utorok, 13 mája, 2025
Úvod Autori Príspevky od Záhorské múzeum

Záhorské múzeum

Záhorské múzeum
848 PRÍSPEVKOV 0 KOMENTÁRE

Prezentácia publikácie Richard Drška – Mestská správa Skalice do roku 1711

0

Trnavský samosprávny kraj
Záhorské múzeum v Skalici

Tlačová správa

Názov podujatia:   Prezentácia publikácie Richarda Dršku Mestská správa Skalice do roku 1711
Miesto:                  Záhorské múzeum v Skalici, Námestie slobody 13, 909 01 Skalica
Dátum konania:     vo štvrtok 6. apríla 2017 o 16.00 hod.

Obsiahla monografia PhDr. Richarda Dršku na 314 stranách vychádza pri príležitosti 800. výročia prvej písomnej zmienky o Skalici a 645. výročia udelenia mestských výsad. Obsah publikácie vo svojich príspevkoch priblížia recenzenti prof. PhDr. Vladimír Rábik, PhD., doc. PhDr. Zuzana Lopatková, PhD. a autor PhDr. Richard Drška.
V kultúrnom programe vystúpi hudobné teleso Reminiscencie.
Predmetom predkladanej práce je problematika organizácie mestskej správy Skalice od získania mestských výsad v roku 1372 do konca stavovských povstaní v Uhorsku v roku 1711. Dôraz pri výskume danej témy je položený na podrobnom archívnom výskume, a to najmä vo fondoch Štátneho archívu Trnava, pracovisko Archív Skalica, kde je uložený aj skalický mestský archív. Získané údaje dopĺňajú aj ďalšie pramene z archívov na Slovensku, v Maďarsku, Českej republike a, samozrejme, bohatá literatúra venovaná problematike slobodných kráľovských miest na Slovensku. Práca je rozdelená na textovú a tabuľkovú časť. Text sa najprv sústreďuje na objasnenie vývoja Skalice do druhej polovice 16. storočia, na premeny volebného systému a následne na jednotlivé úrady, vyšších a nižších úradníkov a mestských zamestnancov. K najdôležitejším úradom patrila komunita mešťanov – obec, senát majúci kompetencie súdne a výkonné v usmerňovaní verejného života. Na jeho čele stál richtár, členmi boli aj mešťanosta starajúci sa o hospodárenie mesta a mestský kapitán, ktorý zabezpečoval obranu mesta a ochranu mestských pozemkov. Pre vinohrady a delikty v nich fungoval vinohradnícky súd, na jeho čele stál vinohradnícky majster. Mestské písomnosti, knihy a celý archív mal na starosti notár. Úradnícky aparát mesta tvorili: pokladník, správcovia pivovaru, špitálsky úradník, kostolníci, dozorcovia trhu, dozorcovia jatiek, správcovia rybníkov, hájnici a strážcovia vinohradov, štvrtníci, mýtnici a kontrolóri účtov. Okrem nich mesto zamestnávalo aj fiškála, rektora mestskej školy, organistu, lekára, obecného sluhu, hodinára, furmana, drábov, trubača, sládka, chmelára, tehliara, vincúra, strážcu väzenia a kata. Správa mesta bola tak pomerne podrobne štruktúrovaná.
Druhá, tabuľková časť podáva prehľad o jednotlivých úradoch a osobách, ktoré ich zastávali v jednotlivých rokoch. Výskum témy potvrdil, že vývoj v Skalici v oblasti správy bol zhodný s ostatnými poprednými uhorskými mestami, špecifikum predstavujú miestne označenia jednotlivých úradov a úradníkov, viažuce sa na slovenské etnikum, ktoré v meste prevládalo.

Vydanie monografie z verejných zdrojov podporil ako hlavný partner projektu Fond na podporu umenia a občianske združenie KVARTETO Skalica. Knihu je možné zakúpiť v Záhorskom múzeum v Skalici, cena je 10,- €.

MESTSKA SPRAVA SKALICE obal pred 

Slávnostné položenie kvetov pri príležitosti 150. výročia narodenia MUDr. Pavla Blahu

0

V pondelok 27. marca 2017 sa uskutoční pri príležitosti 150. výročia narodenia MUDr. Pavla Blahu slávnostné položenie kvetov pri pomníku MUDr. Pavla Blahu na katolíckom cintoríne v Skalici.

Jozef Miloslav Hurban a Ľudovít Štúr na javiskách slovenských divadiel

0

Tlačová správa 

Unikátna výstava Divadelného ústavu Jozef Miloslav Hurban a Ľudovít Štúr na javiskách slovenských divadiel putuje do Záhorského múzea

Kurátorka výstavy: Juliana Beňová, Divadelný ústav
Architekt výstavy: Ján Pálffy
Realizácia: DESTIN, a. s.
Vernisáž v Záhorskom múzeu v Skalici: dňa 24. marca 2017 o 16.00 hod., vstup voľný

Dňa 24. marca 2017 o 16.00 hod. sa v priestoroch Záhorského múzea v Skalici uskutoční vernisáž výstavy Jozef Miloslav Hurban a Ľudovít Štúr na javiskách slovenských divadiel, ktorá je reinštaláciou raritnej výstavy Divadelného ústavu Divadelná tvár Ľudovíta Štúra. Kľúčové tematické a obrazové časti výstavy boli prenesené do Skalice, aby prezentovali mnohoraké podoby Jozefa Miloslava Hurbana a Ľudovíta Štúra na slovenských javiskách.

Nosná časť výstavy Divadelná tvár Ľudovíta Štúra, ktorá bola od októbra 2015 do konca februára 2016 inštalovaná v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave bude predstavená návštevníkom Záhorského múzea v Skalici. Doplnená novými výstavnými panelmi a pod zmeneným názvom prináša pohľad na najznámejších národných dejateľov, Jozefa Miloslava Hurbana a Ľudovíta Štúra, divadelnou optikou. Výstava sa zameriava na slovenské inscenácie so štúrovskou a dobrovoľníckou tematikou a primárne sa venuje Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi v spojitosti so slovenským divadlom a drámou. Chce upozorniť na neznáme fakty, súvislosti a udalosti spojené s divadelnou a dramatickou činnosťou Jozefa Miloslava Hurbana a jeho potomkov vo viacerých generáciách (Svetozár Hurban Vajanský, Vladimír Hurban Svetozárov, Vladimír Hurban Vladimírov, Svetozár Hurban). Rovnako reflexia národného hnutia a jeho hlavných protagonistov (Hurban ako postava dramatickej literatúry) je skôr výnimočná než pravidelná, preto ju výstava zaznamená prostredníctvom inscenácií zobrazujúcich osudy Hurbana a hurbanovcov (dobrovoľníkov).
Výstava odkryje ďalší z významov a historických odkazov národných dejateľov pre našu kultúru a odhalí ich rozmanité podoby na javiskách slovenských divadiel. Viaceré inscenácie s tematikou hurbanovcov a štúrovcov pripomínajú, že národní hrdinovia boli ľudia, ktorých život a dielo sú stále hodné scénického stvárnenia.

Pútavé informačné panely usporiadané do tvaru dvoch lomeníc vytvárajú dojem portálového komponovania divadelného priestoru. Prvý sled panelov sleduje Štúra ako subjekt divadelného diania, v druhom vystupuje ako jeho objekt a štyri nosné panely predstavia Hurbana v kontexte slovenskej drámy a divadla. Návštevníci tak vnímajú komplexný obraz Štúra a Hurbana a ich vzťah k divadlu a divadla k nim. Obrazová mozaika fotografií a malieb, kostýmy a artefakty z inscenácií a tiež textová zložka výstavy podávajú plastický obraz o novej, divadelnej podobe Jozefa Miloslava Hurbana a Ľudovíta Štúra. Výstava je v kontexte slovenského výstavníctva doposiaľ neprezentovanou témou a vyniká aj kvalitným súčasným výtvarným riešením.

Vernisáž výstavy Jozef Miloslav Hurban a Ľudovít Štúr na javiskách slovenských divadiel sa uskutoční 24. marca 2017 o 16.00 hod. v Záhorskom múzeu v Skalici. Unikátnu výstavu pripravil Divadelný ústav v spolupráci so Záhorským múzeom v Skalici pri príležitosti osláv dvojstého výročia narodenia Jozefa Miloslava Hurbana. Výstava potrvá do 21. apríla 2017.

Výstavu pripravili:

Divadelný ústav Bratislava - logo

Trnavský samosprávny kraj

Záhorské múzeum v Skalici - logo

Ďalšie fotografie nájdete i na stránke Divadelného ústavu Bratislava: http://www.theatre.sk/galeria/Fotogaleria-2017/Vernisaz-vystavy-Jozef-Miloslav-Hurban-a-ludovit-stur-na-javiskach-slovenskych-divadiel/493/

Predstavenie Záhorského múzea v Skalici v reportáži Televízie Skalica

0

Televízia Skalica v rámci Skalického magazínu, ktorý sa venuje aktuálnemu dianiu v meste, pripravila reportáž predstavujúcu pracovníkov a činnosť Záhorského múzea v Skalici.

Záznam reportáže si môžete pozrieť tu:

1. časť

2. časť

Prednáška Dr. Martina Hoferku v škole v Uníne

0
Foto: archív ZŠ a MŠ v Uníne

V piatok 17. marca 2017 sa na Základnej škole v Uníne uskutočnila pre žiakov 6. – 9. ročníka prednáška historika Záhorského múzea v Skalici Mgr. ThLic. Martina Hoferku, Th.D. o škole v minulosti.  Žiaci získali informácie o najstarších dejinách, učiteľoch, podmienkach výučby, o postupnom rozširovaní školy i mnohých veselých príhodách.

Celonárodná spomienka pri príležitosti 200. výročia narodenia Jozefa Miloslava Hurbana v Beckove

0

V nedeľu 19. marca 2017 sa v obci Beckov uskutočnila celonárodná spomienka pri príležitosti 200. výročia narodenia Jozefa Miloslava Hurbana, na ktorých sa zúčastnili i zástupcovia Záhorského múzea v Skalici, riaditeľka PhDr. Viera Drahošová a zástupca riaditeľky PhDr. Peter Michalovič.

Tlačová správa z podujatia i fotografie:
https://www.tsk.sk/aktualne-spravy/tlacove-spravy/2017/celonarodnej-spomienky-na-jozefa-miloslava-hurbana-v-beckove-sa-zucastnili-aj-jeho-pravnucata.html?page_id=390034

Prednáška Skalické kulinárske špeciality z cyklu Putovanie skalickou históriou

0

XXV. ročník (r. 2016)

0

Bibliografia XXV. ročníka (r. 2016) časopisu Záhorie

Bača, Robert, PhDr.: Archeológ Alexander Ruttkay jubiluje. 3, 2016, s. 20-21.
Bača, Robert, PhDr.: Juraj Bárta a paleolitický výskum Záhoria. 2, 2016, s. 6-10.
Bača, Robert, PhDr.: Štefan Janšák a obec Prietrž. 5, 2016, s. 2-8.
Bača, Robert, PhDr.: Viktor Šemmer a Záhorie (K 120. výročiu narodenia). 6, 2016, s. 10-12.
Barošková, Viera, Mgr.: Za Vladimírom Durlákom (nekrológ). 4, 2016, s. 30-31.
Batka, Ľubomír, st.: K 200. výročiu narodenia Bohuslava Drahotína Šuleka. 6, 2016, s. 13-16.
Batka, Ľubomír, st.: Vladimír Roy – spomienka pri 80. výročí smrti. 3, 2016, s. 12-16.
Benža, Mojmír, PhDr., PhD.: Peter Vrablec: Sigillum Zavodiense. Kroje. Závod, 2016. 6, 2016, s. 24-25.
Brezina, Peter, PhDr.: Knihy o Záhorí vydané v roku 2015 (správa). 2, 2016, s. 27-30.
Brezina, Peter, PhDr.: Nestori obecného kronikárstva na Záhorí. 5, 2016, s. 15-19.
Drahošová, Viera, PhDr.: História, historiografia a etika (správa). 3, 2016, s. 30.
Drahošová, Viera, PhDr.: K jubileu Evy Fordinálovej. 6, 2016, s. 27-29.
Drahošová, Viera, PhDr.: Na úvod 25. ročníka. 1, 2016, s. 3.
Drahošová, Viera, PhDr.: Stöckelova cena Pavlovi Proksovi (správa). 2, 2016, s. 24-25.
Drahošová, Viera, PhDr.: Tabačiareň v Holíči. 2, 2016, s. 10-15.
Drahošová, Viera, PhDr.: Za Branislavom Kolénym (nekrológ). 6, 2016, s. 24.
Drahošová, Viera, PhDr.: Za Dušanom Grečnerom (nekrológ). 1, 2016, s. 29.
Drahošová, Viera, PhDr.: Za Svätoplukom Šablatúrom (nekrológ). 2, 2016, s. 24.
Drahošová, Viera, PhDr.: Zomrel Ivan Schurmann (nekrológ). 5, 2016, s. 26-27.
Drahošová, Viera, PhDr:. Za Viliamom Selkom. 6, 2016, s. 29.
Drška, Richard, Mgr.: Tradičné svadobné účesy na Záhorí /Prietržka. 1, 2016, s. 24-25.
Drška, Richard, Mgr.: Zabudnutý „fašank“ v Kútoch. 1, 2016, s. 22-23.
Drška, Richard, PhDr. – Michalovič, Peter, PhDr.: Náš rozhovor s lekárom, organistom, muzikológom a pedagógom prof. Ferdinandom Klindom. 2, 2016, s. 16-22.
Drška, Richard, PhDr.: Habent sua fata domus /Z osudov jedného domu v Kútoch. 3, 2016, s. 9-11.
Drška, Richard, PhDr.: Nové akvizície Záhorského múzea v Skalici /Mikovínyiho mapa Nitrianskej stolice z roku 1742. 3, 2016, s. 16-19.
Drška, Richard, PhDr.: Remeslo má zlaté dno (recenzia). 4, 2016, s. 28-29.
Drška, Richard, PhDr.: Tradičné svadobné účesy na Záhorí /Hlboké. 5, 2016, s. 24-25.
Drška, Richard, PhDr.: Tradičné svadobné účesy na Záhorí /Jablonica. 3, 2016, s. 22-23.
Drška, Richard, PhDr.: Tradičné svadobné účesy na Záhorí /Kúty. 2, 2016, s. 22-23.
Drška, Richard, PhDr.: Tradičné svadobné účesy na Záhorí /Láb. 4, 2016, s. 24-25.
Drška, Richard, PhDr.: Tradičné svadobné účesy na Záhorí /Závod. 6, 2016, s. 19-21.
Drška, Richard, PhDr.: Vzťah skalických mešťanov k vrchnosti v 14. – 16. storočí. 2, 2016, s. 2-5.
Farkaš, Zdeněk, PhDr.: Neolitická osada roľníkov v Senici, časť Sotina. 1, 2016, s. 4-9.
Fordinálová, Eva, Prof., PhDr., CSc.: Ústredná osobnosť Vajanského románu Kotlín. 4, 2016, s. 2-5.
Fordinálová, Eva, Prof., PhDr., CSc.: Vajanský v malom meste. 1, 2016, s. 18-22.
Hoferka, Martin, ThLic., Mgr., Th.D.: Dva osudy z brehov Moravy (správa). 3, 2016, s. 25.
Hoferka, Martin, ThLic., Mgr., Th.D.: Fotograf dediny Ladislav Matušovich (správa). 5, 2016, s. 30-31.
Hoferka, Martin, ThLic., Mgr., Th.D.: Františkáni v Skalici – duchovný a kultúrny odkaz. 1, 2016, s. 10-18.
Hoferka, Martin, ThLic., Mgr., Th.D.: Nové akvizície Záhorského múzea v Skalici. List Slovenskej národnej rady mestu Skalica z roku 1848. 1, 2016, s. 25-26.
Hoferka, Martin, ThLic., Mgr., Th.D.: Príspevok k cirkevnej správe Letničia. 5, 2016, s. 8-10.
Janáčková, Dana, Mgr.: Fotograf Štefan Komorný (správa). 2, 2016, s. 25-27.
Judinyová, Jana, Mgr.: Prežívanie rodného kraja a duše (správa). 2, 2016, s. 31.
Judinyová, Jana, Mgr.: Upevnili slovenské slovo, aby upevnili národ (recenzia). 1, 2016, s. 27-28.
Juríčková, Božena, Mgr.: Farebné impresie na plátne i na skle (správa). 5, 2016, s. 27-30.
Juríčková, Božena, Mgr.: Vesmírny svet na palete Bohumila Baču (správa). 3, 2016, s. 24-25.
Juríčková, Viera: Za Branislavom Kolénym (nekrológ). 6, 2016, s. 23-24.
Juríčková, Zuzana, Ing., PhD.: Nové akvizície Záhorského múzea v Skalici. Medomet. 6, 2016, s. 16-18.
Kanisová, Dagmar, MUDr.: Divadelníci a folkloristi v Sobotišti kedysi a dnes. 4, 2016, s. 19-23.
Košík, Ľudovít, Mgr.: Dvadsiata členská výstava Klubu výtvarníkov Skalica (správa). 5, 2016, s. 27.
Košík, Ľudovít, Mgr.: Imrich Ján Terchovič, OFM. 5, 2016, s. 10-11.
Košík, Ľudovít, Mgr.: Odhalenie pamätnej tabule v Skalici (správa). 3, 2016, s. 31.
Košíková, Bariak, Marta, Mgr.: Za Antonom Srholcom (nekrológ). 1, 2016, s. 27.
Macejka, Martin, Mgr.: Malacký staviteľ Ján Terebessy. 3, 2016, s. 5-8.
Macejka, Martin, Mgr.: Z histórie svätých schodov v Malackách. 4, 2016, s. 7-10.
Michalovič, Peter, PhDr. – Drška, Richard, PhDr.: Náš rozhovor s lekárom, organistom, muzikológom a pedagógom prof. Ferdinandom Klindom. 2, 2016, s. 16-22.
Michalovič, Peter, PhDr.: Bibliografia XXV. ročníka (2016) časopisu Záhorie. 6, 2016, s. 30-31.
Mikuš, Tibor, Ing., PhD.: Príhovor predsedu TTSK. 1, 2016, s. 2.
Minarechová, Alena, PhDr.: Lovkyňa komét zo Záhoria – Ľudmila Pajdušáková. 4, 2016, s. 11-18.
Nerádová, Antónia, Ing.: Dimburská Biela pani /rozprávanie zo Suchohradu. 3, 2016, s. 19-20.
Papp, Štefan, Mgr.: Pamätná tabuľa Ľudmily Pajdušákovej v Radošovciach (správa). 4, 2016, s. 26-27.
Prikryl, Ľubomír, Viliam, RNDr., CSc.: Záhorie na mapách. 6, 2016. S. 2-9.
-red-: Kniha o ľudovej hudbe na Záhorí (recenzia). 3, 2016, s. 26-29.
Šantavý, Ondrej, Ing. – Šantavý, Pavol, Ing.: Studňa pri Stračinskom potoku. 5, 2016, s. 12-15.
Špaček, Jozef, PhDr.: Na ceste k odkliatiu. 6, 2016, s. 25-27.
Špaček, Jozef, PhDr.: Tajomstvá skalických búd a vinohradníkov (recenzia). 1, 2016, s. 30-31.
Turečková, Katarína, Ing.: Medzinárodná konferencia v Holíči (správa). 3, 2016, s. 29-30.
Vilémová, Andrea, Mgr.: Za Viliamom Selkom. 6, 2016, s. 29.
Vongrej, Dobroslav, Mgr.: Bocian biely v regióne Záhorie. 5, 2016, s. 20-23.
Vrablec, Pavol, Mgr., PhD.: Prvotina Plaveckého Podhradia (recenzia). 4, 2016, s. 29-30.
Zacharová, Mária, PhDr.: Mlyn a mlynári v Kostolišti. 3, 2016, s. 2-5.
Zacharová, Mária, PhDr.: Náčrt mestečka Gajary z roku 1783. 4, 2016, s. 6-7.
Zajíček, Štefan, PhDr.: Jubileum keramikára Miroslava Korčáka (správa). 4, 2016, s. 27-28.
Zajíčková, Mária, PhDr.: Dóm Štefana Komorného (správa). 6, 2016, s. 22-23.

K 200. výročiu narodenia Bohuslava Drahotína Šuleka

0

Evanjelické fary a kňazské rodiny dali cirkvi i nášmu národu mnohé významné osobnosti, ktoré sa zapísali do našej histórie zlatými písmenami. Mali sme však aj také osobnosti, ktoré sú v rodnej krajine málo známe, ale sú zlatými písmenami zapísané v histórii iných národov. Medzi ne patrí aj sobotištský rodák BOHUSLAV KAROL DRAHOTÍN ŠULEK (*22. 4. 1816 Sobotište – +30. 11. 1895 Záhreb).
Jeho otec Ján Šulek bol evanjelický farár v Sobotišti. Známy je tým, že bol učiteľom Jána Kollára v Mošovciach. Neskôr sa stal farárom v Pržni na Morave, odkiaľ bol povolaný do Sobotišťa v roku 1814. Tu pôsobil ako obetavý kňaz, autor viacerých knižiek s tematikou náboženskou, ale i hospodárskou. Bol to práve Ján Šulek, ktorý pozval do Sobotišťa za učiteľa Samuela Jurkoviča, ktorého vyzbrojil dobrými vedomosťami o nových spôsoboch hospodárenia. S. Jurkovič sa stal ich praktickým realizátorom a učiteľom drobných roľníkov a neskôr aj zakladateľom známeho Gazdovského spolku v Sobotišti.
Ján Šulek sa oženil s Ruženou Veberovou a po jej predčasnej smrti sa oženil druhýkrát s Máriou Neumannovou. V rodine vyrastalo spolu 16 detí, z ktorých dve zomreli v útlom veku. Všetkým sa dostalo vzornej evanjelicko-kresťanskej výchovy, vychádzajúcej z úprimnej zbožnosti a obetavej služby blížnym. Viacerí Šulekovi synovia a dcéry sú toho výrečným dokladom. Takými boli najmä Ľudovít, Viliam, Mária Ľudovíta i Bohuslav.
V sobotištskej evanjelickej škole dostal základné vzdelanie. V rokoch 1828 – 1837 študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde získal výborné filozofické, teologické a prírodovedné vzdelanie. Krátky čas zastupoval chorého otca v úrade ako levíta. Keďže nenašiel primerané miesto k službe v domovine, odišiel v roku 1838 do Chorvátska, kde pôsobil jeho brat Michal ako lekár v Slavónskom Brode. V tom istom roku odišiel do Záhrebu, kde pracoval ako sadzač a potom ako faktor v tlačiarni F. Župana. Tu sa dokonale naučil srbochorvátsky jazyk. To bol základ jeho ďalšej vedeckej, spoločenskej, filozofickej i prírodovednej činnosti. Na evanjelickej fare v Sobotišti má pamätnú tabuľu s nápismi v slovenskom a chorvátskom jazyku:
Tu sa narodil 22. apríla 1816
Dr. Bohuslav Šulek
člen juhoslovanskej Akadémie vied a umenia.
Svoj život zasvätil práci
za bratský chorvátsky národ
ako jeho buditeľ, redaktor, spisovateľ a vedec.
Umrel v Záhrebe 30. novembra 1895
Sinu brtskog slovačkog naroda i velikom
hrvatskom preporoditelju, književniku,
lexikonografu, prirodoslovci te svom
zaslužnom članu podižu ovu ploču
Jugoslovenska akademia znamosti i umjetnosti
Matica hrvatska
Ocenenie veľkosti ducha, pracovitosti a záujmu o buditeľské a kultúrne povznesenie chorvátskeho národa najlepšie vyjadrujú tí, ktorí ho osobne poznali, alebo ktorí nadviazali a nadväzujú na jeho odkaz a službu. Všimnime si vyjadrenia aspoň niektorých osobností zo širokej palety chorvátskej kultúrnej, spisovateľskej, vedeckej a novinárskej obce. Autor prvého etymologického slovníka Petar Skok (1953, s. 432) porovnáva B. Šuleka s Vukom Karadžičom a označuje ho za „jazykového génia, ktorý sa na jazykovom poli môže porovnávať s Vukom Karadžičom”.
Kým ešte v roku 1839 písal B. Šulek prvý list Ljudevitovi Gajovi po nemecky, rovnako ako prvé články v časopise Croatia, od roku 1841 už píše po chorvátsky tak dokonale, že jeho spolupracovník a priateľ J. Torbar napísal, že „môže Chorvátom slúžiť ako príklad, ako sa po chorvátsky píše”. Neskôr v nekrológu J. Torbar napísal takéto slová: „Predtým sa v literárnych aktivitách domácich spisovateľov objavoval vplyv latiny a nemčiny, v Šulekovom písaní sa však zrkadlil duch chorvátskeho jazyka, chorvátskeho myslenia, vyjadrovaný čistými chorvátskymi výrazmi. Aj formou aj obsahom vystúpil Šulek na úroveň čistej pravidelnej chorvátskej štylistiky. Neskoršie sme dostali dobrých, až veľmi dobrých štylistov, ale aj oni vyšli predovšetkým zo Šulekovej školy.” Aj spisovateľ, esejista a lexikonograf Tomisav Ladan oceňuje B. Šuleka ako „Chorvátskeho Vuka, najvýznamnejšieho chorvátskeho lexikonografa”. Keď v roku 1952 vyšiel zborník Šulekových vybraných článkov, v predhovore R. Meixner a I. Esich dospievajú k záveru, že B. Šulek bol „polyhistor, aký bol Chorvátom potrebný v dobe národného prebudenia a vedeckého vzostupu. Takým bol pochorváčtený Slovák Bohuslav Šulek so svojou inteligenciou, vzdelanosťou, obetavosťou a právom sa stal i buditeľ a vedecký tvorca.”
B. Šulek za prácu o Ruderovi Boškovičovi v roku 1867 získal doktorát Rostockej univerzity. Bol členom chorvátskej Akadémie vied a umení od jej založenia. Z filologickej činnosti, popri štúdiách z oblasti gramatiky, pravopisu a polemikách je najvýznamnejšia lexikonografická práca, dvojdielny Deutsch – kroatisches Wörterbuch (Njemačko -hrvatski rječnik) a dvojdielny Hrvatsko – njemačko – talijanski rječnik znanstvenoga nazivlja (Záhreb 1874 – 1875). Botanickú terminológiu spracoval v slovníku Jugoslovenski imenik bilja. Nejde o žiadnu lacnú chválu, ale o odborný posudok Pera Budmaniho, ktorý o týchto dielach napísal: „Toto dielo je šikovne, múdre a jadrne prepracované, že môžeme byť plným právom hrdí, že sa takým niečím môžu pochváliť len najhlavnejšie jazyky v Európe.”
Zaujímavým faktom je, že nejde len vysoké hodnotenie Šuleka odborníkmi zo starších generácií, ale jeho dielo je dodnes živé a aktuálne pre chorvátsky národ. Vedecký pracovník, esejista a prekladateľ Ante Stamač o Šulekovom slovníku vyznáva: „Šulekov Nemecko-chorvátsky slovník prináša obrovský osoh pre kreativitu v spisovateľskej práci. A to obojstranne, ako v písaní poézie, tak i pri prekladaní z nemčiny do chorvátčiny. Šulekova tvorba je veľmi blízka súčasnej básnickej tvorbe. – Šulekov slovník je vhodný pre prekladanie básní, predovšetkým kvôli ladnosti novovytvorených a odborných pojmov so slovným základom, zároveň s neobyčajne obohateným základom pre rýmovanie. Tým je zjednodušené prekladanie predovšetkým rýmom viazaných veršov.”
Z pera B. Šuleka pochádza množstvo článkov roztrúsených vo významných chorvátskych časopisoch, ako boli Danica Ilírska, Branislav, Narodne novine, Jugoslovenske novine, Slavenski jug, Gospodarski list, Pozor a ďalšie, z ktorých viaceré aj redigoval. Emil Horák o Šulekovom obsiahlom a mnohostrannom diele výstižne napísal: „Ak budeme chcieť „zmerať“ hĺbku a dosah jeho významu pre Chorvátov, ale nielen pre Chorvátov, bude sa musieť stať predmetom osobitného výzkumu historika, filozofa, literárneho vedca a jazykovedca osobitne, alebo predmetom ich kolektívneho výzkumu. Pred odborníkmi stále stojí otázka upresniť metódu Šulekovej lexikonografickej práce, ktorá je dodnes aktuálna.“
Tu naznačme iba toľko, že pri tvorbe slovníkov používal tri zdroje: ľudovú reč, slovanské spisovné jazyky a tvorbu nových slov, tzv. neologizmov. Iste nás v tejto súvislosti zaujíma, či v súvislosti s druhým žriedlom – s preberaním slov zo slovanských jazykov – preberal aj slová zo slovenčiny. E. Horák presvedčivo dokazuje, že „popri asi 400 čechizmoch (bohemizmoch, v slovníkoch označených značkou „č”) použil približne rovnaký počet slovakizmov, ktoré takýmto spôsobom neoznačil”. Počínal si teda ako skutočný „kováč reči” chorvátskeho (ilýrskeho) jazyka.
V tomto súvise spomeňme vzťah B. Šuleka k štúrovskému hnutiu a k spisovnej slovenčine. Mnohé napovedá skutočnosť, že B. Šulek neprispel do Kollárovho spisu Hlasové o potřebe jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky (1846). Naopak, v tomto čase v Danici (1845, s. 111) píše: „Čo sa nás týka, nazdávame sa, že Slováci urobili správne, keď sa odtrhli od Čechov a pustili sa svojou cestou, lebo ich cieľom nemôže byť gramatika, ale osveta a vzdelanie národa, a toto iste dosiahnu ľahšie, keď budú učiť ľud jeho vlastným jazykom než akýmkoľvek iným, preň menej zrozumiteľným.” O vzťahu českého, slovenského a ilýrskeho jazyka píše: „Slovenský jazyk je jednoduchší, mäkší, plnší, ľubozvučnejší, duchu slovanského jazyka vôbec bližší ako český.” Opakovane vyzýva Chorvátov, aby si „predplatili Štúrove Národnie novini, lebo ľahko im budú rozumieť, keďže je slovenský jazyk s ilýrskym veľmi podobný.”
Aký bol vzťah B. Šuleka a Ľudovíta Štúra? Svedčí o tom ďalší citát z tohto článku: „Správne sa teda dívame na tieto noviny ako na zvestovateľa národného života Slovákov, tým viac, ak si uvedomíme, že ich bude redigovať p. Štúr, ktorého horúce a neochvejné vlastenectvo, hlboká učenosť, úprimná slobodomyseľnosť a rozvážne postupovanie sú všeobecne známe.” Z týchto dokladov vysvitá, že B. Šulek, spolužiak Ľ. Štúra, žičil slovenskému národnému životu a privítal uzákonenie spisovnej slovenčiny. Preto, keď v mene Ljudovita Gaja píše štúrovskej levočskej mládeži, ako príklad vzájomnosti z chorvátskej strany uvádza: „Aká radosť tu vládla pri správe, že náš Ľudovít dostal predsa povolenie vydávať slovenské noviny: mnohí kanonici, grófi, baróni, napijali zdravicu Orlu Tatranskomu.” Na konci listu sa podpisuje: „Váš verný brat Drahotín Bohuslav Šulek, Slovák Nitriansky, poriadateľ Danice Ilirskej” (Šulek, 1844).
B. Šuleka si vážil aj Ľ. Štúr, ktorý v r. 1840 píše L. Gajovi: „V tlačiarni Županovej je jeden z našich pilných, horlivých bratov Drahotín Šulek. Obraciam Vašu pozornosť na neho. Ak ho ešte nepoznáte. Je jeden z najpilnejších a najstatočnejších našich mládencov. Pozdravte ho odo mňa najláskavejšie.” V roku 1845 sa obracia priamo k Drahotínovi priateľsky takto: „Ach, kedyže sa ja s Vami budem môcť vyzhovárať: ach, mal by som s Vami mnoho, mnoho! – Či neprídete už nikdy k nám?” Bohuslav D. Šulek už domov neprišiel. Svoje hrivny však nezakopal, ale poslúžil nimi bohato bratskému národu. Zomrel a je pochovaný v Záhrebe.
Ako na verného brata a Slováka môžeme aj my dnes na neho spomínať a za neho Pánu Bohu ďakovať. Pri dávnejšej návšteve chorvátskeho pobrežia sme sa zoznámili s dvomi mladými chorvátskymi rádovými sestrami. Keď zistili, že sme Slováci, hneď sa pýtali na to, či poznáme osobnosť Bogoslava Šuleka. O to väčšie bolo potom ich prekvapenie, keď sa dozvedeli, že bývame v Sobotišti, v mieste, kde sa Chorvátmi dodnes milovaný Bogoslav narodil. Úctu k nemu možno smelo prirovnať k úcte nás Slovákov k Ľudovítovi Štúrovi. Pri jeho pamätnej tabuli v Sobotišti sa pravidelne každý rok zastavuje aj veľvyslanec Chorvátskej republiky, aby pod tabuľu položil veniec vďaky. K vďačným spomienkam chorvátskeho národa sa pripájajú aj naše.

Pramene
Rodinná kniha Sobotište.
Archív CZ Sobotište.
Horák, Emil: Bohuslav Šulek ako významný vedecký a kultúrny pracovník v Chorvátsku. In: Slovenská reč, Roč.
61 – 1966, č. 4.
http://ev.wikipedia.org/ viki/Bogoslav Šulek.
www.obecsobotiste.sk; Táto web-stránka nesprávne uvádza rok narodenia: 1815 (1816). Chybne uvádza aj darcu pamätnej tabule na evanjelickej fare: „mesto Záhreb”- v skutočnosti: JAZU a Matica Chrvatska. Tiež počet súrodencov 17, správne 16. Nesprávny rok narodenia a počet súrodencov preberá aj www.pam.epocha.sk.
Slovenský biografický slovník V (R-Š), MS Martin, 1992.

Záhorie 6/2016

0
Zimný motív. Foto: Martin Hoferka

RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.: Záhorie na najstarších mapách
PhDr. Robert Bača: Viktor Šemmer a Záhorie. K 120. výročiu narodenia
Mgr. Ľubomír Batka st.: K 200. výročiu narodenia Bohuslava Drahotína Šuleka
Ing. Zuzana Juríčková, PhD.: Nové akvizície Záhorského múzea v Skalici / Medomet
PhDr. Richard Drška: Tradičné svadobné účesy na Záhorí. Závod

Nové knihy / Správy
Dóm Štefana Komorného (PhDr. Mária Zajíčková)
Za Branislavom Kolénym (Viera Juríčková; PhDr. Viera Drahošová)
Peter Vrablec: Sigillum Zavodiense: Kroje (PhDr. Mojmír Benža)
Na ceste k odkliatiu (PhDr. Jozef Špaček)
K jubileu Evy Fordinálovej (PhDr. Viera Drahošová)
Za Viliamom Selkom (Mgr. Andrea Vilémová; PhDr. Viera Drahošová)
Bibliografia XXV. ročníka (r. 2016) časopisu Záhorie (PhDr. Peter Michalovič)

O ľudovej hudbe v Uníne

0

Srdečne Vás pozývame na prednášku etnomuzikológa PhDr. Petra Michaloviča O ľudovej hudbe, ktorá sa uskutoční v stredu 15. februára 2017 o 18.00 hod. v priestoroch Základnej školy v Uníne.