O Prajzoch v ľudovej piesni

0
643

Vojenské a regrútske piesne tvoria v rozličných piesňových zbierkach z jednotlivých obcí či celého regiónu Záhoria vysoké percento zastúpenia v porovnaní s inými regiónmi Slovenska. Tento piesňový žáner, zastúpený vo viacerých vývinových vrstvách, odráža vojnové udalosti priamo alebo nepriamo súvisiace s osudmi tunajších ľudí. Vojnové udalosti zanechávali v živote človeka tie najsilnejšie zážitky, žiaľ, boli najmä plné bolesti a utrpenia. Ľudová pieseň pomáhala človeku túto bolesť vôbec uniesť, zmierniť, ba niekedy až po rokoch sa trpké spomienky menili aj na žart. Vo vojenských a regrútskych piesňach len ťažko vieme rozšifrovať, o aký vojenský konflikt išlo a aký vojenský nepriateľ sa to vlastne v piesni spomína. Avšak na pruských vojakov, v nárečí nazývaných zväčša „Prajzi“, a jednu z najpamätnejších bitiek v našom okolí sa v ľudových piesňach Záhoria častejšie spomína. Niekoľko piesní sa textami konkrétne viaže na prusko – rakúsky vojenský konflikt a sú tak umeleckým odrazom tejto udalosti. Napríklad pieseň Ked sem sa odbírau, ktorú zapísal Dr. Janko Blaho v Suchohrade (ZP 5) a ktorá sa viaže k prusko – rakúskej bitke v roku 1866 pri Lamači, sme uverejnili už na stránkach nášho časopisu v roku 1995. Jej jednoduchá harmonická melódia a text je spätý s okolím Vysokej pri Morave (od Hochštetskej hrádzi…, naproci Prajzovi, … prešpurská brána…, tí lamačské kopce,tam sme vám Prušáci, vytrepali krpce). Aj pieseň Zle mamičko, zle, Prajzi robjá zle zaznamenal dr. Janko Blaho, tentoraz v Gajaroch od speváka Štefana Benku (ZP 6). Je zaujímavá celkovým tragikomickým až fraškovitým vyznením (… majú velké čepice, chytajú nám slepice…) a skratkovitosťou, typickou práve pre ľudovú pieseň, ktorá sa v nej vzácne snúbi s tanečnou melodikou v rozsahu kvinty, zloženou z malých dvojtaktových motívov. Takúto formu môžeme nájsť najčastejšie pri tanečných piesňach v mierne rýchlom až rýchlom tempe, napr. v piesni k tancu starobabská z Turej Lúky Dup, stará dup (Poloczek, 1956), v ktorej je podupávanie v tanci vyjadrené aj v speve citoslovcom dup, v piesni Cicho s ňú, stará je k tancu čapkaní zo severného Záhoria alebo v rýchlej tanečnej piesni Ča, ča, ča z Čáčova (ZP 3). Ku všetkým týmto tanečným piesňam sa zhodne viaže text žartovný, resp. lascívny, až na našu spomínanú pieseň o „Prajzoch“, táto žánrová kontaminácia je však pri ľudových piesňach bežná. Pri vlastnom terénnom výskume v Holíči v r. 1991 sme nahrali od muzikanta Marcina Škrabáka (nar. 1907) zo Sekúľ okrem ľudových piesní tiež zaujímavé informácie a tie, týkajúce sa jedného zraneného skalického vojaka z prusko – rakúskej vojny, uvádzame vo fonetickom prepise: „Vi otkát ste? Já, vi ste Skaličan! K nám(do Sekúľ, pozn. PM) chodzíval ňejakí, hm, starí Mukota sa písali, oňi bili invalid, ešťe ot Prajza. A na leví bok, aj na ruku, aj na nohu. Oňi bili evanďelík. A vďicki, chuďák, sa enem tak smíli a chodzívali tam na ribi, k nám. A tam také jazero sa temu ríče, že struha. Tam, chuďák, došli do tej struhi a chitali ribički, také malé, jaké mohli, na uďičku. Ráno si viptali sňídaňá, išli do dvoch, do trech míst a u nás aj nocúvali. Ze Skalice, že Mukoťa, Froliš im bilo, Frola! Mjeli metajle, viznamenáňá, ešťe ot tej prajzofskej vojni, lebo jakej, no!“

 

Pripravil Peter Michalovič 

Pramene a literatúra
BURLASOVÁ, Soňa: Vojenské a regrútske piesne. Klenotnica slovenskej ľudovej kultúry, zv. XVIII. Bratislava 1991.
MICHALOVIČ, Peter: Ked sem sa odbírau… In: Záhorie, roč. IV., 1995, č. 3, s. 23-25.
POLOCZEK, František: Slovenské ľudové piesne III. Bratislava 1956, s. 108.
Záhorácke pjesničky 6. Zozbieral dr. Janko Blaho. Bratislava : OPUS, 1986, č. piesne 205, s. 115.
Záhorácké pjesňičky. 5. zv. Zozbieral dr. Janko Blaho. Bratislava : Editio OPUS, 1975, č. piesne 66, s. 46.
Záhorácke pjesňičky. III. diel. Zozbieral dr. Janko Blaho. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1957, s. 21.