Literárne súvislosti – stretnutie s literárnou historičkou prof. Evou Fordinálovou

0
794

V divadelnej sále Základnej umeleckej školy v Senici sa v stredu 21. októbra 2015 predpoludním na stretnutí so senickými gymnazistami literárna historička profesorka Eva Fordinálová venovala viacerým zaujímavým témam a ich literárnym súvislostiam. Jednak hĺbke koreňov našej kultúry, kontinuite idey slovenskej duchovnosti, prebúdzačom a pestovateľom národnej hrdosti a rozvíjaniu idey svojbytnosti nielen v literatúre.
Stalo sa tak na spoločnom podujatí Mesta Senice a inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja – Záhorskej knižnice (ZK) v Senici a Záhorského múzea v Skalici.
Riaditeľka ZK Katarína Soukupová študentom predstavila literárnu historičku a vysokoškolskú profesorku, rodáčku z Borského Mikuláša Evu Fordninálovú, žijúcu v Skalici, ktorá sa popri literárnej vede, slovenskému jazyku a literatúre venovala tiež pedagogickému pôsobeniu na Trnavskej univerzite a Univerzite Svätých Cyrila a Metoda v Trnave a poznáme ju aj ako poetku.
Profesorka Eva Fordinálová študentom priblížila niekoľko významných literárnych diel s rozhodujúcim vplyvom na vývoj na našom území od Veľkej Moravy cez národné obrodenie až po naplnenie svojbytnosti Slovákov vo vlastnom štáte. Najdôležitejšie obdobia na ceste k našej súčasnosti pomenovala ako tri Slovenské národné povstania. Prvé SNP – zrážka prvých slovenských vojsk s Nemcami pod Devínom za Veľkej Moravy, druhé SNP – Hurbanovské v rokoch 1848-1849, a tretie SNP spojené s protifašistickým zápasom v roku 1944. Ako príklady na ich prezentáciu použila najmä osobnosti a diela našich literárnych velikánov – Jána Hollého, Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana  so Štúrovcami v širších súvislostiach a Svetozára Hurbana Vajanského.
Z literárneho hľadiska tak urobila na viacerých témach. Jednak – „Otec a syn národa. Ján Hollý a Ľudovít Štúr“ – svoju novú knihu s týmto názvom bude prezentovať na seminári k 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra v Skalici 29. októbra. Osobnosť Jozefa Miloslava Hurbana osvetlila aj ako autorka textu, podľa ktorého vznikla nová expozícia Pamätnej izby Jozefa Miloslava Hurbana v Hlbokom (otvorená 27. septembra tohto roku). Novú expozíciu študentom v divadelnej sále zasvätene predstavila riaditeľka Záhorského múzea v Skalici Viera Drahošová.
Nemenej zanietene študentom profesorka Eva Fordinálová porozprávala o téme jej novej dokončenej knihy „Odklínanie Vajanského,“ ktorá má vyjsť vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v budúcom roku. Prednostka Mestského úradu v Senici Katarína Vrlová spolu s vedúcou odboru kultúry Katarínou Polákovou, ďakujúc profesorke Fordinálovej za fundované rozprávanie o literárnych súvislostiach našich dejinným míľnikov, odovzdala jej aj finančný dar Mesta Senice na vydanie novej knihy o Svetozárovi Hurbanovi Vajanskom.
Na stretnutí s literárnou historičkou rezonovalo viacero motívov, ktoré môžu rozvíjať hrdosť Záhorákov na svojich literárnych velikánov. Jednak spájanie inteligencie katolíckej a evanjelickej konfesie pri zápase za svojbytnosť, o čo sa zaslúžili Ján Hollý so Štúrovcami, ale aj príklady výskytu 19 obcí a miest Záhoria, ktoré dokázateľne tvoria reálne dejové zázemie románov Svetozára Hurbana Vajanského (Suchá ratolesť, Koreň a výhonky a Kotlín…).
Literárna historička profesorka Eva Fordinálová vo svojich vyjadreniach zdôraznila i svoje vedecké, pedagogické i literárne zásady –  poctivo sa zaoberať bádaním, držať sa prameňov, poznávať národnú kultúru aj cez diela osobností, ale vždy najmä v širších súvislostiach, nie jednotlivo a vytrhnuto, ako to zvyknú niektorí robiť, keď je vyhlásený rok konkrétnej osobnosti. Aby aj v medzinárodných kontextoch sme sa za kontinuitu slovenskej duchovnosti a hĺbku koreňov slovenskej kultúry nemuseli hanbiť. Aby nás  iní za prezentované a publikované vyjadrenia nemuseli osočovať.
Z diela obľúbenca pani profesorky Evy Fordinálovej Jána Hollého  ako posolstvo zaznieva aj akýsi nadčasový národno-obrodzovací program pri chápaní jej troch etáp SNP v našich dejinách – a síce „základná idea – svojbytnosť, nepoddávať sa cudzej sile.“

Milan Soukup