Ulica Pod mestskou zďou v Skalici

0
522
Fridrich Leopold Slatinský: Pod mestskou zďou, 1958, archív Záhorského múzea v Skalici

Po povstaniach Františka II. Rákociho, kedy prišlo v lete 1704 k neúspešnému pokusu výbušninami odstrániť skalické mestské hradby, opevnenie strácalo svoj význam a neplnilo už pôvodnú obrannú funkciu. Zrejme v 19. storočí (najskôr však koncom 18. storočia) si skalickí obyvatelia začali pristavovať malé, finančne menej náročné domy k vonkajšiemu múru mestského opevnenia. Prvý raz ich nachádzame zachytené na mape druhého vojenského mapovania z rokov 1810-1869. Vznikla tak celá ulica Pod mestskou zďou, na ktorú sa odbočovalo z Kráľovskej ulice pred Zeleným mostom. Bola to z dnešného pohľadu romantická časť Skalice, situovaná medzi Strážnickou bránou a tzv. baštou pri Stračinskom potoku. Domčeky prilepené na hradby oddeľovala od záhrad cesta a za nimi sa vinul Stračinský potok, ktorý potom pretekal popod Zelený most do splávku, vždy plného husí.
Územné plány a urbanistické zámery po druhej svetovej vojne (z rokov 1946 i 1958) rátali pri hodnotení existujúceho bytového fondu historického jadra vrátane tzv. „parazitnej zástavby“ na vonkajšej strane hradieb odhadom so 70 % objektov na „dožitie“ alebo asanáciu. V tomto čase (v roku 1958) bolo jadro mesta takmer identické so stavom medzivojnovým, spolu s hradobným systémom. Nasledujúci územný plán z roku 1969 počet objektov na dožitie a asanáciu ešte rozšíril a okolo hradieb bolo plánované po odstránení tzv. „parazitnej zástavby“ vytvoriť prstenec oddychovej zelene. Asanácia ulice Pod mestskou zďou začala v auguste 1978 a v spomienkach obľúbená ulička sa do roka stala minulosťou. V historickom jadre už ďalšie asanácie prebiehali v obmedzenom rozmere.