HOLLÝ, Ján (24. 3. 1785 Borský Mikuláš – 14. 4. 1849 Dobrá Voda)

0
357
Hollý Ján

Štúdium: Gymnázium v Skalici (1797 – 1799) a v Bratislave (1799 – 1802), filozofia (1802 – 1804) a rímskokatolícka teológia (1804 – 1808) v seminári v Trnave

Pôsobenie: Kaplán v Pobedime (1808 – 1811) a v Hlohovci (1812 – 1814), farár v Maduniciach (1814 – 1843), na odpočinku na Dobrej Vode (1843 – 1849)

Básnik, prekladateľ, predstaviteľ slovenského literárneho klasicizmu. Prekladal antickú literatúru do bernolákovčiny, v roku 1824 mu vyšla zbierka prekladov Vergília, Teokrita, Homéra, Ovídia, Tyrtaia a Horácia s názvom Rozľičné básňe hrďinské, elegiacké a lirické, v roku 1828 Vergíliova Eneida. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria eposy, jeho epos Svatopluk (1833) sa považuje za prvý slovenský národný epos. Prostredníctvom zobrazenia dávnej minulosti Slovákov vo svojich eposoch pomáhal Hollý upevňovať národné povedomie. Svätopluka predstavuje ako slovenského kráľa, ktorý bojuje za národné záujmy. V epose Cyrillo-Metodiada (1835) zachytil pôsobenie svätých Cyrila a Metoda na našom území, pričom ako dodatok pripojil aj životopisy svätcov. Epos Sláv (1839) opisuje boj Tatrancov proti kmeňu Čudov, ktorý je alegóriou boja Slovákov proti maďarizačným snahám. V súbornom diele Básně (1841 – 1842) vyšla Hollého lyrická tvorba – Selanki, Žalospevi, Pesně (Ódi), v ktorej znovu oslavuje slovanstvo, ale aj významných súčasníkov a slovenskú prírodu. Hollého posledným dielom bol Katolícky spevňík (1842, 1846) obsahujúci duchovné piesne na celý cirkevný rok. Ján Hollý sa považuje za najvýznamnejšieho slovenského básnika píšuceho v bernolákovčine. Spolupracoval so štúrovskou generáciou, ktorej úctu si získal dielami oslavujúcimi slovanstvo a Slovákov.

Literatúra: AMBRUŠ, J. Ján Hollý očami svojich súčasníkov. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1964; FORDINÁLOVÁ, E. Aký si, Ján Hollý? Bratislava : Tatran, 1985; FORDINÁLOVÁ, E. Ján Hollý (1785 – 1849). Bratislava : Veda, 2003; FORDINÁLOVÁ, E. Ján Hollý v slovenskom národno-kultúrnom vedomí. Trnava, Bratislava : Typi Universitatis Tyrnaviensis, Veda, 2007; Slovenský biografický slovník II. Martin : Matica slovenská, 1987. s. 364-365; PAŠTEKA, J. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. s. 501-503.