Viera Lukáčková (rod. Mináriková) sa narodila 1. mája 1937 v Záhorskej Vsi Antónii, rod. Kantnerovej a Vincentovi Minárikovi. V roku 1938 jej v dôsledku tuberkulózy zomrel otec a silný vzťah si vytvorila k starému otcovi Kantnerovi, ktorý mal príbuzenstvo z oboch strán Moravy, kde trávila detstvo. Ľudovú školu skončila v Záhorskej Vsi, kde ju učili pedagógovia Elena Voltemarová a Ján Fischer. Veľmi rada spievala a najsilnejším zážitkom jej boli sólové vystúpenia so skladbou Ave Mária v miestnom kostole. V roku 1956 maturovala na Strednej pedagogickej škole v Bratislave, prázdniny počas štúdia trávila ako väčšina študentov často na rôznych brigádach. Učiteľsky začala pôsobiť v roku 1956 na ZDŠ v Lábe. Tu si s Alojzom Lukáčkom v roku 1958 založili rodinu, do ktorej sa narodili deti Viera, Alojz a Miloš. V roku 1966 ukončila štúdium slovenského jazyka a dejepisu na Pedagogickej fakulte UK v Trnave. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia sa zapájala do kultúrneho diania na škole a v obci ako režisérka detského divadla, režisérka i účinkujúca ochotníckeho divadla. Po dvadsaťdvaročnom pôsobení v Lábe vyučovala v rokoch 1978 – 1983 na ZDŠ v Zohore. V roku 1999 zložila štátnu skúšku z nemeckého jazyka. V ďalšom období až do dôchodku pracovala ako tajomníčka edičnej rady Krajského pedagogického úradu a vo viacerých kultúrno-vydavateľských inštitúciách Ministerstva školstva, vnútra a kultúry v Bratislave. Rada navštevovala koncerty, operné a divadelné predstavenia. Do vysokého veku dávala v Lábe hodiny nemeckého jazyka.
Jej celoživotnou láskou je literatúra. Vštepovala ju žiakom, ktorých viedla k tvorivosti, porozumeniu slova, literatúry, zvlášť slovenskej. Obľúbenú tému mala štúrovcov, ktorých sa generáciám žiakov snažila priblížiť ich činmi, myšlienkami, poéziou. Jej zverenci Gerhard Loj a Jozefína Juračková zaujímali najvyššie miesta v celoslovenských súťažiach prednesu Hviezdoslavov Kubín a Puškinov pamätník. V Lábe učila popri slovenskom jazyku, dejepise i nemčinu, občiansku náuku a iné predmety deti troch generácií. S prácou Ako rozvíjam tvorivú osobnosť žiaka na hodinách literárnej výchovy a slohu získala druhé miesto v celoslovenskej súťaži. Publikovala odborné články v pedagogickom časopise Slovenský jazyk a literatúra v škole, poviedky a iné príspevky v rôznych časopisoch. S novelou Návraty do raja získala tretie miesto v súťaži organizovanej slovenskou spisovateľskou obcou v spolupráci s kanadskými Slovákmi. V roku 2005 jej ako výsledok štipendiom podporeného štúdia vyšla kniha o živote MUDr. Pavla Blaha V službách človečenstva, ktorá bola prezentovaná v rámci podujatí k 100. výročiu založenia Záhorského múzea v Skalici. Vlastným nákladom s príspevkami lábskych sponzorov vydala v roku 2013 knihu Záhada červených ruží, ktorá námetovo čerpá zo spomienok na detstvo a mladosť pri rieke Morave. Narušenie rodinných kontaktov, zavretie hranice v roku 1948, hľadanie rodiny a vlastných koreňov po jej znovuotvorení v roku 1989 tvoria ďalšie zdroje práce. Kniha získala tretie miesto v čitateľskej ankete Kniha Záhoria 2013.
Román Za čiarou vydala v roku 2016 opäť vlastným nákladom a literárne v ňom stvárnila skutočný, napínavý, dejovo a psychologicky komplikovaný príbeh troch kamarátov, emigrantov zo Záhoria po roku 1968. U oboch prác jej pri realizácii pomohol bývalý žiak, grafik Miroslav Nemec. Pri literárnej tvorbe Viere Lukáčkovej priateľskú podporu a cenné rady poskytovali najmä literárny historik a vedec Vladimír Petrík a prof. Eva Fordinálová. Rada a so zaujatím sa zúčastňovala rôznych druhov literárnych stretnutí, najmä v Bratislave.
Pri príležitosti 150. výročia narodenia a 90. výročia úmrtia MUDr. Pavla Blaha vydalo Záhorské múzeum v Skalici v roku 2017 v reedícii jej knihu V službách človečenstva z roku 2005, ktorá sa stretla s priaznivým prijatím a rýchlym rozobratím nákladu. Publikácia s podnadpisom Zo života MUDr. Pavla Blaha predstavuje počtom fotografií rozšírené a graficky prepracované vydanie, podporené i Fondom na podporu umenia a Neinvestičným fondom Mesta Skalica. Výsledkom jej zanieteného vzťahu ku knihám je i množstvo recenzií a úvah nad dielami Evy Fordinálovej, Pavla Vilikovského, Petra Krištúfka, Jozefa Banáša, Moniky Kompaníkovej a i., ktoré napísala a publikovala v periodikách Slovenské pohľady, Literárny týždenník, Fraktal, Tvorba, Záhorie a iné.
K propagácii literatúry prispievala spoluorganizovaním prezentácií tvorby obľúbených autorov, podujatia o vlastných knihách mala v Lábe, Záhorskej Vsi, Zohore, Skalici, Bratislave a i. Patrí k dlhoročným priaznivcom Záhorského múzea.
K životnému jubileu jej srdečne blahoželáme.
-redakcia-