Kníhtlačiarne na Záhorí

Eva Fleišíková

0
869

Podľa archívnych materiálov siahajú počiatky kníhtlačiarenstva v Skalici do polovice 17. storočia. V tom období sa usadili v meste jezuiti, ktorí si tu založili gymnázium a v roku 1659 aj malú tlačiarničku, ktorá mala slúžiť potrebám gymnázia, mesta a jeho blízkeho okolia. V nej sa tlačili len tlače menšieho rozsahu s náboženskou tématikou. Pre tlač rozsiahlejších tlačí slúžila akademická kníhtlačiareň v Trnave, ktorá jestvovala už od roku 1648.
Kníhtlačiareň bola pre jezuitov nerentabilná, a tak ju predali v roku 1760 tlačiarovi Václavovi Šulcovi. Vzhľadom na skromné zariadenie tlačili sa v nej len rôzne tlačivá potrebné pre mesto aj cirkevné tlače menšieho rozsahu. Bola umiestnená v budove bývalého Mestského hotela, odkiaľ ju presťahoval v roku 1769 jej nový majiteľ Jozef Antonín Škarnicel do domu Blaškovičovcov na roku Lichardovej ulice.
Skoro 140 rokov bola kníhtlačiareň majetkom rodiny Škarniclovcov, vystriedali sa tu a jej 4 generácie. V rokoch 1769 – 1780 viedol kníhtlačiareň Jozef Antonín Škarnicel, v rokoch 1780 – 1841 bol majiteľom jeho syn František Xaver Škarnicel, v roku 1841 sa stali spoluvlastníkmi kníhtlačiarne jeho dvaja synovia František a Jozef Škarniclovci, avšak v rokoch 1850 – 1878 bol vlastníkom už sám Jozef Škarnicel a napokon v rokoch 1878 – 1897 sa ujali vedenia jeho 4 dcéry /Mária, Juliána, Eleonóra, Bernardína/ spolu so svojimi manželmi.
Rodina Škarniclová sa prišťahovala do Skalice z Moravy. Predpokladá sa, že Jozef Antonín Škarnicel pracoval u Václava Šulca, a tak po odkúpení kníhtlačiarne pokračoval vo vydávaní modlitieb, púťových a jarmočných piesní, o ktoré prejavoval ľud najväčší záujem. Kníhtlačiareň mala silných konkurentov v Trnave a v Bratislave, preto si musela hľadať odbytištia aj mimo územia Slovenska. Tým sa dostalo mnoho tlačí zo škarnickovskej kníhtlačiarne do Čiech a na Moravu, kde tvoria dnes súčasť vzácnych historických fondov viacerých knižníc.
František Xaver Škarnicel viedol kníhtlačiareň celých 61 rokov. Za toto odbobie podarilo sa mu zveľadiť ju natoľko, že mohla konkurovať akejkoľvek kníhtlačiarni na Slovensku.
Najväčší rozkvet dosiahla kníhtlačiareň v 19. storočí za majiteľa Jozefa Škarnicla, ktorý sa stal aj váženým občanom mesta Skalice, zastával funkciu radného. Už v roku 1842 udelil mu panovník Ferdinad I. právo tlačiť bankovky. Dostal tiež čestný titul Matice slovenskej, ktorý používal vo svojich tlačiach. Veľmi si cenil snahu niektorých vtedajších vzdelancov povýšiť jeho kníhtlačiareň na úroveň slovenskej národnej kníhtlačiarne. Túto funkciu kníhtlačiareň aj začas plnila, a preto ju sám nazval slovenskou kníhtlačiarňou.
Pri kníhtlačiarni bolo vytvorené nakladateľstvo a kníhkupectvo, ktoré sa stali jej dôležitou súčasťou. Tlačová produkcia sa značne rozšírila po stránke formálnej i obsahovej. Tlačili sa tu drobné tlače /oznámenia, plagáty, pozvánky, rôzne tlačivá/, periodiká /noviny, časopisy, kalendáre/, monografie /brožúry, viazané knižné vydania väčšieho rozsahu/. Popri už spomínaných tlačiach s náboženskou tématikou vychádzala z dielne Jozefa Škarnicla beletria i náučná literatúra zameraná skoro na všetky oblasti ľudskej činnosti. Skalická kníhtlačiareň má tiež veľké zásluhy na vytlačení a vydaní viacerých prác popredných predstaviteľov bernolákovského a štúrovského hnutia na Slovensku, kalendárov Spolku sv. Vojtecha v Trnave, časopisov a kalendárov Matice Slovenskej, hlavne v období jej uzatvorenia uhorskou vládou.
Dcéry Jozefa Škarnicla viedli kníhtlačiareň pod firmou „Dedičia Jozefa Škarnicla“, čo je uvedené aj v imprese všetkých tlačí. Nemali však veľký záujem pokračovať v činnosti svojho otca, a tak kníhtlačiareň čoskoro začala upadať. Rozhodli sa ju preto radšej predať.
V rokoch 1897 – 1932 stal sa novým majiteľom kníhtlačiarne Jozef Teslík, v rokoch 1932 – 1950 ju viedol jeho syn Augustín Teslík. Rodina Teslíkovcov mala snahu ďalej zveľaďovať kníhtlačiareň. Hoci nadväzovala na tlačiarenskú a vydavateľskú činnosť Jozefa Škarnicla, nedosiahla kníhtlačiareň už také úspechy, aké mala za jeho vedenia.
V roku 1951 bola kníhtlačiareň znárodnená, ale dodnes nepretržite v meste pôsobí pod firmou Západoslovenské tlačiarne Bratislava, ktorej súčasťou sa stala.
Popri slávnej škarniclovsko-teslíkovskej kníhtlačiarni jestvovali v Skalici aj menšie kníhtlačiarne zamerané na drobné tlače /pozvánky, plagáty, oznámenia, tlačivá/. V 20-tych rokoch si založil kníhtlačiareň a kníhkupectvo Ján Prokša, v ktorého diele po roku 1932 pokračoval P. Bródy. Od roku 1943 pracoval v meste kníhtlačiar Machálek. Po znárodnení tieto firmy zanikli, no tradícia kníhtlačiarenstva sa v meste udržala, ba rozvinula. V nových podmienkach Skalica s viacerými polygrafickými firmami a prevádzkami znovu získala dominantné postavenie v tejto oblasti podnikania v záhorskom regióne.