Sto rokov od narodenia Ľudovíta Nováka

Viera Drahošová

0
614
Narodil sa 15. októbra 1908 v Skalici. V roku 1932 vyštudoval slavistiku, romanistiku, ugrofinistiku na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe, neskôr pokračoval na Sorbonne v Paríži. V rokoch 1934-1937 pracoval v Jazykovednom odbore Matice slovenskej v Turčianskom Svätom Martine, od roku 1939 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, v rokoch 1944-1945 ako dekan fakulty. V roku 1948 bol predčasne penzionovaný a bolo mu zakázané pôsobenie na vysokých školách. Od roku 1957 do 1963 bol pracovníkom Slovanského ústavu ČSAV v Prahe, pobočky v Brne a súčasne externým pracovníkom Ústavu slovenského jazyka SAV v Bratislave, v r. 1964-1969 samostatným vedeckým pracovníkom ústavu. V roku 1968 sa vrátil do pedagogického procesu a do roku 1971 pôsobil ako profesor Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Trnave, potom až do odchodu na odpočinok v roku 1981 ako profesor Filozofickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Bol zakladateľom Slovenskej akadémie vied a umení v Bratislave, pôsobil vo vedúcich funkciách Slovenskej akadémie vied a umení v Bratislave, Slovenskej jazykovednej spoločnosti v Bratislave, Trnave a Prešove. Stal sa členom viacerých zahraničných jazykovedných spoločností. Venoval sa štúdiu dejín slovenského jazyka, všeobecnej a porovnávacej jazykovede, bol priekopníkom moderných smerov v slovenskej jazykovede (štrukturalizmu a fonológie), zástancom radikálnej pravopisnej reformy. Je autorom mnohých štúdií a odborných článkov. Pri významných jubileách mu boli za zásluhy vo vede udelené viaceré vysoké štátne vyznamenania a ako poslednému mu bol v roku 1992 udelený titul akademika. Zomrel v roku 1992 vo veku 84 rokov v Ľubochni. (Viac o ňom v príspevku Mgr. Ľudovíta Košíka Akademik Ľudovít Novák v našom časopise č. 5, 1998, s. 17-18.)
Významnú osobnosť slovenskej jazykovedy si pri príležitosti 100. výročia narodenia uctili na viacerých fórach. V stredu 28. mája v Divadle Jána Palárika v Trnave v rámci slávnostného odovzdávania ocenení významným osobnostiam Trnavského samosprávneho kraja prevzala Pamätnú medailu TTSK akademikovi Ľudovítovi Novákovi In memoriam dcéra Oľga Nováková z Ľubochne. Mesto Skalica udelilo svojmu rodákovi 19. septembra vo veľkej sále Domu kultúry čestné občianstvo mesta Skalica in memoriam v rámci už pravidelnej súčasti Skalických dní – slávnostného zasadnutia poslancov Mestského zastupiteľstva Skalica. Čestné občianstvo mesta Skalica prevzala jeho dcéra Viera Cisárová.
Predsedníctvo Slovenskej akadémie vied, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV a Slovenská jazykovedná spoločnosť pri SAV usporiadali pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia jednodňové sympózium Akademik Ľudovít Novák, tvorca modernej slovenskej jazykovedy a zakladateľ Slovenskej akadémie vied a umení.
V predvečer konania sympózia si delegácia SAV uctila významného jazykovedca položením kytice k pamätnej tabuli na jeho rodnom dome v Skalici. Na slávnostnom akte sa zúčastnili podpredseda SAV PhDr. Dušan Kováč, DrSc., riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV doc. PhDr. Slavomír Ondrejovič, DrSc., PhDr. Mária Malíková z Úradu SAV, zo Skalice sa k spomienke pripojil primátor mesta Skalica Ing. Stanislav Chovanec, riaditeľka Záhorského múzea PhDr. Viera Drahošová, neter Ľudovíta Nováka Ing. Anna Vojtková a ďalší. Po slávnostnom akte si hostia prezreli historické jadro mesta a expozíciu Záhorského múzea.
Sympózium sa uskutočnilo pod záštitou podpredsedu vlády Slovenskej republiky PhDr. Dušana Čaploviča, DrSc. 25. septembra 2008 v Malom kongresovom centre SAV v Bratislave. V slávnostnej časti sympózia odznel príhovor podpredsedu vlády SR Dušana Čaploviča, v ktorom poukázal na význam diela a ťažký život Ľ. Nováka, ktorý veľkú časť života prežil v nemilosti oficiálnych úradov. Predseda SAV prof. Štefan Luby vyjadril zámer vedenia SAV vzdávať poctu významným osobnostiam slovenskej vedy zvečňovaním v umeleckých dielach a zároveň predstavil portrét Ľudovíta Nováka, ktorý pri tejto príležitosti vytvoril akademický maliar profesor Ľudovít Hološka. V rámci slávnostnej časti sympózia vystúpil aj riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV doc. Slavomír Ondrejovič a pripomenul odborný prínos Ľudovíta Nováka do modernej slovenskej jazykovedy: „Jeho práce zo slovenskej, slovanskej, všeobecnej, porovnávacej románskej a ugrofínskej jazykovedy i z aktuálnej problematiky jazykovej politiky a jazykovej kultúry ostanú navždy súčasťou zlatého fondu slovenskej i európskej jazykovedy.” Po slávnostných príhovoroch podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič a predseda SAV prof. Štefan Luby odhalili portrét akademika Ľudovíta Nováka. Sympózia sa zúčastnili dcéry Ľudovíta Nováka Eva Reková a Viera Cisárová, neter Anna Vojtková a ďalší príbuzní. V nasledujúcej pracovnej časti sympózia boli v programe príspevky popredných slovenských a českých odborníkov o osobnosti a diele prof. Ľudovíta Nováka: Ján Sabol – Všeobecnolingvistické iniciatívy Ľudovíta Nováka, Klára Buzássyová – Štrukturalista Ľudovít Novák, Bohumil Vykypěl – Aktuálnost slovenského strukturalizmu, Viktor Krupa – Typologická koncepcia Ľudovíta Nováka, Slavomír Ondrejovič – Ortoepické inšpirácie Ľudovíta Nováka, Rudolf Chmel – Slovenská identita versus čechoslovakizmus u Ľudovíta Nováka, Juraj Dolník – Interpretácia česko-slovenského vzťahu v diele Ľudovíta Nováka, Mira Nábělková – Jazykovedné glosy k československej otázke Ľudovíta Nováka a súčasnosť česko-slovenských jazykových vzťahov, Tomáš Hoskovec – „Jazykovedné glosy“ – triumf vědy nad ideologií, Jozef Mlacek – Glosy k ideologémam u Ľudovíta Nováka, Štefan Švagrovský – Činnosť Ľudovíta Nováka v období vojnovej Slovenskej republiky, Ján Findra – Individuálny štýl Ľudovíta Nováka, Pavol Žigo – Práca Ľudovíta Nováka „K najstarším dejinám slovenského jazyka“, Milan Majtán – Čeština na Slovensku v predspisovnom období a formovanie kultúrnych útvarov slovenčiny, Ján Bosák – Ľudovít Novák ako pionier interdisciplinarity, Martin Ološtiak – Ľudovít Novák a Juraj Furdík (onomaziologické inšpirácie).