Prírodné pomery okolia obce Plavecký Peter

Ján Hrbatý

0
864

Obec Plavecký Peter leží na západnom úpätí Malých Karpát. Východne od obce vo vzdialenosti asi 6 km dosahujú Malé Karpaty svoju najväčšiu nadmorskú výšku na kóte Záruby – 768 m. Centrálna časť Malých Karpát, ktorá je tvorená systémom horských hrebeňov a chrbátov, sa nazýva Biele hory. Z obce je veľmi dobre vidieť kulisu Zárub a Veterlína. Západný okraj Bielych hôr lemuje pás kopcov s priemernou výškou okolo 400 – 450m. Spolu s Bukovskou brázdou tvorí samostatný geografický pododdiel Malých Karpát – Plavecké predhorie. Bukovská brázda zaberá najvýchodnejšiu časť katastrálneho územia obce. Vznikla na tektonickej poruche poklesom zemského povrchu. S Podmalokarpatskou zníženinou, ktorá tvorí západnú časť katastrálneho územia je spojená zlomovými dolinami orientovanými v smere východ-západ. Najzápadnejšia časť chotára zasahuje do Borskej nížiny, kde dosahuje územie chotára svoju najnižšiu nadmorskú výšku okolo 195m.
Geologickú stavbu územia tvoria druhohorné usadeniny stredného vrchného triasu. Vápence a dolomity dosahujú v tejto oblasti hrúbku niekoľko stoviek metrov. Smerom na západ sa druhohorné vápencové a dolomitové súvrstvia ponárajú pod mohutné treťohorné morské usadeniny, ktoré sú prekryté štvrtohornými sedimentami. Na rozhraní medzi Podkarpatskou zníženinou a Borskou nížinou sa tiahne úzky pás organických sedimentov vytvorených v zaplavovaných depresiách v okolí toku potoka Rudava. Hrúbka dosahuje len niekoľko metrov. Organické sedimenty tvorí slatina a rašelina vytvorená zo zbytkov močiarnych rastlín. V lokalite Hanspíle sa nachádza živé rašelinisko.
Oblasti, kde tvoria geologický podklad vápence a dolomity, sa nazývajú kras. Oblasť obce leží v Plaveckom krase. Z povrchového krasu sa vyskytujú na južných svahoch Ježúvky a Malej Ježúvky škrapy. Váznamným fenoménom v krase je voda, ktorá je dôležitým geomorfologickým činiteľom. V oblasti sa nachádza viacero prameňov – vyvieračiek a ponorov. Výdatné pramene nachádzame v lokalite Zelená Studňa a v údolí potoka Hrúdky. Tento potok je zaujímavý tým, že sa v hornej časti doliny, ktorou preteká, pri menších prietokoch ponára a v dolnej polovici voda vystupuje na povrch v podobe vyvieračiek.
Zaujímavosťou v chotári obce je minerálny prameň menšej výdatnosti, nachádzajúci sa za obcou pri vstupe do doliny potoka Hrúdky. Na povrch tuná vystupuje sírnovodíková alkalická jódová voda s charakteristickým zápachom. Jedná sa o liečivý prameň.
Klimatické podmienky oblasti sú podmienené polohou územia na rozhraní Malých Karpát a Záhorskej nížiny. Územie leží na hranici teplej oblasti s počtom letných dní (nad 25 stupňov C) a mierne teplej oblasti s počtom letných dní pod 50 a s priemernou júlovou izotermiou 16 st. C.
Kopce Plaveckého predhoria sú pokryté lesmi. Chladnejšie severne orientované svahy s hlbšími a vlhkejšími pôdami sú porastené vysokým lesom. V porastoch prevláda buk lesný, dub zimný a letný s prímesou lipy, javora mliečneho horského a jaseňa. V bylinnom podraste prevládajú v jarnom aspekte snežienka, bažanka, cesnak medvedí a ďalšie druhy znášajúce zatemnenie. Porasty poskytujú kvalitnú drevnú hmotu. Južne exponované svahy sú riedke a nízke. V stromovej etáži sa uplatňujú teplomilné dreviny ako napr. dub plstnatý, dub cerový, jarabina vtáčia, javor poľný. Holiny vzniknuté odlesnením boli vysadené borovicou čiernou, ktorá má pôvod v stredomorskej oblasti a borovicu lesnou. Buk tuná rastie len v zakrpatenej forme. Presvetlené porasty s bohatým bylinným a krovinatým podrastom sa nazývajú skalné lesostepi. Lesné porasty patria do ochranných lesov s pôdoochrannou funkciou. Produkcia a kvalita drevnej hmoty je nízka a pri odlesnení sa na tieto lokality les vracia len veľmi ťažko. Veľký význam majú tieto lokality z hľadiska vedeckého a ochrany prírody.
Časť katastrálneho územia obce Plavecký Peter patrí do Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Lokalita Ježovka bola vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu. V rezervácii bolo zistených vyše 300 druhov vyšších rastlín. Z chránených druhov tuná možno nájsť jasenec biely, kavyle, drieň obyčajný, klokoč perovitý, hadí koreň rakúsky, klinček Lumnitzerov a ďalšie ohrozené a vzácne druhy rastlín. Lokalita sa vyznačuje i bohatstvom živočíšnych druhov – hmyzu, stavovcov. Pri potoku možno nájsť salamandru škvrnitú, na výslnných stráňach jaštericu zelenú, užovku stromovú, mnohé druhy motýľov a vtákov. Unikátnou botanickou a zoologickou lokalitou je rašelinisko Hanspíle. Husté zárasty trstiny sa striedajú s otvorenými vodnými plochami. Z rastlinných druhov návštevníka upúta lekno biele. Zo živočíchov predovšetkým množstvo vtáčích druhov viazaných na okolie vôd a močiare. Hniezdia tuná viaceré druhy trsteniarikov, cvrčiakov, slávik obyčajný, strnádka trstinová, kačice, kane močiarne. Vo vode sa stretneme s viacerými druhmi žiab. Vodná plocha sa využíva i na rybárske účely. Malé Karpaty i Záhorská nížina patria k významným poľovníckym oblastiam Slovenska. Vyznačuje sa kvalitnými stavmi raticovej zveri – jelenej, muflónej, srnčej a diviačej.
Blízke okolie poskytuje možnosti na pešiu turistiku, rekreáciu – priehrada Buková, hubárenie.