Záhorské múzeum v Skalici 105-ročné

Viera Drahošová

0
576
 
      Od 1. októbra 1905, kedy v Skalici v rámci Katolíckeho spolkového domu slávnostne otvorili MUDr. Pavlom Blahom založené múzeum, uplynulo 105 rokov. Stalo sa zvykom a tradíciou už u generácií našich predchodcov, v päťročných intervaloch si jubileum spolu so spolupracovníkmi, priaznivcami a verejnosťou rôznymi formami pripomínať, tešiť sa z dosiahnutých úspechov, ďakovať tým, ktorí sa o ne zaslúžili, hodnotiť a tiež zaoberať sa ďalším smerovaním múzea.
Storočnicu existencie sme si v roku 2005 popri iných aktivitách uctili predovšetkým vytvorením novej stálej expozície, ktorá bola otvorená počas veľkej slávnosti. Zahrnuli sme do nej výsledky 30-ročnej akvizičnej a výskumnej činnosti Záhorského múzea, pretože predchádzajúcu expozíciu otvorili naši predchodcovia v roku 1975. 105. výročie sme sa rozhodli osláviť poohliadnutím sa a bilancovaním výsledkov múzejnej činnosti posledných pätnástich rokov. V dňoch od 3. septembra do 22. októbra sa mohli záujemcovia a návštevníci múzea oboznámiť s jednotlivými súčasťami tejto bilancie, spracovanej do výstavnej podoby. Obsahovo rámcovo nadviazala na výstavu z roku 1995, ktorá v dvoch častiach mapovala predchádzajúce etapy činnosti múzea.
Výstava s názvom Záhorské múzeum 1995 – 2010 bola vo výstavných priestoroch múzea uvedená 3. septembra o 16.00 hod. Na slávnostnom otvorení, ktorého sa zúčastnila vnučka zakladateľa MUDr. Pavla Blahu prof. Eva Blahová, primátor Mesta Skalice Ing. Stanislav Chovanec, prof. Ľudovít Hološka z VŠVU v Bratislave, doc. Ivan Mrva z UCM v Trnave, zástupca TTSK Mgr. Jakub Slobodník, predstavitelia kultúrnych a spoločenských inštitúcií z regiónu Záhoria, spolupracovníci a priaznivci múzea, vystúpilo s hudobným programom Skalické sláčikové kvarteto.
Obdobie posledných pätnástich rokov možno na základe súčasného stavu a postavenia múzea charakterizovať ako etapu jeho vnútornej i vonkajšej stabilizácie. Počas neustáleného obdobia predošlého desaťročia, sprevádzaného množstvom zmien v oblasti spoločenskej, geograficko-politickej, zriaďovateľskej pôsobnosti i vedenia múzea, prišlo najprv k určitému zníženiu počtu zamestnancov. Vykryštalizoval sa však stabilizovaný kolektív so zanieteným vzťahom k múzejnej práci a regiónu, pracujúci s vysokým nasadením, k obmenám v ktorom prichádza už vo väčšine prípadov len z generačných dôvodov. Za posledné obdobie boli niektoré kumulované funkcie rozdelené a obsadené zväčša mladými odbornými pracovníkmi, vďaka čomu múzeum nemalo problémy plnohodnotne sa zaradiť do plnenia nových technických požiadaviek múzejnej práce, premietnutých predovšetkým do elektronického spracovania a digitalizácie zbierkových fondov, ako i používania moderných komunikačných a prezentačných prostriedkov.
Vzhľadom na zlepšujúce sa postavenie kultúrnych organizácií vplyvom presmerovania verejných finančných tokov, a tým i príjmov od zriaďovateľa, priaznivý spoločenský postoj k skúmaniu a ochrane kultúrneho dedičstva, ako i možnostiam čerpať z grantových systémov prostredníctvom rôznych projektov a cezhraničnej spolupráce, rozšírilo múzeum formy a rozsah svojho pôsobenia. Zároveň mohlo pristúpiť k viacerým potrebným prevádzkovo-technickým zlepšeniam. Po ukončení dlhšieho súdneho sporu získalo naspäť priestory na prízemí svojej hlavnej budovy, ktoré využilo na rozšírenie výstavných priestorov, depozitárov a vybudovanie konzervátorského pracoviska. Pre zlepšenie pracovných podmienok prešla postupne celá hlavná budova rekonštrukciou: vymenené boli strešné okná, adaptovaná elektrická sieť, vykurovací systém, hygienické zariadenia, vymenené podlahové krytiny a zariadenia priestorov, uskutočnená generálna oprava fasády.
Základnou funkciou múzea je zbierkotvorná činnosť, v rámci ktorej za posledných 15 rokov múzeum systematickým úsilím rozšírilo svoj zbierkový fond o viac ako 10 500 hodnotných a zaujímavých zbierkových predmetov. Vyhľadávaním v regióne, ako i v ponuke starožitníctiev a internetových obchodov postúpilo v dopĺňaní vo fonde chýbajúcich, menej zastúpených, či  dnes už málo dostupných predmetov, prác súčasných ľudových remesiel a umeleckých tvorcov z regiónu Záhoria. Relatívne veľký počet získalo darom, čo možno hodnotiť ako prejav pochopenia a dôvery zo strany darcov. Časť získaných zbierok bola zakúpená vďaka finančným prostriedkom od zriaďovateľa a z grantových systémov MK SR. Vybrané súbory z novozískaných zbierok múzeum predstavilo v obnovených expozíciách, reprezentatívnu vzorku sme inštalovali i na výstave Záhorské múzeum 1995-2010, kde však bol výber exponátov vzhľadom na limitované možnosti výstavných priestorov obmedzený. Pre vytvorenie celistvejšej predstavy sme preto najvýraznejšie úspechy akvizičnej činnosti, ktoré nebolo možné vystaviť, prezentovali popisom a fotografiami. K významným akvizíciám patrí rodinný archív a knižnica prof. ThDr. Jána Ďuroviča a jeho manželky Oľgy, dar, Skalica (1995-1996), kolekcia výrobkov umeleckého drotára Ladislava Mikulíka zo Senice, dubová truhlica z roku 1922 zo Závodu (1996), drevorezby Vladimíra Morávka Betlehem a Traja králi (1997), časť pozostalosti Floriána Damboráka zo Závodu, dar, (1998), keramické plastiky Jezuliatko a Betlehem Libuše Čtverákovej z Malaciek (1999, 2000), gajdy – vyrobené Ladislavom Zezulom zo Skalice, súbor čierno-bielych negatívov a farebných diapozitívov Jána Náhlika zo Senice, lodný kufor z Radimova (2000), rakúsko-uhorské strieborné mince zo Skalice (2001), drevená šperkovnica a autorské šperky Antona Hanzalíka z Holíča, obuvnícky šijací stroj z Jablonice (2001), zbierka archeologických nálezov MUDr. Adriána Nečasa, dar, drevorezbárske kompozície Jozefa Pavlíka z Osuského, pištoľ (2002), harmónium z Jablonice, košíky z korienkov z Rohožníka, súbor zvoncovitých pohárov z archeologického výskumu v Skalici (2003), habánsky náboženský spis Ende der Concordanss z konca 16. storočia, Armáles Martina Dattenriedtera z roku 1666 (2004), secesná pohovka, skriňa a luster zo Skalice (2005), secesný príborník zo Skalice, obuvnícka dielňa z Radošoviec –Viesky (2006), muzikantský betlehem drevorezbára Františka Gajdu zo  Strážnice (2008), secesná keramická pec zo Skalice (2009), nábytok dámskeho salónika, koniec 19. stor. (2009), fajansové džbány Ferdiša Kostku zo Stupavy (2010), rukopisné a tlačené noty z pozostalosti dr. Janka Blahu, dar (2008, 2009), harmónium z evanjelickej fary v Skalici, dar (2008).
Nevyhnutnou podmienkou zachovania a udržania zbierok v dobrom stave je systematická a odborná starostlivosť o zbierky, ich uloženie, zabezpečenie a ošetrovanie, čomu múzeum venuje neustále veľkú pozornosť. Z prostriedkov zriaďovateľa zakúpilo a adaptovalo novú budovu pre depozitáre, nakoľko pôvodná kapacitne nepostačovala a nezodpovedala už technickým stavom potrebám zbierkových fondov. Každoročne pokračujeme v zabezpečení a ošetrovaní zbierkových predmetov, pričom na dodávateľské ošetrenie sa snažíme získavať finančné prostriedky z grantových systémov. Za sledované obdobie bolo ošetrených 1290 kusov v dielni múzea a viac ako 400 dodávateľsky u špecializovaných reštaurátorov. Vystavením zreštaurovaných predmetov, ako i reštaurátorských protokolov so zachyteným stavom pred ošetrením sme sa snažili poukázať na dôležitosť reštaurovania pre zachovanie a zhodnotenie fondu. Odborní pracovníci systematicky pokračujú v elektronickom spracovaní zbierkového fondu (systém ESEZ, CEMUZ), knižničného (KISMASK) a dokumentačného fondu.
Výsledky rozsiahlej výskumnej činnosti svojich odborných úsekov múzeum prezentuje taktiež prostredníctvom vydávania kníh a publikácií. Spolu s katalógmi a propagačnými materiálmi vydalo múzeum za obdobie 15 rokov celkom 55 titulov a 80 čísiel časopisu Záhorie, o ktorých na stránkach časopisu priebežne informujeme. V minulom roku sme po 35 rokoch obnovili vydávanie Zborníka Záhorského múzea číslom 5. Na výstave sme edičnú činnosť predstavili súpisom vydaných prác v chronologickom poradí, ktoré si návštevníci mohli prehliadnuť i fyzicky, vystavené v šiestich vitrínach.
Múzeum usporadúva ročne zhruba 12 výstav rôzneho zamerania, mnoho z nich v spolupráci s partnerskými a inými kultúrnymi inštitúciami, tiež zahraničnými, časť v priestoroch iných inštitúcií. Výstavnú činnosť múzea v sledovanom období sme pre priblíženie jej širokého obsahového spektra, ako i pripomenutie mnohých výnimočných ľudí z radov autorov či realizátorov prezentovali menovitým uvedením všetkých 209 realizovaných titulov v chronologickom poradí. Výberovo bola časť z nich doložená fotografickými zábermi na aktérov, priebehy vernisáží a vystavené diela. Výstavy navštívilo viac ako 304 000 návštevníkov.
Svoje fondy, ako i získané poznatky a dokumentáciu múzeum prezentuje návštevníkom v Stálej expozícii Záhorského múzea v Dome kultúry (otvorenej po obnove v roku 2005) a vo vysunutých expozíciách Rotunda sv. Juraja v Skalici (obnovená v r. 2002), Rodný dom Jána Hollého v Borskom Mikuláši (renovovaná v roku 2009), Pamätná izba Jozefa Miloslava Hurbana v Hlbokom (renovovaná v roku 2008) a v expozícii Habánsky dom vo Veľkých Levároch (otvorená v roku 2006) a vo viacerých ďalších múzejných expozíciách, väčšinou iných zriaďovateľov na Záhorí (Holíč, Sobotište, Senica, Prietrž a i.)
Múzeum organizuje a podieľa sa na množstve odborných seminárov a konferencií, spoločenských a spomienkových podujatí, spolupracuje s inštitúciami a pomáha bádateľom, študentom. Obľúbenými sú Dni otvorených dverí pri rôznych príležitostiach, Noc v múzeu, predvianočné koncerty, odborné exkurzie. Mnoho kultúrnospoločenských podujatí, ale i úloh v oblasti výskumu a prezentácie sme uskutočnili spolu so zahraničnými kolegami, najviac s partnerským múzeom z Hohenau an der March v oblasti Dolného Rakúska a taktiež s moravskými múzeami z Hodonína, Břeclavi, Brna, tiež Čiech a jednorazovo i s mnohými ďalšími európskymi inštitúciami. Za svoje pôsobenie získalo múzeum viacero ocenení na odborných (Múzeum roka 2004, 1. miesto pre časopis Záhorie v celoslovenskej súťaži Miestne noviny 2007) či verejno-spoločenských (Cena TTSK 2008, Cena Mesta Skalice 2005) fórach. V liste ministra kultúry Slovenskej republiky z roku 2005 sa píše: V posledných rokoch dosiahlo múzeum po zoruhodné výsledky pri skúmaní a pri prezentácii regionálnej histórie Záhoria. V regióne plní významné celospoločenské úlohy ako kultúrotvorný činiteľ regiónu a vzdelávacia inštitúcia, históriu nielen skúma, ale výsledky svojej činnosti v podobe mnohých monografií obcí na Záhorí alebo vlastivedného časopisu Záhorie predkladá širokej verejnosti. Táto Vaša činnosť je poučná pre všetkých, ktorí pracujú na poli ochrany a prezentácie kultúrneho dedičstva. Ponúkate verejnosti viac ako sa očakáva od vlastivedného múzea.
Výstava Záhorské múzeum 1995 – 2010 bola rozdelená do dvoch celkov. Prvý predstavoval prostredníctvom textov a fotografií celkové výsledky činnosti múzea.
Každú inštitúciu tvoria ľudia, ktorí ju zároveň formujú a napĺňajú, preto prvý panel výstavy patril menovitému predstaveniu pracovného kolektívu s dobou pôsobenia a vykonávanou funkciou, doplnený kolektívnymi fotografiami z viacerých období. Nasledovali panely venované akvizičnej činnosti, edičnej činnosti, expozičnej činnosti, spoločensko-kultúrnej činnosti, zahraničnej spolupráci, výstavnej činnosti, starostlivosti o zbierky a ich ošetrovanie.
Druhý celok tvorila prezentácia, rozdelená po odboroch, predstavujúca najdôležitejšievýsledky a výstupy oddelení archeológie, histórie, etnológie a muzikológie. Odborní pracovníci predstavili charakter a smerovanie jednotlivých oddelení, výber najdôležitejších riešených výskumných úloh, akvizícií a publikačnej činnosti. Publikačnú činnosť popri výberovej bibliografii doložili i knihami a periodikami, v ktorých mali svoje príspevky zverejnené. Oba celky dotváral výber trojrozmerných zbierkových predmetov získaných v predmetnom období, prípadne starších, ktoré boli v tejto dobe reštaurované. Samostatnú časť tvorili historické pohľadnice a dobové fotografie, inštalované na výstavných prvkoch, či vo vitrínach a jedna vitrína uznaní a  ocenení, ktoré múzeum za svoju činnosť získalo. Na realizácii výstavy spolupracoval celý tím múzea.
V roku 105. výročia múzeum popri výstave pripravilo niekoľko ďalších podujatí. V radoch celoslovenskej múzejnej obce si jubileum pripomenulo na Festivale slovenských múzeí 2010, zorganizovanom v spolupráci so Zväzom múzeí na Slovensku a Mestom Skalica v máji v inšpiratívnom prostredí Domu kultúry, pôvodných priestoroch múzea, ktoré sa všetkým upísalo svojou nenapodobiteľnou atmosférou.
Pre svojich priaznivcov a širšiu verejnosť pripravilo na 10. decembra vo Veľkej sále Domu kultúry už tradičný predvianočný koncert, tentoraz slávnostnejší tým, že pri príležitosti výročia na ňom múzeum uvedie svoj nový propagačný materiál. S vianočným programom na ňom vystúpi cimbalová hudba Hudci z Kyjova s primášom Alešom Smutným a speváčkou Ludmilou Malhockou. Okrem toho sa múzeum viackrát prezentovalo rozhovormi a reláciami zameranými na jubileum v skalickej televízii a Slovenskom rozhlase. Poznámka redakcie: Rozsiahlejšiu štúdiu s konkrétnymi údajmi a súpismi uverejníme v Zborníku Záhorského múzea číslo 7 v roku 2011.