Záhorie v cestovnom zázname z roku 1782 – Mgr. ThLic. Martin Hoferka, ThD.

0
352
Titulný list 12. zväzku knihy Johann Bernoulli´s Sammlung kurzer Reisebeschreibungen und anderer zur Erweiterung der Länder- und Menschenkenntniss dienender Nachrichten z roku 1783 (zdroj Bavorská štátna knižnica, Mníchov)

V roku 1783 uverejnil Johann Bernoulli v 12. zväzku Sammlung kurzer Reisebeschreibungen (Zbierky krátkych cestopisov) opis cesty z Rakúska do Brna od istého G. E. v. R. Tento cestopis je cenný tým, že podáva opis viacerých miest Záhoria, ktorými cestovateľ prechádzal na spiatočnej ceste do Viedne. Skôr ako sa pozrieme na priebeh jeho cesty po Záhorí, ešte sa krátko zastavme pri osobe autora. Za iniciálami G. E. v. R. sa ukrýva Gottfried Edler von Rotenstein, avšak i jeho meno je pseudonym. Malo sa za to, že pod týmto označením cestopisy publikoval gróf Ján Pálfi (1744 – 1794). Najnovšie bádanie však identifikovalo Rotensteina s bratislavským lekárnikom Gottfriedom Stegmüllerom. Jeho spiatočná cesta cez Záhorie v septembri 1782 viedla po hlavnej komunikačnej tepne regiónu, ktorá kopírovala stredovekú cestu a na ktorej sa vyberal tridsiatok. Posledným mestom na Morave, ktorým prechádzal, bol Hodonín. Mesto s panstvom kúpil František Štefan Lotrinský v roku 1762 od Jozefa Cobora. Za Hodonínom prešiel v lese rieku Moravu a prišiel do Holíča. Práve Holíčskemu zámku s jeho priľahlými záhradami venuje Rotenstein najväčší priestor vo svojich záhorských zápiskoch. Opisuje k zámku priliehajúce hospodárske budovy, ako i množstvo alejí, ktoré sa od zámku rozbiehali do okolitej krajiny a farbisto vykresľuje honosné zariadenie zámockých miestností. Na ceste v smere do Bratislavy postupne navštívil Kopčany, Moravský Sv. Ján, Veľké Leváre, Malacky, Stupavu a Marianku. V ostatných zastávkach stručne popisuje dominanty daných lokalít, a to predovšetkým zemepanské kaštiele.
Preklad záhorskej časti cesty:
Zo Slavkova som prišiel do Hodonína, mesta so starým zámkom a cisársko-kráľovským mýtom. Pred štyridsiatimi rokmi toto mesto patrilo bohatému uhorskému grófovi Coborovi, ktorý mal príjem milión zlatých (guldenov). Teraz cisárovi patrí 16 dedín, veľa lesov a rybníkov a z toho má výnos 70 000 zl.
Odtiaľ som narazil na rieku, ktorá viedla cez veľký les s mnohými kľukatými alejami až do Holíča, stredne veľkého mesta, ktoré leží v Uhorsku na moravských hraniciach; nemá žiadne hradby, má 5 500 obyvateľov vrátane 500 židov, farský kostol, kapucínsky kláštor, lekáreň, továreň na majoliku a veľmi krásny kráľovský zámok. Toto miesto so 16 dedinami a mnohými veľmi výnosnými lesmi a poľami patrí cisárovi, čo mu vynáša 90 000 zl.
Skôr ako sa dostanete k zámku, prejdete štvornásobnou gaštanovou alejou so 128 stromami;
potom prídete na veľkú pažiť a malú brestovú aleju. Okolo hradu je priekopa s vodou a
múr so 4 baštami a 4 štítovými domami, pokrytými bielym plechom a pozlátenými ozdobami (Knöpfen). Na prvé nádvorie, kde sú budovy pre domácich a stajne pre kone, vedie most; nasleduje suchá priekopa, okolo ktorej sú múry a 4 štítové domy: v tejto priekope sú zo štyroch strán záhrady s kvetmi, 6 fontánami a 34 stĺpmi pre kvetináče. Zámok je vysoký 3 poschodia, 11 okien široký a 13 okien dlhý, má Corps de Logis a 2 bočné krídla; na streche zámku je smerom do záhrady otočený altánok; po stranách zámku je po celej dĺžke budovy val, po ktorom sa môžete prejsť a mať najkrajší výhľad; na moste ponad priekopu smerom do záhrady je osvetlenie, za tým sú 2 dlhé prízemné budovy pre služobníctvo a 2 bašty s alejami. Ďalej pokračujete po osvetlenom moste, ktorý vedie ponad vodnú priekopu. V tejto priekope sú dva okrúhle ostrovy a na každom stojí 20 lakťov vysoký topoľ. Potom prídete do bažantnice, od ktorej vedú krížom ovocné cesty; potom je veľká záhrada; napokon v strede sa nachádza dlhá a vysoká gaštanová aleja s vyše 120-timi stromami, ktorá je obrovská; okrem toho je vidieť 5 dlhých alejí v dlhých dvojradových uličkách, ako aj 2 orechové aleje. Medzi nimi je lesík, ktorý slúži na prechádzky; potom nasledujú 2 dlhé cesty s krátkymi špaliermi a 2 štvorcové miestečka, 2 ovocné aleje, 2 gaštanové aleje, 2 kríky pre bažantov, 2 vodné kanály, 8 križujúcich sa alejí, 8 kríkov, 2 štvorcové priestranstvá s lipami, 4 aleje ovocných stromov. V strede veľkej gaštanovej aleje je najskôr kruhový priestor so 4 kabinetmi, ďalej nasleduje ďalší okrúhly priestor so 4 kabinetmi a veľkým okrúhlym priestranstvom s 8 lampami. Na konci aleje je okrúhly priestor so 4 kabinetmi. Voda do fontán doteká pomocou veterného mlyna z vysokého kopca. V záhrade sa nachádza vyše 1 000 bažantov.

Pôdorys 1. poschodia Holíčskeho zámku zo 60. rokov 18. storočia. Čísla označujú izby spomínané v texte (zdroj: Ragač, R. a kol., Zlatý vek cisárskej rezidencie v Holíči v období Františka Štefana I. Lotrinského, 2010)

Zariadenie zámku: 87 krásnych schodov vedie hore (na hornom strope sú umiestnené hodiny) do miestností. 1. Izba: zelená predizba (Antikamera) so žltými kvetmi. 2. Audienčná miestnosť cisára Františka s hnedými hodvábnymi tapetami so svetlomodrými kvetmi, taký je aj trón z baldachýnu. 3. Izba so žltým damaskom, v ktorej je trumeau a krb zo sivého mramoru; bola to pracovňa (Schreibkabinet) cisára Františka. 4. Izba so zeleným damaskom; komín je zhotovený zo sivšieho fúkaného mramoru a nad komínom je veľmi krásne kvetinové zátišie. 5. Veľmi pekný kabinet potiahnutý žltým hodvábnym atlasom: sú na ňom pripevnené jemne vyrezávané šedé medirytiny čínskych letohrádkov, záhrad, miest, rastlín, vtákov a krajiny, ktorá vyzerá mimoriadne pekne. Podlaha je umelecky prepracovaná a vkusne položená, zhotovená je z indického farebného dreva. Táto miestnosť bola pracovňou cisárovnej Márie Terézie. 6. Izba s červeným damaskom; počas prítomnosti na zámku tu bývala ubytovaná arcivojvodkyňa Kristína. 7. Izba so zeleným damaskom bola arcivojvodkyne Márie Anny. 8. Kabinet s čiernymi tapetami, na ktorých sú namaľované červené a modré čínske postavy a krajinky. 9. Izba smerom do záhrady má papierové tapety (mit Papierspalieren) fialovej farby s kyticami z bielych kvetov; tu môžete vidieť praktický nadstavec so 4 veľkými zásuvkami; celá skriňa je svetlomodrá na spôsob lapis lazuli, so zlatým lemovaním, 24 zrkadiel vrátane 4 veľkých, na ktorých sú veľmi jemne vyrezávané rozličné historické udalosti. Táto skriňa sa odhaduje na 14 000 zl. a je darom pruského kráľa. Nachádza sa tu tiež väčšie trumeau svetlomodrej farby s vystúpenými postriebrenými ozdobami, pod ktorým je krb z mramoru telovej farby. 10. Audienčná sála je vytapetovaná tureckým zamatom; podklad je žltý s vystupujúcimi červenými kvetmi a tento zamat je darom od tureckého cisára; trón s baldachýnom a stoličky sú z rovnakého zamatu: lakeť tohto zamatu sa odhaduje na 22 zl. V 4 rohoch miestnosti stoja na 4 bielych vysokých podstavcoch 4 biele a svetlomodré, 2 lakte vysoké, porcelánové vázy so zlatom. 11. Sála je široká 3 okná, má tapety z postriebrenej kože a sú na nej motívy čínskej histórie a krajiny; má tiež 18 červených damaskových stoličiek, 3 lustre; drevom obložené steny a sokle, ktoré sú bledozelené a strieborné; 2 veľké trumeau; 2 krby z červeného mramoru s bielymi škvrnami; v dvoch rohoch sály stoja na vysokých podstavcoch dve 2 lakte vysoké krásne vázy, naplnené prírodne zafarbenými kyticami. 12. Prvá susedná miestnosť je obložená červeným damaskom a v dvoch rohoch na dvoch vysokých podstavcoch sú dve 2 lakte vysoké bielo-modré porcelánové vázy. 13. Druhá miestnosť so zeleným damaskom má dve postele rovnakého typu: je to spálňa cisára Jozefa II. Ostatné miestnosti sú vyzdobené tapetami z potlačeného kartúnu (zitz) a zavesenými obrazmi. 14. Kaplnka je úplne biela; na oltári je namaľované Nanebovzatie Panny Márie a nad tým vyššie Najsvätejšia Trojica; sú v nej i 2 vázy vyrobené z čierno-bielo-žltého achátu; v každom je 1 lakeť vysoká veľká kytica z tepaného striebra: dar pápeža Klementa XIV.
V továrni na majoliku v Holíči je 25 ľudí; údržba stojí 16 000 zl. Každý mesiac sa spotrebuje 40 siah dreva. Siaha dreva stojí 3 zl. 54 grajciarov. Na lov je vyhradených 8 poľovných revírov.
Kopčiansky žrebčín je pol hodiny od Holíča, vedú tam 2 veľmi dlhé aleje. Jedna je gaštanovo-orechová a druhá z vysokých, ako pyramídy vytiahnutých topoľov. Budova žrebčína je vysoká 1 poschodie a široká 5 okien; je v nej niekoľko miestností pre cisára. Budovy sú postavané do štvoruholníka. Každé krídlo je široké 20 okien a nad každým oknom je strecha so strešným štítom a oknom pre stajníkov. Všade naokolo sú veľké lúky, ktoré sú zo 4 strán obkolesené borovicovými alejami. V koniarni je 25 žrebcov a 500 kobýl; v poli sa nachádza 9 samostatných lesíkov pre jarabice.
Odtiaľ som prišiel k Moravskému Sv. Jánu, panstvu grófa Baťaniho; predtým patril bohatému grófovi Coborovi, ktorý ho neskôr predal grófovi Baťanimu za 380 000 zl., ale urobil v ňom hospodárske vylepšenia, takže teraz vynáša 35 000 zl. ročne; v blízkom okolí je 9 dedín a nádherné veľké lesy. (Panstvo kúpil v roku 1756 Adam Baťaň (1697 – 1782) a po jeho smrti ho prevzal jeho syn Ján Nepomuk Baťaň (1747 – 1831) – poznámka mh.)
Ďalej som išiel do Veľkých Levár, trhového mestečka grófa Koloniča, v ktorom je nádherný kostol, ktorý by bol ozdobou i v najväčšom meste. Kaštieľ má 1 poschodie, 15 okien na dĺžku a 8 okien na šírku. Na záhrade nie je nič zvláštne. (V roku 1782 bol majiteľom panstva Karol Kolonič – poznámka mh.)
Odtiaľ som sa vydal po piesočnatých cestách do Malaciek, trhového mestečka a veľkého panstva grófa Karola Pálfiho, uhorského vicekancelára a vynáša 70 000 zl. Predtým, ako sa dostanete na zámok, musíte prejsť veľkou alejou líp; potom nasleduje veľmi vysoká zrastená lipová aleja. Kaštieľ je na vyvýšenom mieste (pol hodiny od mestečka), vysoký 2 poschodia, 19 okien dlhý a 19 okien široký; na nádvorí je fontána s veľkým ležiacim jeleňom s veľkým parožím. Jeleňa s parohami majú grófi v erbe. Kaštieľ je zasadený do prostredia, z ktorého je neporovnateľný výhľad a v okruhu 5 míľ leží veľa dedín, na kopci starý hrad nazývaný Plavecký hrad. Toto všetko patrí grófovi. Okrem toho má panstvo s hradom pri Dunaji, s názvom Devín, z ktorého príjem je 12 000 zl. V Rakúsku má taktiež množstvo kaštieľov a krásnych zámkov a záhrad, ale väčšinou žije vo Viedni, vo svojom nádherne zariadenom dome. V Malackách sa nachádza františkánsky kláštor, vo vnútri ktorého sú hrobky celej rodiny. Neďaleko kaštieľa, asi pol hodiny, má gróf v lese veľkú zvernicu plnú zveri všetkého druhu, najkrajších a najväčších jeleňov. (Karol Ján IV. Pálfi (1735 – 1816) získal v roku 1807 kniežací titul. Pochovaný je v pálfiovskej hrobke v Malackách – poznámka mh.)
Nakoniec som prišiel do Stupavy, malého mesta s krásnym kaštieľom, ktorý je postavený na 4 strany, vysoký 1 poschodie, 14 okien dlhý a 23 okien široký, obohnaný suchou priekopou, cez ktorú je postavený most, na začiatku ktorého sú 2 veľmi veľké vyrezávané ležiace levy. Záhrada je veľká a má nádherné gaštanové cesty a oranžériu. Neďaleko odtiaľ je pomerne veľké divadlo (Komödienhaus), ktoré vo vnútri vyzerá priam roztomilo. Sú tu 2 bažantnice a zvernica, kde je obzvlášť veľa divokých sviní, z ktorých je každý rok zastrelených viac ako 400 kusov, na ktoré prichádza z Viedne veľa pozvaných kniežat, vyslancov a grófov. Táto obec spolu s okolitými dedinami a nádhernými lesmi patrí tiež jednej línii grófov Pálfiovcov. Pol hodiny od Stupavy človek vidí na vysokom vrchu starobylý grófsky hrad. Je to Pálfiovský hrad, nazývaný Pajštún: miestnosti sú zariadené v starom štýle s mnohými portrétmi rodiny Pálfi; spolu s ďalšími vecami je k dispozícii tiež zbrojnica so starými puškami, brnenie so železnými košeľami a tureckými konskými chvostami. (Pajštúnsky hrad bol zničený po roku 1810 napoleonskými vojakmi – poznámka mh.)
Cesta zo Stupavy do Bratislavy ide cez Marianku. Marianka je kláštor pavlínov, ktorý je vysoký 2 poschodia, široký 15 okien a dlhý 9 okien. Veľký kostol má 9 oltárov, strop je pozlátený a nádherne vymaľovaný freskami. Pri kláštore sa nachádza záhrada s oranžériou; z kláštora vedie ku kaplnke dlhá zrastená gaštanová aleja. V kaplnke za oltárom je prameň, kde sa našla soška Panny Márie (Marienbild). Mnohé púte sem prichádzajú zďaleka, pretože miesto leží v príjemnom údolí, obklopené z troch strán lesom.

Vysvetlivky
corps de logis – hlavný – stredný trakt so vstupom a reprezentačnými miestnosťami
oranžéria – uzatvorená stavba s vykurovaním určená na prezimovanie subtropických rastlín, zvyčajne s presklenou časťou alebo veľkými oknami na južnej strane; predchodca skleníka
trumeau – v tomto prípade ozdobný panel nachádzajúci sa nad krbom v podobe zrkadla alebo maľby s vyrezávaným rámom či doskou

Pramene a literatúra
G. E. v. R. [Gottfried Edler von ROTENSTEIN]. Lustreise durch Österreich und Mähren nach Brünn im September 1782.
In Bernoulli, von Johann (Ed). Sammlung kurzer Reisebeschreibungen… zv. 12. Berlin-Leipzig, 1783, s. 263–274.
BALÁZS, Éva H. Ki volt Rotenstein? Egy forrás azonosítása. In Ars Hungarica, roč. XV., 1987, č. 2, s. 133-138.
BALÁZS, Éva H. Wer war Rotenstein? In Mitteilungen des Österreichischen Staatarchives, rok 1990, č. 41, s. 43-52.
LANČARIČ, Adrián, Hospodárska činnosť na panstve Ostrý Kameň v 18. storočí. Trnava : FF TU, 2016.
RAGAČ, R. a kol. Zlatý vek cisárskej rezidencie v Holíči v období Františka Štefana I. Lotrinského. Skalica : RRA,
2010.
SEIDLER, Andrea. Ein Beitrag zur Klärung der Frage: Wer war Gottfried von Rottenstein? In Hungarien Studies, roč.
2009, č. 23, s. 29-35.
SERFŐZŐ, Szabolcs. Schloss Holitsch und die Wallfahrtskirche Sassin zur Zeit Franz Stephans von Lothringen. Szenen
der Ablenkung, Repräsentation und Frömmigkeit. In Zedinger, R. – Schmale, W. (Eds.). Franz Stephan von Lothringen
und sein Kreis/L’empereur François Ier et le réseau lorrain/L’imperatore Francesco I e il circolo lorenese. Bochum :
Winkler, 2009, s. 315-339, 509-518.
Za pomoc s prekladom ďakujem Eve Mihálovej.