Storočnica múzea v Skalici

Viera Drahošová

0
5461
Na jeseň roku 2005 oslávi Záhorské múzeum v Skalici významné jubileum – 100 rokov pôsobenia v najzápadnejšom meste i regióne Slovenska.
Patrí k desiatke najstarších múzeí na Slovensku, staršie sú múzeá v Martine, v Bratislave –Mestské múzeum (1868), v Oravskom Podzámku (1868), v Košiciach (1872), v Trenčíne (1877), Rimavskej Sobote (1882), Levoči (1883), Komárne 1887 a Bardejove (1903). Koncom 19. storočia vznikli i ďalšie múzeá, ktorým sa nepodarilo kontinuálne fungovať až do dnešných čias. Skalické múzeum vzniklo ako prvé národne orientované múzeum na Slovensku, ktoré bolo založené súkromnou osobou. Táto skutočnosť odráža vo svojej dobe silnú, cieľavedomú a výnimočnú snahu zakladateľa MUDr. Pavla Blahu, zároveň bol vznik múzea prejavom a vyústením dlhých kultúrnych tradícií v bývalom slobodnom kráľovskom meste Skalici.
Myšlienkou zbierania a vystavovania ľudového umenia sa začali pod vplyvom Muzeálnej slovenskej spoločnosti, ako i národopisných výstav na moravsko-slovenskom pomedzí zaoberať viacerí národne zmýšľajúci dejatelia tunajšieho kultúrneho a spoločenského života. Skalický lekár Dr. Pavel Blaho chcel jeho prezentáciou prispieť k posilňovaniu národného uvedomenia a hrdosti ľudu Záhoria. Od počiatku týchto snáh úzko spolupracoval s Dr. Aloisom Kolískom z Hodonína a výsledkom bolo založenie Spolku slovenského musea a múzea v Hodoníne v roku 1903 a múzea v Skalici v roku 1905.
Základom zbierkového fondu múzea bola už dlho predtým zhromažďovaná súkromná Blahova zbierka džbánkárskych výrobkov, holíčskej fajansy a kameniny, malieb na skle, zdobených drevených piestov, košíkov, krojov a výšiviek. Historickú časť zbierky tvorili cechové truhlice, predmety, dokumentujúce život cechov, insígnie, zbrane, mince, štočky a umeleckohistorická zbierka. Prvý krát ju sprístupnili pre verejnosť v roku 1903 v súkromnom dome Jána Nováka ako tzv. Blahovo skalické múzeum.
Hlavným medzníkom vo vývine múzea bol rok 1905, kedy bol podľa projektu architekta Dušana Jurkoviča vybudovaný Katolícky kruh (tiež Slovenský dom, Spolkový dom pre činnosť Spolku svätého Vincenta). Prvého júna 1905 bola založená návštevná kniha múzea a tri priestory v Katolíckom kruhu, ktoré boli vymedzené pre múzeum, od prvého dňa otvorenia – 1. októbra, až doposiaľ slúžia návštevníkom. Múzeum ročne navštevovalo zo začiatku 250 až 400 osôb a malo veľký národnobuditeľský význam. V knihe návštev nachádzame podpisy a zápisy významných kultúrnych osobností, dejateľov verejného života, ale i hromadných školských výprav, účastníkov roľníckych zjazdov, individuálnych návštevníkov. Spoločným menovateľom zápisov je obdiv vystavených exponátov, architektúry budovy, ale rovnakou mierou i obdiv a vďačnosť za pokrokovú myšlienku vytvorenia múzea. Po smrti Dr. Pavla Blahu sprievod po múzeu zabezpečovala a zbierky spravovala až do svojej smrti jeho manželka pani Gizela Blahová, po vojne bolo prevedené do verejnej správy . V priebehu ďalších desaťročí prešlo viacerými organizačnými zmenami, menila sa jeho územná pôsobnosť i zriaďovatelia, rozširovali sa zbierky i expozícia. Rozhodnutím Slovenskej národnej rady vystupuje 5. mája 1965 prvý krát pod svojím súčasným názvom Záhorské múzeum s pôsobnosťou v okrese Senica. V novembri 1975 bola slávnostne otvorená expozícia na ploche 366 m2, ktorá s menšími zmenami slúžila až do začiatku tohto roku. V pôvodnej budove – dnes Kultúrnom dome, sa pracoviská múzea nachádzali do roku 1989, kedy boli presťahované do obnoveného susedného Mittákovského domu, niekdajšieho sídla Pálfyovcov.
Múzeum bolo postupne dobudované ako odborné vedecko-výskumné pracovisko so samostatnými odbornými pracovníkmi, systematickým zberom muzeálnych predmetov, rozšírila sa výskumná, výstavná, edičná a prednášková činnosť. V súčasnosti je zriaďovateľom múzea od roku 1992 Trnavský samosprávny krajZbierkový fond
Základ a zameranie zbierkového fondu Záhorského múzea vytvorila zbierka MUDr. Pavla Blahu. Od počiatkov sa akvizičná činnosť sústreďovala na oblasť Záhoria. V súčasnosti zbierkový fond delí predstavuje vyše 48 400 kusov predmetov.
Základ národopisného fondu tvorí rozsiahla zbierka džbánkarskych výrobkov, výšiviek, malieb na skle a ľudových rezbárskych prác z pôvodných blahovských zbierok. Postupne bol obohatený o zbierku ľudového nábytku, pracovného roľníckeho a remeselníckeho náradia, krojov a bytových textílií, ľudového umenia. Celkovo obsahuje 6100 kusov predmetov zaevidovaných pod 5699 prírastkovými číslami. Zbierkový fond Archeológia je zaprírastkovaný pod 1170 číslami a predstavuje 26 500 predmetov, v prevažnej miere črepový materiál a praveké kamenné nástroje, zastúpené sú obdobia od paleolitu po novovek. Najvýznamnejšie súbory predstavujú zbierky Vladimíra Jamárika, MUDr. Adriána Nečasa, archeologický materiál z výskumu stredovekého hradu Branč v Podbranči, zámku v Holíči, z novších prírastkov má mimoriadny význam súbor keramiky kultúry zvoncovitých pohárov zo Skalice z roku 2003. Dejiny hudobnej kultúry, najnovší fond Záhorského múzea založený v roku 1996 má pod 57 číslami zaevidovaných 1593 zbierkových predmetov: obsahuje trojrozmerné predmety, predovšetkým hudobné nástroje a početnejší súbor písomných pamiatok – notových zbierok, rukopisných notových záznamov a fotografickú dokumentáciu hudobných tradícií v regióne. Zaujímavým súborom je pozostalosť syna zakladateľa múzea – národného umelca Dr. Janka Blahu. Fond História sa delí na fond starších dejín /do roku 1848/ a fond novších dejín /od roku 1848 po súčasnosť/. Obsahuje zbierku cechálií, škarniclovských tlačí a štočkov, pečiatok a typárií cechových, obecných, úradných, predmetov viažúcich sa k histórii Skalice, novšej histórii a i. K najvýznamnejším akvizíciám posledného obdobia patrí habánsky armáles na pergamene a habánska biblická konkordancia z konca 16. storočia, jedna zo štyroch zachovaných. Fond má spolu pod 4141 číslami zaevidovaných 11323 zbierkových predmetov. Doplnkový je fond numizmatiky s 2063 kusmi mincí a bankoviek pod 821 číslami.
Okrem toho múzeum vlastní špecializovanú knižnicu s viac ako 17000 zväzkami, ktorá slúži študijným potrebám pracovníkom, spolupracovníkom múzea a regionálnym bádateľom, rozsiahly fond sprievodnej dokumentácie, negatívov, rukopisov, listín a iných archiválií, fotografií, pohľadníc, štočkov, veľký význam majú fondy pozostalostí – predovšetkým Lichardov a Ďurovičov fond.
V súčasnosti Záhorské múzeum na základe štatútu účinkuje ako regionálna inštitúcia s pôsobnosťou pre oblasť Záhoria. Je dobudovaným a stabilizovaným pracoviskom so systematickou vedeckovýskumnou, akvizičnou, edičnou, dokumentačnou, prezentačnou, metodickou, kultúrnospoločenskou a výchovnovzdelávacou činnosťou. Má stabilizovaný tím pracovníkov a dobrovoľných spolupracovníkov, rozšírila sa sieť kontaktov s inštitúciami, orgánmi štátnej správy a samosprávy, školami a firmam. Komplexnú múzejnú dokumentáciu zabezpečuje v okresoch Skalica, Senica a dokumentáciu etnických a kultúrnych vzťahov Záhoria so susednými regiónmi na celom jeho historickom území.
V jubilejnom roku 2005 má Záhorské múzeum 11 pracovníkov: Veronika Boťánková, PhDr. Viera Drahošová, Mgr. Martin Hoferka, Jozef Hyža, Alžbeta Hyžová, Antónia Ilenčíková, Valéria Lukáčiová, Blanka Micháliková, PhDr. Peter Michalovič, Darina Skalová, PhDr. Mária Zajíčková.
Múzeum i v roku svojho veľkého jubilea pokračuje vo svojej pravidelnej činnosti. Napriek nedostatku finančných prostriedkov na nákup zbierok sa podarilo získať do nákupnej komisie súbor predmetov do etnologického fondu a fondu starých tlačí. V oblasti ochrany zbierok bola ukončená úprava priestorov pre nové depozitáre, múzeum vypracovalo projekt na získanie finančných prostriedkov na ich vybavenie úložným mobiliárom. Podľa plánu prebieha prezentačná činnosť, vo výstavných priestoroch boli uvedené výstavy: Umelci Záhoria IV, Historické pohľadnice Trnavského kraja, Filip Lašut Fotografie a pohľadnice, AMFO-DIA FOTO Trnavského kraja, Róbert Haček Zo Záhoria, do konca roku sú pripravené výstavy Eduarda Timku Fotografie, výstava Umeleckej kníhväzby a výstava diel výtvarníka Antona Hanzalíka. V priestoroch skalickej mestskej galérie sa uskutočnila reinštalácia výstavy Záhorského múzea Skalica v minulosti a dnes, v Západoslovenskom múzeu v Trnave výstavy Škarniclovská tlačiareň. Pri príležitosti otvorenia cezhraničného moravského mostu, ako i miestneho jarmoku bola v Moravskom Svätom Jáne reinštalovaná spoločná výstava nášho múzea a múzea z Hohenau an der March – Mosty. Do konca roku budú uvidia výstavu Skalica v minulosti a dnes v Stupave počas Dní zelá a výstavu Engelbert Pinkalský v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Každý z odborných pracovníkov plní individuálne výskumné úlohy, hlavnú pozornosť však venujeme tvorbe stálej expozície Záhorského múzea, ktorú pripravujeme s finančnou podporou zriaďovateľa – Trnavského samosprávneho kraja, Mesta Skalice a Ministerstva kultúry SR v zrekonštruovaných priestoroch.
Výsledkom výskumnej činnosti bolo vydanie monografie obce Kúty, rozsiahlej 296 stranovej práce, ktorá bola slávnostne uvedená počas Gorazdovských slávností 23. júla 2005 v Kútoch. V rámci edičnej činnosti sme pripravili na vydanie tri publikácie : V službách človečenstva – o živote a diele zakladateľa múzea Dr. Pavla Blahu, Zborník Záhorského múzea venovaný 100-ročnici existencie a aktualizovali Pamätnicu Spolkového domu. Ich realizácia bude závislá na financiách samozrejme so snahou vydať z nich čo najviac. Vrátane tohto čísla vyšli od januára štyri čísla časopisu Záhorie. Pre edičnú činnosť mesta Skalice boli vypracovanét exty pre propagačné materiály skalických stavebno-historických pamiatok.
Záhorské múzeum nemalo doposiaľ svoje logo, pri príležitosti výročia sme zadali návrh a jeho vytvorenie je dielom grafika Mgr.art. Petra Žúreka. O histórii, zameraní a činnosti Záhorského múzea bol vytvorený desaťminútový film na CD-ROMe, s ktorým sa verejnosť zoznámi počas Skalických dní, jeho realizátorom je Mgr. Miroslav Mindaš.
Rozsiahlou zmenou prejde i vonkajšia tvár hlavnej budovy múzea, na ktorej sa v najbližšom období začne s generálnou obnovou fasády a objednali sme i vytvorenie umelecko-remeselne stvárneného označenia budovy nástennou tabuľou.
Pozornosť kultúrnej verejnosti získalo Záhorské múzeum počas Medzinárodného dňa múzeí 18. mája, kedy na Festivale slovenských múzeí v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline prevzalo cenu Múzeum roka 2004, získanú v druhom ročníku národnej súťaže múzeí vypísanej Ministerstvom kultúry SR, Zväzom múzeí na Slovensku v kategórii regionálnych múzeí. Zároveň sa v jednom z objektov skanzenu prezentovalo jednoduchou expozíciou – 2 panelmi s textami a fotografiami približujúcimi múzeum, malou ukážkou zbierok, edičnej činnosti a propagačného materiálu.
Sme radi, že múzeum získalo cenu práve v bilancujúcom jubilejnom roku a vnímame ho ako výraz ocenenia dlhodobej systematickej činnosti pracovníkov Záhorského múzea v Skalici, ako príspevok súčasnej generácie k úsiliu mnohých predchádzajúcich pri napĺňaní myšlienky zakladateľa múzea MUDr. Pavla Blahu.. Zároveň ho berieme ako prejav vďaky všetkým spolupracovníkom, priaznivcom a návštevníkom, pomocou ktorých múzeum ocenenie dosiahlo.
Pri príležitosti jubilea boli a budú do Skalice sústredené stretnutia a výjazdové zasadnutia odborných a stavovských muzeálnych predstavenstiev: výjazdové zasadnutie predstavenstva Zväzu múzeí na Slovensku, Trnavskej múzejnej rady, konala sa tu časť medzinárodného muzeologického seminára, ktorého hlavným poriadateľom bolo Masarykovo múzeum v Hodoníne.
Slávnostné podujatie k výročiu múzea sa uskutoční 16.septembra, doobeda začne odborným seminárom. Hlavnú časť bude tvoriť akadémia s pozdravmi a oceneniami, koncert Petra Dvorského a vnučky zakladateľa prof. Evy Blahovej, poslednou časťou by malo byť otvorenie novej expozície. Počas podujatia Slovenská pošta uvedie korešpondenčný lístok s prítlačou a príležitostnou pečiatkou venovanými storočnici múzea.
Na formovaní profilu múzea sa podieľalo viacero faktorov: základné zameranie na ľudové umenie, históriu a národne orientované kultúrne aktivity získalo už pri založení. Významný vplyv malo prostredie, v ktorom múzeum pôsobí. Záhorie, zemepisne ucelený a ohraničený región na rozhraní slovenskej, českej a nemeckej jazykovej oblasti svojou polohou vplývalo na hospodársky, spoločenský a kultúrny vývoj tunajšieho obyvateľstva. Jeho hrdosť na príslušnosť k regiónu pomáha udžiavať tradície, úctu k svojim predchodcom. Svoju úlohu zohralo sídlo múzea – okresné mesto Skalica, v minulosti jediné slobodné kráľovské mesto na Záhorí, ktorá zohrala významnú úlohu v národnouvedomovacom procese a kultúrnych dejinách Slovenska. Popri týchto vplyvoch však rozhodujúcu úlohu pri profilovaní múzea zohrávali a zohrávajú ľudia. Vďaka nim sa stalo inštitúciou, ktorá je odborným garantom a poradcom podujatí s historickým zameraním, s významným postavením v miestnej kultúre. Upevňuje povedomie regionálnej identity ľudí na Záhorí, podporuje u verejnosti a mládeže vzťah ku hmotnému i duchovnému dedičstvu predkov. Udržanie si dôvery a spolupráce obyvateľstva regiónu a spolupracujúcich organizácií berieme ako dôležitú podmienku pre úspešné vykonávanie našej muzeálnej činnosti v duchu jej najlepších tradícií.