Radostně budem zpívati

Mária Zajíčková

0
687
Legendy s vianočnou tematikou a jednoduchým nápevom pre ľahšie zapamätanie vznikali ako súčasť stredovekého divadla, ktoré malo didaktickú funkciu. Po vynájdení kníhtlače Johannom Gutenbergom v roku 1455 sa dostávali ich texty z Nemecka do Čiech a ďalej na Slovensko ako letákové tlače aj s priliehavými obrázkami tlačenými z drevorezov. Ich šíreniu medzi ľudom a spájaniu s pastorálnymi motívmi napomáhalo zameranie františkánov na duchovné pôsobenie medzi ľudovými vrstvami obyvateľstva. Nový impulz rozvoja mariánskeho kultu zaznamenávame v období baroka v súvislosti s protireformáciou. Dôležité v tomto smere bolo pôsobenie jezuitov v oblasti vyššieho školstva, pričom vzdelávanie a výchova sa realizovali aj prostredníctvom školského divadla, čo sa už nezaobišlo bez tlačeného slova.
Práve jezuiti založili v Skalici prvú tlačiareň pre potreby novozaloženého gymnázia (1662), ktorú neskôr prevzal tlačiar Schultz. V roku 1759 sa uňho zamestnal ako faktor Jozef Antonín Škarnicl, zať olomouckého tlačiara Hirnleho, ktorý sa v roku 1760 stal skalickým mešťanom, tlačiareň odkúpil a prirodzene nadviazal na zameranie Olomouca v produkcii letákových tlačí. S rozvojom vzdelanosti a rozšírením gramotnosti aj ľudových vrstiev obyvateľstva v súvislosti so školskou reformou Márie Terézie (Ratio educationis 1777) sa vydávanie letákových tlačí skalickou tlačiarňou hlavne v 19. storočí výrazne rozšírilo. Okrem iných tlačí s náboženskou i svetskou tematikou vydali Škarniclovci v 19. storočí viacero vianočných letákových tlačí s mariánskym motívom, z ktorých tri obsahuje tiež zbierka Záhorského múzea v Skalici a jednu uvádza Hana Urbancová v publikácii Mariánske legendy v ľudovom speve: 1. Nowý zpěw o zatwrzelosti lidské, vydaná W Skalicy 1845, 2. Ach, weliká lásko Božj! Pjseň o žalostné cestě swatých tří Osob Ježjše, Marye a Jozefa, z Nazaretu do Egypta, vydaná W Skalici u F. X. Škarnicla Synú 1871, 3. Pjseň Wánočnj Ke cti narozenj Pana Ježiše Krysta Radostně budem zpjwati, vydaná W Skalicy, u F. X. Škarnicla Synů 1875, 4. Píseň wánoční Proč, Márya, tak wzdycháte,vydaná W Skalici u J. Škarnicla dědičů 1877. Motív zvestovania, hľadania nocľahu v Betleheme, narodenia Ježiša v maštali a útek Svätej rodiny do Egypta spracováva aj iná legenda, o svätom Jozefovi, vydaná pod názvom Nábožná píseň ke cti a chwále Swatého Jozefa pěstouna Pána Ježísse, vydaná W Skalici u dědičů J. Škarnicla 1883.
Sujet mariánskej legendy Nowý zpěv o zatwrzelosti lidské vychádza z Lukášovho evanjelia, zaznamenávajúceho cestu Márie a Jozefa do Betlehema počas sčítania obyvateľstva nariadeného rímskym cisárom Octaviánom Augustom. Jozef nemôže nájsť nocľah, a aby ho Mária ušetrila sklamania, sama zaklope na dvere kováča, ktorý ju však odmietne, a tak sa manželia uchýlia do maštale. Dej vrcholí narodením Spasiteľa v biednych podmienkacha zázračným uzdravením kováčovej dcéry, ktorá nemá ruky: S velikou radostí // Domů běželo, // Křičelo: Tatíčku! // Bůh jest zde z nebe, // On mne ruce stvořil // Teď, v malé chvíle. Nasleduje rozuzlenie v obrátení kováča, ktoré má viesť k meditácii spievajúcich a počúvajúcich nad vlastnou hriešnosťou, ktorá im bráni prijať Boha.
Z biblického príbehu hľadania nocľahu Máriou v požehnanom stave a Jozefom vychádza tiež sujet piesne Proč, Márya, tak wzdycháte. Po márnom hľadaní sa manželia uchýlia do jaskyne, kde nájdu len staré jasle, o ktoré Jozef priviaže svojho oslíka a vola. Nasleduje moment narodenia Ježiška v jaskyni. Tu sa dej prerušuje a vystupuje do popredia sociálny aspekt. Do pozornosti sa dostávajú chudobné matky: Nestežujte ženy sobě, // Které rodíte v chudobě, // Neb ta vaše žalost, // Obrátí se v radost; chudobní, no pohostinní pastieri:Pastýřové, chudí lidé, // Nechť bohatý, chudý přijde, // Každému hospodu dají // hned v tu dobu. // Za to se jim Bůh odměnil, // Své narození jim zjevil, Slyšeli Anjelé // Zpívati vesele;na druhej strane boháči vychádzajúci zo vzťahu k Bohu horšie ako zvieratká, ktoré ohrievali Jezuliatko: Pohleďte Betlémští páni, // Jak vám pejcha tuze brání, // Vůl a osel spíše // Spatřil Mesiáše. Ich prázdnu pýchu v nasledujúcich veršoch konfrontuje s múdrosťou troch kráľov – mudrcov, ktorí sa prišli pokloniť Mesiášovi. Pieseň sa končí prosbou o požehnanie, cez ktoré sa má ľudstvo dostať do Božej prítomnosti.
Z Matúšovho evanjelia zaznamenávajúceho útek Svätej rodiny do Egypta pred Herodesom vychádza ďalšia mariánska legenda Ach, weliká lásko Boží. Jozefovi sa vo sne ukáže anjel a oznámi mu, aby odviedol Máriu s dieťaťom do Egypta. Cestou púštnou krajinou Svätá rodina stráda, v mnohých domoch žiada Jozef pre Máriu a dieťa dúšok vody, no nenájde pochopenie. Panna Mária ľútostivo prosí Boha o dúšok vody, načo sa vpravo od cesty objaví studňa, okolo ktorej vyrastie záhrada, v ktorej sa potom uzdraví množstvo ľudí: Jak po dnes máme znamení, Kde ta studnice byla, // Neb balsámova zahrada Sama se tam vštípila: // Kdež se lidu velmi mnoho // Uzdravilo času toho, // Divův, množství zázrakú // Stalo se toho času. Výchovný moment je v záverečných veršoch postavený na rozjímaní nad útrapami Svätej rodiny v porovnaní s ľudskými súženiami.
Kým predchádzajúce epické piesne – legendy zo života Panny Márie z vianočného mariánskeho okruhu sú koncipované na protiklade utrpenia a radosti Svätej rodiny v konfrontácii so životom človeka, z ktorého v rozjímaní nachádza východisko, pieseňRadostně budem zpjwati predstavuje vianočnú mariánsku koledu v pravom slova zmysle. Po úvodnom speve chlapcov a dievčat pod oknami, žiadajúcich o koledu, nasleduje idylický, priam bukolický obraz radostnej atmosféry narodenia Ježiška v Betleheme v lone prírody za spevu vtáčat. Nasleduje výzva k pastierikom obetovať narodenému Spasiteľovi dary. Pieseň končí pokračovaním oznamovania radostnej zvesti tým, čo sú ochotní obdarovať koledníkov.
Vianočné mariánske legendy a koledy vydávané tlačiarňami ako letákové tlače uchovávali modleníci v rukopisných spevníkoch, niektoré však natoľko zľudoveli, že sa v skrátených variantoch stali obľúbenou súčasťou štedrovečerného spievania pod oknami, vianočných obchôdzok s dramatickým nábojom, ako i prejavov domácej zbožnosti, z ktorých najvýraznejšie sa uplatnili počas Vianoc ako doplnok domácich modlitieb členov Spolku Svätej rodiny, schváleného v roku 1892 pápežom Levom XIII. a piesne o hľadaní nocľahu zasa ako súčasť obchôdzok s obrazom Svätej rodiny počas predvianočnej novény vždy postupne v deviatich domácnostiach, nazývaných Hledáňí prístrešá pre Svatú rodzinu, ktorých koncept a príslušné modlitby vydalo potom vydavateľstvo Posla Božského srdca Ježišovho v roku 1931 pod názvom Hľadanie prístrešia pre Preblahoslavenú Pannu Máriu.Pramene a literatúra
Záhorské múzeum Skalica, zbierka škarniclovských letákových tlačí. Fond N – novšie dejiny a knižnica.
FELBEROVÁ, Mária: Prejavy ľudovej zbožnosti v okolí Levoče. In: Kresťanské sviatky a tradičná kultúra. Skalica: Záhorské múzeum, 2002.
HROMNÍK, Milan: Kto dá prístrešie Svätej rodine? Trnava: Dobrá kniha, 1994.
KRUPA, Ondrej: Rola a význam balady o hľadaní nocľahu v spievaní pod oknami na Vianoce. In: Kresťanské sviatky a tradičná kultúra. Skalica: Záhorské múzeum, 2002.
RADLINSKÝ, Andrej: Nábožné výlevy, 13. Opravené vydanie. Trnava: SSV, 1923.
SLIVKA, Martin: Slovenské ľudové divadlo. Bratislava: Divadelný ústav, 2002.
URBANCOVÁ, Hana: Mariánske legendy v ľudovom speve. Bratislava: AEPress, s. r. o., 2007.