ZANIKNUTÉ OSADY NA OKOLÍ SENICE

Vladimír Jamárik

0
1117

Vyvýšeniny na pravom brehu potoka Maliny pri Sotinej, Senici a Čáčove ako i dlhé jazykovité výbežky svahov s úrodnou pôdou na jej ľavom brehu pri Kunove a Hlbokom lákali roľníkov už v praveku. V 9. až 12. storočí sa na nich usádzali aj naši slovanskí predkovia. Najradšej v žľabinách pri potoku, ktorý zásoboval vodou neveľkú osadu – niekoľko chalúp s prútenými, hlinou omazanými stenami a rákosovou strechou. O drevo nebola núdza, pastvísk pre dobytok bolo dosť a role poblíž osady poskytovali obživu. Takto si žili v osadách Brestov, Kratnov, Hlboké, Suroviny, Chytkov (čítaj Čitkov alebo Ščitkov), Hlovek a Ohraznov. Zo Senice, o ktorej je prvá písomná správa z roku 1256, viedla po ľavom brehu Maliny diaľková obchodná cesta do Sobotišťa a ďalej Vrbovským priesmykom na Moravu.
Roku 1309 obsadil náš kraj i s hradom Branč Matúš Čák. Zakladal nové osady s menom Lehota, čo znamenalo toľko, ako „úľava“. Boli totiž na niekoľko rokov oslobodené od platenia daní. Takáto Lehota vznikla i na spomínanej diaľkovej ceste, a to na rozhraní senického a sobotišťského chotára pri terajšej Kunovskej priehrade. Na rozlíšenie od iných Lehôt dostala prívlastok Ondrejova, zrejme podľa lokátora, ktorý sem osadníkov priviedol. Kunova vtedy ešte nebolo a Senica nepatrila do „zeme Sobotište“, ktorej strediskom bol hrad Branč, postavený dakedy medzi rokmi 1251-1261. Dal ho vybudovať majiteľ tejto zeme magister Aba. Keď však roku 1394 vzniklo hradné panstvo Branč už ako súčasť verejnej správy, podliehala mu aj Senica a 12 ďalších osád, medzi nimi aj Ondrejova Lehota. Senica ako najväčšia z nich však nemala s Brančom priame cestné spojenie. Muselo sa jazdiť okľukou cez Sobotište. Preto vytýčili novú cestu, ktorá zo spomenutej diaľkovej odbočovala v miestach, kde teraz stojí predajňa Jednoty v Kunove. Pri tomto rázcestí potom postupne vznikala osada Kunov, ktorá sa prvýkrát spomína v daňovom súpise roku 1452 už ako pomerne veľká osada s 18 poddanskými usadlosťami. Ondrejovej Lehoty však už v tomto súpise nieto! Zanikla a v kunovskom chotári po nej zostal len názov polí „Velhotky“ (ve Lhotke, v Lehote) a hlboký Velhotkový výmoľ, ktorý zapríčinil jej skazu. 1. júna 2000 toto miesto navštívili účastníci medzinárodného sympózia o vzniku výmoľov v Smoleniciach. Boli to vedeckí pracovníci z vyše dvadsiatich, a to nielen európskych štátov, ale i z Japonska, Indie a Izraela. Rovnako ako Ondrejovej Lehote sa povodilo aj ostatným spomínaným osadám. Katastrofálne lejaky a vodné prívaly v 14. storočí odplavili tam postavené chalupy a zmenili osady na hlboké výmole. Čriepky z nádob som nachádzal len na ich okrajoch. Ľudia stratili domovy, odišli, pôda ležala ľadom a ujmu pocítili aj zemepáni, lebo zo zaniknutých osád nedostávali desiatok. Preto už v 15. a 16. storočí na týchto miestach budovali majere, v ktorých hospodárili vo vlastnej réžii. Tak vznikol zemepánsky majer Brestov, ktorého posledné zvyšky som odfotil roku 1984. Teraz je tu iba niekoľko domcov, ktoré si boli postavili bývalí zamestnanci. Polia zaniknutého Kratnova, Hlovka, Surovín a Ohraznova daroval zemepán Stibor starší mestečku Senici, ktoré si tam postavilo majere.
Keď bol kráľ Žigmund vo finančnej tiesni, Stibor mu požičal, a tak roku 1398 dostal od neho do zálohu aj slobodné kráľovské mesto Skalicu. Keď potom mesto nemalo peňazí na platenie sluhov mestského kapitána zodpovedného za bezpečnosť a obranu, zemepán im miesto mzdy dal do užívania majer Suroviny. Tak tomu bolo aj roku 1452. Neskôr opäť prešiel do vlastníctva Senice. Zmodernizovaný slúži svojmu účelu dodnes ako dvor štátnych majetkov.
Kratnovský majer mestečko prenajímalo koncom 16. a začiatkom 17. storočia senickému habánskemu dvoru, zničenému roku 1623. Vo veľkom dubovom (žaluďonosnom) lese tam pásali ošípané! Napokon zanikol aj majer a jedinou pamiatkou po osade Kratnov zostal názov poľa a hlboký Kratnovský výmoľ. V miestach, kde osada stávala, pretínal výmoľ chodník z Kunova cez Brestov a Kratnov do Hlbokého (snáď pozostatok niekdajšej cesty), po ktorom sa chodilo ešte aj v polovici 20. storočia. A v lete roku 1836 po ňom kráčal z Hlbokého do Kunova aj Ľudovít Štúr so svojím priateľom Pavlom Čendekovičom, synom kunovského kováča! Majer na mieste zaniknutého Ohraznova sa spomína v rokoch 1548 a 1572. Bol jedným zo štyroch majerov patriacich Senici až do roku 1617. V tom roku zemepáni mestečko potrestali za vzburu proti vrchnosti tým, že majere Ohrazov a Suroviny mu odňali. Chotár Ohraznova je ešte aj na katastrálnej mape z konca 19. storočia označený ako „Puszta Nagy Ohrozno“.
Chytkovský a Hlbocký majer patrili Korlátskemu panstvu. Prvý z nich jestvoval ešte aj v 20. storočí. Po vzniku ČSR ho od grófa Appónyiho kúpili Hlbočania. Role rozparcelovali a na mieste majera vyrástla osada Zaháj, patriaca do Hlbokého. Hlboké ako jediné zo zaniknutých osád ožilo. Ešte aj roku 1452 bolo pusté, ale roku 1532 tu už opäť žilo 8 poddaných. Trasa prastarej Českej cesty viedla až do 18. storočia zo Senice popri Horných Surovinách do Hlbokého a stadiaľ cez Chytkov do Jablonice. Hlovek stál od nej trocha bokom, a to v kotlinke, kde sa potôčik Krčažné vlieva do Trscenáka. Tamojší majer bol pôvodne pri potôčiku, ale keď ho zničila povodeň, postavili ho na návrší. Po Hlovku zostalo len meno tejto lokality. Domček, ktorý tu stojí, postavili až za ČSR, keď tu pracovala tehelňa.

Predchádzajúci článokNáš rozhovor s literárnym vedcom Pavlom Palkovičom
Ďalší článokŽidovské cintoríny na Záhorí