Storočnica TJ Sokol v Skalici – PhDr. Viera Drahošová

0
674
Sprievod sokolov počas Osláv MUDr. Pavla Blaha, 27. jún 1937. Archív Záhorského múzea v Skalici

Tvorcom sokolskej myšlienky a zakladateľom TJ Sokol bol v Čechách v roku 1862 Dr. Miroslav Tyrš a jej cieľom bolo a je vychovávať zdravých, zdatných, čestných a aktívnych ľudí, dosiahnuť harmóniu telesnej a duševnej vyspelosti človeka. So sokolským hnutím sa už v jeho počiatkoch zoznámil Viliam Paulíny-Tóth a meno Sokol niesol časopis, ktorý vydával v Skalici od začiatku roku 1862 na obranu národných záujmov. Snahy o zakladanie sokolských jednôt na Slovensku z iniciatívy Dr. Ivana Branislava Zocha v druhej polovici 60. rokov 19. storočia a spolkové cvičenie boli udusené stupňovaním maďarizácie. Prvý slovenský sokolský zbor tak vznikol medzi vysťahovalcami v USA v roku 1892.
Pokus o založenie TJ Sokol v Skalici uskutočnil Jozef Teslík, majiteľ skalickej tlačiarne. Ako
rodákovi z Brna mu boli známe a blízke sokolské myšlienky. V roku 1912 po VI. všesokolskom zlete v Prahe dohodol návštevu amerických sokolov. V Kruhu (dnes Dome kultúry) zacvičili zostavu s valaškami, čo spolu s oboznámením so sokolskými myšlienkami vyvolalo záujem medzi miestnymi. Vypracoval stanovy a podal žiadosť o registráciu. Spolok úrady zakázali ako panslávsky a cvičiť museli chodiť na Moravu do Petrova.
Vznik a činnosť do roku 1938
Založenie Sokola umožnilo až vytvorenie Československej republiky. Už štyri dni po príchode dočasnej vlády do Skalice sa 10. novembra 1918 konala v sále mestského hostinca (neskôr hotela) ustanovujúca schôdza a prihlásilo sa 48 členov, do konca roku ich bolo 108. Začiatkom roku 1919 bolo na Slovensku zaevidovaných už 39 sokolských jednôt. Skalická jednota patrila k zakladajúcim členom Bratislavskej sokolskej župy T. G. Masaryka, ktorá mala vtedy 17 jednôt a jej starostom sa stal MUDr. Vavro Šrobár.
Na valnom zhromaždení 6. januára 1919 za starostu zvolili MUDr. Pavla Blaha, sokolské akadémie sa konali v Kruhu, verejné cvičenia na dvore gymnázia.
Sokol združoval obyvateľstvo Skalice bez ohľadu na politické, náboženské a národnostné postoje, spočiatku s veľkým podielom inteligencie a živnostníkov českej národnosti. Významnú úlohu v rozvoji sokolskej činnosti mali predovšetkým českí pedagógovia z gymnázia, ktorí sa jej venovali už pred príchodom na Slovensko.
Vyvrcholením sokolskej činnosti sú všesokolské zlety, ktoré sa konajú v Prahe pravidelne od roku 1882 s prerušením v rokoch 1948 až 1990. V roku 1920 sa v Prahe uskutočnil VII. zlet, na ktorom mohli prvý raz slobodne vystúpiť Slováci. Zúčastnili sa ho aj skalickí sokoli a 12. júna vystúpili dorastenci pod vedením Karla Mareša a Jozefa Teslíka. Od roku 1920 nevynechali ani jeden zlet. Svoju vyspelosť jednota dokázala, keď 21. a 22. mája 1921 zorganizovala v Skalici II. župný zlet Masarykovej župy. Konal sa na pozemku firmy Doležal pri železničnej stanici za prítomnosti 4000 platiacich účastníkov a 500 neplatiacich, prizerajúcich z Kalvárie.
Významné postavenie TJ Sokol v spoločnosti sa prejavovalo i v reprezentačných funkciách. Sokoli sa ako čestný sprievod zúčastňovali na mnohých dôležitých akciách: 4. februára 1919 v Bratislave vítania príchodu vlády pod vedením Dr. Vavra Šrobára, 4. mája 1919 sadenia Lipy slobody na skalickom námestí, ktoré sa smutne zapísalo do dejín, pretože v čase jeho konania v Ivánke pri Dunaji padlo lietadlo s M. R. Štefánikom. Dňa 18. júna 1924 navštívil prezident T. G. Masaryk Hodonín, odtiaľ sa presunul na návštevu príbuzných a známych do Kopčian a pri prevoze kompou ho sprevádzali sokoli, tiež MUDr. Pavel Blaho a starosta skalického Sokola Karel Mareš. K 10. výročiu úmrtia sa v Skalici v roku 1937 konali veľkolepé Oslavy MUDr. Pavla Blaha. Na ich organizácii sa významnou mierou podieľala TJ Sokol a ich súčasťou bolo 27. júna verejné cvičenie II. okrsku sokolskej Bratislavskej Masarykovej župy, ktorého za zúčastnilo 19 jednôt a cvičilo 589 cvičencov.
Sokolovňa
Prvé cvičenia župného zletu v roku 1921 organizovala TJ Sokol na pozemku pri stanici, ktorý 28. júla od mesta zakúpila na stavbu sokolovne. Na valnom zhromaždení 29. januára 1922 od myšlienky postaviť sokolovňu pri stanici pre vysoké náklady na stavbu upustili a rozhodli sa kúpiť od Dr. Pavla Blaha budovu mliekarne. Odkúpil ju od zlikvidovaného mliekarenského družstva so zámerom prestavať ju na elektráreň, neskôr na „hospodynskú“ školu, čo sa nepodarilo realizovať. Sokoli si stanovili pracovnú povinnosť 40 hodín pre člena, 20 pre dorast, zobrali úpisy, pôžičku a práce členstva na prestavbe budovy na sokolovňu začali 28. marca. V rekordnom termíne dňa 10. septembra 1922 sokolovňu ako prvú na Slovensku slávnostne otvárali. Otvorením sokolovne v septembri 1922 sa zlepšilo postavenie a vybavenie Sokola. Postupne pri nej vybudovali viacúčelové ihrisko, zriadili dve kolkárne. Pri kolkárni boli vybudované dva zastrešené altánky – besiedky so stolmi a lavicami, tenisový kurt. Za hranie tenisu hráči platili, výstroj mali vlastnú. Zo získaných prostriedkov hradili údržbu, zostatok išiel do pokladne jednoty. V roku 1930 otvorili spolkovú besedu – klub, s predajom nealkoholických nápojov a piva, k dispozícii so šachom, biliardom, rôznymi spoločenskými hrami. V letnom období otvárali pri sokolovni letnú terasu, z ktorej bolo možné sledovať tenisové tréningy a loptové hry.
Koncom roka 1938 prišlo k zákazu činnosti Sokola. Sokolovňu zmenili na reštauráciu Hlinko-vej gardy a vzdelávacie stredisko HSĽS. Po skončení druhej svetovej vojny TJ Sokol obnovila činnosť v roku 1945, ale sokolovňu získala späť až v januári 1946. Po zákaze činnosti v roku 1948 prešla do rúk TJ ZVL, ktorá ju odpredala firme Grafobal. So zmenou režimu sa 31. januára 1991 v Skalici obnovilo i sokolské hnutie, žiaľ, už bez sokolovne. Koncom 90. rokov bola budova v zlom technickom stave a firma Grafobal ju odpredala súkromnému vlastníkovi, ktorý ju rekonštruoval a slúži komerčným účelom.
TJ Sokol hneď po založení popri svojom hlavnom telovýchovnom poslaní rozvinula pestrú škálu činností a nemala v meste konkurenciu v množstve a rozmanitosti podujatí. Venovala sa vzdelávaniu prednáškami a kurzmi, hudbe, spevu, ochotníckemu divadlu, bábkovému divadlu, tanečným zábavám, spoločenským večierkom, spomienkovým podujatiam k výročiam udalostí i osobností, vychádzkam, exkurziám, tiež ekonomicko-obchodnému vzdelávaniu živnostníkov. Dramatický odbor prvé roky účinkoval v Kruhu. Po dokončení sokolovne a vybavení javiska sa divadelné predstavenia konali tu. Vybudovaním tzv. Sokolskej besedy (kuchyňa, bufet a výčapná reštaurácia) zabezpečili občerstvenie zábavných podujatí. Pravidelne na fašiangy organizovali maškarné plesy, tzv. šibrinky, hrávala kapela Samka Dudíka z Myjavy a vojenská hudba z Uherského Hradišťa. Obľúbené boli silvestrovské zábavy s kultúrnym programom s veselou jednoaktovkou, spevom, žartmi, humoristicky spracovanými výstupmi o udalostiach roka, rôzne tanečné zábavy, pre deti a mládež mikulášske večierky, spojené s rozdávaním darčekov.
K naplneniu ideálu V zdravom tele zdravý duch prispieval pobyt na vzduchu, pohyb v prírode. Sokol pomáhal mladým ľuďom získať vzťah k prírode, organizoval turistiku, výlety a pochody. Na výlety do okolia Skalice i na dlhšie túry chodilo mladšie členstvo, dorast a žiactvo. Najčastejšie výlety smerovali do Zlatníckej doliny, na Kopečnicu, Salaš, Turecký stôl, Kamennú búdu, Krížnicu a Koválovské lúky. Nezanedbávali ani kúpanie a plávanie v rieke Morave, na Baťovom kanáli a v jazere na Hrúdoch, kam chodili pešo alebo na vozoch.
Zástava
Prvú sokolskú štandardu spolu s americkou zástavou dostal skalický Sokol od sokolov z Ameriky, ktorí navštívili jednotu po všesokolskom zlete 6. júla 1920.
Pri príležitosti otvorenia sokolovne 10. septembra 1922 darovali jednote krásne vyšitú zástavu Hermína a Ján Sopkovci a slávnostne ju odovzdali sokolskému dorastu. Na zástave bolo vyšité heslo „Všetko pre národ“. V roku 1938 bola vyhotovená nová zástava a slávnostne odovzdaná členstvu na verejnom cvičení 26. mája. Zástava bola vyhotovená na oslavu 20. výročia vzniku Československej republiky. Ideový návrh vypracoval Dr. Daniel Okáli, člen výboru jednoty, výtvarný návrh Miroslav Sylla. Zhotovenie, ušitie a výšivky urobili v skalickom výšivkárskom družstve pod vedením Alžbety Ozábalovej, členky výboru Sokola.
Po zákaze činnosti v roku 1938 a nástupe nacizmu ju až do skončenia vojny opatrovali v hodonínskej sokolovni. Po zrušení Sokola v roku 1948 ju prevzali do opatery Vladimír Chaloupka a po ňom Ernest Jirkovský.

Dňa 27. júla 1987 sa ešte ilegálne stretli žijúci funkcionári Sokola, aby sa dohodli, ako naložiť so zástavou jednoty, prítomní boli Vladimír Bíla, Ján Bílik, Eduard Dufek, Václav Cemper, MUDr. Igor Chaloupka, Anežka Chlupová, Ernest Jirkovský, Jozef Macháček, Miroslav Škrabal. Dohodli, že zástavu uložia v Záhorskom múzeu v Skalici, aby sa uchovala pre budúce gene-rácie. Členovia Bíla, Chaloupka a Jirkovský zástavu odovzdali do múzea 28. júla 1987, odkiaľ ju pre zlety a iné slávnostné príležitosti vždy zapožičali.
Pri 100. výročí vzniku Československej republiky a 100. výročí vzniku TJ Sokol Skalica Záhorské múzeum s finančným prispením Úradu vlády Slovenskej republiky vyhotovilo vernú kópiu zástavy pre reprezentačné účely jednoty.
Obdobie pred zánikom
Jubilejný protivojnový X. všesokolský zlet v Prahe mal najvyššiu návštevnosť, takmer 350-tisíc cvičencov a viac ako 2 milióny divákov. Štvorhodinový sprievod Prahou sa stal manifestáciou sokolov proti nastupujúcemu nacizmu. X. všesokolského zletu v Prahe sa zo Skalice zúčastnili žiaci s vedúcim Štěrbom a dorastenci s vedúcim Špačkom. V novembri 1938 bol Sokol zakázaný. Pred zrušením Sokola na Slovensku celý archív jednoty odviezli do Hodonína, naspäť ho previezli až v roku 1946. Od roku 1938 do oslobodenia mnohí členovia zomreli, obeťami perzekúcií sa stali František Hudeček, Albert Klein, Elemér Klein, Štefánia Kleinová, Jakub Nádor, Lenka Nádorová, Ján Prútnik, Bedrich Veisman. Viacerí členovia sa zúčastnili odboja počas druhej svetovej vojny. Po prechode frontu v máji 1945 začali práce na obnovení sokolskej činnosti, budovu sokolovne im po viacerých jednaniach vrátili 28. januára 1946 zdevastovanú, inventár stratený, s prvými cvičeniami začali 30. októbra. 29. júna 1946 usporiadal Sokol svoju prvú slávnosť po vojne, verejné cvičenie. Zúčastnilo sa 800 cvičiacich a spolu asi 3000 ľudí z oboch strán rieky Moravy. V marci 1947 organizovali župný zjazd, pri 20. výročí úmrtia MUDr. Pavla Blaha 7. marca položenie vencov a akadémiu v Kruhu, k 25. výročiu otvorenia sokolovne 21. septembra 1947 Sokolské slávnosti, na ktorých cvičilo spolu 300 cvičencov a v sprievode kráčalo 440 sokolov.
V roku 1948 sa konal po desiatich rokoch XI. všesokolský zlet v Prahe, ktorého sa zúčastnilo zo Skalice 55 dospelých a 25 dorastencov. V Prahe sa stretli s bývalými členmi Sokola v Skalici, ktorí museli v roku 1939 opustiť Slovensko. Cez prázdniny sa už necvičilo. Posledný záznam rokovania výboru pochádza z 9. marca 1949.
Obnovenie TJ Sokol Skalica v roku 1991
Po zmene režimu v novembri 1989 obnovila jednota činnosť v Skalici 31. januára 1991 a spolu s bratislavskou jednotou rozhodli 16. apríla 1991 o obnovení Bratislavskej župy T. G. Masaryka. Po obnovení už Sokol v Skalici nemal vlastné priestory, cvičenia a tréningy jednotlivých oddielov sa preto konajú na športoviskách mesta, skalických firiem, v telocvičniach Základnej školy Vajanského, Strážnickej, Strednej zdravotníckej školy a v prírode. Postupne vznikali nové oddiely: gymnastika, športové hry, volejbal, turistika, cykloturistika a rozširovala sa členská základňa. V roku 1994 sa skalický Sokol rozdelil na dve časti – TJ Sokol Skalica a TJ Sokol Zdravotník Skalica, neskôr TJ Sokolík Skalica.
Každému zletu predchádza množstvo práce, nácviky, účasť na zocvičných zrazoch, župných zletoch a vrcholí vystúpením na všesokolskom zlete v Prahe. Nacvičené skladby potom rezonujú na gymnaestrádach, sokolských akadémiách a iných slávnostiach.
Skalická jednota usporiadala 28. mája 1994 oblastný zlet za účasti 760 cvičencov, ktorí vystúpili v 10 skladbách, XII. všesokolský zlet v Prahe sa konal 1. – 6. júla 1994 na Strahovskom štadióne. V dňoch 2. – 5. júla 1998 sa jednota zúčastnila na 1. sokolských telovýchovných slávnostiach v Košiciach, kde mali skalickí cvičenci zastúpenie v 4 skladbách, na XIII. všesokolskom zlete v Prahe 1. – 2. júla 2000 vystúpili v skladbe Sokola na Slovensku To sme my! Skladbou sa prezentovali aj na II. sokolskej gymnaestráde SokolGym 2001 v dňoch 15. – 17. júna v Prahe. Jednota 1. – 4. júla 2004 usporiadala v Skalici 2. sokolské telovýchovné slávnosti. Hromadné vystúpenia sa konali na zimnom štadióne. XIV. všesokolského zletu 1. – 6. júla 2006 sa zúčastnili vo viacgeneračnej skladbe Slovensko do toho! S pripravenou skladbou vystúpili na regionálnom sokolskom zlete 14. mája 2006 vo Veselí, v roku 2008 na zlete v Liberci a 25. – 27. júna 2010 na 3. sokolských telovýchovných slávnostiach v Trenčíne. V roku 2011 sa 10. – 16. júla TJ Sokol Skalica prvýkrát zúčastnila svetovej gymnaestrády v švajčiarskom Lausanne so skladbou zo XIV. všesokolského zletu, XV. všesokolský zlet 1. – 6. júna 2012 bol vyvrcholením osláv 150. výročia založenia TJ Sokol. Skalicu zastupovali dorastenky a ženy v skladbe My a my, so skladbou vystúpili tiež na Turnfeste Mannheim – Heidelberg 18. – 25. mája 2013 a na 15. svetovej gymnaestráde 12. – 18. júla 2015 v Helsinkách. XVI. všesokolský zlet 1. – 7. júla 2018 sa niesol v duchu osláv 100. výročia vzniku Československej republiky. Skladba Spolu určená pre ženy, mužov a dorast bola v Prahe zocvičená spoločne českými a slovenskými sokolmi a bude z nej vychádzať i vystúpenie na svetovej gymnaestráde v Dornbirne v lete 2019. Skalická jednota v súčasnosti tvorí hlavnú posilu pri zletových skladbách, ktorými sa na všesokolských zletoch prezentuje slovenské sokolské hnutie.
Skalickí sokoli popri cvičení usporiadali stovky podujatí pre členov i verejnosť. Už 26. septembra 1992 usporiadali pri 70. výročí založenia sokolovne Veľký sokolský deň s účasťou moravských žúp a Sokola Viedeň. Oslavy 80. výročia založenia TJ sa konali 31. októbra 1998 v Kultúrnom dome v Skalici. Začali otvorením výstavy, členskou schôdzou a stretnutím so zaslúžilými členmi. V podvečer pokračovali veľkou športovou akadémiou a záver tvorila sokolská veselica. Koncom každého roka v Dome kultúry pripravujú prehliadku sokolskej činnosti vo forme akadémie, ktorú niekoľkokrát spojili s vyhlasovaním najlepších športovcov a športových kolektívov v meste Skalica. V roku 1994 pripravili tiež prvé sokolské šibrinky po obnovení. Stretli sa s veľkým ohlasom, preto pokračovali i v ďalších dvoch rokoch, neskôr v podobe reprezentačných plesov TJ Sokol. Posledný deviaty sa konal v roku 2002 v Dome kultúry. Ocenenie a poďakovanie za dlhoročnú činnosť svojim členom vyjadruje jednota formou každoročných spoločenských stretnutí seniorov. Zástupcov vysiela na tradičné sokolské stretnutia a oslavy na Javorine, Bradle, ktoré organizujú Slovácka, Považská župa a iné. Pre najmenších ku koncu roka organizuje posedenie s Mikulášom alebo vianočné besiedky, v lete zájazdy do zoologických záhrad a akvaparkov. Ženy sa každoročne zúčastňujú vybraných divadelných predstavení v Bratislave, Nitre alebo v Brne pri príležitosti Dňa ma-tiek. Od roku 2017 sa členovia zúčastňujú medzinárodného sokolského stretnutia Tyršov Oetz v rovnomennej tirolskej obci, aby si pripomenuli zakladateľa sokolskej myšlienky Dr. Miroslava Tyrša, ktorý tu v roku 1884 zahynul v búrlivej rieke Ache.
Turistický oddiel organizuje v priebehu roka zhruba desať jednodenných pochodov a týždenný letný turistický zájazd (Orava, Malá Fatra, Slovenský raj, Pieniny, Západné Tatry, Jeseníky, Šumava, Beskydy, Krkonoše, Roháče, Štiavnické vrchy a i.). Obľube sa tešili i lyžiarske zájazdy a výlety na bežkách v bližšom okolí Skalice. Obľúbeným športom so širokou základňou bol volejbal, od roku 1996 sa stolnotenisový oddiel zúčastňoval na súťažiach Krajského stolnotenisového zväzu, od roku 2003 organizuje Sokolský stolnotenisový turnaj v telocvični ZŠ na Strážnickej ulici. Atletike sa členovia venovali na športovom štadióne ŠK Skalica, preteky organizovali v spolupráci s atletickým oddielom Olympia. Florbalový oddiel sa zúčastňuje súťaží v mestskej florbalovej lige, tréningy vykonáva v nafukovacej hale ZVL Skalica. V Barbare trénuje a súťaže vyhlasuje i bedmintonový oddiel.
Obľúbené rekondičné pobyty organizovala jednota pre svojich členov a ich rodiny od roku 1997 v prímorských letoviskách najčastejšie v Chorvátsku. Relaxáciu a športové vyžitie pre
deti poskytovali sokolské detské tábory v Zlatníckej doline. Pre najmenších a rodiny s deťmi
organizuje Komisia pre vzdelávanie, mládež a šport v Skalici spolu s TJ Sokol Rozprávkové
pochody v Zlatníckej doline. V tomto roku sa konal už 34. ročník pochodu.
Svojou myšlienkou Sokol odchoval celé generácie zdatných ľudí a v histórii českej a slovenskej telovýchovy zaujal pozíciu najväčšej a najúspešnejšej telovýchovnej organizácie, ktorá dodnes poskytuje možnosti pre športové vyžitie všetkým vekovým kategóriám.