Kaplnka Bellayovcov v Skalici

0
57
Dr. Janko Blaho (v strede) s dcérou Helenou a priateľmi na moste cez Starohorský potok, v pozadí s božou mukou, 40. roky 20. storočia - pred druhou svetovou vojnou. Archív Záhorského múzea v Skalici, od Aleša Macháčka

Pri ceste blízko Starohorského potoka v skalickej lokalite Psíky stojí božia muka, zaznamenaná už na mape I. vojenského mapovania, ktoré prebiehalo v rokoch 1764 – 1787. Bežne býva označovaná ako Bellayových kaplnka podľa mena pôvodných vlastníkov pozemku, na ktorom je postavená. K jej histórii zatiaľ nemáme veľa informácií, postupne sa menila i jej podoba.
Božie muky stávali na  okrajoch miest a dedín, pri cestách a chodníkoch, na miestach tragických udalostí, križovatkách a rázcestí chotárov, pri vodných tokoch, na vyvýšených miestach a inde. I opisovaná božia muka stála pri vzniku mimo mesta, v súčasnosti je obklopená postupujúcou domovou zástavbou.
Murovaná pilierová božia muka v tvare hranolu štvorcového pôdorysu má v stenách tri výklenky pre obrazy, ukončená bola odstupňovanou rímsou (nezachovanou) a štvorstrannou ihlanovou strieškou, krytou škridlami, s vrcholovým dvojramenným krížom. Bielo omietnutá stavba je udržiavaná, starala sa o ňu rodina Bellayovcov, obrazy v troch nikách boli menené, ako nasvedčujú i fotografie. Na čelnej strane sa nachádza obraz Piety – Sedembolestnej Panny Márie, na bočných sv. Antona Paduánskeho a sv. Jána Nepomuckého, na spodnej časti je múrik členený zaoblenou obežnou rímsou. Pôvodne boli božie muky predovšetkým nositeľom pašiového výjavu so znázornením Ježiša Krista v súvislosti s jeho odsúdením, mučením, krížovou cestou, ukrižovaním a smrťou, avšak vyskytujú sa na nich i vyobrazenia svätcov. V lete roku 2002 ju posvätil kňaz Peter Šantavý, skalický rodák.