Zobrazenie solúnskych bratov v sakrálnych pamiatkach Záhoria

Martin Hoferka

0
752
Pri príležitosti 1150. výročia príchodu solúnskych bratov na Veľkú Moravu sa Záhorské múzeum v Skalici v rámci svojej odbornej činnosti rozhodlo zmapovať cyrilo-metodské námety v rímskokatolíckych chrámoch regiónu. Viacero autorov (E.Fordinálová, V. Drahošová, Š. Zajíček, R. Drška) sa už v minulosti venovalo našim vierozvestcom a ich úcte na Záhorí na stránkach tohto časopisu.

Záhorie bolo v minulosti súčasťou Ostrihomského arcibiskupstva. Po zániku Uhorska vznikla v roku 1922 na území slovenskej časti Ostrihomskej arcidiecézy Trnavská apoštolská administratúra, ktorá bola v roku 1977 povýšená na arcidiecézu. Od roku 2008, keď prišlo k reorganizácii rímskokatolíckych diecéz na Slovensku, je Záhorie súčasťou Bratislavskej arcidiecézy, ktorá sa vyčlenila z Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Región Záhorie zasahuje do dekanátov Skalica, Senica, Šaštín, Malacky a Bratislava-Sever Bratislavskej arcidiecézy. Vyše sedem desiatok záhorských obcí je organizovaných v 55 farnostiach zmieňovaných dekanátov Bratislavskej arcidiecézy. Spomedzi týchto 55 farností sa nám na prelome rokov 2012/2013 podarilo v 41 farnostiach navštíviť 55 kostolov a kaplniek.
Záhorský región patril do centra Veľkomoravskej ríše a môžeme oprávnene predpokladať, že naši vierozvestcovia osobne svojou prítomnosťou poctili tento teraz najzápadnejší kút Slovenska. Po zániku Veľkej Moravy sa Záhorie ako pohraničná oblasť novo sa formujúceho Uhorska stalo jeho perifériou, kde – ako sa domnievame – ešte doznieval veľkomoravský odkaz. Odkaz sv. Cyrila a Metoda sa však nikdy úplne nepominul a od 2. polovice 17. storočia narastá počet diel, v ktorých sa autori odvolávajú na cyrilo-metodskú tradíciu. Za všetkých spomeňme aspoň kuklovského rodáka Juraja Papánka so svojím dielom z roku 1780 Historia gentis Slavae, ktoré bolo prvými dejinami Slovákov. Na jeho dejiny sa odvolávali či už bernolákovci, alebo štúrovci. Ján Hollý, popredný básnik bernolákovskej slovenčiny a rodák z Borského Mikuláša, téme Veľkej Moravy a misii solúnskych bratov venuje eposy. Epos Svatopluk, ktorý bol jeho prvým, vydal v roku 1833 a o dva roky neskôr sa predstavil eposom v šiestich spevoch Cirillo-Metodiada. Spojnicou medzi oboma eposmi je historická postava Zemežízňa, ktorý v Hollého koncepcii pochádzal z Belohorska, teda oblasti pod Bielou Horou, čo je dnešné Záhorie. Jeho Rastislav určil spolu so Slavkom za vyslancov k byzantskému cisárovi Michalovi III. a na spiatočnej ceste sprevádzal sv. Cyrila a Metoda z Carihradu až na Devín. Taktiež ich sprevádzali na ceste do Ríma, kam ich pozval pápež.
Podobne ako Papánek i Hollý svojím dielom ovplyvnil nasledovníkov. K nim patril dlhoročný kútsky farár Andrej Radlinský. V roku 1850 založil týždenník Cyrill a Method, ktorý sa zameriaval na cirkevné a školské otázky. V úvode prvého čísla tohto časopisu zo 14. marca 1850 sa okrem iného píše: „než wězte po predku, že Cyrill a Method byli nědky wassich starodáwných predkůw najwětssi dobrodoncové, ktorí asi pred tisíc rokmi z daleké krajiny k nám priputowawsse, najwětssi dar, totižto dar náboženstva křesťanského a oswěty národu slovenskému … prinesli.“ V tomto časopise uverejnil v roku 1852 František Víťazoslav Sasinek báseň Pieseň o slovanských blahozvestoch, ktorú venoval oslave sv. Cyrila a Metoda. Text neskôr zhudobnil Mikuláš Schneider-Trnavský a pieseň pod názvom Buďte zvelebení je zaradená do Jednotného katolíckeho spevníka. Sasinek ku cti sv. Cyrila a Metoda napísal i ďalšie básne (Duša kresťanskázvelebuj Boha, Oslavujme hviezdy jasné, Pieseň nad hrobom sv. Metoda), ktoré našli odozvu v chrámovej hudbe a boli zhudobnené. Keď sa v roku 1863 konali oslavy tisíceho výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, patril F. V. Sasinek už k veľkým propagátorom a šíriteľom ich úcty. K hlavným organizátorom miléniových osláv príchodu solúnskych vierozvestcov na Záhorí bol A. Radlinský, ktorý usporiadal a viedol na moravský Velehrad – centrum osláv – procesiu veriacich z Kútov. Z oblasti severného Záhoria putovali na Velehrad pod vedením svojich duchovných správcov veriaci z Kútov, Holíča, Šaštína Petrovej Vsi, vyvrcholenia osláv sa zúčastnilo aj viacero farárov Šaštínskeho archidiakonátu. V obciach, z ktorých sa veriaci nezúčastnili púte, si príchod sv. Cyrila a Metoda pripomenuli pri bohoslužbách na prelome júna – júla. Radlinský nechal k púti zhotoviť procesiovú zástavu – koruhvu – šarlátovej farby s motívmi sv. Cyrila a Metoda na obidvoch stranách zástavy, ktoré namaľoval Maximilián Račkaj z Tvrdošína podľa predlohy Jozefa Ruperta Mária Přecechtěla, OSM. Obrazy z koruhvy sa podarilo zachrániť vďaka Kúťanovi Antonovi Ondriskovi, ktorý si ich zarámoval a prostredníctvom Mateja Héseka ich pre Spolok sv. Vojtecha získal vtedajší správca Spolku Ján Pöstényi.
Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 vplyvom uhorskej vládnej politiky nebolo vhodné preukazovať verejnú úctu k sv. Cyrilovi a Metodovi a zdôrazňovanie ich dedičstva sa vnímalo ako podpora panslavizmu. Situácia s úctou k solúnskym bratom sa zmenila až po zániku Uhorska, kedy štátnych svätcov reprezentovaných sv. Štefanom, kráľom, sv. Imrichom a sv. Ladislavom vystriedali sv. Cyril a Metod.
Kult sv. Cyrila a Metoda sa najviac prejavil počas vojnovej Slovenskej republiky. Práve počas nej v roku 1939 vznikol na Záhorí najstarší z troch sakrálnych objektov dedikovaných spomínaným svätcom. Ide o filiálny kostol v Častkove, ktorý vznikol na mieste staršej katolíckej zvonice. Tento architektonicky jednoducho riešený objekt je v interiéri doplnený polychrómovaným reliéfom sv. Cyrila a Metoda od slovenského sochára Vojtecha Ihriského. Ďalší kostol zasvätený solúnskym bratom vznikol v Senici uprostred sídliska Sotina. Základný kameň kostola posvätil počas svojej návštevy Šaštína pápež Ján Pavol II. dňa 1. júla 1995. Kostol vznikol podľa architektonického návrhu Klementa Trizuliaka. Ide o centrálnu stavbu s kužeľovitou vežou, ktorá vyrastá priamo zo stredu chrámu. Na zadnej strane oltárneho priestoru sú na konzolách umiestnené takmer v životnej veľkosti mramorové sochy obidvoch patrónov chrámu. Kostol bol slávnostne vysvätený 30. augusta 2009. Posledným sakrálnym objektom v regióne, ktorý je zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi, je kaplnka, ktorá sa nachádza v zámockom parku v Moravskom Sv. Jáne. Zámok spolu s priľahlým areálom slúži ako zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb. Tehlová stavba kaplnky so sedlovou strechou a ornamentálnou výzdobou v štítoch vznikla v rozmedzí rokov 1895 – 1910, keď zámok patril princovi Fridrichovi Karlovi z Hohenlohe – Öhringenu (1855 – 1910). Podľa ústnej tradície pôvodne slúžil objekt ako záhradný ateliér a od roku 1936 sa využíval ako márnica až do doby, keď bol v obci postavený dom smútku. V roku 1993 zásluhou zamestnankyne ústavu Terézie Kudlovej bola budova svojpomocne opravená a kaplnku vysvätil vtedajší pomocný trnavský biskup Vladimír Filo. Z pôvodného zariadenia objektu sa nezachoval žiaden mobiliár. Patróni kaplnky boli zobrazení na obraze, neskôr sa podarilo pre kaplnku získať výmenou z Oravy ich drevorezbu. V kaplnke sa bohoslužby slávia príležitostne, a to v deň otvorených dverí alebo v prípade úmrtia niektorého z klientov ústavu. Solúnskych bratov zobrazovali v navštívených chrámoch formou plastík, obrazov, nástenných malieb, vitráží, plakiet a malieb na zástavách.
Väčšina zobrazení sv. Cyrila a Metoda, pri ktorých poznáme datovanie, pochádza z obdobia po druhej svetovej vojne, keď boli kostoly po prechode frontu renovované. Pri ostatných, kde nepoznáme dobu vzniku, ich môžeme na základe použitých techník taktiež zaradiť do rovnakého obdobia. K najstarším zobrazeniam svätcov v regióne patrí nástenná maľba nad bočným vchodom v kostole v Gajaroch. Podľa námetu Jeremiáša Bassiho obraz namaľoval pri obnove chrámu v roku 1922 malacký maliar František Malovaný. V roku 1986 bol výjav pri renovácii kostola obnovený. Nástenné maľby vo farskom kostole v Závode namaľované oproti sebe na bočných stenách posledných polí lode pred svätyňou pochádzajú pravdepodobne od maliara Karola Juháriho z Nitry a sú z roku 1921, keď za pôsobenia farára Jána Bolla interiér chrámu dostal maľovkou súčasnú podobu. V rokoch 2003 – 2004 obnovil v kostole figurálne motívy Pavol Žák, pretože po predošlom neodbornom zásahu boli viaceré maľby v chráme poškodené. Do predvojnového obdobia spadá i stropná maľba v Rohožníku, ktorá je dielom Oskara Hoffmana z Liberca, ktorý maľoval interiér chrámu v rokoch 1930 – 1931. Autor zasadil obidvoch bratov do kartuše ovinutej listnatými úponkami a s nápisom Sv. Cyril a Metod v dolnej časti. Pravdepodobne do medzivojnového obdobia môžeme zaradiť i maľby v kostole v Lábe, v súčasnosti umiestnené v zadnej časti chrámovej lode. Obidva obrazy – každý z bratov je zobrazený na jednej tabuli – namaľované na drevenej v hornej časti volútami orámovanej doske boli pôvodne, vraj, súčasťou hlavného oltára z bývalého kostola, ktorý vyhorel v roku 1685. Tento údaj sa však podľa techniky maľby javí ako nepravdepodobný. V kostole v Petrovej Vsi sú polychrómované plastiky obidvoch svätcov zasadené do oltárneho retábula po stranách hlavného oltárneho obrazu. Zhotovil ich spolu s novými oltármi na objednávku veriacich v roku 1948 Štefan Hlávek z Hornej Krupej.
Viacero povojnových obrazov zo života sv. Cyrila a Metoda, ktoré vznikli krátko po skončení druhej svetovej vojny, boli nástenné maľby. Vo farskom kostole v Borskom Sv. Jure znázornil na bočnej stene kostolnej lode v roku 1947 maliar Ondráček výjav príchodu byzantskej misie na Veľkú Moravu a jej privítanie Rastislavom. V Štefanove a Uníne sú zobrazení ako učitelia, ktorí prinášajú novú vieru a rúcajú pohanské modly. Špecifikom unínskej maľby od akademického maliara Bohumila Hanáka z roku 1949 je stvárnenie obyvateľstva v miestnych krojoch. V kostole v Kuklove vznikla maľba na víťaznom oblúku v roku 1960 za účinkovania Viliama Mitošinku. Solúnskych bratov zobrazuje, ako krstia pohana na pozadí Devínskeho hradu. V susedných Čároch umiestnil maliar Zoltán Závory sv. Cyrila a Metoda v rokoch 1981 – 1982 do väčšej kompozície svätcov, ktorú namaľoval na bočnú stenu chrámovej lode.
Umelecká hodnota diel je veľmi rôznorodá v závislosti od originálnosti a výtvarného spracovania. Popri originálnych námetoch, ktoré niekedy hraničia s insitným spracovaním, je pomerne veľa námetov prevzatých alebo odkopírovaných podľa známych obrazov. Obraz na procesiovej zástave v kostole v Rohožníku, ktorý je reprodukciou olejomaľby Jeremiáša Bassiho z roku 1910, rovnako ako už zmieňovaná maľba v Gajaroch predstavuje obidvoch svätcov v liturgických rúchach, ako spoločne držia otvorenú knihu, v pozadí je oltár. Obdobie vzniku možno rámcovo datovať do 30. až 40. rokov minulého storočia. Podľa predlohy Jozefa Božetecha Klemensa z roku 1867 Sv. Cyril a Metodvznikol i obraz, ktorý sa nachádza na stene bočnej lode brodského kostola. Ten istý motív aplikovali Brodčania i na maľbu, ktorá je súčasťou procesiovej zástavy. Papierové reprodukcie autorov Jana Köhlera (Tito jsou naši otcové, 1912) a Františka Gyurkovitsa (Príchod svätých Cyrila a Metoda do Nitry, krst pri Pribinovom kostole, 1926) s motívmi solúnskych bratov nachádzame v kostoloch v Kopčanoch, Sobotišti, Sološnici, Šaštíne-Strážach. Portrétom svätcov od J. Köhlera je inšpirovaný obraz Vo Vysokej pri Morave, ktorý bol ale sekundárne upravovaný. Reprodukciou známeho námetu sv. Cyrila a Metoda je i nástenný obraz v Prievaloch, ktorý je signovaný monogramom J. M. a rokom 1988. Obraz bol po zásahu miestneho „majstra“ pred niekoľkými rokmi zreštaurovaný. Kópie známych plakiet s reliéfom sv. Cyrila a Metoda nájdeme v kostoloch v Plaveckom Podhradí a Cerovej. Za umelecky hodnotné zobrazenia môžeme považovať okenné vitráže v kostoloch v Rohožníku a Holíči. V Rohožníku ich v roku 1992 vytvorila česká firma M fabrica – firma Mitvalský z Brna a v Holíči sú dielom maďarského autora Józsefa Perlakiho, ktorý ich osadil v roku 2007. Z Popudinských Močidlian, časti Popudiny, pochádzajú vitráže osadené v závere presbytéria z dielne Vitráže Šabová Žitavany. Z plastík je umelecky hodnotné stvárnenie svätcov na priečelí farského kostola v Bratislave–Lamači. Postavy v nadživotnej veľkosti zhotovené z pieskovca sú dielom akademického sochára a Lamačana Michala Zdraveckého. Vytvoril ich v roku 2006. Spomedzi obrazov sa za umelecky najhodnotnejší považuje kútska ikona sv. Gorazda, žiaka solúnskych bratov a Metodovho nástupcu, ktorú v roku 1993 napísal akademický maliar Mikuláš Klimčák. Sv. Gorazd je zobrazený ako polfigúra v liturgickom rúchu s výraznou svätožiarou s roztvorenou knihou v jednej ruke a lipovou ratolesťou v druhej na pozadí siluety Nitry a trojvršia s dvojkrížom. Ikona je doplnená viacerými textami, ktoré upresňujú a konkretizujú použité symboly.
Esteticky nepôsobia rušivo ani pamätné tabule k cyrilo-metodskému odkazu, ako napr. na kostole v Kútoch pamätník Zrodu svätogorazdovskýchtradícií od Tomáša a Mariána Polonských z roku 2009 inštalovaný pri 20. výročí konania osláv sv. Gorazda či pamätné dosky v Dojči a Šajdíkových Humenciach inštalované v roku 2000 ako odkaz na pôsobenie slovanských vierozvestcov na našom území. Práve v Dojči pretrváva tradícia, podľa ktorej prvých obyvateľov obce pokrstili sv. Cyril a Metod. Odkazom na tento akt je nástenná maľba v lodi dojčského kostola od maliara Jelíneka v pozadí s miestnou panorámou krajiny. Rovnako sú obidvaja vierozvestcovia zobrazení na bočných stenách pri víťaznom oblúku.
Výtvarné spracovanie obidvoch svätcov prakticky vo všetkých výrazových formátoch rešpektuje všeobecne zaužívaný úzus stvárnenia, osobitne typický pre každú postavu. Sv. Cyril býva zobrazovaný zvyčajne ako mních oblečený v habite hnedej alebo tmavej farby s knihou – veľmi často otvorenou – v ruke alebo popísaným zvitkom (Čáry, Prievaly). Niekedy namiesto knihy býva zobrazovaný s relikviárom ( P e t r o v a Ves, Šaštín-Stráže, kostol na námestí, Závod). Jeho brat sv. Metod sa najčastejšie znázorňuje odetý do biskupského rúcha či už východného, alebo západného obradu s krížom, ktorý býva niekedy dvojitý alebo trojitý so šikmým ramenom, alebo biskupskou berlou v ruke (Borský Sv. Jur, Petrova Ves, Radimov). Kríž býva niekedy taktiež atribútom sv. Cyrila (Brodské, Chropov, Koválov, Láb, Lozorno, Malé Leváre, Oreské, Šaštín-Stráže, kostol na námestí, Unín) a kniha zase atribútom sv. Metoda (Čáry, Lozorno, Prievaly, Rohožník, nástenná maľba). Objavujú sa i námety, na ktorých kríž alebo knihu držia spoločne (Častkov, Gajary). Ďalším Metodovým atribútom býva tabuľa s výjavom posledného súdu (Brodské, Chropov, Koválov, Láb, Unín, Závod).
Umelecké stvárnenia sv. Cyrila a Metoda v katolíckych kostoloch regiónu vznikali predovšetkým v posledných 60 rokoch, pričom sa uplatňovali rozličné výtvarné techniky. Autori diel preberali známe námety, ktoré odkopírovali alebo modifikovali. I pri menej vydarených umeleckých stvárneniach nemožno veriacim uprieť snahu uctiť si národných svätcov aj za cenu minimálnych nárokov na ich vkusné stvárnenie.
Pre úplnosť treba dodať, že cyrilo-metodský motív nachádzame tiež na zvonoch, napríklad v Lozorne, Lábe, Šaštíne-Strážach (bazilika) a Uníne, ktoré ale neboli do tohto článku zahrnuté, ako i v profánnom prostredí – napr. bronzové súsošie sv. Cyrila a Metoda v Kútoch od akademického sochára Milana Ormandíka z roku 1998 a drevené sochy sv. Cyrila a Metoda inštalované v tomto roku pred budovou základnej školy v Brodskom, ktoré sú dielom Miroslava Kindera.

Literatúra
Drahošová, Viera: „Kúcané“ pod cyrilometodskou zástavou. In Záhorie, roč. 4, 1995, č. 4, s. 6-7.
Drahošová, Viera: Úcta k svätému Cyrilovi a Metodovi na Záhorí. In Záhorie, roč. 8, 1999, č. 3, s. 9-11.Drška, Richard:
Jubilejný rok 1863 a Kúty. In Záhorie, roč. 22, 2013, č. 4, s. 2-5.
Fordinálová, Eva: Naše cyrilometodské dedičstvo. In Záhorie, roč. 2, 1993, č. 4, s. 2-3.
Fordinálová, Eva: Záhorák priviedol Konštantína Filozofa a Metoda z Byzancie na Devín. In Záhorie, roč. 10, 2001, č. 3, s. 2-5.
Fordinálová, Eva: Záhorské motívy vo „Visvetľení k Svatoplukovi a Cirillo-Metodiade“ Jána Hollého. In Záhorie, roč. 8, 1999, č. 3, s. 2-5.
-zaj-: Cyril a Metod. In Záhorie, roč. 9, 2000, č. 4, s. 33-34.