Právnikove zápisky

Jozef Špaček

0
643
Nezriedka sa v súčasnosti stretávame s vydávaním do značnej miery i netradičných knižiek. Popri nových básnických či prozaických knižkách renomovaných i začínajúcich autorov nás zaujmú i tituly, ktoré do týchto oblastí nezaraďujeme. Mnoho ľudí si dokáže spestriť svoj život realizovaním mnohorakých záujmov a záľub a keď sa k tomu pridá zaťatá chuť do života a túžba zostať stále mladým, výsledkom môže byť čítanie vcelku neobvyklé a nekonvenčné. Toto konštatovanie sa týka aj knižky v Skalici známej osobnosti, právnika, cestovateľa a milovníka života Dušana Krivského. Zvolil si pre svoje úsmevné zápisky pútavý názov Aj ve Skalici svítí slunko. Zoznamuje v nej čitateľov – a nemusia to byť len rodní Skaličania – so svojím životným úsekom od narodenia až po vojenskú prezenčnú službu. V tejto súvislosti by sa ponúkalo trocha vychytené slovo – pamäti, poprípade predčasné pamäti, ale ani zďaleka nie je toto označenie presné, hoci D. Krivský disponuje veľmi dobrou pamäťou. V jeho zápiskoch sú dôležitejšie zážitky, ktoré ho sprevádzali po celý opisovaný životný úsek, a to, ako ich prežíval, ako ich s odstupom času skomentoval. Nezakrýva, že on sám veľmi často neobvyklé, humorné či „strelené“ situácie privolával, či inscenoval, pretože jeho zrejme najväčším životným nepriateľom okrem plynúceho času je nuda. Ako je známe, proti času je zbytočné bojovať, no proti nude sa to dá, len musí človek chcieť a to sa veru D. Krivskému chcelo vždy, za každých okolností. Nude sa on bráni humorom, ktorý mu jednak život často prihráva do cesty a tiež tým, že humoru pomáha na svet, vymýšľaním či dotváraním situácií, ktoré by bez jeho (Krivského) prítomnosti či zásahu do situácie ani humorne nevyzneli. Využíva a kombinuje dva typy humorného prístupu k životu – akčný, situačný, kedy z náhleho popudu a nápadu vykoná nejakú streštenosť – a slovný, rečový, kedy reaguje írečitým spôsobom na ponúkajúcu sa humornú chvíľku. Tieto danosti ho sprevádzali od útleho veku, už jeho prvé učiteľky o tom vedeli svoje (napríklad). Do víru svojho neobvyklého sveta naplno vťahuje početné množstvo svojich príbuzných, vrátane najbližších, tiež spolužiakov, najmä z éry trojročného pôsobenia na skalickej SVŠ-ke, v rámci ktorej nemohol nespomenúť naozaj pamätné účinkovanie v súťaži o Pohár Modrej vlny, kedy sa o víťazstvo skalického družstva zaslúžil ako kapitán mierou ozaj vrchovatou. Možno by náročnejšiemu čitateľovi mohlo chýbať v spomínanej knižke precíznejšie radenie epizód s výraznejším rešpektovaním časových a príčinných následností, tiež jednoznačnejšie uvedenie do súvislostí rôznych príhod, v ktorých nie všetci môžu presne vedieť „kto je kto“ alebo „kto bol kto“ (napríklad, o ktorých všetkých stredoškolských profesoroch sa vlastne zmieňuje, väčšina z nich už nežije…). Ak by tak D. Krivský urobil, mohlo by to knižke možno pomôcť, možno však i ublížiť, pretože v jeho spomienkach je tým, čo púta až strháva pozornosť každého čítajúceho predovšetkým, spontánnosť, prirodzená otvorenosť, s akou sa chce podeliť s každým záujemcom o svoje životné peripetie z mladších čias. Taktiež sa môže najmä staršej generácii zdať, že niektoré epizódy, s ktorými vyšiel na svetlo sveta, ani nemusel uvádzať, lebo vyznievajú snáď až pubertálne (napr. o školskom delení slova papuče a pod.). To už býva kameňom či kamienkom úrazu tohto typu písania – situácia, veľmi smiešna, komická až gagová, je aj s odstupom času smiešna tomu, kto ju zažil, bol jej aktérom, no o čosi menšie pochopenie pre jej čaro môže mať ten, kto o nej len číta. Ale takto vyznievajúcich miest je v samotnej knižke len málo, máme sa na čom smiať i my, ktorí sme v tých početných eskapádach nášho spolurodáka a spoluobyvateľa neúčinkovali, a predsa nás takéto rozprávanie zasiahlo. V každom prípade knižka Dušana Krivského rozčerila hladinu nielen v našom meste a možno vyjadriť očakávanie, že dobrú náladu, chuť do života a svojský humor budú obsahovať aj ďalšie zväzky spomienok nášho pravoverného Skaličana.