Z histórie vianočných stromčekov – Mgr. Dita Andrušková, PhD.

0
148
Vianočná výstava Hospodyňskej školy v Skalici, Album štátnej hospodyňskej školy v Skalici, 1921. Archív Záhorského múzea v Skalici

Stromček ako jeden zo symbolov Vianoc patrí k typickým dekoráciám interiérov počas týchto sviatkov. Zeleň vianočného stromčeka sa stala novodobou formou symbolu života a prosperity.
Zvyk zdobenia zelene bol rozšírený už v starovekom Egypte a antickom Ríme, v novodobej histórii pochádzajú najstaršie písomné pramene z Nemecka z 2. polovice 16. storočia. V opisoch uvádzajú ihličnatý stromček alebo väčšiu vetvičku ozdobenú ovocím, sladkosťami, domácim pečivom, perníkmi alebo orieškami. Do súkromných domov začal vianočný stromček prenikať približne v polovici 17. storočia, ako prví ho mali vysokí štátni úradníci a mešťania. V 18. storočí sa zvyk rozšíril najmä vďaka panovníckym rodom stredoeurópskej šľachty, ktorí si ho prisvojili. V aristokratických domácnostiach, ktoré rady nasledovali príklad panovníckych a kniežacích dvorov, sa udomácnil okolo 2. štvrtiny 19. storočia.

Vianočná výstava Hospodyňskej školy v Skalici, Album štátnej hospodyňskej školy v Skalici, 1921. Archív Záhorského múzea v Skalici

Na Slovensku sa obyčaj stavania a zdobenia ihličnatého stromčeka šírila v mestskom prostredí od konca 18. storočia z nemeckých a rakúskych miest. V meštianskom prostredí bol stromček hlavným atribútom vianočných sviatkov. Centrálny stromček, prípadne viacero menších, umiestňovali v salónoch alebo reprezentačných miestnostiach. Veľkosť, počet, ako aj spôsob ich výzdoby ovplyvňoval najmä spoločenský status rodiny. Výzdoba stromčekov bola rôznorodá: horiace sviečky, ozdoby v tvare kvetov alebo hviezd, reťaze zhotovené z pásikov farebného papiera, slamy alebo lesklých korálikov, trvanlivé pečivo (najmä medovníčky), jablká, orechy alebo sušené ovocie. Stromček ozdobovali spravidla 24. decembra.
Prvé elektrické osvetlenie vianočného stromčeka sa objavilo v roku 1882 v USA, kde ho iba dva dni pred Štedrým dňom predviedol vynálezca Thomas A. Edison, autorom reťazí svetielok bol jeho priateľ a spolupracovník Edward H. Johnson. Prvú fúkanú guľu z jemného skla vyrobil a patentoval v roku 1889 Francúz Pierre Dupont. Od prvých jednofarebných kusov sa už začiatkom 20. storočia predávali sklenené hviezdičky, srdiečka či snehové vločky. Obľúbené boli aj duté čokoládové figúrky a plnené vianočné bonbóny na ozdobu stromčeka. Na území súčasného Česka a Slovenska sa prvé čokoládové figúrky zabalené do špeciálneho obalu s motívom Vianoc vyrábali v českých čokoládovniach Velim v roku 1892. Do širšieho povedomia sa dostali najmä prostredníctvom čokoládových vianočných kolekcií Vinohradníckej továrne v Prahe, neskôr všeobecne známej ako firma Orion, ktorá ich vyrábala od roku 1897.
V prvej tretine 20. storočia sa v mestskom prostredí v súvislosti s vianočným stromčekom rozšíril zvyk kladenia darčekov. V meštianskych rodinách sa najčastejšie obdarúvalo knihou, oblečením (čiapky, zimné rukavice a teplé ošatenie), prípadne exotickým ovocím. Darčeky boli určené predovšetkým pre deti: k najobľúbenejším patrili plyšové medvedíky a rozprávkové knižky, sánky alebo korčule. Kým chlapci sa tešili cínovým vojačikom a stavebniciam, dievčatá obľubovali bábiky. Rodičia ich vyberali priamo v hračkárstvach alebo objednali prostredníctvom vianočných katalógov, rozšírených od konca 19. storočia.

Vianočný stromček v domácnosti, Skalica, 1937. Archív Záhorského múzea v Skalici

Do vidieckej kultúry prenikal zvyk stavania stromčeka v období od konca 19. do 30. rokov 20. storočia, pričom nadviazal na ozdobovanie príbytku zelenými vetvičkami. V zmysle štedrovečernej obradovosti sa mu pripisovala prosperitná a ochranná funkcia. Jeho starším variantom bol slamený stromček, ktorý si ľudia zhotovovali z posledného snopu pred Štedrým dňom. Ihličnatý stromček najčastejšie umiestňovali na hradu nad stolom, až neskôr ho upevňovali na samostatný podstavec. Použité ozdoby na jeho dekoráciu boli spravidla jednoduché: jabĺčka a oriešky, medové pečivo alebo kockový cukor zabalený v papierikoch. Stromčeky sa zvyčajne umiestňovali v prednej izbe tak, aby ich bolo vidieť z ulice a nechávali sa až do sviatku Troch kráľov. Na rozdiel od meštianskych domácností však spoločné obdarovávanie členov domácnosti nebolo zaužívané.

Vianoce v roku 1975, foto F. L. Slatinský. Archív Záhorského múzea v Skalici

V Záhorskom múzeu v Skalici možno zbierkové predmety súvisiace s vianočným stromčekom rozdeliť vzhľadom na ich funkciu na estetické (dekoračné) a praktické. K prvej skupine patrí kolekcia pestrofarebných vianočných ozdôb z fúkaného skla, používaných v Skalici (E-7464, E-7301) s rôznymi motívmi: vianočné gule, postava Mikuláša, anjel, srdiečko, topánočka a iné. V kolekcii vianočných ozdôb z Moravského Sv. Jána (E-7466) nájdeme aj sklenenú špicu striebristej farebnosti, ktorá sa nachádzala na vrcholci vianočného stromčeka, zdobená tenkým špirálovitým drôtom. Súčasťou výzdoby bývali aj ozdobné kovové štipce na vianočné sviečky (E-6481 Morava; E-6484 nelokalizované). K predmetom s praktickou funkciou patria stojany, ktoré sa používali na upevnenie stromčeka. Stojany zo zbierok múzea sú celodrevené, nezdobené s tvarom gréckeho kríža a otvorom v strede. Príkladom sú stojany používané v Skalici (E-6166, E-7661) a Gbeloch (E-8001).

Použitá literatúra
Feglová, V. Kalendárne obyčaje. In: Slovensko. Európske kontexty ľudovej kultúry. Stoličná, R. (ed.) Bratislava, 2000, s. 190.
Horváthová, E. Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava: Tatran 1986, s. 49-80.
Hupko, D. Vianočné sviatky v aristokratických rodinách v 19. a 20. storočí. In. Historické rozhľady, č. 5, 2009, s. 59-75.
History of Christmas Trees. 2009. [elektronický zdroj]. Dostupné na: https://www.history.com/topics/christmas/history-of-christmas-trees cit. dňa 11.11.2020.
Heslo: Vianočný stromček. Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru, elektronická encyklopédia, autorka hesla V. Feglová. [elektronický zdroj]. Dostupné na: https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/vianocny-stromcek/ cit. dňa 11.11.2020.