Zaujímavú a hodnotnú fotografiu v bohatom ručne vyrezávanom ráme získalo Záhorské múzeum do svojich zbierok od skalického tesára a rezbára Jána Blahu v kolekcii spolu s ďalšími tridsiatimi predmetmi v roku 1973. Prezentované boli prvý raz, a spolu s nimi i fotografia v ráme, na výstave Žili v Skalici – Ján Blaha v lete minulého roku. Pri výskume predchádzajúcom príprave výstavy sa podarilo identifikovať obsah fotografie, ktorá bola dovtedy popísaná v inom význame a zistiť súvislosti jej vzniku.
V roku 1912 nastúpil Ján Blaha na vojenskú službu v Trenčíne do 15. honvédskeho pešieho pluku uhorskej kráľovskej domobrany, odkiaľ bol neskôr povolaný na front. Bol vyučeným tesárom a do vypuknutia prvej svetovej vojny pracoval ako tesár, neskôr vedúci pri stavbe mostov, lešení, člnov. Získal veľa skúseností a na základe svojich schopností mal rýchly služobný a funkčný postup, dosiahol funkciu rotmajstra. Práce, ktoré viedol, alebo vykonal, si uchovával na fotografiách. Tak sa zachovala i fotografia, ktorá je svojím obsahom historicky vzácna.
V rokoch 1915 – 1916 v Trenčíne na severnej strane hradnej skaly bol vytesaný reliéf s námetom Víťaznej Hungárie, symbolom hrdinstva bývalého Uhorska, spolu s maďarským nápisom. Autorom návrhu reliéfu bol sochár Michal Kara. Ján Blaha (na fotografii tretí sprava) spolupracoval na jeho realizácii najpravdepodobnejšie stavbou lešenia, nie je známe, či sa zúčastnil i pri tesaní kamenného motívu. Krátko po vzniku Československej republiky v roku 1921 reliéf (ako nehodiaci sa vtedajšej ideológii) nahradili reliéfom Jána Jiskru z Brandýsa ako symbolom bratstva dvoch národov. Dnes už o existencii pôvodného reliéfu svedčia len archívne materiály, jedným z nich je táto fotografia. Ján Blaha si fotografiu vážil, dal ju zväčšiť a vyhotovil pre ňu rám s vojenskými motívmi, obsahujúcimi rôzne militárie a v hornej oblúkovite ukončenej časti rámu umiestnil svoje meno, rozdelené dubovou ratolesťou.
