Gbelská „Fhasan Gartens“

Miroslav Čársky

0
591
Ak sa človek pozerá do minulosti na udalosť časovo viac či menej vzdialenú, obyčajne si položí otázku: čo bolo na počiatku? A tak je to i s poľovníctvom. Lov zveri patrí medzi najstaršie ľudské činnosti. Môžeme povedať, že človek vedel loviť skôr, než vedel rozprávať. A je pravdou i to, že bez lovenia zveri by ľudský rod pravdepodobne vyhynul, alebo by sa z neho stal prežúvavec.
Poľovníctvo je oveľa mladšia činnosť, ktorej základný princíp je v chove a ochrane poľovnej zveri. Lov patrí medzi selektívne a regulačné opatrenia a je na tej istej úrovni ako každá iná selekcia v chove hospodárskych zvierat. Dnešné poľovníctvo, ktoré si okrem regulovaného chovu zveri pribralo i ďalšie ciele, ako je ochrana prírody, uchovanie kultúrneho dedičstva a v neposlednom rade aj cieľ človeka, ktorý v poľovníctve nachádza odpočinok a regeneráciu svojich fyzických a psychických síl, prešlo určitým vývojom, na ktorom sa podpísali všetky zriadenia či režimy od dôb feudalizmu.
Myšlienky poľovníctva, regulovaného chovu a lovenia zveri sa v regióne severného Záhoria tradujú od čias rozkvetu feudalizmu. Snáď najvýraznejšie do tejto činnosti zasiahol manžel cisárovnej Márie Terézie František Lotrinský, ktorého hospodárska činnosť mala široký záber od zakladania manufaktúr, cez intenzívne poľnohospodárstvo až po chov a lovenie zveri. Na svojom Holíčskom panstve neďaleko dediny Kopčany dal vybudovať zariadenie na chov a odchyt divokých kačíc. Ročne sa ich tu na umelo vybudovanej vodnej ploche so špeciálnymi sieťami odchytilo a vyexpedovalo niekoľko tisíc kusov. Podobne sa venoval i chovu bažantov zakladaním bažantníc, po ktorých dodnes zostali názvy častí „chotárov“ ako napríklad pomenovanie Bažantnica v Holíči za kaštieľom. Po niektorých neostalo nič a ak sa o takejto bažantnici objavia doklady v archíve, tak je to prekvapenie nielen pre bádateľa, ale i pre obyvateľov dotyčnej obce. Jedným z takýchto prekvapení je bažantnica v Gbeloch.
Gbelská bažantnica, to bolo niekoľko hektárov umelo vysadeného listnatého lesa po obidvoch stranách potoka pritekajúceho z Petrovej Vsi a Unína poniže Korčákovho, dnes Kubíkových vodného mlyna, uprostred najúrodnejších polí gbelského katastra. Mapa bažantnice alebo podľa dobového názvu „bažantej záhrady“ od cisársko-kráľovského inžiniera P. Blancharda z roku 1860 – 1861 sa zachovala v Slovenskom národnom archíve v Bratislave. O tejto bažantnici bolo doteraz iba akési tušenie, že sa nachádzala niekde medzi Kopčanmi a Kútami. Vieme o nej z denníka mladého Napoleona II. (syn Napoleona Bonaparteho a kňažnej Márie Lujzi), ktorý sa tu v utorok 2. októbra 1821 v spoločnosti svojho starého otca cisára Františka II. zúčastnil na poľovačke. V ten deň sa celkove ulovilo 244 zajacov, 820 bažantov a 7 jarabíc. Mladý Napoleon mal aj iný zážitok z Gbelov. Poľovačka trvala až do zotmenia a keď sa po tme vracali cez les do holíčskeho zámku, zablúdili a návrat bol pre neho tak trocha dramatický.
Gbelská „Fhasan Gartens“ mala obdĺžnikovitý pôdorys s pomerom strán 4:3. Cez jej stred trocha šikmo pretekal ako priamka zregulovaný Unínsky potok. Cez potok boli postavené dva mostíky a osem lávok. Bažantnica bola cestami rozdelená na dvanásť pravidelných štvorcov (sektorov). Okrem týchto komunikačných spojov – ciest, bolo v bažantnici sedem až desať alejí (podľa jednotlivých častí), ktoré v podobe prevráteného písmena U prechádzali okrajovými sektormi. V strede bažantnice, tesne pri komunikáciách boli dve pomerne veľké štvorcové a jedno trojuholníkové zariadenie zatiaľ neznámeho určenia. Majú nemecké pomenovanie „Insuln worauf Verlegung zum Vermisten“. Predpokladá sa, že išlo o chovateľské zariadenia pravdepodobne na chov, kŕmenie alebo odchyt bažantov. Neďaleko potoka na okraji bažantnice a prístupovej cesty od Gbelov stála nie veľká, pôdorysne štvorcová poľovnícka chata.
Bažantnica mala svojich hájnikov, ktorí chránili zver proti dravcom, ale hlavne proti pytliakom. Je odôvodnený predpoklad, že k bažantnici sa viedlo i samostatné účtovníctvo, ktoré v zjednodušenej podobe vykazovalo náklady a výnosy z tejto činnosti. Z nákladov to bolo krmivo, ktoré bolo jedným z hlavných faktorov udržania bažantov vo vymedzenej lokalite. Kto pozná ekotop živočíšneho spoločenstva bažantov, ten vie, že ak nemajú dostatok krytiny, stromy na hradovanie a krmivo, tak ich v bažantnici nič neudrží a rozbehnú sa do širokého okolia. Činnosť bažantnice a jej ekonomika, to už je však úloha ďalšieho archívneho bádania v tomto smere.