Vývoj cestnej siete na Záhorí Obdobie od pol. 16. st. do konca 17. storočia

Vladimír Petrovič

0
815

Zmeny, ktoré prebiehali na politickej mape strednej Európy v 16. storočí sa citeľne dotkli Slovenska. Smrťou kráľa Ľudovíta II. sa rozpadla česko-uhorská personálna únia a na uvoľnené miesto nastupuje dynastia, ktorá oň usilovala už vyše storočia. Habsburgovci zo svojho sídla Viedne postupne presadzujú centralistickú politiku. Z Balkánu sa do strednej Európy tlačí výbojná Osmanská ríša, ktorá sa na desiatky rokov usadzuje v Uhorskej nížine a svojimi vojenskými akciami pustoší všetko naokolo. Voči centralistickým a absolutistickým snahám Viedne, na obranu svojich stavovských výsad, vystúpila v 17. storočí uhorská a sedmohradská šľachta v mnohých protihabsburských povstaniach.1Neváhala sa spojiť ani s Turkami, ktorí využívajúc tieto rozpory obsadzovali ďalšie územia a pevnosti v Uhorsku.
Centralizačné opatrenia a užšie ekonomické zväzky medzi jednotlivými krajinami monarchie si vyžiadali rozšírenie siete obchodných ciest a vzhľadom na turecké nebezpečenstvo aj vytvorenie nových komunikácií obchádzajúcich ohrozené oblasti. Budovali sa poštové spojenia medzi Viedňou a jednotlivými oblasťami Uhorska.
I v období druhej polovice 16. storočia a celé 17. storočie (poznačené ničivými vojenskými akciami) zohralo Slovensko dôležitú úlohu v zahraničnom obchode Uhorska. Záhorie svojou polohou, komunikačnou sieťou, ktorej predchádzajúce obdobie hospodárskeho rastu tu ležiacich mestečiek a dedín vytvorilo priaznivé podmienky pre jej ďalší rozvoj, sa naďalej podieľa na medziregionálnom, a to znamená i na medzinárodnom obchode. Po privilegovaných cestách sa okrem vojsk pohybujú i kupci smerujúci na trhy do Čiech, Moravy, Rakúska a naopak, kupci týchto krajín prichádzajú za obchodom do Uhorska. Hlavné cesty sú v pozornosti centrálnych uhorských i dvorských inštitúcií. Význam kráľovských ciest je zrejmý z dekrétov jednotlivých kráľov, ktorými predlžujú platnosť privilégiá Karola Róberta. 2
Vývoj kvality cestnej siete v druhej polovice 16. storočia a po celé 17. storočie, napriek takmer permanentnému vojenskému konfliktu cisárskych vojsk s povstalcami, spel k technicky dokonalejším formám.
Pri hlavných cestách sa budujú odtokové priekopy, stavajú sa kamenné mosty a na križovatkách ciest osadzujú orientačné smerové tabule. O stave komunikácií v druhej polovici 16. storočia si môžeme urobiť určitý obraz zo správy o delení majetku panstva Holíč medzi Bakičovcov a Czoborovcov v roku 1554, kde sa spomína kráľovská cesta z Holíča do Stráží s priekopami okolo nej, ktoré slúžili k odtoku vody v čase dažďov. 3
Česká cesta získava na strategickom postavení po nástupe Turkov do Uhorskej nížiny. Spájala východné územia kráľovského Uhorska nielen s Čechami, ale i s Rakúskom.
I miestna cestná sieť na Záhorí v priebehu 16. a 17. storočia vykazuje rad zmien. Vplyvom dotvárania sa feudálnych panstiev, rozvojom panského, majerského hospodárenia sa formuje nová štruktúra miestnej cestnej siete vychádzajúca zo sídiel panstiev. Najväčšie zmeny v štruktúre miestnej siete ciest sa udiali na južnom Záhorí, na panstve rodu Pálffyovcov, kde bolo sídlo ústrednej správy panstva premiestnené z Malaciek do Marcheggu, čím nadradenosť ciest sever-juh zaniká. Pálffyovci sa postupne stali majiteľmi panstiev Devín, Stupava, Malacky na ľavom brehu rieky Moravy a panstiev Krumbach, Kirchschlag, Marchegg, Stübing v Rakúsku. Na severe Záhoria ležalo Holíčsko-šaštínske panstvo Czoborovcov, ktoré získali od kráľa Mateja už koncom 15. storočia. Centrami tohto panstva boli Holíč a Stráže, obe mestečká ležiace na významnej kráľovskej ceste. Panstvá Czoborovcov a Pálffyovcov od seba oddeľovalo panstvo Ostrý Kameň, ktorého vlastníkmi boli Nyáriovci, podobne ako i panstva Branč.
Hospodársko-správne väzby centra panstva so všetkými mestečkami, dedinami, majermi patriacimi panstvu a obchodné väzby s okolím vyvolávali potrebu riešiť nedostatky kvality ciest na území toho – ktorého panstva vlastnými prostriedkami. A že to neboli len malé projekty, dokumentuje prípad mostu cez rieku Moravu medzi Holíčom a Hodonínom, ktorý dal vystavať Ján z Lipého po dohode s Czoborovcami.4
Brody a drevené mosty cez malé riečky a potoky sú nahradzované kamennými mostami, budujú sa hrádzové cesty, čím sa vytvárajú zo sezónnych ciest celoročne používané cesty.

Poznámky:
1. Sériu povstaní začalo Bočkaiovo povstanie, potom nasledovali povstania, ktoré viedli Betlen, Juraj I. Rákoci, Tököli, František II. Rákoci.
2. Privilégium Karola Róberta predĺžili v tomto období Ferdinand I. v roku 1558, Ferdinand II. v roku 1627 a Ferdinand III. v roku 1649.
3. Šátek, J.: Holíčsko-šaštínske panstvo. Rukopis v ŠOKA Skalica, s. 24.
4. Hosák, L.: Dějiny města Hodonína. Rukopis uložený v archíve Musea Hodonínska v Hodoníne, s . 64. Most sa spomína pri riešení hraničných sporov medzi Holíčom a Hodonínom v roku 1549.