Náš rozhovor s PhDr. Vierou Drahošovou, riaditeľkou Záhorského múzea v Skalici

0
668

Po ukončení štúdia archeológie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave nastúpila v septembri roku 1984 do Záhorského múzea v Skalici ako archeologička, v roku 1997 bola menovaná do funkcie riaditeľky. V rámci svojej činnosti sa venuje archeologickému bádaniu v regióne, uskutočnila viacero terénnych výskumov. Spolupracuje s radom spolupracovníkov múzea, pomáha inštitúciám i jednotlivcom vo výskumnej i prezentačnej činnosti. Publikovala zhruba 300 príspevkov v regionálnej i odbornej tlači, prednáša na odborných i kultúrnospoločenských fórach. Organizuje a garantuje miestne, regionálne i medzinárodné konferencie, kultúrnospoločenské podujatia, je kurátorkou viacerých výstav, autorkou, zodpovednou redaktorkou, zostavovateľkou a spoluautorkou viac ako tridsiatich publikácií, šéfredaktorkou vlastivedného časopisu Záhorie (získal 1. miesto v národnej súťaži Miestne noviny 2007, Cenu Mesta Skalice 2011, Medailu predsedu TTSK 2011). Záhorské múzeum získalo pod jej vedením ocenenia: Múzeum roka 2004, Cena Mesta Skalice 2005, Cena Trnavského samosprávneho kraja 2008, Diplom Euregio za angažovanosť v cezhraničnej spolupráci s rakúskym partnerom 2008 a i. Je členkou Slovenskej archeologickej spoločnosti, vo volebnom období 2008 – 2014 členkou Predstavenstva Zväzu múzeí na Slovensku, Kultúrnej rady TTSK, Múzejnej rady Trnavského kraja, Komisie pre kultúru pri Mestskom zastupiteľstve v Skalici, členkou niekoľkých národných i medzinárodných porôt a pracovných komisií (Múzeum roka a i). Za svoju činnosť získala ocenenia: Medaila Zväzu múzeí na Slovensku za rozvoj slovenského múzejníctva 2009, Medaila predsedu TTSK za prezentáciu TTSK 2009, Pamätná medaila TTSK Cyril a Metod 2013, Pamätný list Zväzu múzeí na Slovensku 2014 a ďalšie.

Počas pôsobenia v Záhorskom múzeu ste mali možnosť nahliadnuť do minulosti mesta. Pracujete na niečom, čo ešte nebolo o histórii Skalice zverejnené?
Skalica je mesto s veľmi bohatou históriou, kultúrnymi a duchovnými tradíciami, vzišlo z nej množstvo významných osobností a bola dôležitou oporou národného života. Výskumu histórie Skalice sa venovalo a venuje už niekoľko generácií bádateľov a neustále sa vynárajú nové poznatky a objavy. Vyšlo veľa kníh a publikácií, ale doposiaľ možno nájsť vo všetkých oblastiach skalickej histórie neprebádané miesta. Predstavujú množstvo práce pre súčasníkov i ďalšie generácie po nás; viacero oblastí a tém bolo v druhej polovici dvadsiateho storočia opomínaných, otvorili sa prístupy k novým, dovtedy nepoznaným a neprístupným zdrojom. Spolu s Mestom Skalica sme pred časom začali prípravu monografie mesta, ktorá je už zostavená. Jej tvorba bola príležitosťou zmapovať doterajšie výsledky, predovšetkým však zainteresovať na skúmaní vlastnej minulosti skalických obyvateľov a inštitúcie, pretože v ich archívoch sa nachádza veľa vzácneho materiálu a zdrojov informácií.
Ako by ste charakterizovali rozvoj Skalice počas Vášho pôsobenia? Čo by ste vyzdvihli a čo by bolo potrebné rozvinúť?
Skalica sa veľmi zmenila. Keď som pred tridsiatimi rokmi prišla do Skalice, bolo to pokojné, tiché mesto, upútavajúce nerušenou historickou atmosférou a neopakovateľným genius loci. S postupujúcimi zmenami v spoločnosti Skalica ožila, dnes je na svoju veľkosť veľmi dynamickým, všestranne sa rozvíjajúcim, rušným mestom. Veľmi si cením a vyzdvihujem silný lokálpatriotizmus a vzťah Skaličanov i ostatných, ktorí ovplyvňujú jeho smerovanie, k mestu. To, čo je pre Skalicu charakteristické – početné pamiatky v historickom jadre, folklór, vinohradníctvo a kultúrne tradície – zachovali a zhodnotili. Bolo investovaných veľa financií a energie do obnovy, propagácie a využívania pamiatok a Skalica je miestom šíriacim pozitívny vzťah, úctu a lásku k overeným hodnotám. Čiastočné riziko vnímam v prenikaní komerčných snáh na úkor týchto hodnôt.
Čo pre Vás znamená byť riaditeľkou Záhorského múzea?

Do Skalice som sa prisťahovala a nastúpila do Záhorského múzea, aby som sa mohla venovať odboru, ktorý som vyštudovala. K funkcii riaditeľky múzea ma priviedol postupný vývoj okolností, bola som poverená najprv zastupovaním, potom vedením a nakoniec menovaná. Svoju úlohu v tejto pozícii chápem ako možnosť utvárať podmienky pre prácu dobrého a tvorivého kolektívu mojich kolegov. Múzeum pôsobí vo veľmi zaujímavom a podnetnom regióne Záhorie, ktorý máme všetci radi, pretože z neho pochádzame, v ňom žijeme a ním sa zaoberáme. Mimoriadne obohacujúci a podnetný je kontakt s ľuďmi, s ktorými v rámci svojej činnosti spolupracujeme. Spoločný záujem o minulosť, kultúru a umenie dáva predpoklady pre hodnotné stretnutia, nové námety, inšpirácie, rozširovanie spolupráce a vzájomnú pomoc.
Robíte momentálne archeologické výskumy? Prišli ste na niečo, čo históriu Skalice obohatí?
Archeologické výskumy vykonávame na základe oprávnenia MK SR stále, pretože od roku 2004 ich povinnosť vyplýva investorom zo zákona. Často ide o kontrolovanie výkopov bez väčších nálezov či pozitívnych výsledkov, prichádza však i k vzácnym nálezom. Za posledné obdobie boli najvýznamnejšími výskum sídliska zvoncovitých pohárov v roku 2003 pri budovaní obchvatu Skalice a výskum jednotlivých častí mestského opevnenia pri rekonštrukcii historického jadra mesta.
Akými zmenami prešlo múzeum počas vašej činnosti vo funkcii riaditeľky?
Po roku 1989 sa zmenili podmienky pre vnútorné zameranie práce v múzeu, značne sa rozšírilo spektrum výskumných tém a oblastí, ktorým dovtedy nebola alebo nemohla byť venovaná pozornosť. So spoločenskými zmenami sa zväčšil okruh výberu zbierkových predmetov a dokumentačného materiálu. Zvýšeným obchodom so starožitnosťami sa zdynamizovala i snaha o ich záchranu. Vďaka podpore zriaďovateľa sa podarilo riešiť problémy uskladňovania zbierok, zlepšiť technické vybavenie múzea a stav budov. Stabilizoval sa pracovný kolektív a zvýšil jeho odborný potenciál, čoho odrazom sú úspechy vo výskumnej i prezentačnej činnosti. Získali sme kontakty a v mnohých smeroch rozvíjame spoluprácu so zahraničnými múzeami. Múzeum má v jednotlivých oblastiach svojho zamerania veľa kontaktov medzi inštitúciami, široký okruh spolupracovníkov a priaznivcov, čo mu pomáha pri napĺňaní úloh a realizácii svojho poslania.
Čo by ste mohli najviac vyzdvihnúť v rámci múzea?
Múzeum oslávi na budúci rok 110 rokov svojho trvania, vzniklo ako prvé národne orientované súkromné múzeum na Slovensku a patrí medzi najstaršie kontinuálne pôsobiace slovenské múzeá. Expozícia navrhnutá Dušanom Jurkovičom a nainštalovaná zo zbierok zakladateľa MUDr. Pavla Blahu je jedinou múzejnou expozíciou architektom vytvorenou a zároveň najstaršou zachovanou expozíciou na Slovensku. Patrí k najzaujímavejším pamiatkam Skalice. Svojím dlhodobým pôsobením v Skalici a na Záhorí si múzeum získalo stabilné postavenie v regióne i v sieti slovenských múzeí a výrazne sa podieľa na zachovávaní a formovaní regionálnej identity. V oblasti Záhoria i v rámci širšej odbornej verejnosti Záhorské múzeum pozná veľa ľudí práve prostredníctvom nášho časopisu Záhorie, ktorý vydávame už 23. rok. Sieť jeho odberateľov, prispievateľov a priaznivcov tvorí bázu, ktorá nám pomáha reflektovať našu činnosť a rozširovať kontakty i v ďalších sférach. Veľkou prednosťou múzea je harmonický kolektív, jeho pozitívna energia a konštruktívny prístup.
Boli nutné zmeny, aby múzeum získalo viacej návštevníkov? Čo ich priťahuje, aké expozície, výstavy?
Na zvyšovaní návštevnosti podujatí a výstav múzea má veľký podiel variabilita ponuky. Každá téma, autor a problematika osloví inú skupinu návštevníkov, iné vrstvy. Tým sa oboznamujú s inštitúciou a postupne múzeum získava väčšie počty záujemcov. Napriek tomu však veľa záleží od celkovej nálady v spoločnosti i ponuky v meste. Najväčšiu návštevnosť už po veľa rokov zaznamenávame počas veľkých podujatí, akými sú Skalické dni, Trdlofest, Deň a Noc múzeí a podobných. Pripojením sa k projektu sprístupnenia pamiatok mesta Skalice sa podarilo zvýšiť i návštevnosť počas víkendov turistickej sezóny.
Aký bol váš najsilnejší zážitok či najväčší úspech v práci?
K silným zážitkom patria stretnutia s ľuďmi, ktoré zanechávajú nezabudnuteľné dojmy. Potešia objavy súvislostí, keď človek dlho skúma, hľadá, a zrazu začnú kamienky mozaiky do seba zapadať. Najviac však teší, keď sa po dlhšom pracovnom vypätí podarí ukončiť náročnú spoločnú úlohu, projekt. A bolo ich dosť: vytvorenie nových múzejných expozícií, monografií obcí, výskumných projektov. To je zároveň i úspechom. Ak pritom výsledok našej práce ocenenia i zvonku; prejavom dôvery, odborným uznaním či pozitívnym prijatím verejnou mienkou; je to krásny a motivujúci pocit pre všetkých.
Čo by ste chceli ešte v rámci pôsobenia v múzeu dosiahnuť, máte nejaké nesplnené méty?
Veľa energie venujeme elektronickému spracovaniu našich fondov, zatiaľ však máme ešte väčšiu časť pred sebou. Tešíme sa na výsledok, ktorý umožní oveľa lepšiu prácu so zbierkami, ich vyhodnocovaním a používaním, efektívnejšie výsledky i komunikáciu s inými partnerskými inštitúciami. Budeme sa snažiť vyvinúť ešte intenzívnejšiu prácu s deťmi a mládežou. Inšpirujúce sú poznatky zo susednej dolnorakúskej oblasti, kde múzejnú prácu robia z veľkej časti na dobrovoľnom a spolkovom princípe a majú pritom asi najväčšiu hustotu múzeí a múzejných zariadení v Európe. Základ takéhoto vzťahu ku svojej minulosti je dobré vytvárať od detstva, aby sme zachovali to, čo sme zdedili a čo tvorí naše najväčšie istoty. Určite potrebujete pri tak časovo náročnej práci relax.
Akým záľubám sa venujete?
Od malička mám rada knihy a veľa čítam. Obdivujem umenie, som vďačným vnímateľom výstav, koncertov, divadelných predstavení. Rada cestujem, kochám sa Záhorím a Slovenskom, poznávam pekné miesta Európy. Som obdivovateľkou slováckeho regiónu, jeho folklóru a tradícií. Veľmi sa mi páči obdobie secesie, približujem si ho predmetmi, literatúrou, návštevou secesnej architektúry. Krásne okamihy sa snažím zachytiť fotografovaním. Najradšej relaxujem pri bicyklovaní, turistike, plávaní a vzácnych vychádzkach s mojimi deťmi. Energiu a psychickú rovnováhu mi dodáva pobyt v prírode, jej dokonalosť a krása. A predovšetkým kontakt s dobrými a pozitívnymi ľuďmi.
Čo dodať na záver?
Chcela by som zo srdca poďakovať kolektívu múzea a všetkým, ktorí akoukoľvek mierou a spôsobom prispievajú k jeho pozitívnemu pôsobeniu, zároveň im zaželať veľa zdravia, šťastia, spokojnosti a pocitu naplnenia vo svojom živote.
Za rozhovor pri príležitosti životného i pracovného jubilea Viery Drahošovej ďakuje redakcia.

Predchádzajúci článokZáhorie v dobe prvej svetovej vojny (II. časť)
Ďalší článokZáhorie v dobe prvej svetovej vojny (III. záverečná časť)