ROPA A ZEMNÝ PLYN
Začiatkom roku 1997, presne 10. januára tomu bude už 83 rokov odo dňa, kedy započali ťažbu ropy z prvého vrtu vyhĺbeného na Záhorí pri obci Gbely. Tento dátum sa právom považuje za začiatok naftového a plynárenského podnikania nielen na Záhorí, ale na Slovensku vôbec. I keď výročie nie je okrúhle, chceli by sme pri tejto príležitosti oboznámiť čitateľov časopisu „Záhorie“ so vznikom a rozvojom tohto odvetvia, ktoré výrazne ovplyvnilo život nášho regiónu.
Všetko sa začalo pri obci Gbely v roku 1910, kde miestny občan Ján Medlen využíval na vykurovanie svojho domčeka zemný plyn, ktorého výron objavil na svojom pozemku pri kopaní odvodňovacej ryhy. Plyn privádzal do domčeka jednoduchým vedením, ktoré skonštruoval z tehál, a využíval ho vraj nielen na vykurovanie, ale aj na žeravenie a kutie kovov. Samozrejme, že toto neušlo pozornosti okolia a v. r. 1911 sa využívanie horľavého plynu gbelským občanom ocitlo v hlásení Župného úradu v Nitre na banský senát v Banskej Bystrici. Hláseniu sa však nevenovala patričná pozornosť. Bola síce vyslaná skupina odborníkov, ale viacmenej iba na overenie, či ide o bahenný plyn alebo o plyn iného pôvodu. Súčasne bolo využívanie plynu súkromným osobám zakázané.
Ďalší vývoj udalostí urýchlil výbuch v Medlenovom domčeku, ktorý rozmetal tehly a drevo do vzdialenosti až 20 metrov, čím ohrozil i blízku železničnú trať. Na miesto nehody prišla ďalšia skupina odborníkov, ktorej dobrozdanie bolo podkladom pre poverenie Uhorského kráľovského výskumného banského úradu v Kluži /v Rumunsku/ k započatiu vrtného prieskumu pri Gbeloch. Koncom októbra 1913 bol potom uskutočnený prvý vrt. Po dosiahnutí hĺbky 114 metrov boli zaregistrované prvé stopy plynu. Vo vŕtaní sa pokračovalo ďalej až do hĺbky 163,88 m, kde sa na ich veľké prekvapenie zistila ropa. Profesor Hugo von Bockh zariadil okamžite čerpacie skúšky, po ktorých bola sonda dňa 10. januára 1914 zapojená do pravidelnej ťažby. Priaznivý výsledok prvého vrtu bol trochu prekvapujúci tým, že napriek svojej lokalizácii do priestoru výronu zemného plynu bol čerpacou skúškou zistený prítok ropy. Druhým prekvapením, žiada sa dodať, že denná produkcia zrejme zapôsobila na uhorskú vládu, ktorá na podobný objav už dlho čakala a snažila sa vytvoriť čo najlepšie podmienky pre okamžité začatie vrtného prieskumu v širšom okolí nálezného vrtu. V tom istom roku 1914 bolo objavené ropné ložisko Staré pole a prieskum sa začal realizovať i v jeho širšom okolí.
Nasledujúce vojnové udalosti potrebu ropy ešte viac akceptovali, a tak sa vytvorili priaznivé podmienky pre úspešný rozvoj gbelských „dolov“, sprevádzané nárastom pracovných príležitostí pre obyvateľstvo okolia Gbelov pracujúce zväčša v poľnohospodárstve. V gbelskej kronike boli naftové „doly“ nazvané „veľkým dobrom“ pre Záhorie. Skutočný význam týchto slov sa potvrdil v ďalšom období, keď sa prieskumné práce na ropu a zemný plyn rozširovali a postupne zasiahli takmer celú oblasť Záhoria.
Jedinou vyhľadávacou metódou v tejto etape bolo vŕtanie a rýchlosť prác bola úmerná stavu techniky a znalosti geologickej stavby panvy. Boli hĺbené plytké vrty – ručné. Pomocou nich sa zisťovali základné prvky geologickej stavby. Takzvané „hlbinné vrty“, dosahovanou hĺbkou však taktiež plytké, boli realizované za účelom objavenia nových, alebo rozšírenia plochy už objavených ložísk.
V období 2. svetovej vojny boli gbelské ložiská pod správou nemeckej firmy DEA, ktorá uskutočňovala geologické práce so značnou intenzitou. Vykonala gravimetrické merania torznými váhami po celej ploche slovenskej časti Viedenskej panvy. Zostrojená mapa z týchto meraní v r. 1939 – 1940 bola až do roku 1956 jediným elaborátom tohto druhu. Súčasne firma GFPL Berlin v tejto dobe vykonala i seizmické merania reflexnou i refrakčnou metódou.
V tomto období boli na niektorých vrtoch ralizované firmou Schlumberger prvé elektrické merania vo vrtoch tzv. karotáž. Karotážne merania sú schopné rozlišovať v neogénnom súvrství jednotlivé vrstvy pieskov a pelitov ako aj ich nasýtenie ropou, plynom alebo sladkou či slanou vodou. Stali sa neodmysliteľnou metódou pre všetky prieskumné disciplíny k riešeniu stratigrafie, litológie a geologickej stavby ložísk vôbec.
V povojnovom období sa pracovalo v sústavnom a intenzívnom plytkom štruktúrnom prieskume. V tejto etape bola takto preskúmaná celá panva. Výsledkom plytkého prieskumu bolo v roku 1945 objavenie prvého ložiska zemného plynu pri obci Láb.
Začiatkom 50. rokov bolo vykonané seizmické meranie s cieľom objasniť hlbinnú stavbu panvy a s tým je spojené aj objavenie významného ložiska neďaleko obce Vysoká pri Morave. Ale aj tak až do roku 1960 najpoužívanejšou metódou riešenia geologickej stavby bol plytký štruktúrny prieskum. S postupným rozvojom techniky vrtného procesu sa otvárali možnosti hĺbenia vrtov do väčších hĺbok neogénu, ako i riešenia nových problémov súvisiacich s vyhľadávaním uhlovodíkových akumulácií v podloží neogénu.
V tejto etape prechodu na prieskum väčších hĺbok nadobúda z prieskumných metód najväčšie uplatnenie práve reflexno seizmický prieskum, ktorý zaznamenal výrazný kvalitatívny rast zavedením novej metódy SRB, uplatnenej pri meraní vo Viedenskej panve v roku 1970. Systematický prieskum vykonávaný v nasledujúcich rokoch touto metódou v náväznosti na výsledky hlbinných vrtov ukázali nové možnosti využitia hlbších častí neogénnej výplne ako i podložia panvy.
Prvé výsledky sa dosiahli objavením plynových akumulácií v podložných útvaroch panvy v priestore Závod a Borský Svätý Jur. Ložisko v blízkosti obce Závod je naše najhlbšie uložené ložisko zemného plynu /4200 m/. Súčasne s rozvojom technologickej úrovne vŕtania, umožňujúceho prenikanie do stále väčších hĺbok, zaznamenali prenikavý rozvoj i ostatné prieskumné a výskumné metódy, laboratórne spracovania vzoriek hornín, paleontológia, karotážne merania atď.
Začiatkom 70. rokov sa začalo s využívaním vyťažených ložísk zemného plynu na podzemné zásobníky. Ako prvé boli prebudované vyťažené ložiská v okolí obcí Láb, Gajary a Suchohrad a na prelome 80. a 90. rokov aj pri Malackách a perspektívne sa pripravujú ďalšie ložiská.
Všetko sa začalo pri obci Gbely v roku 1910, kde miestny občan Ján Medlen využíval na vykurovanie svojho domčeka zemný plyn, ktorého výron objavil na svojom pozemku pri kopaní odvodňovacej ryhy. Plyn privádzal do domčeka jednoduchým vedením, ktoré skonštruoval z tehál, a využíval ho vraj nielen na vykurovanie, ale aj na žeravenie a kutie kovov. Samozrejme, že toto neušlo pozornosti okolia a v. r. 1911 sa využívanie horľavého plynu gbelským občanom ocitlo v hlásení Župného úradu v Nitre na banský senát v Banskej Bystrici. Hláseniu sa však nevenovala patričná pozornosť. Bola síce vyslaná skupina odborníkov, ale viacmenej iba na overenie, či ide o bahenný plyn alebo o plyn iného pôvodu. Súčasne bolo využívanie plynu súkromným osobám zakázané.
Ďalší vývoj udalostí urýchlil výbuch v Medlenovom domčeku, ktorý rozmetal tehly a drevo do vzdialenosti až 20 metrov, čím ohrozil i blízku železničnú trať. Na miesto nehody prišla ďalšia skupina odborníkov, ktorej dobrozdanie bolo podkladom pre poverenie Uhorského kráľovského výskumného banského úradu v Kluži /v Rumunsku/ k započatiu vrtného prieskumu pri Gbeloch. Koncom októbra 1913 bol potom uskutočnený prvý vrt. Po dosiahnutí hĺbky 114 metrov boli zaregistrované prvé stopy plynu. Vo vŕtaní sa pokračovalo ďalej až do hĺbky 163,88 m, kde sa na ich veľké prekvapenie zistila ropa. Profesor Hugo von Bockh zariadil okamžite čerpacie skúšky, po ktorých bola sonda dňa 10. januára 1914 zapojená do pravidelnej ťažby. Priaznivý výsledok prvého vrtu bol trochu prekvapujúci tým, že napriek svojej lokalizácii do priestoru výronu zemného plynu bol čerpacou skúškou zistený prítok ropy. Druhým prekvapením, žiada sa dodať, že denná produkcia zrejme zapôsobila na uhorskú vládu, ktorá na podobný objav už dlho čakala a snažila sa vytvoriť čo najlepšie podmienky pre okamžité začatie vrtného prieskumu v širšom okolí nálezného vrtu. V tom istom roku 1914 bolo objavené ropné ložisko Staré pole a prieskum sa začal realizovať i v jeho širšom okolí.
Nasledujúce vojnové udalosti potrebu ropy ešte viac akceptovali, a tak sa vytvorili priaznivé podmienky pre úspešný rozvoj gbelských „dolov“, sprevádzané nárastom pracovných príležitostí pre obyvateľstvo okolia Gbelov pracujúce zväčša v poľnohospodárstve. V gbelskej kronike boli naftové „doly“ nazvané „veľkým dobrom“ pre Záhorie. Skutočný význam týchto slov sa potvrdil v ďalšom období, keď sa prieskumné práce na ropu a zemný plyn rozširovali a postupne zasiahli takmer celú oblasť Záhoria.
Jedinou vyhľadávacou metódou v tejto etape bolo vŕtanie a rýchlosť prác bola úmerná stavu techniky a znalosti geologickej stavby panvy. Boli hĺbené plytké vrty – ručné. Pomocou nich sa zisťovali základné prvky geologickej stavby. Takzvané „hlbinné vrty“, dosahovanou hĺbkou však taktiež plytké, boli realizované za účelom objavenia nových, alebo rozšírenia plochy už objavených ložísk.
V období 2. svetovej vojny boli gbelské ložiská pod správou nemeckej firmy DEA, ktorá uskutočňovala geologické práce so značnou intenzitou. Vykonala gravimetrické merania torznými váhami po celej ploche slovenskej časti Viedenskej panvy. Zostrojená mapa z týchto meraní v r. 1939 – 1940 bola až do roku 1956 jediným elaborátom tohto druhu. Súčasne firma GFPL Berlin v tejto dobe vykonala i seizmické merania reflexnou i refrakčnou metódou.
V tomto období boli na niektorých vrtoch ralizované firmou Schlumberger prvé elektrické merania vo vrtoch tzv. karotáž. Karotážne merania sú schopné rozlišovať v neogénnom súvrství jednotlivé vrstvy pieskov a pelitov ako aj ich nasýtenie ropou, plynom alebo sladkou či slanou vodou. Stali sa neodmysliteľnou metódou pre všetky prieskumné disciplíny k riešeniu stratigrafie, litológie a geologickej stavby ložísk vôbec.
V povojnovom období sa pracovalo v sústavnom a intenzívnom plytkom štruktúrnom prieskume. V tejto etape bola takto preskúmaná celá panva. Výsledkom plytkého prieskumu bolo v roku 1945 objavenie prvého ložiska zemného plynu pri obci Láb.
Začiatkom 50. rokov bolo vykonané seizmické meranie s cieľom objasniť hlbinnú stavbu panvy a s tým je spojené aj objavenie významného ložiska neďaleko obce Vysoká pri Morave. Ale aj tak až do roku 1960 najpoužívanejšou metódou riešenia geologickej stavby bol plytký štruktúrny prieskum. S postupným rozvojom techniky vrtného procesu sa otvárali možnosti hĺbenia vrtov do väčších hĺbok neogénu, ako i riešenia nových problémov súvisiacich s vyhľadávaním uhlovodíkových akumulácií v podloží neogénu.
V tejto etape prechodu na prieskum väčších hĺbok nadobúda z prieskumných metód najväčšie uplatnenie práve reflexno seizmický prieskum, ktorý zaznamenal výrazný kvalitatívny rast zavedením novej metódy SRB, uplatnenej pri meraní vo Viedenskej panve v roku 1970. Systematický prieskum vykonávaný v nasledujúcich rokoch touto metódou v náväznosti na výsledky hlbinných vrtov ukázali nové možnosti využitia hlbších častí neogénnej výplne ako i podložia panvy.
Prvé výsledky sa dosiahli objavením plynových akumulácií v podložných útvaroch panvy v priestore Závod a Borský Svätý Jur. Ložisko v blízkosti obce Závod je naše najhlbšie uložené ložisko zemného plynu /4200 m/. Súčasne s rozvojom technologickej úrovne vŕtania, umožňujúceho prenikanie do stále väčších hĺbok, zaznamenali prenikavý rozvoj i ostatné prieskumné a výskumné metódy, laboratórne spracovania vzoriek hornín, paleontológia, karotážne merania atď.
Začiatkom 70. rokov sa začalo s využívaním vyťažených ložísk zemného plynu na podzemné zásobníky. Ako prvé boli prebudované vyťažené ložiská v okolí obcí Láb, Gajary a Suchohrad a na prelome 80. a 90. rokov aj pri Malackách a perspektívne sa pripravujú ďalšie ložiská.