované zábery z tradičných príležitostí na Záhorí (napr. fašiangové obchôdzky v Štefanove, dožinky v Skalici, hody v Častkove, detský karneval v Skalici, hubertova jazda v Holíči, členovia Skaličana na veľkonočnej obchôdzke, Božie Telo Radošovciach, Terchovská muzika zo Skalice na jarmoku ap.) a z podujatí súvisiacich s múzeom. Obálky ročníkov IX. – XV. sú charakteristické najmä fotografiami odkazujúcimi na články vo vnútri čísel (napr. vinohradnícke motívy, výlov rýb pri Holíčskom zámku), dokumentujúce zvyky a činnosti typické v danom ročnom období, v ktorom číslo časopisu vychádzalo. Spoluprácou s členmi redakčnej rady, pracovníkom CHKo Záhorie RNDr. Jánom Hrbatým, krajinnou ekologičkou RNDr. Evou kalivodovou a cez ich aktivity a kontakty sa podarilo získať celý rad zaujímavých fotografií z oblasti záhorskej prírody (kolekcia fotografií hríbov, zábery na chránené územia, motýle, exotické vtáky ap.).
Čo sa týka autorov fotografií, do 15 ročníkov časopisu Záhorie prispelo 49 profesionálnych ale najmä amatérskych fotografov (z toho 9 zamestnancov ZM alebo členov redakčnej rady), bezkonkurenčne najviac fotografií bolo od dvojice autorov, Jána Pardubského (počet 58), bývalého zamestnanca – fotografa múzea a Ing. Alexandra Jirouška (57), dlhoročného spolupracovníka múzea a redakcie časopisu. 15 záberov bolo uverejnených od nestora senickej a slovenskej fotografie Jána Náhlika, ktorého časť archívu čiernobielych i farebných diapozitívov sa nachádza v zbierkach Záhorského múzea. Z ďalších autorov spomeňme aspoň tých najviac zastúpených: RNDr. Ján Hrbatý (12), PhDr. Peter Michalovič (13), Ing. Ladislav Štrupl (8), Milan Polák (7), Mgr. Vladimír Petrovič (6), RNDr. Eva Kalivodová (6), po 5 snímkach majú uverejnené na obálkach časopisu Ivan orgoň, Eduard Timko, Ing. Tomáš olšovský, Doc. Ing. Ferdinand Draškovič, PhD. a Jakub Drahoš, Marián Holenka (4), s mimoriadnym ohlasom sa stretli 3 letecké zábery Mariana Thurzu. Tri a menej záberov mali ďalej títo autori fotografií: Ing. Miroslav Čársky, Ing. Pavao Dostal, Ing. Miroslav Drahoš, PhDr. Viera Drahošová, Akad. soch. Milan Flajžík, Ivan Galamboš, Mgr. Lenka Gronská, JUDr. Eliška horváthová, ing. Rastislav hrbatý, Peter Juza, Mgr. Henrik Kalivoda, PhD., Alexander Kollár, Ján Kosťov, Akad. mal. Milan Kubíček, Ing. Zuzana Kubová, Filip Lašut, Dr. Pavol Mikulášek, Ing. Ján Molčan, Miroslav Noga, Anton Pavčo, Ľubomír Pernis, ing. Ján Ráček, Viliam Selko, Ernst Springer, Tibor Szabó, Bohumil Šálek, Juraj Šimek, MUDr. Ľubomír Tükör, Z. Ujhelyi, Ing. Dušan Valachovič, Ing. Dobroslav Vongrej, PhDr. Mária Zajíčková.
Farebné fotografie poskytli okrem archívu Záhorského múzea ešte archív MsKS v Stupave, Záhorská galéria v Senici a Archív Katedry reštaurovania pri VŠVU v Bratislave.
Grafická a výtvarná stránka časopisu v úzkom spojení s technickou spoluprácou bola sprvu riešená svojpomocne v rámci redakcie. Prvé necelé dva ročníky graficky upravovala výtvarníčka múzea Marta Pavlovičová s technickým redaktorom Jozefom Bartoškom, od konca roku 1993 prevzal na seba túto náročnú úlohu redaktor Mgr. Vladimír Petrovič, technicky s ním spolupracoval ďalší múzejný výtvarník Jozef Vaníček. Dlhšie obdobie potom redakcia spolupracovala s grafičkou Lenkou Mitterovou priamo v senickej tlačiarni Durlák, kde nadobudol časopis štandardný čiernobiely, skôr konzervatívny imidž. Hlavičku, resp. logo časopisu, dodnes aktuálne, zhotovil výtvarník Jozef Pernecký. Jubilejný posledný rok sa členovia redakcie rozhodli pre zmenu, oslovili výtvarníka Mgr. Martina Fajnora, ktorý vyhotovil výtvarný návrh a grafickú úpravu a časopis vychádza celofarebne. Treba zdôrazniť, že vždy boli redakčné i výtvarné práce okolo časopisu Záhorie spojené skôr s nadšením a osobným zaujatím pre vec, ako s profesionálne ohodnotenou prácou, za čo všetkým spomínaným patrí veľké poďakovanie.
Peter Michalovič, výkonný redaktor

Predchádzajúci článokArtikuly mlynárskeho cechu na Plaveckom a Stupavskom panstve od cisára Leopolda I. z roku 1660
Ďalší článokO názvoch riek a potokov na Záhorí