O názvoch riek a potokov na Záhorí

Andrej Závodný

0
2386
Hydronymia, súbor názvov vodných objektov, nebola v minulosti systematicky skúmaná. V minulosti sa pozornosť jazykovedcov sústredila len na daktoré významné toky na území Slovenska, akými boli Váh, Dunaj, Morava, Hron a iné, ktoré sú jednoznačným dôkazom toho, že ide o predslovanské názvy. Mnohé ďalšie názvy potokov sú zasa vzácnym svedectvom o vývine slovenského jazyka, pretože vznikli zo slov jestvujúcich v jazyku v období vzniku názvu. Za prvé ucelené spracovanie vodných tokov možno pokladať prácu Vladimíra Šmilauera Vodopis starého Slovenska (1932), avšak za prvú systematickú hydronomastickú prácu sa považuje až monografia M. Majtána a K. Rymuta (Hydronimia dorzecza Orawy, 1985). Neskôr vznikajú ďalšie práce, spracúvajúce slovenskú hydronymiu – slovenskej časti povodia Slanej (Ľ. Sičáková), Dunaja a Popradu (K. Rymut – M. Majtán), Ipľa (M. Majtán – P. Žigo), Turca (J. Krško) a Nitry (J. Hladký).
V kontinuitnom hydronomastickom spracúvaní povodí slovenských riek pokračujeme aj my spracúvaním povodí riek v záhorskej oblasti. Povodia riek Myjavy a Chvojnice patria do regiónu Horné Záhorie, ktoré sa nachádza na západnom Slovensku. Zo severu je táto oblasť ohraničená Bielymi Karpatami, východnou hranicou je pohorie Malých Karpát.
Na názvoslovie slovenských riek, nevynímajúc záhorský mikroregión, mala veľký vplyv bohatá a pestrá minulosť, najmä však rôznorodé etnické vplyvy.
Podľa Anonymovej kroniky je od 10. storočia územie Slovenska v záujmovej sfére starých Maďarov až po rieku Moravu. Oblasť Záhoria sa stáva hraničným, nárazníkovým územím. V priebehu 11. storočia vzniklo nad územím Slovenska tzv. konfínium – pohraničný pás, ktorý tvorili husté lesy na prístupnejších miestach s umelými zásekmi. Pravdepodobne bola táto oblasť vtedy vyľudnená a celé územie bolo prísne strážené. Do južnej časti dnešného Záhoria sa prisťahovali kmene príbuzné Maďarom, ktoré tu utvorili sieť strážnych pevností, hradov na stráženie významných lokalít, priechodov a brodov. Medzi najznámejšie strážne hrady patrili hrady Korlátko, Ostrý Kameň, Plavecký hrad, no maďarské strážne posádky sa nachádzali aj v oblasti obcí Sekule, Leváre či Šaštín-Stráže (pri Piešťanoch aj obec Pečeňady; podľa kmeňa Pečenehov), čoho dôkazom sú aj ich názvy, v ktorých sa mená týchto maďarských strážnych posádok petrifikovali. Názov obce Sekule poukazuje na prítomnosť maďarského strážneho kmeňa Sikulov, osadné názvy Plavecký Peter, Plavecké Podhradie a Plavecký Mikuláš zasa na kmeň Plavcov.
Názov obce Lakšárska Nová Ves vznikol zo staršieho mena Lakšárskeho potoka. Podľa B. Varsika názov Lakšár (porov. i názov Lakšárska Nová Ves) pochádza z maďarského názvu Lápsár, ktorý prevzali Slováci od sikulského, respektíve od maďarského strážneho obyvateľstva (sár „blato, bahno“, láp „plytký močiar zarastený rastlinstvom“; Varsik, s. 20). Názov obce Stráže (dnes Šaštín-Stráže) tiež poukazuje na skutočnosť, že sa tu nachádzali strážne posádky. Podľa najnovšej etymológie Rudolfa Krajčoviča (2005, s. 139) by sa dal názov obce Leváre (Veľké, Malé) odvodiť z maďarského verba lő „streliť, strieľať“ a maďarského apelatíva vár „hrad“, teda ako „hrádok strelcov“. Nazdávame sa, že názov obce Kuklov vznikol azda z antroponyma Kukla, Kuklo (ľudové etymológie z apel. kukučka, príp. z nem. Kugelhof > náreč. kugluf „guľatý dvor, majer“ sú málo pravdepodobné), no o tomto mene nemáme žiadne doklady. Názov obce Kuklov neskôr motivoval názov Kuklovského potoka. J. Stanislav uvádza, že názov mohol vzniknúť z koreňa Kukolov-. R. Krajčovič prináša novú etymológiu názvu Kuklov a tvrdí, že názov vznikol z názvu maďarských strážnych posádok kmeňa Kükülő (2005, s. 131).
Pri výskume hydroným je dôležité brať na zreteľ najmä nárečový aspekt a je nutné zistiť, do akej miery ovplyvnilo nárečie morfologickú stránku terénneho či vodného názvu. Z nárečového hľadiska sú zaujímavé názvy – Michalkov potok, Vranovka a Hanzlovka. Michalkov potok (1900 Mihálkuf patak, 1901 Mihalkuv potok, 1909 Mihálkuf patak, 1909 Mihalkuv patak). Názov vznikol z osobného mena Michalko alebo z priezviska Michalka /Michalko (tie z antroponyma Michal, deminutívum Michalko) a z apelatíva potok. Názov bol motivovaný azda vlastníctvom lokality, cez ktorú potok pretekal. Doklady v katastrálnych mapách dôkladne odzrkadľujú nárečovú výslovnosť, ktorá je zreteľná najmä v derivačných sufixoch -uf, -uv, namiesto spisovného sufixu -ov. Nedá sa vylúčiť, že názov by sme mohli štandardizovať aj ako Mihalkov potok (z osobného mena Mihalko, Mihalka, ktorý mohol vzniknúť z osobného mena Mihály, slvk. Michal). So zreteľom na to, že v dokladoch sa väčšinou uplatňuje maďarská grafika, prikláňame sa k prvému výkladu.
Vranovka je ľavý prítok rieky Moravy. V doklade názvu z roku 1898 Vranuvka patak (KMp. Holíč) je tiež vidieť posesívny nárečový sufix -uv (porov. Michalkov potok). Názov pravdepodobne motivoval výskyt vrán v lokalite, prípadne vznikol z osobného mena s koreňom Vran- a derivačného sufixu -ovka.
Variantný názov Paseckého potoka je názov Hanzlovka. Nárečový doklad z roku 1904 Hanzluvka odzrkadľuje nárečovú výslovnosť. Názov vznikol z osadného názvu Hanzlovka (ten azda z osobného mena Hanzel, Hanzla, prípadne z hypokoristickej podoby osobného mena Hanzlovič; derivačný sufix -ov-ka.
Nemožno vynechať ani etymológiu daktorých našich významných záhorských riek. RiekaMyjava (79 km) je ľavostranný prítok rieky Moravy. Názov rieky motivovala činnosť vody (koreň myj- vznikol z psl., verba *myjoN, myti „mytie, podmývanie“, porov. Machek, s. 315; hydroformant -ava; porov. aj Šmilauer, s. 290; Májek, s. 170; Varsik, s. 20; Závodný, s. 21).
Rieka Chvojnica (31,5 km) je ľavostranný prítok rieky Moravy. Názov rieky motivoval porast v blízkosti toku (z apelatíva chvoj, psl. *chvojь, chvoja „vetva ihličnatých stromov“; Šmilauer, s. 478; derivačný sufix -ica; porov. Hladký, s. 94; Varsik, s. 19).
Rieka Teplica (33 km) je pravostranný prítok rieky Myjavy. Pramení v Čechách. Názov rieky motivovala teplota vody (adj. teplý, psl. *teplъ, *toplъ, Šmilauer, s. 465; sufix -ica; porov. aj Hladký, s. 197, Májek, s. 170, Stanislav, s. 450).
Názov rieky Rudavy motivovalo sfarbenie pôdy, prípadne vody dočervena (psl. *rudъ; sufix -ava).
Zaniknutý potok Prudava mal dĺžku 1,8 km, bol ľavostranným prítokom Chropovského jarka. Názov potoka pravdepodobne motivovala intenzita toku (azda z verba prúdiť „prúdom tiecť“, SSJ, zv. 3, s. 652, psl. *proNdъ „prúd, rýchly, bystrý tok“, Machek, s. 395). So zreteľom na hydroformant -ava pôjde pravdepodobne o staré hydronymum s ešte praslovanským pôvodom.
Zaniknutý potok Blížina bol spojený s riekou Chvojnicou. Názov potoka vznikol z terénneho názvu Blížiny (pôvodne Blížina z adj. blízky; sufix -ina) a je dôkazom starého pomenúvania podľa relatívnej polohy miesta.
Letničiansky potok (3,2 km) pramení v obci Letničie. Názov vznikol z osadného názvu Letničie. Nedá sa vylúčiť, že názov súvisí s dodržiavaním starších pohanských tradícií; vznikol azda z apelatíva Letnice „svätodušné sviatky, Turíce“, HSSJ., zv. 2, s. 211, z psl. *letъ, Machek, s. 264; derivačný sufix -ian-sky, apel. potok. R. Krajčovič (MoL., s. 11) odvodzuje názov obce od apelatíva letničie „zelený porast, krmivo, používané najmä pre ovce, pripravené v podobe otiepok. V. Petrovič (MoL., s. 11) vychádza zo zmienok o obci v podobe Kachfalva, Lachfalva a nazdáva sa, že mohlo ísť o obec kolonizovanú nemeckým etnikom a z názvu Lache – mláka, barina vyplýva, že obec stála pri barine, mláke, ktorá vznikala výronom vodných prameňov.
Potok Kýštor (5,7 km) pramení v obci Holíč. Názov vznikol pravdepodobne skomolením maď. adj. kis „malý“ a nem. apel. Torf „rašelina“.
Daktoré vodné názvy odzrkadľujú aj vplyvy iných jazykov na súčasnú hydronymiu. Takými sú názvy Bištava, Lakšársky potok, Zelnický potok, Hámre a pod.
Názov potoka Bištava podľa M. Májeka (s. 173) vznikol azda zo zvukomalebného verba pišťať, no nárečový ekvivalent znie pisčat, tak môžeme predpokladať, že názov vznikol z nemeckého apelatíva bistum „biskupstvo“, čo by poukazovalo na vplyv nemeckého jazyka na slovenskú lexiku, ku ktorému sa však pripojil slovanský derivačný sufix -ava. Nazdávame sa, že názov mohol motivovať aj lesk (odraz) vody (< ver. blyšťať sa). Nie je vylúčená ani spojitosť s názvom Byšta, ktorú J. Stanislav (SJ. II, 2004, s. 79) odvodzuje z OM. Bysta, s koreňom By- a sufixom -sta (podobne ako poľ. Bolesta, Dobrosta, Radosta, čes. Milosta, Dobesta). Podľa neho palatálne š je z lok. sing. Byšte; je to východosloven. jav, rovnaký ako v poľštine.
Názov Lakšársky potok po sebe zanechali Maďari a ako sme už skôr spomínali pochádza z maďarského názvu Lápsár (maď. sár „blato, bahno“; maď. láp „plytký močiar zarastený rastlinstvom“).
Názov Zelnický potok poukazuje na prenikanie českých, respektíve moravských slov do našej lexiky a motivovalo ho apelatívne pomenovanie lokality, cez ktorú potok tečie. Vznikol z apelatíva zelnica (miesto, kde sa pestuje kapusta, české apel. zelí, náreč. zelé, stsl. apel. *zelьje; Machek, s. 584, < adj. zelený < koreň slova zel-; derivačný sufix -ký), apel. potok. Nazdávame sa, že v tomto prípade však bol vplyv moravských dialektov až sekundárny, pretože najskôr slovo zelí prešlo do nárečovej podoby (apel. zelé > apel. zelnica atď.) a do štandardizovaného názvu prešlo neskôr z nárečia.
Názov vodnej nádrže Hámre má nejasnú motiváciu, azda vznikol z nedoloženého názvu chotárnej časti, nemáme však o nej doklady (apel. hámor „dielňa na spracúvanie železa kutím“, HSSJ. I, s. 395; porov. aj Stanislav, s. 175, Krajčovič, s. 195). Názov poukazuje na prenikanie nemeckých slov do slovenského jazyka (< nem. apel. Hammer „kladivo“).
V povodí riek Myjavy a Chvojnice je štandardizovaných 63 názvov v povodí rieky Myjavy, 32 názvov v povodí rieky Chvojnice a 23 názvov vodných plôch a jedného prameňa. V rámci heuristického výskumu v povodiach týchto riek sme z prameňov zistili 85 nových vodných názvov, ktoré v súčasných mapách neboli zaznamenané, z toho 63 v povodí Myjavy a 22 v povodí Chvojnice.
Naším výskumom sa podarilo zistiť 20 názvov dnes už zaniknutých tokov a vodných plôch (13 vodných tokov, 7 vodných plôch), polohu niektorých zaniknutých vodných tokov sme na základe získaných informácií boli schopní zaznačiť. Predpokladáme, že ďalším výskumom sa nám podarí zistiť vlastné mená ďalších vodných objektov.

Literatúra:
DRAHOŠOVÁ, V. a kol.: Kúty. Skalica : Záhorské múzeum, 2005. 296 s.
HLADKÝ, J.: Hydronymia povodia Nitry. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity, 2004. 294 s. ISBN 80-8082-008-2
HSSJ. Historický slovník slovenského jazyka. Zv. 1. (A – J; 1991; 536 s.), 2. (K – N; 1992; 616 s.), 3. (O – P pochytka; 1994; 656 s.), 4. (P poihrať sa – pytlovať; 1995; 583 s.), 5. (R – Š; 2000; 692 s.). Red. M. Majtán. Bratislava, Veda.
LUKAČKA, J.: Osobné mená v stredovekých miestnych názvoch Nitrianskej župy. In: X. onomastická konferencia (Bratislava 13. – 15. september 1989): Zborník materiálov. Ed. J. Kačala, M. Majtán. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľ. Štúra Slovenskej akadémie vied, 1991. s. 54 – 59. MoL. (Monografia obce Letničie)
DRAHOŠOVÁ, V. a kol.: Letničie. Skalica : Obecný úrad Letničie v spolupráci so Záhorským múzeom v Skalici, 2002. 81 s. ISBN 80-85446-40-5
MACHEK, V.: Etymologický slovník jazyka českého a slovenského. Praha : Nakladatelství Československé akademie věd, 1957. 628 s.
MÁJEK, M.: Hydronymia z povodia Myjavy. In: VIII. onomastická konferencia (B. Bystrica – Prešov /Dedinky/ 2. – 6. jún 1980): Zborník materiálov. Ed. M. Majtán. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľ. Štúra Slovenskej akadémie vied, 1983. s. 170 – 173.
MAJTÁN, M.: Z lexiky slovenskej toponymie. Bratislava : Veda, 1996. 192 s.
MAJTÁN, M.: Názvy obcí Slovenskej republiky. Vývin v rokoch 1773 – 1997. Bratislava: Veda, 1998. 600 s. ISBN 80-224-0530-2
SSJ. Slovník slovenského jazyka. Zv. 1. (A – K; 1959; 815 s.), 2. (L – O; 1960; 647 s.), 3. (P – R; 1963; 911 s.), 4. (S – U; 1964; 759 s.), 5. (V – Ž; 1965; 847 s.), 6. (doplnky, dodatky; 1968; 331 s.). Ed. Š. Peciar. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied.
SSN. Slovník slovenských nárečí. Zv. 1. (A – K). Ed. I. Ripka. Bratislava : Veda, 1994. 936 s. ISBN 80-224-0183-8
STANISLAV, J.: Slovenský juh v stredoveku. Zv. 2. Turčiansky Svätý Martin : Matica slovenská, 1948. 608 s. ISBN 80-88878-89-6
ŠMILAUER, V.: Vodopis starého Slovenska. Praha – Bratislava : Nákladem Učené společnosti Šafaříkovy, 1932. 564 s. + 3 s. príloha.
VARSIK, B.: Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku a ich prevzatie Maďarmi v 10. – 12. storočí. Príspevok k etnogenéze Slovákov. Bratislava : Veda, 1990. 184 s. ISBN 80-224-0163-3 ZÁVODNÝ, A.: Praslovanské paralely v hydronymii slovenského Záhoria. Formant -ava v slovenskej hydronymii. In: Severnoe pričernomorje: K istokam slavjanskoj kuľtury. IV čtenija pamjati akademika O. N. Trubačeva. Alupka – Chersones (22. – 26. septembra 2006): Slavjanskij mir, 2006. s. 21
VSO. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. Zv. 1. (A – J; 1977; 528 s.), 2. (K – R; 1977; 520 s.), 3. (S – Z; 1978; 536 s.). Ed. M. Kropilák. Bratislava : Veda.

Kartografické pramene
Vodohospodárska mapa SR (SSR, ČSFR, ČSR, ČSSR) . M 1 : 50 000. Mapové listy 34-22, 24, 41, 42; 35-13, 31. 1. vyd. (1976 – 1991).
Malé Karpaty. Sever. Podrobná turistická mapa. M 1 : 25 000. 1. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2003.
Katastrálne mapy obcí Rovensko, Holíč, Podbranč, Sobotište. M 1 : 1440; 1 : 2880; 1 : 5000.

 

Predchádzajúci článokPätnásť rokov vlastivedného časopisu Záhorie
Ďalší článokPrvá sviečková továreň na Slovensku