Dom kultúry v Skalici, významná stavba postavená z iniciatívy Dr. Pavla Blahu podľa projektu Dušana Jurkoviča je jedným z hmotných dokladov a svedectiev úzkych pracovných a priateľských kontaktov osobností z oboch strán rieky Moravy na konci devätnásteho a začiatku dvadsiateho storočia. Neopakovateľný výraz skalickému kultúrnemu domu dáva veľká sála s nástennými maľbami Jožu Uprku, realizovanými Antošom Frolkom.
Budova bola do roku 1989 sídlom Záhorského múzea, ktoré odvtedy sídli v susednom tzv. Mittákovskom dome a v Dome kultúry má svoju stálu expozíciu. Blízky vzťah múzejníkov k budove je násobený neustále rastúcim množstvom poznatkov, súvislostí a materiálov o jej vzniku, budovaní, prestavbách, vnútornej náplni a ľuďoch s ním spojených.
Pri skúmaní histórie skalického Domu kultúry a počiatkov Blahovho (dnes Záhorského) múzea v roku 1905, zrodu hodonínskeho Masarykovho múzea (vtedy Slovenského muzea) v roku 1903, ako i vzniku Sdružení výtvarných umělců moravských (SVUM) v Hodoníne v roku 1907 sa stretávame so skupinou dejateľov, ktorí sa svojou cieľavedomou a zapálenou prácou zaslúžili o kultúrnospoločenské a národné povznesenie rodného kraja – Slovácka na takú úroveň, že priťahovali pozornosť a prenikli do kultúrneho povedomia celej Moravy, v Čechách a na Slovensku. Spomedzi mnohých, ktorí sa na zakladateľskej činnosti a organizovaní kultúrneho života podieľali, treba vyzdvihnúť Dr. Pavla Blahu, architekta Dušana Jurkoviča, Dr. Aloisa Kolíska a Jožu Uprku.
Po stopách maliara Jožu Uprku sa vybrali skalickí múzejníci na svojej exkurzii v snahe bližšie sa oboznámiť s prostredím, ktoré ho ovplyvňovalo, v ktorom vznikali tieto vzťahy, zanechávajúce po sebe príťažlivé dedičstvo.
Joža Uprka sa narodil 25. októbra 1861 v Kňeždube v sedliackej rodine ako prvorodený syn Jana a Evy Uprkových. Mal dvoch bratov a sestru, mladší brat František sa stal známym sochárom. Záujem o výtvarnú tvorbu získal od otca, ktorý sa naučil maľovať a venoval sa maľovaniu ako záľube. Do školy chodil v Strážnici, stredoškolské vzdelanie ukončil v Olomouci. V roku 1881 začal študovať na pražskej akadémii u Františka Čermáka a od roku 1884 na mníchovskej akadémii. V Mníchove sa stal spoluzakladateľom spolku Škréta, ktorého členmi boli študenti umeleckých smerov zo slovanských oblastí, medzi nimi Alfons Mucha, Antonín Slavíček a Luděk Marold, spolu vydávali časopis Paleta.
Po štúdiách sa v roku 1888 vrátil do rodného kraja, v ktorom pobýval na viacerých miestach a čaro ktorého sa mu stalo trvalou inšpiráciou. Jeho najčastejšími námetmi boli krojované slávnosti, zvyky, pôvab prostých ľudí, či už v krojoch alebo pri práci. Témy sa viažu vždy ku konkrétnym miestam Moravského Slovácka. Na prelome rokov 1892 a 1893 sa počas študijného pobytu v Paríži zoznámil s dielami starých majstrov i súčasnými umeleckými trendmi. Za obraz Pouť u svatého Antoníčka získal ocenenie na parížskom Salóne ešte viackrát cestoval po Európe. Oženil sa v roku 1899 s Anežkou Karlíkovou zo Svatobořic, ľudovou maliarkou ornamentov. V roku 1904 si ako ateliér v Hroznovej Lhote blízo Kněždubu kúpil dom, ktorý dal prestavať na poschodovú vilu podľa návrhu Dušana Jurkoviča. Navštevovali ho a stretávali sa v ňom významné osobnosti kultúrneho života, ako napr. bratia Mrštíkovci, Zdenka Braunerová, Vítězslav Novák, Leoš Janáček, Hanuš Schweiger. V roku 1902 ho navštívil i slávny francúzsky sochár Auguste Rodin. Ako mnohých, i jeho očarilo miestne príjemné prostredie s ľudovými krojmi, hudbou a priateľskou atmosférou.
K najznámejším dielam Jožu Uprku patria olejomaľby Malérečky, Pro pérečko, Kněždubská jízda králů, Na procesí, Pouť u sv. Antoníčka, Boží tělo v Hroznové Lhotě, Při kázání, Trh v Kyjově, Jízda králů ve Vlčnově, Úvodnice z Kněžduba a ďalšie. Realizoval nástenné maľby s námetmi z dejín mesta v budove Mestského úradu v Uherskom Hradišti, podieľal sa na výzdobe kostola Panny Márie Kráľovnej v Ostrave a i. Mal niekoľko súborných výstav a stál pri zrode Klubu priateľov umenia v Brne, Sdružení výtvarních umělců moravských a ďalších. Zomrel 12. januára 1940 v Hroznovej Lhote a pochovaný je v Kněždube.
Exkurziu sme začali ráno 18. októbra pred Domom kultúry v Skalici. Prvým navštíveným miestom bola Galerie výtvarného umění v Hodoníne na Uprkovej ulici. Budova galérie, Umělecký dům, vznikla ako sídlo prvého výtvarného českého spolku na Morave – SVUM-u podľa návrhu architekta Antonína Blažka. K stému výročiu založenia Sdružení výtvarných umělců moravských (SVUM), ktorého vedúcou osobnosťou bol Joža Uprka, usporiadala galéria výstavu s cieľom priblížiť históriu združenia a diela najvýznamnejších umelcov zakladateľskej generácie v ňom pôsobiacich od založenia až do roku 1959. Výstava s prácami 38 autorov: Jožu i Frantu Uprku, Martina Benku, Antoša Frolku, Aloisa Kalvodu, Jana Köhlera, Alfonsa Muchu, Jakuba Obrovského, Maxa Švabinského a ďalších, doplnená množstvom dobových materiálov o histórii združenia, bola nainštalovaná v priestoroch celej galérie. Plynule spájala výstavné priestory so stálou expozíciou, ktorá je venovaná počiatkom SVUM-u, s pôvodným vybavením, ľudovým nábytkom a zbierkou keramiky. U návštevníka tým bola vytvorená ilúzia návratu do doby najväčšieho rozmachu spolku a rozkvetu budovy. Pre deti a študentov pripravili sprievodný program Piknik s impresionistami, zameraný na priblíženie princípov impresionizmu, ako i prác maliarov SVUM-u ovplyvnených impresionizmom, pri ktorom si mohli sami vyskúšať maľovanie či iné techniky; pomáhali im pri tom nápadité a kvalitné grafické podklady.
K výstave vyšiel reprezentatívny katalóg 100 SVUM – 100. výročí založení Sdružení výtvarných umělců moravských v Hodoníne. Slovenská strana je v ňom zastúpená príspevkom Mgr. Boženy Juríčkovej zo Záhorskej galérie v Senici, kde bola výstava po ukončení v Hodoníne reinštalovaná a slávnostne otvorená dňa 6. decembra.
Z Hodonína sme po krátkom občerstvení zamierili do novootvorenej Galerie Joži Uprky v budove železiarní vo Veselí nad Moravou. Otvorená bola 20. septembra 2007 na dvoch poschodiach správnej budovy, kam ju premiestnili po predchádzajúcom viac ako desaťročnom úspešnom pôsobení v Prahe. Prezentuje najväčšiu súkromnú zbierku slováckeho výtvarníctva – štyristo prác motivovaných bohatstvom a pestrosťou ľudových tradícií a folklóru Slovácka. Hlavný dôraz galéria kladie na zhromažďovanie a prezentáciu diela Jožu Uprku, ktoré je zastúpené najpočetnejšie. Snahou majiteľov je priblížiť a sprístupniť ho širokému okruhu záujemcov a jeho prostredníctvom dať možnosť najmä mladým poznávať svoj kraj v podobe a s prejavmi tej doby, v ktorej Uprka žil. Popri ňom sú vystavené práce Antoša Frolku, Cyrila Mandela, sochy Frantu Uprku a celkový obraz o šírke záujmu, ktorý Uprka svojou tvorbou vyvolal, dopĺňa súbor kvalitatívne rôznorodých prác jeho nasledovníkov a napodobňovateľov.
Dôležitým cieľom exkurzie bola návšteva obce Kňeždub. V zrekonštruovanom rodnom dome bratov Uprkovcov nám starosta obce Libor Grabec zainteresovane porozprával o histórii domu a rodiny, popísal úsilie a postupné kroky, ktoré v obci vynaložili na jeho záchranu a zriadenie múzea bratov Uprkovcov. Pútavý výklad bol zaujímavý svojou autentičnosťou, bezprostrednými údajmi vyskladanými z množstva spomienok Uprkových pamätníkov a rodákov. Vypovedal o vzťahu najbližšieho okolia k nemu, o posolstve, ktoré tu zanechal, a o jeho pôsobení na rodákov. Priblížil nám tiež históriu premiestnenia Uprkovej Krížovej cesty do Vrboviec. Z rodného domu v centre obce sme prešli ku Kostolu svätého Jána Krstiteľa, v ktorom sa nachádzajú dva obrazy Jožu Uprku. Kostol má presbytérium, zdobené modernými maľbami akademického maliara Vojmíra Vokoleka. Okolo kostola sa rozkladá cintorín, tzv. Slovácky Slavín, miesto posledného odpočinku Jožu Uprku. Jeho hrob sa nachádza pod veľkou lipou vedľa hrobov brata Františka a AntošaFrolku – jeho žiaka.
Cestou do Vrboviec sme prechádzali obcou Hroznová Lhota, kde stojí Uprkova vila, ktorá je však v súkromnom vlastníctve a verejnosti nie je, žiaľ, prístupná. Prehliadku Vrboviec sme začali na námestí pred katolíckym kostolom, ktorý bol postavený v roku 1590 v renesančnom štýle. Pamätná tabuľa na kostole pripomína rímskokatolíckeho farára Eduarda Šandorfiho, ktorý tu pôsobil od roku 1905 do roku 1936 a v obci si získal veľkú vážnosť svojou prácou v národnom duchu, v šírení vzdelanosti a pomáhaním ľuďom bez rozdielu ako ľudový liečiteľ. Medzi slovenskými i moravskými obcami na kopaniciach v tomto období jestvovali blízke susedské vzťahy a spolupráca, čoho dokladom bolo, že náboženská obec z Kneždubu venovala vrbovskému kostolu Krížovú cestu, dielo Jožu Uprku z jeho ranej tvorby. Rámy k jednotlivým obrazom vytvoril jeho brat Martin a popisky pod obrazy vypracoval učiteľ z Kňeždubu Josef Břeň. Uprka namaľoval pravdepodobne len dve Krížové cesty, druhú realizoval ako 27-ročný (podľa predlohy) v roku 1888 v obci Věrovany. Spomienky na jeho pobyt a prácu vo Věrovanoch publikoval jeho súčasník a priateľ Otakar Bystřina. Uprka je taktiež autorom návrhu výzdoby Krížovej cesty na Hostýne, postavenej podľa projektu Dušana Jurkoviča.
Sprievodcom po rázovitej kopaničiarskej obci Vrbovce nám bol náš spolupracovník a prispievateľ do časopisu Ján Gavorník. Počas príjemnej prechádzky obcou sme si prezreli evanjelický kostol, evanjelický dom a navštívili expozíciu ľudového bývania a remesiel Vrbovčiansku izbu. Exkurziu sme ukončili posedením v jednom z typických miestnych domov so zachovanou architektonickou dispozíciou a tradičným zariadením. V príjemnom rozhovore s jeho majiteľmi, manželmi MUDr. Annou Súkupovou a RNDr. Martinom Súkupom, Jánom Gavorníkom sme sa dozvedeli o vybavení chalupy, hospodárstve a hospodárení, o histórii obce, živote na kopaniciach a zároveň sme sa mohli podeliť s dojmami z celého dňa. Exkurzie sa so zaujatím zúčastnili kolegovia z Múzea Hohenau an der March.
Pestrý program exkurzie v príťažlivom prostredí Moravského Slovácka, návšteva miest so stopami Uprkovho života a pôsobenia, bohatstvo videných prác a tematické výklady z rôznych uhlov pohľadu nám pomohli utvoriť si živú predstavu o Jožovi Uprkovi ako o zaujímavom človeku, významnej osobnosti spoločenského života svojej doby, ale predovšetkým ako o maliarovi. Jeho dielo bolo a je stále obľúbené ako citlivé realistické, dekoratívne a pozitívnou energiou nabité stvárnenie výtvarných námetov, do ktorých preniesol atmosféru rodného kraja. Dielo Jožu Uprku je dôležitým národopisným svedectvom tohto osobitého regiónu a exkurzia nás dostatočne presvedčila o láske a hrdosti súčasníkov naň.