Židovské cintoríny na Záhorí

Chromek Stanislav

0
2041

Ak sa prejdete po niektorých židovských cintorínoch, uvedomíte si ich svojráznosť a starobylosť.Viera prikazovala židom starať sa naveky o hroby svojich blízkych. Preto tu popri nových nájdete aj staré náhrobné dosky, kým na kresťanských cintorínoch prichádzalo k obnove a staré hroby sa rušili. Ďalšiu odlišnosť potom spôsobilo narušenie kontinuity vývoja židovských cintorínov počas 2.svetovej vojny.Rozdielnosť by dnes nebola tak zjavná.Veď od začiatku storočia sa objavuje na židovských cintorínoch náhrobok v tvare obelisku (typický príklad: Jablonica), ktorý je veľmi bežný aj na kresťanských, aj keď sa od tohto tvaru náhrobkov už upustilo. A to,že staršie náhrobky židov a kresťanov neboli príliš odlišné, zistíte na starších častiach evanjelických cintorínov medzi Senicou a Brezovou (Podbranč – Dolná dolina, Kunov, Hlboké a i.), kde sa dodnes zachovali odlievané cementové náhrobky z 2.pol. minulého storočia, ktoré veľmi pripomínajú klasické židovské.
Väčšina židovských cintorínov je neudržiavaná a zarastá náletom často už nepriestupných drevín. K najviac zdevastovaným až zničeným patrí cintorín v Kútoch z roku 1868,1 kde ležia náhrobky už pod dŕnmi trávy, novší z dvoch cintorínov v Skalici, v Gajaroch neďaleko veľkej skládky komunálneho odpadu, v lesoch pri Studienke a Lakšárskej Novej Vsi, v Perneku na splanírovanom pozemku v rómskej časti obce, v Prievaloch, Plaveckom Petri, Malackách,Gbeloch, Rovensku. Len o čosi je lepšia situácia v Osuskom, Plaveckom Mikuláši, Sološnici, Kuchyni, Borskom Mikuláši, Brodskom a Cerovej. Relatívne zachovalejšie sú cintoríny v Holíči, Popudinách, Uníne, Chropove, Moravskom sv. Jáne, Jablonici, Závode, Kuklove, Jablonovom, Šaštíne a vo Vrbovciach. Priradiť k nim možno aj starší cintorín v Skalici a hádam aj cintorín v Častkove. Na ňom dnes z piatich náhrobkov štyri stoja, ale cintorín na konci obce pred štadiónom leží pri smetisku v priestore, ktorý sa asi bude upravovať a to by mohlo znamenať jeho úplný zánik. Najzachovalejšími sú dnes cintoríny udržiavané za múrmi a plotmi v Stupave, Brezovej, Turej Lúke a oba židovské cintoríny v Senici. Najkrajšie ale sú dva voľne prístupné židovské cintoríny v Sobotišti.
Na miestach, kde pochovávali židov, bolo často len zopár hrobov. Tri hroby, z toho dva s náhrobkom sú ešte dnes zachovalé v Prietrži vedľa polorozpadnutého múru katolíckeho cintorína. V Smrdákoch na severozápadnom konci obce boli asi tri hroby. Dnes je tam len jeden polovyvrátený náhrobok. V Letničom boli dva hroby s hebrejskými náhrobkami, ale pri rozširovaní obce zanikli. Juhovýchodne od Koválova boli takisto dva hroby a niekde pri Zohore tri. Za múrom maličkého cintorína v Čároch sú viditeľné len dva náhrobky. Pravdepodobne malý cintorín sa nachádzal aj v Podbranči v spojnici ciest z Podzámku a Dolnej doliny, niekde v mieste, kde je dnes drvička a triedička skál z kameňolomu. A v Rybkách dnes vidno tri náhrobky.
Rozsiahlejší židovský cintorín za Radošovcami bol splanírovaný na pole, ale na pravom brehu Chvojnice zopár odhrnutých náhrobkov možno nájsť. Na dvore obecného úradu vo Veľkých Levároch mali ešte pred štyrmi rokmi asi päť obeliskových náhrobkov z asanovaného cintorína, ktoré tam dal neskôr previezť starosta. Cintorín na ktorom bolo okolo deväťdesiat hrobov, zlikvidovali v roku 1978.2 Roku 1998 bolo v Jakubove zopár voľne položených podstavcov pod náhrobky, ktoré už len približne určovali priestor cintorína. Pri výstavbe obcí bezozvyšku zanikli židovské cintoríny vo Vrádišti, Kopčanoch, Štefanove, Lozorne, v Petrovej Vsi a v Borskom Sv. Juri bol zlikvidovaný a premenený na stavebnú parcelu roku 1991 3. V Cerovej bol zrušený cintorín vedľa terajšieho domu smútku, ešte jeden tu ale majú za kresťanským cintorínom. Dnes je dom smútku aj na mieste bývalého židovského cintorína v Rohožníku a pri rozširovaní kresťanského cintorína zanikol menší židovský v Hlbokom. Pri budovaní areálov poľnohospodárskych dvorov zanikli úplne aj cintoríny v Záhorskej Vsi a Čáčove. Už len jeden podstavec pod náhrobnú dosku a tehlová suť po obvode štvorca 15 x 15 m pripomína miesto cintorína v Smolinskom. Niekedy zániku nezabránila ani väčšia vzdialenosť od obce. Pri úpravách terénu zanikli aj cintoríny pri Dojči a pri Hradišti pod Vrátnom. Pri rozširovaní chatovej osady zanikol úplne aj cintorín v Plaveckom Štvrtku. Asi žiaden náhrobok už nemožno nájsť aj na mieste bývalého cintorína vo Vysokej pri Morave.
Židovské cintoríny sa hebrejsky nazývali beth olam (dom večnosti), beth kvarot (dom hrobov) ale tiež aj beth chaim (dom života). Márnice sa nazývali ciduk hadin. Na Záhorí je taká zachovalá len pred novším cintorínom v Senici. V Holíči bola márnica vybudovaná v roku 1930 podľa projektu architekta M. Taubera 4, ale zostal z nej len impozantný portál. Pravdepodobne márniciam patria náznaky múrov v pôdorysoch cintorínov v Kuchyni a Cerovej.
O mŕtvych a pohreb ale aj o chorých sa staral pohrebný spolok chevra kadiša. Pravdepodobne najstarší spolok chevra kadiša na Slovensku bol založený v Stupave roku 1640 5. Zachovali sa dva obradové džbány senického spolku, ktoré zhotovili habáni zo Sobotišťa v rokoch 1734 a 1776 6. Sú vlastníctvom Historického múzea SNM a patria k najcennejším exponátom Múzea židovskej kultúry na Slovensku, umiestneného v Zsigrayho kúrii na Židovskej ulici v Bratislave.
Náhrobok mohol byť v tvare tumby, ktorá pripomína sarkofág. Tumba vznikla okolo roku 1600 v Prahe 7. Len tri tumby sú na Slovensku. Sú z 18. stor. a jedna z nich je v Stupave 8. Náhrobok ale takmer výlučne tvorí kamenná doska, hebrejsky maceva. Vrch macevy býva zväčša oblúkovito ukončený, alebo sa vyskytuje aj ukončenie v tvare trojuholníka alebo mníšky – gotického lomeného oblúka. Mníška máva často po stranách krídielka – angulárie. Oblúk macevy máva niekedy na vrchole lucerničku. Tá môže byť aj po oboch stranách oblúka. Najjednoduchšie macevy sú ploché, zložitejšie už majú rámovanie, niekedy už rímsou oddelený vŕšok od tabule. Najzložitejšie z nich majú plastické reliéfy, odstupňované rámiky a sú architektonicky členené. Niekedy je maceva v tvare dvojnáhrobku s ukončením v tvare dvoch polkruhov. V Častkove stojí dokonca trojnáhrobok. Najmenší dvojnáhrobok v šírke asi len tridsať centimetrov, čo je dosť málo aj na jednoduchú macevu, je v Kuchyni. Navyše dnes je už pozoruhodne obrastený koreňmi stromu. Ďalším tvarom náhrobku je už v úvode spomínaný obelisk. Malou raritou je asi aj polozničený kamenný stĺpik (chýba mu odrazená hlavica) s hebrejským textom, zatlačený do zeme unínskeho cintorína. Pravdepodobne nebol súčasťou väčšieho hrobového celku (ohrady, bránky) a zastupoval macevu. Podľa nemeckého epitafu z kvadratického podstavca pod stĺpikom patril Malvine Braun(ovej) z Radimova, ktorá zomrela roku 1906.
Nad hrobom bývala niekedy vystavaná nákladná hrobka orientálneho tvaru. Na Záhorí takú poznáme z Malaciek. Je to hrobka rodiny Spitzerovcov. Je však v dezolátnom stave podobne ako celý cintorín. Hrobová jama mohla byť s kovovou ohrádkou (Plavecký Mikuláš, Rovensko) a mohla byť tiež prikrytá kamennou platňou. Tento spôsob úpravy hrobu je veľmi častý v Holíči.
Texty na starých náhrobkoch sú výhradne hebrejské. V 19. stor. predovšetkým na cintorínoch neológov sa rozšírili dvojjazyčné hebrejsko – nemecké texty a od konca 19.stor. aj hebrejsko – maďarské. S maďarčinou sa ale na Záhorí stretáme len výnimočne (Osuské, Moravský Sv. Ján). Po vzniku ČSR sa objavili aj texty hebrejsko – slovenské (Jablonové, Holíč). V prípade dvojjazyčných náhrobkov bol hebrejský text vždy na čestnejšej hornej strane náhrobku, alebo v prípade ak šlo o obojstranne zdobený náhrobok, bol na jeho prednej strane. Výnimkou z tohto pravidla bol len jeden náhrobok v Studienke, kde bol v jeho hornej časti nemecký text. Niekedy je aj v latinkou písanom texte vročenie podľa hebrejského kalendára , v ktorom je letopočet numericky o 3760 väčší.
Text býval rytý alebo reliéfne vystupujúci. Meno zosnulého bolo zvýraznené veľkosťou písmen alebo aj vkladané do kartuše (Jablonové, Sološnica, Unín).
Náhrobné kamene často zdobili ryté symboly, jednoplošné alebo plastické reliéfy. Najčastešími symbolmi na Záhorí sú: rozvilinový ornament, vavrínový veniec, žehnajúce ruky (znak potomkov Kohenov – biblického rodu najvyšších kňazov), džbán s misou (znak Levitov – pomocníkov Kohenov), korunka (znak vážených mužov), smutná vŕba. Tá sa vyskytuje na náhrobkoch mužov aj žien na rozdiel od ortodoxného cintorína v Bratislave, kde je len na náhrobkoch dievčat 9. Len v jedinom prípade je ako symbol dvojica levov (Sobotište). Pritom práve symboly rôznych zvierat vyjadrujúce vzťah k menu zosnulého sa bežne uvádzajú ako veľmi časté. Podobne sa ako časté uvádzajú aj zobrazenia nástrojov a predmetov, ktoré majú napovedať o povolaní mŕtveho. Tiež sa na Záhorí nevyskytujú. Nie sú tu posudzované cintoríny, ktoré nie sú volne prístupné (Šaštín, Senica, Malacky, Stupava, Závod, Brezová, Turá Lúka, Čáry, Vysoká pri Morave).
Z náhrobkov možno vyčítať aj meno kamenára, ktorý ich zhotovil. Jedným z nich bol Grunau zo Senice, ktorého meno sa objavilo na náhrobkoch z dvadsiatych a tridsiatych rokov v Jablonici aj v Uníne. Meno mohlo zastupovať aj celú kamenársku dielňu. V Uníne je tiež viacero náhrobkov (asi štyri) s rovnakým a blízkym dátumom úmrtia ku 13. 8. 1920. To by naznačovalo , že v tej dobe tu prišlo k tragédii.
Najstaršia maceva na Záhorí je z roku 1643 a je v Stupave 10. Pri budovaní parkoviska pri rotunde v Skalici zničili múr cintorína, v ktorom mal zabudovaný náhrobok z roku 1398 rabín Zecharja 11. Dnes by to býval najstarší židovský náhrobok na Slovensku. Už skôr podobný osud postihol ešte staršie náhrobky vložené do múra cintorína v Kamennom mlyne v Trnave.
Židovské cintoríny vznikali často na zle prístupných miestach, na nevyužiteľnej pôde, na svahoch. Rozsiahly cintorín v Holíči je preto sčasti upravený do terás so schodiskom, ale na upravené terasy sa pochovávanie už nedostalo. Ak sa cintorín zaplnil a neostal už priestor na nové hroby, tak niekedy naviezli novú vrstvu zeme, do ktorej prišli nové hroby a staré náhrobky sa jednoducho vyzdvihli. Vznikla tak na vyvýšenine charakteristická hustá spleť náhrobkov z rôznych časových období. Týmto na Slovensku ojedinelým spôsobom je dnes pravdepodobne vybudovaný len cintorín v Stupave a starší cintorín v Senici 12, ktorý pripomína nízky pahorok. V monografii o Senici sa spomína archeologická nálezová správa AÚ SAV, v ktorej z tohto dôvodu sa kuriózne uvažovalo o mieste cintorína ako o pôvodnej mohyle 13. Na nízkej vyvýšenine je aj cintorín v Gbeloch pri lesnej ceste na Farské. Vyvýšenina je v teréne osamotená a je pravdepodobne umelá. Vyvýšiť museli aj západnú časť smolinského cintorína, pretože terén tu klesá k močarinám Smolinského potoka.
Často sa budovali židovské cintoríny aj v blízkosti morových alebo cholerových cintorínov. Bolo tomu tak v Malackách, Jablonovom, Kuchyni, vo Veľkých Levároch a určite aj inde.
Vlastné monografie už má spracované každá tretia obec na Záhorí. Len v publikácii o Malackách je židovskému cintorínu venovaný väčší odsek, v ktorom autori podávajú súpis 24 čitateľných náhrobkov 14. V ostatných je zmienka tak len na jednu – dve vety, ak vôbec. Absolútna väčšina obcí sa v tomto prípade nemá čím chváliť. Je škoda, že stav židovských cintorínov je neutešený. Boli súčasťou našich dejín a dnes mohli byť v mnohých obciach popri kostole a drobnej sakrálnej architektúre ďalšou súčasťou málo viditeľnej histórie , ktorej dosah si ani neuvedomujeme.
P.S. Popisovaný stav židovských cintorínov na Záhorí a blízkych kopanicách je z rokov 1997 až 2001.

1 Z rukopisu ThDr Mateja Héska: Židia v Kútoch od r. 1788. In:Naše Záhorie č.4/1998, s.26
2 Milan Hromník: Veľké Leváre. 1997. s.52
3 Imrich Ehrenberger: Borský Svätý Jur 1394-1994. Borský Sv. Jur. s. 7
4 Súpis pamiatok na Slovensku. Bratislava 1967. s.415
5 Tomáš Stern: Beth Olam – dom večnosti. Židovské cintoríny na Slovensku. In: Pamiatky a múzeá č. 1/1998, s. 34
6 Štefan Holčík a kol.: Slovenské národné múzeum. Bratislava 1989. s. 234

7 Arno Pařík: Zahrady života. In: Staré židovské hřbitovy Čech a Moravy, Praha 1991. s.14
8 T. Stern: Beth Olam…
9 Katarína Kušanová: Náhrobníky na židovskom cintoríne v Bratislave, ich dekor symbolika. In: Acta Judaica Slovaca 3, Bratislava 1996. s.100
10 T. Stern: Beth Olam… s. 36
11 Mirka Horobová: Tomáš Stern: Chcem židovské pamiatky zdokumentovať a zachovať pre budúce generácie aspoň v podobe fotografií. In: SME 29. 4. 2000, (interview s T. Sternom), Rudolf Irša: Skalické priezviská. In: Skalica, Skalica 1992, s. 79, pozn. 111, 204
12 T. Stern: Beth Olam… s.33
13 Dušan Čaplovič: Najstaršie osídlenie Senice. In: Senica – dejiny mesta, Senica 1996. s. 16, pozn. 54
14 V. Šíp, J. V. Trebišovský: Malacky – kapitoly z dejín mesta II. Malacky 1996. s. 87, 88