Stratené pralesy

0
162

Tlačová správa

Názov podujatia:        Stratené pralesy
Miesto:                       Záhorské múzeum v Skalici, Námestie slobody 13, 909 01 Skalica
Dátum konania:          výstava potrvá od 7. februára do 29. mája 2020
                                  výstava je sprístupnená bez vernisáže
Kurátor výstavy:         Ing. Tomáš Mlynský

Trnavský samosprávny kraj – Záhorské múzeum v Skalici pripravilo v spolupráci s Balneologickým múzeom v Piešťanoch výstavu s názvom Stratené pralesy.
Na výstave sa návštevníci môžu oboznámiť s dávno vyhynutými rastlinami vo forme fosílií, napríklad s obrovskými plavúňmi a prasličkami, ktoré rástli v prvohorách. Je vhodnou metodickou pomôckou pre žiakov základných, stredných a vysokých škôl. Vystavované exponáty sú dôkazom premeny a prispôsobovania sa rastlín v procese evolúcie na našej planéte, ktorá neustále prebieha aj v súčasnom období.
Časť výstavy je venovaná skamenenej živici dávnych stromov – jantáru. Návštevník sa dozvie ako vznikol, aké má vlastnosti a kde sa nachádzajú jeho najznámejšie náleziská. Jantár často obsahuje fosílne organické zvyšky, najčastejšie hmyz, rastliny a vzácne aj stavovce. Kvôli zvýšeniu atraktivity pre návštevníkov, boli na výstavu vybrané práve vzorky jantáru obsahujúce fosílny hmyz.
Výstava sa venuje i drevnému opálu. Drevný opál (silicifikované – prekremenelé drevá) vznikol impregnáciou dreva roztokom kyseliny kremičitej. Vznik drevných opálov úzko súvisí s vulkanizmom, ktorý prebiehal na Slovensku v období treťohôr. Preto je výskyt drevných opálov viazaný na vulkanické pohoria – Štiavnické vrchy, Vtáčnik, Slánske vrchy, Poľana a pod. V okolí Piešťan môžeme takéto silicifikované drevá nájsť na poliach v okolí obce Častkovce, je to zároveň aj jediný výskyt v oblasti.
Výstava prezentuje i vznik a vývoj rastlín, od prvých suchozemských rastlín z obdobia silúru až po súčasnosť. Vystavované exponáty pochádzajú zo Slovenska, ale aj zahraničia. Medzi významné exponáty patria nálezy fosílnej flóry z obdobia druhohôr z lokality Prašník. Ide o kriedové sedimenty, v ktorých sa nachádzajú početné zvyšky rastlinstva. Medzi najčastejšie nálezy patria úlomky vetvičiek ihličnanov rodu Geinitzia a listy rôznych druhov papradí. Medzi vzácne nálezy patrí krásne zachovalý list magnólie. Ďalšou významnou lokalitou je Rádiový vŕšok –Červená veža. Vekovo je oveľa mladšia ako Prašník, spadá do obdobia treťohôr. V tejto oblasti vystupujú na povrch tzv. „piešťanské pestré vrstvy“ – piešťanská formácia. Sú to pestrofarebné lavice pieskovcov a zlepencov, v ktorých sa bežne nachádzajú odtlačky listov briez, jelší, topoľov, bukov a dubov.

Ing. Tomáš Mlynský
Balneologické múzeum Piešťany