Nástenné maľby v Rotunde svätého Juraja v Skalici

Viera Drahošová

0
713

V poslednom čísle štvrtého ročníka nášho časopisu /6/95/ sme priniesli aktuálnu informáciu o začatí reštaurátorských prác na gotických nástenných maľbách v Rotunde svätého Juraja v Skalici ako i krátky rozhovor s Petrom Hricom a Pavlom Rodzenákom, ktorí ako diplomanti Katedry reštaurovania Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave tieto práce vykonávali. Koncom marca 1996 bolo reštaurovanie ukončené. Odvtedy renovované a oživené maľby pútajú pozornosť návštevníkov. V krátkosti by sme chceli zhrnúť, čo je o nich do dnešného dňa známe.

Objavené boli takmer poltisícročie po svojom vzniku v roku 1945, keď po dopade bomby v blízkosti rotundy prišlo k značnému narušeniu stavby a pri následných opravách boli odstránené povrchové vrstvy omietok zvonka i vnútri objektu. V priestoroch okolo víťazného oblúka boli vtedy zistené maľby, ako o tom svedčí zápis z 9. júla 1945 v skalickej mestskej kronike: „Vo vnútri svätého Jura objavili vzácnu vec, freská. Pochádzajú z druhej etapy nadstavby. Sostavujeme ich význam /maliar Koreszka a iní/. Našiel sa aj nápis a dátum 1580. Svätý Jur by si zaslúžil zvláštne štúdium odborníka.“ K tomuto štúdiu prišlo až po vyhlásení rotundy za národnú kultúrnu pamiatku pri reštaurátorskom prieskume akad. mal. Albína Leixnera v roku 1972.
Maľba je zachovaná na fragmentoch gotickej omietky po oboch stranách víťazného oblúka a výška zachovaných častí maľby sa pohybuje od 140 do 250 cm, šírka od 270 do 490 cm. Nakoľko gotická omietka nebola zachovaná na celej ploche steny, nie je už dnes možné dokázať, či maľba nepokračovala po celom obvode, prípadne i v dvoch pásoch nad sebou. Znázorňuje výjavy z legendy o svätom Jurajovi.
Na severnej stene sa nachádza scéna príchodu svätého Juraja do mesta, kde pred dav ľudí prináša premoženého draka. Najlepšie zachovaná bola práve časť so znázornením mesta a mestského opevnenia. Koňa i postavu svätého Juraja bolo potrebné rekonštruovať. Na južnej strane sa nachádza ďalší výjav z legendy, v ktorom dominuje kľačiaca dcéra kráľa s rukami zopätými na hrudi, odetá v zelenom rúchu. V spodnej časti je vyobrazená hlava koňa so sediacim rytierom, svätým Jurajom, ktorý ju prichádza zachrániť pred drakom.
Jednotlivé výjavy boli oddelené iluzívnymi rímsami okrovej farby. Kontrastne preto vystupujú dva erby po oboch stranách viťazného oblúka, tesne pri výreze do apsidy, ktoré sú zobrazené na čiernom podklade. Na severnej /ľavej strane/ je to erb obsahujúci v strede hornej časti figúru psa s vyplazeným jazykom na zelenom pozadí. Pod ňou je presne nedefinovateľná heraldická figúra pripomínajúca časť kolesa. Pred psom je mesiac, za ním hviezda. Na základe porovnávacieho štúdia by mohlo ísť o erb rodu Zápoľských, pretože palatín Štefan Zápoľský mal Skalicu v zálohu od konca 15. storočia /iste už v roku 1498/ až do roku 1526. Datovanie maľby bolo podľa spôsobu realizovania, základným prvkom ktorého je čierna štetcová kresba, doplnená farebnými tónmi a čiernym šrafovaním, určené do poslednej tretiny 15. storočia, čo by podporovalo určenie erbu.
Na južnej /pravej/ strane je na červenom pozadí vobrazený erb s dvojramenným krížom stojacim na trojvrší zelenej farby – mestský znak Skalice.
Ak teda zhodnotíme poznatky, vyplývajúce z neskorogotického datovania malieb, môžeme konštatovať, že tieto nevznikli pri prvej gotickej prestavbe rotundy, ktorá je určená jej začlenením do obranného mestského systému. Podľa archívnych prameňov k začleneniu neprišlo pri výstavbe hradieb, nasledujúcom po povýšení Skalice na slobodné kráľovské mesto v čase od roku 1372 do konca 14. storočia, ale až počas ich práv po poškodení v husitských vojnách v druhej polovici 15. storočia. Rotunda bola v tomto období rozdelená na dve podlažia, z ktorých horné plnilo funkciu strážnej veže a spodné zostalo naďalej ako sakrálny objekt. Umiestnenie malieb, torých horný okraj sa nachádza tesne pod zistenou výškou dreveného stropu prvého podlažia /pri neskorších prestavbách odstráneného/ dokazuje následnosť vzniku výmaľby spodného priestoru, zrejme s účelom zvýraznenia jeho náboženskej funkcie.