Za Zoltánom Schmidtom

0
527
 
V pondelok 14. júla 2008 napoludnie zomrel kňaz, salezián RNDr. Zoltán Schmidt, CSc., autor prvej geologickej expozície Slovenského národného múzea. Pohreb sa konal v stredu 16. júla 2008 v Kostole sv. Jána Bosca v Bratislave- Trnávke o 11.00 h. a pochovaný bol do saleziánskej hrobky na Ružinovskom cintoríne.
Narodil sa 21. februára 1928 v Hronci, okr. Brezno, školskú dochádzku ukončil v Bratislave. V roku 1946 vstúpil do noviciátu Spoločnosti sv. Františka Saleského v Svätom Beňadiku. Zmaturoval v Saleziánskom pedagogickom inštitúte v Galante a nastúpil pedagogickú prax v Saleziánskom ústave v Nitre. Po likvidácii kláštorov bol pridelený na práce na niekoľkých miestach, po vojenskej službe vyštudoval na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity kombináciu geografia – biológia – geológia. V roku 1955 začal pracovať v SNM v Bratislave ako kustód anorganických zbierok a budovať prvú geologickú expozíciu, ktorú múzeum otvorilo 15. júna 1958. Po politických previerkach rozviazal so SNM v roku 1960 pracovný pomer a začal pracovať v Geologickom ústave Dionýza Štúra, v rokoch 1962 až 1964 potom v Geofonde v oddelení vrtnej dokumentácie Slovenska. V decembri 1964 sa vrátil do Geologického ústavu ako vedecký pracovník – paleobiogeograf so špecializáciou na kvartérne mäkkýše a stavovce pleistocénu Slovenska.
V teologickom štúdiu pokračoval na Bohosloveckom učilišti saleziánov a v roku 1981 bol v Košiciach vysvätený. V roku 1983 začal pôsobiť ako správca farnosti Podhorany. Po desiatich rokoch sa začlenil do saleziánskej komunity v Šaštíne a dva roky 1993-1995 vyučoval na tamojšom Gymnáziu Jána Bosca, zároveň pôsobil ako výpomocný duchovný farského úradu v Šaštíne-Strážach. Napriek chorobe sa s veľkým zaujatím venoval aj múzejníctvu a v rokoch 1994 až 1997 usporiadal 6 výstav a následne pri Národnej Bazilike Sedembolestnej Panny Márie založil v roku 1997 Mariologické múzeum. Stálu expozíciu vybudoval na poschodí ľavého traktu baziliky, snažil sa dopĺňať jej pôsobenie i prostredníctvom edičnej činnosti. V septembri 1998 sprístupnil výstavu Náčrt geografie Šaštína – Stráží, ktorú usporiadal spolu s mestským úradom pri príležitosti 780. výročia prvej písomnej zmienky o Šaštíne a vydal rovnomennú monografiu. Pri príležitosti 75. výročia príchodu saleziánov na Slovensko v roku 1999 vytvoril výstavu Slovenské saleziánske dielo od začiatku až podnes. V roku 2002 vydal publikáciu Slávnosti a sviatky Blahoslavenej Panny Márie. Jeho zaujatie v oblasti vedy a viery ho viedlo k úvahe, ako priblížiť verejnosti, že veda a viera sa nevylučujú. Tejto problematike venoval v roku 2002 expozíciu Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky a rovnomennú sprievodnú publikáciu o nej. V saleziánskej spoločnosti prežil 62 rokov rehoľného života a 27 rokov kňazstva. (Podrobný životopis sme publikovali v Záhorí 5/2003.)
Pri návštevách u Saleziánov nás vždy vítala atmosféra pokoja a ústretovosti. Prechádzajúc chodbami s Dr. Schmidtom stretávali sme saleziánov i študentov, ktorí tu nažívajú vo vzájomnom porozumení a úcte, zračiacej sa v úprimných pozdraveniach a príhovoroch. Zo vzájomných kontaktov sme cítili, že bol veľmi obľúbený. Posledné roky života Zoltána Schmidta boli poznačené bojom s vážnym onkologickým ochorením. Vo februári slávil svoje osemdesiatiny, vybrali sme sa za ním preto do Šaštína zablahoželať mu, ale podarilo sa to až na druhý pokus, pretože medzitým určitý čas trávil v skalickej nemocnici. Radi sme za nímprichádzali, pretože je vzácne stretnúť človeka, ktorý dokázal zvládať chorobu i všetky ťažkosti tak vyrovnane, s pokojom a so zanietením sa pritom venovať ľuďom i práci. Aj pri vnímaní jeho zdravotného stavu neodchádzali sme od neho smutní, ale vyrovnaní a povzbudení. A napriek tomu, že už nie je s nami, toto jeho veľké posolstvo, nádej, ktorá z neho vyžarovala, cítime ako stále povzbudenie. Svoju telesnú slabosť, spôsobenú dlhoročným bojom s ťažkou chorobou si uvedomoval, no nechcel sa jej poddať. O svojich zdravotných problémoch hovoril tak odosobnene, akoby nerozprával o sebe, ale o niečom mimo seba, dokonca vtipkoval a divil sa slabosti svojej telesnej schránky. Hlavu, dušu a srdce mal stále silné. Potešil sa našej návšteve. Ako pri každom stretnutí, živo sa zaujímal o našu prácu, spomínali sme spoločných známych. Našou najčastejšou témou bolo múzejníctvo, preberali sme ohlasy na jeho výstavy, publikácie, opisovali svoje akcie a skúsenosti. Dával nám námety na ďalšie bádanie a kontakty na ľudí, ktorí nám pri ňom mohli pomôcť. Celú dobu i pri poslednej našej návšteve ho zamestnávala myšlienka, či bude mať kto prebrať s takou láskou, vierou a erudíciou ním vybudovanú expozíciu v Národnej bazilike Sedembolestnej Panny Márie. Veril, že práve tu, na takom silnom duchovnom mieste má múzeum veľký význam pre uvedomenie si historických koreňov úcty k nej. Chcel nám ukázať novú časť expozície venovanú púťam k Sedembolestnej Panne Márii, ktorú dokončil ako poslednú, a aj sme si expozíciu s úctou a obdivom k jej tvorcovi pozreli.
Zoltán Schmidt bol onedlho na to, týždeň pred smrťou, na vlastnú žiadosť prevezený zo Šaštína do opatery v zdravotnom zariadení verbistov v Nitre na Kalvárii. Ďakujeme za všetko!

Viera Drahošová