Letný odev hrabáčok sena v Častkove a v Závode

Mária Zajíčková

0
580

V podmienkach záhorskej krajiny, ohraničenej na severovýchode horským pásmom Malých a Bielych Karpát a na západe riekou Moravou, v tradičnom hospodárstve figurujú dve oblasti s rozvinutým lúčnym hospodárstvom. Jedna z nich, tiahnuca sa pozdĺž južných svahov Bielych a západných svahoch Malých Karpát reprezentuje jeho podhorský typ, druhá, tiahnuca sa v zátopových oblastiach rieky Moravy, nížinný typ.

Dominantné postavenie zberu úrody sena z lúk v rámci poľnohospodárskych prác malo vplyv aj na ich chápanie. Pre obyvateľov príslušných obcí bolo prvé kosenie a hrabanie sena sviatkom, čomu zodpovedalo aj odievanie. Počas terénneho výskumu sme zaznamenali špeciálny ženský odev určený na hrabanie sena v podhorskej obci Častkov a v primoravskej obci Závod.
Obec Častkov leží v severnej časti Záhoria mimo hlavnej komunikácie Senica – Holíč a jej chotár sa rozprestiera z väčšej časti v Chvojnickej pahorkatine. Kroj jej obyvateľov patrí k senickému variantu a z hľadiska línie, farebnosti i výzdoby má neskororenesančný charakter.
Ženský odev na hrabanie sena pozostával zo spodného a vrchného odevu. Spodný odev tvoril konopný rubáš so sukňou vzadu a na bokoch husto zriasenou do živôtika, ktorý na ramenách držalo oplečko. V depozitári Záhorského múzea sa zachovala aj konopná košieľka – rukávce s krátkym driekom. Rukávy sú zošité s driekom pomocou klinu v podpazuší. Husté riasenie nad lakťami a v priekrčníku zaujímavo pokračuje volánom ukončeným spevňovacím stehom. /Neskôr konopné rukávce nahradili bavlnené. Priekrčník na nich už nie je ukončený volánom/
Vrchný odev sa skladal zo sukne a zástery, z ktorých jedna sa uväzovala zozadu a druhá spredu, pričom sa prekrývali na bokoch. Obe totiž tvoril nezošitý pás čiernej bavlnenej látky /obyčajne glotu/ nazberaný pravidelnými drobnými faldami do obojka. Na zástere boli faldy približne 7 cm od obojka spevnené farebnými niťami a na dolnom okraji bola zástera ukončená spevňovacím stehom a vystrapkaná. Výzdoba zástery a sukne spočívala na výšivke pestrými niťami, pozostávajúcej z rastlinných motívov lúčnych kvetov, komponovaných v jednom širšom a jenom užšom pásovom ornamente horizontálne nad sebou. Rastlinné ornamenty /listy, jahody, margaréty/ sú zhotovené techniku vyšívania plným plochým a stonkovým stehom. Na košieľku si obliekali ženy čierny živôtik so šnurovačkou a širokou zelenou obrubou, na ktorej sa opakovali vyšité motívy lúčnych kvetov. Hlavu si kryli vapérovým čepcom s formičkou /výšivka na čelenke/ a paličkovanou čipkou. Naň si uväzovali bielu vapérovú šatku s drobným potlačeným motívom /bodky, kvietky/ v pastelových farbách, ktorá bola obrúbená úzkou čipkou. Dievky nosili len šatku. Na nohy si obývali čižmy. Pro príchode na lúky bolo veľmi jednoduché vrchný odev sňať a voľne sa pohybovať v rubáši, košieľke a naboso.
Obec Záovod leží v strednej časti Záhoria na ľavom brehu rieky Moravy a časť jej chotára sa nachádza v zátopovej oblasti, ktorá sa neobrábala, ale ponechávala na dorábanie sena ako lúky. Odev jej obyvateľov má barokový charakter a patrí k moravskosvätojánskemu variantu.
Špeciálny ženský odev určený na hrabanie sena pozostával z konopného rubášu s husto zriasenou sukňou vzadu a na bokoch, ktorá bola všitá do širšieho drieku a cez ramená prevesená oplečkami. V jednej tretine od spodného okraja bola spevnená približne 3 cm širokým horizontálne umiestneným zámikom, ktorý spevňoval šírku sukne a udržiaval jej charakteristický zvonovitý tvar. Košieľka z konopného plátna bola v priekrčníku zriasená a všitá do úzkeho obojka, ktorý sa zaväzoval vpredu na šnúrky. Dlhé všívané rukávy šunkového strihu boli v ramenách nazberané a zdvihnuté, pričom sa k dolnému okraju zužovali. Na rubáš si obliekali letnú kartúnovú sukňu s potlačeným vzorom, zriasenú vzadu a na bokoch do obojka, vpredu rovnú s rázporkom. Na ňu si opásali širokú zásteru siahajúcu až na boky, naskladanú do obojka drobnými faldami. Zástera z modrého bavlneného plátna bola v spodnej tretine ozdobená pásovým ornamentom s rastlinnými motívmi /jahody, čerešne, ruže, podbele, nevädze, listy/, vyšitými technikou plného plochého a stonkového stehu farebnými niťami. Odev dopĺňala ružová harasová širšia stuha v páse a užšie stuhy dekoratívne prehodené cez plecia a upevnené vpredu a vzadu na páse ako oplečká. Ženy nosili k odevu pantofle, alebo chodili bosonohé. Hlavu si chránili červenou kartúnovou šatkou s potlačeným tureckým vzorom, príznačne uviazanou vzadu na tzv. hanáčku.
Ženský odev určený na hrabanie sena v týchto dvoch oblastiach strihom, celkovou líniou, farebnosťou a výzdobou sa štýlovo zásadne odlišoval, celkovo však obidva charakterizuje jednotný prírodný materiál /konopné a bavlnené plátno/, vzdušnosť a ľahkosť, výzdoba motivicky vychádzajúca zo sveta v máji tu kvitnúcich rastlín, čo pôsobí prirodzene upokojujúco, tak ako v jednote pokojne tu odjakživa žijú ľudia s prírodou.