Dočasná vláda a Sloboda v Skalici

Viera Drahošová

0
928
 
V období od začiatku dvadsiateho storočia do prvej svetovej vojny bola situácia vovydávaní slovenských novín a časopisov značne nepriaznivá, aj keď ich počet v porovnaní
s predchádzajúcim obdobím mierne vzrástol. Posilneniu slovenského novinárstvanapomáhali vydavateľské strediská v Martine, Bratislave, Skalici a Budapešti. Výraznú recesiu prinieslo prijatie tzv. Apponyiho školských zákonov v roku 1907 a 1909 s následnou maďarizáciou škôl všetkých stupňov. V ich dôsledku boli prenasledovaní slovenskí národovci, redaktori, vydavatelia, dopisovatelia i rozširovatelia slovenskej tlače. V roku 1900 vychádzalo len 31 slovenských periodík v porovnaní s 1132 maďarskými, v roku 1910 sa počet zvýšil na 45, z toho bolo 13 cirkevných a 7 odnárodňujúcich. Nízky náklad slovenských periodík dosahujúci v roku 1907 spolu len 7000 exemplárov a finančné straty ich vydavateľov vyplývali z chudoby a slabého národného povedomia slovenského ľudu. K ďalšiemu zhoršovaniu pomerov v slovenskom novinárstve prišlo počas vojny, kedy noviny zanikali v dôsledku politického prenasledovania, cenzúry, zámerným povolávaním vydavateľov, redaktorov a pracovníkov tlačiarní do armády, ale i v dôsledku nedostatku papiera a vysokých nákladov.

Vydávanie novín v Skalici malo svoju tradíciu, v roku 1846 tu Jozef Miloslav Hurbanzačal s vydávaním jednej z najstarších literárnych revue v rámci Európy Slovenskjepohladi na vedi, umeňja a literatúru. V roku 1848 prvý slovenský profesionálnynovinár Daniel Gabriel Lichard vydával hospodársky týždenník Noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život, neskôr hospodársky časopis Obzor a vychádzalo tu množstvo ďalších slovenských tlačí a periodík zásluhou Škarniclovej, neskôr Teslíkovej tlačiarne. Dr. Pavel Blaho nadviazal na bohatú tradíciu a aj prostredníctvom rozvetvenej vydavateľskej činnosti realizoval svoj osvetový a národnobuditeľský program medzi širokými vrstvami ľudu na západnom Slovensku (Nová domová pokladnica, Slovenský hospodár, Hlas) a dosahoval dobré výsledky. Od roku 1900 až do roku 1916 vydával regionálny èčsopis Pokrok,„týždenník venovaný ku poučeniu a vzdelaniu slovenského ľudu”, ktorého hybnou silou bol redaktor Ferdinand Dúbravský.
Po vyhlásení Československej republiky 28. októbra 1918 v Prahe a následnej Deklarácii
slovenského národa prijatej 30. októbra 1918 Slovenskou národnou radou v Turčianskom Svätom Martine, ktorou sa Slovensko prihlásilo k novému štátu, prichádzali do Prahy poplašné zvesti o situácii na Slovensku, kde nebolo výkonnéhoorgánu, ktorý by prakticky uskutočnil zmenu systému. Národný výbor československý poveril preto Dr. Vavra Šrobára, Dr. Ivana Dérera, Dr. Antona Štefánka a Dr. Pavla Blahu ako členov Československej dočasnej vlády na Slovensku prevzatím moci a konsolidáciou pomerov na Slovensku. Za sídlo dočasnej vlády zvolili Skalicu, kam sa jej členovia s vojenským sprievodompresunuli 6. novembra 1918. Zo Skalice riadili organizáciu novej štátnej moci do 14. novembra, kedy dočasná vláda oficiálne ukončila svoju činnosť. Dr. Pavel Blaho viedol svoj referát v Skalici až do konca roku 1918.
Prvé zasadnutie Československej dočasnej vlády sa uskutočnilo 5. novembra 1918 v dome priateľa MUDr. Pavla Blahu MUDr. Josefa Hrubého v Hodoníne, ktorý bol významným predstaviteľom českého národného hnutia na Slovácku, èčenom Českoslovanskej jednoty a pravidelným účastníkom luhačovických stretnutí. Zúčastnili sa ho tiež Kornel Stodola a Ing. Štefan Janšák. Na zasadnutí si rozdelili okruhy právomocí a funkcie, vypracovali manifest k slovenskému národu, program svojej činnosti a dohodli postup vojenského obsadzovania Slovenska. Rozhodli i o vydávaní novín Sloboda s podnázvom „úradný vestník a zprávy dočasnej vlády československej na Slovensku”.
Rozhodnutie opisuje v knihe Zlatá kniha Slovenska, ktorá vyšla pri príležitosti oslávprvého decénia Československej republiky, advokát JUDr. Jaroslav Koutecký, ktorýsa v roku 1891 usadil v Strážnici a hneĎ od počiatkov nadviazal kontakty s Dr. Pavlom Blahom a Dr. Ľudovítom Okánikom. Obnovil tradíciu stretávania sa na pomedzí Slovenska a Moravy pod Javorinou, aktívne sa zúčastňoval luhačovických stretnutí a akcií česko-slovenskej vzájomnosti. Píše: „Ešte toho dňa uzniesla sa dočasná vláda vydávať úradný časopis a správy Dočasnej vlády československej na Slovensku a pomenovať ho Sloboda. Na žiadosť mojich priateľov Dr. Šrobára, Dr. Blahu a Dr. Okánika ujal sa vedenia tlačovej kancelárie dočasnej vlády na západnom Slovensku môj syn, terajší advokát v Zábřehu, Dr. Jaroslav Koutecký ml., ktorý bol vtedy koncipientom a ktorý zostal preto hneď už v Uherskej Skalici u Dr. Blahu. Už dňa 8. novembra 1918 vyšlo prvé èíslo tlaèou Jozefa Teslíka v Uherskej Skalici.
Situáciu v súdobých periodikách po vzniku republiky a postoj Dr. Blahu charakterizuje Štefan Janšák v životopise Dr. Pavla Blahu: „V tomto zápase všetkých proti všetkým cítil sa Blaho cudzo, ba i nešťastne… Už sú preč časy drobnej práce podľa realistického vzoru. Demagógia ovládla úplne bojové pole! A do jej politickej arény vstúpil Blaho absolútne nepripravený. Hlasisti postavili si medzi svoje prvé prikázania sebakritiku. Čo teraz s touto nepopulárnou mravoukou? Na čo spytovať svedomie? Na čo odvažovať vlastnú intelektuálnu a mravnú hodnotu? Na tú sa nikto nepýta! Chcú maś tvoj hlas pri voľbách a tvoj súhlas so straníckym programom. Viac nič… Preč s poučením, ktoré šíril kedysi Pokrok, Nová Domová pokladnica, skalické Ľudové noviny! Kto by sa dal niečím podobným obťažovať? Dnes berie žurnalista do ruky pero, nie aby šíril osvetu, ale aby sa voličovi zapáčil… Od večera do rána nemohol však Blaho zahodiť svoju lepšiu minulosť. V novembri 1918 pokračoval tam, kde roku 1914 prestal. Založil časopis Slobodu, vychádzajúci spočiatku dva razy týždenne.” (Janšák,Š.: Život Dr.Pavla Blahu II., s. 485, 486)
O funkcii a pôsobení časopisu svedčí i záznam v knihe K. A. Medveckého Slovenský prevrat: „Ľud nás prijímal všade s nadšením a poslúchol nás ochotne, keďsme mu vysvetlili ústne na slávnostných zhromaždeniach v Skalici, Holíči, Svätých Jánoch, Veľkých a Malých Levároch, Malackách, Senici, Trnave atď., o čo ide, a keď sme ho i tlačou v novozaloženom časopise „Sloboda“ poučili, aké sú jeho povinnosti.“ (Medvecký, s. 336) Noviny, ktorých redaktorom bol do konca roku 1918 JUDr. Jaroslav Koutecký ml., vychádzali vďaka pružnej spolupráci s tlačiarňou Jozefa Teslíka a jej sadzačmi Michalom Kubíčkom, Robertom Švochom a Jozefom Matuškovičom dvakrát týždenne. Plnili v poprevratovom období mimoriadne dôležitú úlohu, pretože prinášali v chaotickej dobe veľmi potrebné informácie, ktoré boli priame, bezprostredné a celkom aktuálne. Pomáhali obyvateľstvu zorientovať sa v pomeroch pri normalizácii života v náročnom období po ukončení vojny a vzniku Československej republiky. Dostávali k užívateľom usmernenia a vyhlásenia novej vlády. Dr. Pavel Blaho si bol na základe svojich bohatých skúseností dobre vedomývýznamu informácií v konsolidačnom procese, ako i nutnosti poskytovať aktuálne informácie.
V prvom čísle Slobody, ktoré vyšlo v rozsahu jedného listu, bola v úvode uverejnená správa Dr. Blahu o vzniku Československej republiky a správa o vstupe československých vojsk na Slovensko. Menšie noticky informovali o jednotlivých krokoch vzniku republiky, o situácii na Slovensku a ohlasoch na nové zriadenie. Oznámili tiež zloženie, kompetencie jednotlivých členov dočasnej vlády, popísali jej nadšené prijatie a prvé kroky na západnom Slovensku. Okrem iných opatrení to bolo vymenovanie Miloša Úlehlu do funkcie okresného komisára v Holíči, menovanie prof. Jozefa Rozima riaditeľom česko-slovenského gymnázia v Skalici a školských inšpektorov mestského školstva Ľudovíta Bunčáka v Skalici a Pavla Groebla v Holíči. Už 6. novembra bolo v oboch mestách zavedené vyučovanie v slovenskej reči, k èčmu vyzvali i všetky ostatné národné výbory. V závere bola celá štvrtina rozsahu venovaná prehláseniu dočasnej vlády Slovenskému národu!: „Pred tisíc rokmi zničili Maďari a Nemci náš československý štát, slávnu kedysi a mocnú veľkomoravskú ríšu. Tisíc rokov sme žili v područí a otroctve cudzieho národa…Konečne prišla doba oslobodenia. Splnil sa sen našich najlepších mužov. Štát československý sa uskutočnil…“
Podoba, rozsah i obsah Slobody prechádzali postupnými zmenami. Prvých štrnásśťčísiel vychádzalo v podobe jedného listu formátu 36 x 25cm, od čísla 15 až do konca vydávania bol formát 39 x 25 cm. Počet strán sa rozšíril počnúc číslom 16 na 4 strany, 6 strán dosiahol len pri vydaní dvojčísla, ktoré vychádzalo od februára 1919 častejšie.
Postupne sa na počte 6 strán ustálil, len výnimočne už potom vyšla Sloboda so štyrmi stranami alebo naopak ôsmimi. Vyvíjala sa i hlavička a množstvo v nej uvádzaných údajov.
Od čísla 11 sa zjavuje i cena – 20 halierov. Periodicita dvakrát týždenne sa zachovala do konca roka 1918 a ako vydavateľ bola v tomto období uvádzaná„tlačová kancelár dočasnej vlády na Záp. Slovensku“.
V druhom čísle (12.11.) Sloboda informuje o pohybe československých vojsk, omedzinárodných udalostiach, o vzniku TJ Sokol v Skalici a Holíči, v rubrike Dennésprávy vyzýva proti úžere a pašovaniu, podáva správy o zmenách na úradoch a pod., v treťom čísle (15.11.) zverejňuje oznam, že bola otvorená pravidelná doprava na trase Veselí – Devínske Jazero a uvádza jej cestovný poriadok. Štvrté číslo (17.11.) prináša správu o zvolení prvej československej vlády, jej zložení, prvom zasadnutí, uverejňuje nariadenia na ochranu archívov, kultúrnych a umeleckých pamiatok, ako i pokyny slovenským učiteľom a škôldozorcom. Spätne popisuje príchod dočasnej vlády 6. novembra do Skalice. Až do konca roku informuje o vývine situácie, o pomeroch, osvetľuje postoje vlády k zásadným otázkam – štátnemu usporiadaniu, jazykovej, náboženskej otázke, prináša nariadenia, popisujedôležité návštevy a ohlasy. O postupnej konsolidácii života svedčí, že ku koncu roka sa už v novinách objavujú i inzeráty, reklamy, prvé oddychové prozaické útvary a poézia. Sloboda bola k čitateľom distribuovaná prostredníctvom národných výborov, potravných spolkov a jednotlivých predajcov.
Dočasná vláda československá na Slovensku oficiálne ukončila svoju činnosť v Skalici 14. novembra 1918, kedy bolo zvolané do Prahy Národné zhromaždenie a ustanovením vlády Československej republiky zanikla jej právomoc, 15. novembra bola podaná formálna demisia dočasnej vlády. Dr. Pavel Blaho zostal v Skalici sám a vykonával funkciu komisára pre západné Slovensko. Vybavoval dôležité administratívne úlohy, vymenúval úradníkov pre novovznikajúce národné výbory a iné úrady, zriaďoval školy, organizoval zásobovanie, riadil obsadzovanie miest, vysielal četníkov na udržovanie poriadku, informoval. Úradníci z Čiech sa zastavovali u Dr. Pavla Blahu s dekrétmi alebo žiadosťou o dekréty a s ďalšími inštrukciami pokračovali na miesto určenia. Zasahoval, kde bolo potrebné, a pracoval napriek tomu, že nemal dostatok financií a nemohol sa dočkať písomného poverenia a oficiálneho udelenia plnej moci. Jeho práca bola ukončená začiatkom januára 1919.
Od začiatku účinkovania v Skalici si získal Dr. Pavel Blaho pre svoju činnosť a prostredníctvom jej pôsobenia široký okruh známych a spolupracovníkov. V obdobípríchodu dočasnej vlády do Skalice aktivizoval pre spoluprácu mnohých z tohtookruhu, ale i odchovancov, ktorým pomohol vyštudovať. Jedným z nich bol JánSopko (1889-1963), pôvodom z Holíča. Na Blahovo odporučenie absolvovaldvojročné štúdium na obchodnej akadémii v Uherskom Hradišti. Počas letnýchprázdnin 1906 a na jar 1907 pomáhal spolu s Františkom Šimonovičom pri práci v informačnej kancelárii Dr. Pavla Blahu v Skalici. Po ukončení štúdia nastúpil do práce v matičnom vydavateľstve Kníhtlačiarenský účastinársky spolok v Martine, kde robil v administrácii a oboznámil sa i s redakčnou prácou pri vydávaní slovenských tlačí. Jána Sopku poveril Dr. Pavel Blaho 5. novembra 1918 vedenímpokladnice dočasnej vlády a od 1. januára 1919 prevzatím redakcie a funkciouzodpovedného redaktora Slobody. Zároveň mu v rámci jednej zmluvy zveril i likvidáciu agendy dočasnej vlády, vedenie Obchodnej banky a vedenie pokladnice Potravného spolku v Skalici. Funkciu zodpovedného redaktora Slobody vykonával do 9.októbra 1920, kedy ju po ňom prebral Ferdinand Dúbravský, Ján Sopko sa stal riaditeľom Americkoslovenskej banky v Skalici.
Do 1. januára 1919 mala Sloboda podtitul Úradný vestník a Zprávy Dočasnej vládyčeskoslovenskej na Slovensku a prináša niektoré Blahove nariadenia, význačnejšiezákony republiky a správy o postupujúcej okupácii. Počnúc druhým číslom roku1919 menuje sa Sloboda len Politickým a národohospodárskym časopisom,orgánom slovenského západu. Sama teda obmedzila svoje žurnalistické poslanie na menšie teritórium, prispôsobujúc sa starej politickej tradícii Blahovej a rámcu jeho činnosti, sústredenej v stolici Prešporskej a južnej Nitrianskej. (Janšák, 486)
Zmena odzrkadľuje situáciu po ukončení činnosti dočasnej vlády a jej tlačovejkancelárie. Ako vydavateľ je od tohto čísla uvádzaný Dr. Pavel Blaho. Prvé èčslo pod vedením Jána Sopku vyšlo 5. januára 1919 a noviny prešli viacerými zmenami. Periodicita sa zvýšila, Sloboda vychádzala až do 4. mája 1919 trikrát týždenne v utorok, štvrtok a sobotu, ďalej už len v sobotu ako týždenník. Redakcia začala pracovať s telefónom, po každej stránke sa zvýšila profesionálna úroveň novín, ich grafická úprava i obsahová stránka. Prišlo k usporiadaniu i vytvoreniu nových rubrík: úvodník, politické správy, denné správy, národohospodár, dopisy, malý oznamovateľ, besiedka, literatúra, obzor Sokola, reklamy a inzeráty. Rozšíril sa počet prispievateľov, pestrosť žánrov a obsahu, kvalita spracovania. Nachádzame v nej množstvo zaujímavých dobovýchzáznamov, napr. o inštalácii Dr. Ľ. Okánika za nitrianskeho župana, o rabovaní v Skalici v januári 1919, nešťastí generála Štefánika a slávnosti sadenia Lipy slobody 4. mája 1919, regulácii rieky Moravy, elektrizácii Skalicko-holíčskeho okresu. Popri práci v úradnej funkcii snaží sa dr. Pavel Blaho v roku 1919 mierniť i na stránkach Slobody narastajúcu nevraživosť voči Čechom; popri zahranično-politických informáciách objavujú sa články na obranu celistvosti republiky a za porozumenie vláde zápasiacej s problémami. 6.septembra 1919 nachádzame v novinách gratuláciu Ferdinandovi Dúbravskému k 70. narodeninám. Ferdinand Dúbravský (1850-1926), učiteľ, osvetový pracovník, ľudový spisovateľ, známy pod pseudonymom Strýčko Ferdinand, redaktor (Pokrok, Stráž na Sione, Ľudové noviny, Noviny mládeže), prišiel po vzniku Československej republiky z Mödlingu do Skalice a ihneď začal pôsobiť ako administrátor Slobody. Jeho príspevky sa objavovali v novinách po celú dobu vychádzania. V roku 1920 bola medzi záplavou aktuálnych informácií hlavná pozornosť na stránkach novín venovaná významným celospoločenským udalostiam; oslavám 70. narodenín prezidenta T.G.Masaryka, živej predvolebnej kampani, voľbám a výsledkom volieb do parlamentu. Časť správ postupne nahrádzajú politicko-spoločenské komentáre, polemiky, výzvy a väčší priestor je venovaný inzercii a hospodárskym reklamám. K sťažovaniu podmienok vydávania prispel rast ceny papiera. Redakcia častejšie zverejňuje oznamy a výzvy na uhrádzanie predplatného.
Od 16. októbra 1920 sa zodpovedným redaktorom časopisu Sloboda stal už ako 71-ročný Ferdinand Dúbravský. Oznamuje to v rubrike Denné správy a zároveň prosí„bývalých i terajších priateľov, aby mi v práci mojej napomáhali, s dopismi azprávami z okolia hojne zaopatrovali a tiež i časopis rozširovali a odporúčali“.
Na stránkach sa objavujú prospekty Americko-slovenskej banky, informácie ovysťahovalectve, doklady podpory amerických Slovákov, výzvy Jána Obetku z oblasti školstva na zriadenie hospodárskej školy, rôzne nariadenia a upozornenia Miloša Úlehlu, mešťanostu Skalice, správa o VIII. roľníckom zjazde v Skalici 13. a 14. novembra 1920, nekrológ Tichomíra Milkina, oznamy z regiónu o zakladaní rôznych spolkov, zdravotné a hospodárske rady a i.
Dňa 20. augusta 1921 vyšlo posledné číslo Slobody. V úvodníku informuje čitateľovo ukončení činnosti a zároveň bilancuje: „ …náš časopis bol prvým na Slovensku,ktorý vznikol takrečeno v pamätný deň prevratu, v deň svitnutia našej slobody, aby hlásal pamätihodné údaje, zaznamenával všetky prvopočiatočné nariadeniačeskoslovenskej vlády, oboznamoval ľud so všetkým, čo sa nášho politického anárodohospodárskeho života týkalo. Túto úlohu, ktorú až do dnes naša „Sloboda“sledovala, verne vyplnila. Teraz však, aby zamedzila zbytočné trieštenie síl,prenecháva svoje miesto časopisu, ktorý sa úplne venuje národohospodárskymotázkam. Vydavateľstvo „Slobody“ totiž rozhodlo sa spojiť tento časopis so „Slovenskou Vlasťou“, ktorá vychodí v Bratislave a odteraz bude s nim spojená vychodiť a pracovať ďalej na započatom diele.“
Sloboda, ktorá vznikla ako vestník dočasnej vlády a do konca jej fungovania v roku1918 si túto funkciu plnila, najväčší rozmach zaznamenala v nasledujúcom období,kedy sa stala výdatným zdrojom informácií a vplyvným mienkotvorným regionálnym periodikom.
Archív dočasnej vlády v Skalici prevzalo Ministerstvo s plnou mocou pre správuSlovenska, po ňom krajinský úrad a roku 1939 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Pri bombardovaní vládnej budovy v roku 1944 sa dokumenty zničili, takženemožno získať podrobnejšie údaje o Blahovej činnosti v Skalici (Štefan Janšák,1947, s. 470).
Sloboda zohrala svoju nezastupiteľnú úlohu v aktuálnom období vychádzania, dnes má nemenší význam ako jeden z dôležitých komplexnejších prameňov, opisujúcichpriamo a nesprostredkovane dianie prvých troch rokov mladej republiky, pomeryspoločenské, politické, kultúrne a hospodárske v Skalici, na Záhorí a západnom Slovensku, predovšetkým však je vzácnym prameňom k štúdiu pôsobenia Dočasnej vlády a jej doby.

Literatúra a pramene
Sloboda, 1918 – 1921. Archív ZM Skalica.
Janšák, Š.: Život Dr. Pavla Blahu, I., II. Trnava 1947.
Zlatá kniha Slovenska. Jubilejný sborník. Zostavil a vydal Miloš Kolesár. Bratislava 1929.
Medvecký, K. A.: Slovenský prevrat. Bratislava 1930, 367 s.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Slovenské novinárstvo v dobe od likvidácie Matice slovenskej do vzniku slovenskej robotníckej tlaèe, 15. 1. 2008.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Slovenské novinárstvo pred prvou svetovou vojnou a počas nej, 15. 1. 2008
http://sk.wikipedia.org/wiki/Slovenské novinárstvo od vzniku robotníckej tlače do začiatku prvej svetovej vojny, 15. 1. 2008.
Ehrenbergerová, A.: Ferdinand Dúbravský 1850-1926. Skalica 2000, 63 s.
Dúbravský,F.: Slobodné mesto so sriadeným magistrátom Uhorská Skalica. Uh. Skalica 1921, 226 s.
Brezina, P.: Mozaika novembrových dní 1918 v Senickom okrese. Skalica 1988, 15 s.
Halaša, P. – Špetko, J.: Kníhtlačiarsky účastinársky spolok v Martine 1869-1949. Vydavateľská a tlačiarenská činnosť so súpisom produkcie. Matica slovenská, Martin 1958, 119 s.