Spoločenský život v Skalici vo svetle dobových pozvánok a plagátov

Mgr. Richard Drška, Mgr. Helena Polakovičová, Mgr. Róbert Svíba, PhDr. Viera Drahošová

0
629
Skalica začiatkom 20. storočia nepatrila vuhorských podmienkach k hospodársky významným aľudnatým mestám, mala skôr pokojný vinohradnícko –poľnohospodársky ráz. Vyznačovala sa však bohatýmihistorickými, náboženskými, kultúrnymi tradíciami a bolarodiskom viacerých významných osobností, ktoré prepájalimesto s celoštátnym politickým a kultúrnym dianím. Do konca prvej svetovej vojny v podstate jednotnýprúd národne emancipačného hnutia v meste sa po vzniku Československa postupne rozčlenil v úzkom súvise sprofiláciou nových politických strán, najmä HSĽS, KSČ, Agrárnej strany (Republikánská strana zemědělského a malorolnického lidu), či Československej strany sociálnědemokratickej a ovplyvnil v značnej miere rozvoj a členenie kultúrneho života v meste. Vznikol tak napr. československy orientovaný Sokol, ktorého protiváhou bol národne zameraný Orol. Svoje stopy v Skalici zanechalo i dlhoročné pôsobenie Dr. Pavla Blahu a vdp. Ľudovíta Okánika v podobe založenia Katolíckeho kruhu, múzea, Potravno–gazdovského spolku, výšivkárskeho družstva, Štátnej hospodinskej školy, organizovania predvojnových Roľníckych zjazdov a i. V oblasti kultúrnospoločenského života v Skalici pôsobili i miestni hasiči, neskôr vznikli napr. Živena, miestny odbor Matice slovenskej a veľkú časť spoločenských akcií organizovalo samotné mesto. Z hľadiska náboženského možno spomenúť aktivity tunajšej katolíckej farnosti a evanjelického a. v. zboru. Koniec 30. rokov a prvá polovica 40. rokov boli poznačené rozpadom Československa a vznikom Slovenskej republiky, počas ktorej „režim“ zakázal činnosť takmer všetkých medzivojnových spolkov a potrpel si narôzne vojenské prehliadky a politické prejavy. (RD)
MV SR Štátny archív v Bratislave, pobočka Skalica spravuje viac ako 500 archívnych fondov obsahujúcich písomnosti právnických a fyzických osôb, pôsobiacich v okresoch Skalica, Senica a Myjava. Tieto fondy väčšieho či menšieho rozsahu v celkovej dĺžke asi 2200 bežných metrov od najstaršieho dokumentu z roku 1389 až posúčasné využívajú najmä v poslednom období početní bádatelia pre svoje výskumy. Najrozsiahlejšie fondy sa viažu k činnosti mesta Skalica,sú to Magistrát mesta Skalica 1389-1922, Obvodný notársky úrad Skalica 1922-1945 a Okresný úrad Skalica 1922-1945. Popri fondoch archív uchováva aj zbierky, napr. zbierku máp a plánov, kroník, fotografií, starých tlačí. Medzi nimi aj zbierku dokumentácie, obsahujúcu pozvánky, letáky, plagáty a iné propagačné materiály zo všetkých troch okresov, kde najväčšie zastúpenie má Skalica. Zbierka dokumentácie vznikla vyčlenením týchto dokumentov z prevzatých fondov a od vzniku archívu počiatkom 50-tych rokov sa postupne stále dopĺňa. Bola uložená v archívnych škatuliach, roztriedená iba v základnej forme a v podstate nevyužívaná, alebo využívaná len minimálne. V roku 2008 sa odborná pracovníčka archívu Monika Krištofíková pustila do mravčej práce na spracovaní tejto zbierky; roztriedila, usporiadala a spísala všetky dokumenty od najstaršieho záznamu z roku 1869až po súčasnosť a sprístupnila ho tak pre bádateľov. Ide o široké spektrum dokumentačného a propagačného materiálu z obcí okresov Skalica, Senica a Myjava, ale aj rôzne informačné listy, podnikové časopisy, obecné spravodajea občasníky. Keďže jednou z foriem sprístupnenia archívnych dokumentov je ich vystavenie, rozhodli sme sa prezentovať ich, aby si návštevníci prostredníctvom výstavy mohli pozrieť nevšedné dokumenty zaujímavé svojím obsahom, grafickým stvárnením ale niekedy i úsmevným dobovým jazykovým štýlom. Vypovedajú o kultúrnospoločenskom a náboženskom živote v meste, aké spolky či organizácie tu pôsobili, pričom niekedy je to jediný záznam o ich existencii a činnosti. Celý fond dokumentácie tvorí 73 archívnych škatúľ, z toho skalická zbierka dokumentácie, z ktorej sme pripravili výstavu, predstavuje 15 archívnych škatúľ. (HP)
Výstava Spoločenský život v Skalici vo svetledobových pozvánok a plagátov približuje stretávanie sa skalickej spoločnosti a ich komunikovanie prostredníctvom rôznych podujatí a slávností pri príležitosti významných udalostí či jubileí, spomienok, zábav, divadelných a filmových predstavení. Predstavuje veľkú rozmanitosť foriem spoločenského prežívania, pri vytváraní ktorých dôležitú úlohu zohrávali spolky, pôsobiace na území mesta v jednotlivých obdobiach. Medzi najaktívnejšie spolkové organizácie v Skalici z pohľadu organizovania kultúrnych podujatí a tým i pôsobenia patrili Katolícky kruh, Telocvičná jednota SOKOL, katolícka telocvičná organizácia OROL, miestna organizácia Slovenského červeného kríža, Dobrovoľný hasičský zbor v Skalici, Jednota slovenského roľníckeho dorastu v Skalici, začiatkom 20. storočia i maďarizačný Gvadányiho kruh – bývalé kasíno. Pôsobila tu i miestna organizácia Matice slovenskej, Vzdelávací krúžok slovenských remeselníkov a obchodníkov v Skalici, organizácia židovskej mládeže a iné. Z pohľadu foriem spoločensko-kultúrneho diania sa spolky predstavujú najmä organizovaním plesov, večierkov, slávnostných akadémií, divadelných predstavení, slávností, matiné, koncertov. Zaujímavým dobovým aspektom je charitatívny rozmer niektorých podujatí, zameraných napríklad v predvianočnom období na vytvorenie vianočnej atmosféry sociálne slabším vrstvám a ošatenie chudobných detí. V roku 1912 sa v Skalici stretávame aj s otvorením kina a jeho následným fungovaním. Samostatnú kapitolu predstavujú oslavy výročí významných miestnych osobností, na organizovaní ktorých sa podieľali mnohé spolky, inštitúcie a školy v meste. Príkladom sú Oslavy Dr. Pavla Blahu v roku 1937, počas ktorých mu v Skalici odhalili pomník a do ktorých boli zainteresované asi všetky činné zložky vtedajšieho verejného života. Miestne spolky sa podieľali tiež na organizovaní spoločenských udalostí celoštátneho rozmeru na pôde mesta. Oslavy výročia alebo „Jubilárne oslavy“ vzniku ČSR boli prejavom národnej hrdosti a vytvárali paralelu s rokom 1918, kedy sa Skalica stala sídlom dočasnej vlády. K tejto téme sa viažu i ďalšie spoločenské udalosti zobrazené na plagátoch a to výsadba líp a spomienková slávnosť na návštevu Scota Viatora, anglického žurnalistu zasadzujúceho sa za práva Slovákov v Uhorsku, pri príležitosti 30. výročia jeho návštevy mesta Skalice. Významnú kultúrnu hodnotu vtedajšieho spoločenského diania predstavuje aj samotné umeleckografické spracovanie najmä pozvánok, prípadne i niektorých plagátov, z ktorých prevažná časť bola vytlačená v Teslíkovej tlačiarni v Skalici. (RS)
Výstava vznikla v spolupráci dvoch inštitúcií; MVSR – Štátny archív v Bratislave, pobočky Skalica a Záhorského múzea v Skalici vo výstavných priestoroch múzea. Námet vznikol z iniciatívy odbornej pracovníčky archívu Moniky Krištofíkovej a koncepciu výstavy vytvorili odborní pracovníci múzea pod kurátorstvom PhDr. Viery Drahošovej. Zámerom bolo rozčleniť plagáty a pozvánky podľa druhov kultúrnospoločenských podujatí, podľa organizujúcich inštitúcií a spolkov a v rámci takto vytvorených celkov v chronologickom poradí. Doplnené boli i niekoľkými pozvánkami a plagátmi z fondov múzea a súkromných vlastníkov (PhDr. Peter Brezina, MUDr. Adrián Nečas), celkovo bolo vystavených 172 kusov artefaktov. Pre zvýšenie výpovednej hodnoty, ale predovšetkým pre oživenie a dokreslenie doby, v ktorej sa prezentované akcie konali, bol zo zbierok Záhorského múzea urobený výber zbierkových predmetov. Vzhľadom na dlhodobé profilovanie múzea chýbajú vo fondoch múzea predmety dokladajúce spoločenský život, preto viaceré boli pre výstavu zapožičané: historická zástava, prilby, sekerky, súčasti slávnostnej uniformy a historické fotografie skalického Dobrovoľného hasičského zboru, vejáre (JUDr. Júlia Horváthová), spoločenské oblečenie (MUDr. Milada Dragúnová, Tomáš Slováček), secesný nábytok (Iveta Ferenčáková) a iné doplnky (Eduard Timko a pracovníci múzea z rodinných zbierok). Veľkú pozornosť návštevníkov pútala predovšetkým divadelná opona skalického ochotníckeho divadla z roku 1880 o rozmeroch 4,5×3 m, na ktorej je namaľovaná panoráma mesta Skalice z druhej polovice 18. storočia. Používaná bola pred vznikom Katolíckeho kruhu – Domu kultúry s divadelnou oponou Antoša Frolku a patrí k najstarším zachovaným na Slovensku. Realizáciu výstavy zabezpečovali Mgr. Eva Svíbová a Mgr. Róbert Svíba, výberom predmetov z historického fondu sa spolupodieľal Mgr. Richard Drška. Výstava bola otvorená 10. decembra a s príhovormi vystúpili riaditeľka MV SR – Štátny archív v Bratislave, pobočky Skalica Mgr. Helena Polakovičová a ostatní spoluautori tohto príspevku, v hudobnom programe vernisáže sa predstavili PhDr. Peter Michalovič a Roman Blaha. Po vernisáži sa v naplnenej veľkej sále Domu kultúry uskutočnil Vianočný koncert Záhorského múzea s cimbalovou hudbou Hudci z Kyjova s primášom Alešom Smutným a speváčkou Ľudmilou Malhockou, ktorí sa predstavili pásmom Vánoční už nastal čas. (VD)